Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

Onézim ké Jéraldin.

Jéova gen roun patché bénédiksyon pou bay sa-ya ki ka viré viv annan yé péyi

Jéova gen roun patché bénédiksyon pou bay sa-ya ki ka viré viv annan yé péyi

ROUN patché frè ké sò ki té lésé yé koté pou alé viv annan rounòt péyi pou ganyen plis soumaké, viré annan yé péyi. Poukisa ? Paské yé kontan Jéova é yé kontan moun-yan, yé alé viv annan roun koté yé té bézwen plis proklamatèr (Mat. 22:37-39). Ki sakrifis yé fè ? Ki bénédiksyon yé jwenn ? Annou gadé sa ki pasé pou plizyèr frè ké sò ki routounen viv Kamroun, roun péyi Afrik santral.

« ANNAN BON KOTÉ-A POU “PÉCHÉ” »

An 1998, roun frè yé ka aplé Onézim lésé so péyi Kamroun. I fè 14 lannen dèrò. Roun jou i té annan roun réinyon, i tandé roun èkzanp ki fè li réfléchi. Frè-a di : « Imajiné : Dé zanmi ka péché annan dé koté diféran é roun ka pran plis poson pasé ròt-a. Ès sa-la ki ka trapé mwens poson pa ké chanjé koté pou alé koté so zanmi fika ? »

Lò Onézim tandé sa èkzanp-a, i réfléchi pou i routounen Kamroun koté roun patché moun lé étidyé Labib-a, pou i pouvé idé proklamatèr-ya ki laba. Mé déztrwa bagaj té ka fè l’ pè. Ès i té ké pouvé roukoumansé viv annan so péyi apré tout sa lannen i té pasé dèrò ? Pou savé si i té pouvé rété, i désidé fè sis mwa pou koumansé. Épi, an 2012, i désidé rété laba.

I ka di : « Mo té divèt roukoumansé abitchwé ké chalò-a épi ké fason moun ka viv laba. Annan sal di Rwayonm-an, mo té divèt roukoumansé abitchwé asiz asou roun ban. » Mé ké tout so dan dèrò i ka di : « Plis mo té ka mété mo lidé asou program-an, plis mo té ka bliyé bèl ti chèz mo té abitchwé asiz asou yé anvan. »

An 2013, Onézim maryé ké Jéraldin, roun sò ki té viré viv Kamroun apré i té fè nèf lannen Lafrans. Ki bénédiksyon yé jwenn paské yé mété volonté Jéova an prémyé annan yé lavi ? Onézim ka di : « Nou fè lékòl pou évanjélizatèr Rwayonm-an é nou ka travay aprézan annan Bétèl-a. I pa gen lontan, annan nou asanblé, annan roun lannen rounso 20 moun ki té ka étidyé Labib-a batizé. Mo ka santi ki mo annan bon koté-a pou “péché” » (Marc 1:17, 18). Men sa Jéraldin ka di dèyè sa : « Mo pa té ké janmen pansé mo té ké rousouvwè sa patché bénédiksyon-yan. »

FÈ DISIP KA BAY TCHÒ KONTAN

Jidit ké Sam-Kastèl.

Jidit, ki té alé viv Ozétazini, té vréman lé fè plis pou Jéova. I ka di : « Mo té ka routounen Kamroun souvan pou wè mo fanmi. Chak fwa mo té ka rantré Ozétazini, mo té ka kriyé paské mo té divèt lésé plizyèr moun mo té koumansé étidyé Labib-a ké yé. » Magré sa, Jidit té pè routounen viv Kamroun. I té ka ganyen roun bèl soumaké, é ké sa lajan-an, i té pouvé idé so papa ki té malad é ki té ka rété Kamroun. Mé i fè Jéova konfyans é roun jou i déménajé. I ka di franchman ki o koumansman, i té ka sonjé sèrten bagaj i té gen Ozétazini. I doumandé Jéova idé l’ abitchwé ké so nouvo lavi, é roun rèsponsab sirkonskripsyon ké so madanm ankourajé l’ bokou.

I ka sonjé : « Apré trwa lannen rounso, a ké tchò kontan, mo wè kat moun mo idé, batizé. » Apré sa, i divini pyonyé èspésyal. É jòdla, i annan sèrvis sirkonskripsyon-an ké so mari, Sam-Kastèl. Mé kouman sa pasé pou so papa ? Jidit ké so fanmi trouvé roun lopital annan rounòt péyi ki asèpté opéré so papa pou bon tchò é opérasyon-an byen pasé.

JÉOVA IDÉ YÉ

Karolin ké Viktòr.

Roun frè yé ka aplé Viktòr alé viv Kanada. Lò i li roun artik annan Tourdégard-a ki té ka palé di zafè fè gran lékòl, sa fè li réfléchi. A konsa i désidé arété alé linivèrsité é i chwazi roun fòrmasyon pi kourt ki té ka anprann li roun travay. I ka di : « Gras a sa fòrmasyon-an mo trapé roun travay pi vit é mo fè sa mo té lé fè dipi lontan : divini pyonyé. » Apré sa, i maryé ké Karolin, é yé alé Kamroun. Lò yé alé wè Bétèl-a, frè-ya ankourajé yé réfléchi si yé té pouvé vini sèrvi Jéova annan sa péyi-a. Viktòr ka di : « Pyès bagaj pa té ka anpéché nou asèpté sa envitasyon-an. Kou nou té gen roun lavi ki té senp, sa té pi fasil pou nou di asèpté l’. » Menm si lasanté Karolin pa té vayan, yé désidé déménajé.

Viktòr ké Karolin divini pyonyé pèrmanan ; a konsa yé étidyé Labib-a ké roun patché moun ki té lé konnèt lavérité. O koumansman, kou yé té mété lajan asou koté, yé pa té bézwen travay. Mé apré sa, yé rantré Kanada pannan plizyèr mwa pou travay é sa pèrmèt yé rouvin Kamroun pou kontinyé yé sèrvis pyonyé. Ki bénédiksyon yé jwenn ? Yé fè lékòl pou évanjélizatèr Rwayonm-an, yé divini pyonyé èspésyal é jòdla yé ka travay annan sèrvis konstriksyon-an. Viktòr ka di : « Nou lésé koté nou té pi alèz, é nou wè Jéova idé nou. »

IDÉ MOUN-YAN VOUWÉ YÉ KÒ POU JÉOVA KA BAY TCHÒ KONTAN

Stéfani ké Alen.

An 2002, roun frè yé ka aplé Alen té an Almagn, i té ka alé linivèrsité. Roun jou, i li dépliyan-an Jeunes gens, qu’allez-vous faire de votre vie ? Sa dépliyan-an bay li anvi chanjé projè i té gen annan so lavi. An 2006, i fè lékòl fòrmasyon ministèryèl, épi yé voyé l’ annan so péyi Kamroun.

Lò i rivé Kamroun, Alen trouvé roun travay a mitan. Apré sa, i trapé roun travay ki té ka fè li gen plis soumaké, mé i té pè sa travay-a anpéché l’ préché kou anvan. A pou sa, lò yé doumandé l’ si i té lé divini pyonyé èspésyal, i asèpté lanmenm. Menm si so patron di li ki i té ké bay li plis soumaké, i pa chanjé lidé. Pita, i maryé ké Stéfani, ki té fè plizyèr lannen Lafrans. Ki problèm i jwenn lò i koumansé viv Kamroun ?

Stéfani ka di : « Lò mo rivé Kamroun mo lasanté pran roun kou é mo koumansé gen plizyèr alèrji. Mé mo rivé trouvé rémèd lò mo té bézwen é mo trapé roun soulajman. » Kou yé tchenbé rèd, Jéova béni yé toulédé. Alen ka di : « Roun jou, nou alé préché Katé, roun vilaj ki lwen di tout bagaj. Lò nou rivé la, nou jwenn plizyèr moun ki té lé étidyé Labib-a. Apré sa, nou kontinyé étidyé ké yé ké téléfòn. Dé annan sa moun-yan batizé é yé fè roun group proklamatèr laba. » Stéfani ka di dèyè sa : « I pa gen ròt bagaj ki ka bay to plis tchò kontan ki lò to ka idé roun moun vouwé so kò pou Jéova. Dipi nou ka sèrvi Bondjé isi-a, sa rivé nou plizyèr fwa. » Jòdla, Alen ké Stéfani annan sèrvis sirkonskripsyon-an.

« SA NOU FÈ A SA NOU TÉ DIVÈT FÈ »

Léons ké Jizèl.

Jizèl batizé an Itali, i té annan roun lékòl pou divini dòktèr. I étidyé ké roun frè ké so madanm, toulédé pyonyé. Paské yé té gen roun lavi ki té senp, sa touché l’ bokou, é i té anvi préché plis. Toupannan i té ka fini so fòrmasyon, i divini pyonyé pèrmanan.

Jizèl té lé routounen Kamroun pou travay plis pou Jéova, mé déztrwa bagaj té ka chagrinen l’. I ka di : « Mo pa té ké gen papyé pou routounen viv an itali ankò é mo té ké lésé mo zanmi ké roun parti di mo fanmi ki té ka viv laba. » Magré sa, an mé 2016, i alé viv Kamroun. Roun ti moman apré, i maryé ké Léons, filyal Kamroun-an doumandé yé si yé té lé alé viv Ayos, roun vil koté yé té bézwen plis proklamatèr.

Kouman lavi-a té fika Ayos ? Jizèl ka di : « Souvan, i pa té gen kouran pannan plizyèr simenn é nou pa té pouvé charjé nou pòrtab. A près tout tan, nou pa té pouvé itilizé yé. Nou anprann fè manjé asou difé bwa. É a ké brouwèt ké lanp nou té ka alé chaché dlo lannwit, lò i té gen mwens moun òbò sours-a. » Kouman yé toulédé rivé tchenbé anba sa sitiasyon-an ki té rèd ? Jizèl ka di : « Sa ki idé nou a lèspri Jéova. Épi osi nou idé nou konpanyen. Nou fanmi ké nou zanmi osi ankourajé nou ; détan yé jis voyé soumaké pou nou. »

Ès Jizèl kontan i routounen annan so péyi ? I ka di « Wi ! Asiré pa pitèt ». « Lò nou rivé sa pa té fasil, é détan nou té dékourajé. Mé nou tchenbé rèd, é nou savé ki sa nou fè, a sa nou té divèt fè. Nou ka fè Jéova konfyans ankò plis é nou vini pi pròch ké li. » Léons ké Jizèl fè lékòl pou évanjélizatèr Rwayonm-an, é jòdla yé pyonyé èspésyal pou roun tan.

Kou péchèr-ya ki, menm si yé ka jwenn problèm, ka kontinyé alé lapèch pou trapé bokou poson, proklamatèr ki ka routounen annan yé péyi ka asèpté fè sakrifis, pou idé sa-ya ki lé tandé mésaj Rwayonm-an. Asiré pa pitèt, Jéova pa ké bliyé tousa yé ka fè pou li é lanmou yé ka montré pou so non (Néh. 5:19 ; Héb. 6:10). Si annan to péyi, yé bézwen plis proklamatèr mé to ka viv annan rounòt koté, ès to té ké pouvé routounen pou viv annan to koté ? Si to pouvé fè sa, Jéova ké bay to patché bénédiksyon ! (Prov. 10:22).