Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

Bwè alkòl ouben pa bwè alkòl : annou lésé Bondjé gidé nou

Bwè alkòl ouben pa bwè alkòl : annou lésé Bondjé gidé nou

CHAK jou, Jéova ka bay nou roun patché bèl kado. I ka lésé nou osi désidé kouman nou ké sèrvi sa kado-ya. Labib-a ka di ki diven-an, a roun kado Bondjé ka bay nou. I jis ka di ki : « Dipen-an fèt pou fè tchò moun kontan, é gras a diven-an, lavi-a bèl » (Eccl. 10:19 ; Ps. 104:15). Mé, pitèt ou konnèt moun ki gen problèm ké alkòl-a. Épi, soulon koté yé ka rété ouben yé kiltir, moun-yan pa ka wè zafè bwè alkòl menm fason-an. Alòr, ki prensip divèt gidé roun krétyen annan sa zafè-a ?

Kèlkéswa koté nou ka rété ouben nou kiltir, nou lé lésé Bondjé gidé nou annan fason nou ka pansé épi annan désizyon nou ka pran. Si nou ka fè sa, nou lavi ké pi bèl.

Pitèt ou ja wè sa, asou tout latè-a, i gen roun patché moun ki ka bwè bokou. Roun ran annan yé ka bwè pou anmizé. Rounòt ran ka bwè paské yé gen problèm annan yé lavi. Ròt koté, sèrten ka bwè pou fè moun wè.

Krétyen-yan yé menm ka profité di bon konsèy yé Kréyatèr ka bay yé. Parèkzanp, i ka di nou ki roun moun ki ka bwè tròp ka trapé bon problèm. Proverbes 23:29-35 ka byen montré nou ki problèm roun moun ki boulé ka trapé a. Men sa Daniel, roun ansyen ki ka rété an Éròp, ka èspliké asou lavi i té ka mennen anvan i koumansé sèrvi Jéova : « Kou mo té ka bwè tròp, mo pran roun patché mové désizyon. Akoz di sa, roun patché mové bagaj rivé mo. É lò mo ka sonjé sa, jis jòdla sa ka fè mo soufri. »

Donk, kouman nou pouvé pran bon désizyon annan zafè bwè alkòl san nou pa trapé problèm moun-yan ki ka bwè tròp ka trapé ? A pou nou lésé Bondjé gidé nou annan fason nou ka pansé é annan nou désizyon.

Annou wè sa Labib-a ka di asou alkòl-a é annou wè poukisa roun ran moun ka bwè alkòl.

PRENSIP-YA KI ANNAN LABIB-A

Labib-a pa ka défann nou bwè roun tibi alkòl. I jis ka di ki diven-an pouvé fè nou tchò kontan : « Manjé to manjé ké plézi épi bwè to diven ké tchò kontan » (Eccl. 9:7). Sa rivé Jézi bwè diven é ròt sèrvitèr Jéova ki té fidèl osi (Mat. 26:27-29 ; Luc 7:34 ; 1 Tim. 5:23).

Parkont, Labib-a ka byen di ki i gen roun diférans ant bwè roun tibi épi bwè pou sou. I ka di : « Pa bwè diven pou zòt sou » (Éph. 5:18). É i ka di ki « tafiatò […] pa ké érité rwayonm Bondjé-a » (1 Cor. 6:10). Anfèt, Jéova rayi lò roun moun ka bwè pou sou ouben lò i toujou bézwen bwè. Donk, pasé nou fè kou tout moun, nou lé fè Bondjé plézi.

Sèrten moun ka di ki yé konnèt bwè, sa lé di ki yé pouvé bwè bokou san yé pa boulé. Mé a roun bagaj ki danjéré sa. Paròl Bondjé-a ka byen di ki lò roun mouché ouben roun madanm « èsklav diven-an », i pouvé fè bon bétiz ouben gaté so lanmityé ké Jéova (Tite 2:3 ; Prov. 20:1). Jézi jis di ki lò roun moun ka « bwè tròp », sa pouvé anpéché l’ antré annan monn nouvo Bondjé promèt-a (Luc 21:34-36). Alòr, kisa ki pouvé idé roun krétyen pa lésé alkòl-a divini roun trap pou li ?

DOUMANDÉ OU KÒ POUKISA OU KA BWÈ

Lò nou gen roun désizyon pou nou pran annan zafè bwè alkòl, sa ki divèt gidé nou, a pa sa moun-yan ka pansé annan noupa kiltir. Sa pouvé danjéré. Roun krétyen toujou ka chaché fè Jéova plézi annan tousa i ka fè. Men sa Labib-a ka di nou : « Ki a lò zòt ka manjé, ki a lò zòt ka bwè, ouben lò zòt ka fè ròt bagaj, bay Bondjé laglwar annan tousa zòt ka fè » (1 Cor. 10:31). Men déztrwa késyon ké prensip ki ka vini di Labib-a ki ké idé ou :

Ès mo ka bwè pou fè kou tout moun ? Annan Exode 23:2, nou ka li : « To pa divèt swiv moun-yan. » Anfèt, annan sa vèrsé-a, Jéova té ka défann Israyélit-ya imité moun-yan ki pa té kontan l’. Sa konsèy-a, a pou krétyen-yan jòdla osi. Si nou ka lésé ròt-ya di nou kisa nou divèt pansé di zafè bwè alkòl ouben kisa nou divèt fè annan sa zafè-a, nou ka riské lésé Jéova piti piti épi arété swiv so prensip osi (Rom. 12:2).

Ès mo ka bwè pou montré ki mo fò ? Annan sèrten kiltir, moun-yan ka bwè souvan épi bokou. A roun bagaj ki nòrmal pou yé (1 Pierre 4:3). Mé, gadé sa 1 Corinthiens 16:13 ka di : « Pa dronmi, tchenbé rèd annan lafwa, a pou zòt gen kouraj, a pou zòt divini fò. » Ès alkòl-a ka vréman idé roun moun divini fò ? Awa. Alkòl-a pouvé anpéché roun moun byen réfléchi épi pran bon désizyon. Donk, lò ou ka bwè bokou, sa pa lé di ki ou fò, sa lé di ki ou fèb. Isaïe 28:7 jis ka di ki sa-la ki ka lésé diven-an fè li pédi so chimen ka tonbé lévé, jiktan i pa pouvé lévé ankò.

A Jéova ki ka bay nou fòrs nou bézwen-an pou nou fè bon bagaj é sa ka doumandé nou ‘pa dronmi é tchenbé rèd annan lafwa’ (Ps. 18:32). Pou i rivé fè sa, roun krétyen divèt panga é i divèt fè tousa i pouvé pou i pa gaté so lanmityé ké Jéova. Jézi té gen sa fòrs-a lò i té asou latè-a é bokou moun té ka rèspèkté l’ paské i té gen kouraj.

Ès mo ka bwè pou bliyé problèm mo gen ? Psaume 94:19 ka di : « Lò mo té kouvri anba problèm, to [Jéova] konsolé mo é to kalmé mo tchò ». Si roun problèm ka bay to mal tèt, konté asou Jéova, pa alé bwè. Parèkzanp, to pouvé priyè pi souvan. Roun ran ka doumandé roun zanmi ki gen èspéryans annan asanblé-a idé yé. Anfèt, lò nou ka bwè pou bliyé problèm nou gen, sa pouvé anpéché nou kontinyé anvi fè bon bagaj (Osée 4:11). Daniel nou ja palé anvan, ka di : « Mo té ka briga paské mo té angwasé, mo té ka santi mo kò koupab. Mo koumansé bwè mé mo trapé plis problèm ankò. Mo pédi mo zanmi, é mo pa té ka rèspèkté mo pròp kò ankò. » Kouman Daniel rivé soti annan sa problèm-an ? I ka rékonnèt : « Mo konprann ki a Jéova mo té bézwen, mo pa té bézwen alkòl-a. Mo wè mo sitiasyon kou mo té divèt wè l’ é mo rivé réglé tout problèm mo té gen. » A pa pou nou bliyé ki Jéova toujou paré pou konsolé nou menm lò yé té ké di ki nou fin bat (Phil. 4:6, 7 ; 1 Pierre 5:7).

Si to ka bwè alkòl, to pouvé sèrvi sa trwa késyon-yan pou chaché wè si to bézwen chanjé roun bagaj annan sa domenn-an : « Ès roun moun annan mo fanmi ouben roun bon zanmi di mo ki i té ka enkyété so kò pou mo parapòrta kantité alkòl mo gen labitid bwè ? » Si sa ja rivé to, pitèt sa ka montré ki to pran roun mové labitid san to pa randé to kò kont. « Ès mo ka bwè plis pasé anvan ? » Menm si sa pa lé di ki to ja pri, pitèt to ja asou sa mové chimen-an. « Ès sa rèd pou mo pa bwè alkòl pannan déztrwa jou ouben plis ? » Si a sa, pitèt sa lé di ki to pa ka rivé arété bwè é ki to bézwen alé wè roun dòktèr pou i idé to arété ké sa.

Kou zafè bwè ka mennen roun patché problèm, roun ran krétyen désidé pa bwè pyès. I gen ròt ki pa ka bwè paské yé pa kontan sa. Si to konnèt roun moun konsa, a pou to rèspèkté so désizyon. A pa pou to kritiké l’.

Si to ka désidé bwè alkòl, pitèt to ké trouvé ki sa pi bon pou to désidé ki kantité to ké bwè épi kitan. Parèkzanp, roun fwa chak simenn ouben roun tibi sèlman lò to ka manjé. Ouben to pouvé désidé ki kalité alkòl to ké bwè. Parèkzanp, diven ouben labyè. Mé to ké pitèt désidé pa bwè roun alkòl ki tro fò, menm annan roun kòktèl. Kèlkéswa désizyon to ké pran, sa ké pi fasil pou to rézonab si to ka désidé anvan ki limit to ké mété. Pa bliyé ki roun krétyen ki djòk pa divèt ronté bay so kò limit épi fè tousa i pouvé pou i rèspèkté sa i désidé.

Roun krétyen ké tchenbé kont di sa ròt-ya ka rousanti osi. Nou ka li annan Romains 14:21 : « Miyò to pa manjé vyann, ni bwè diven, ni fè anyen ki pouvé fè to frè bité. » Kouman to pouvé apliké sa konsèy-a ? A pou to montré ki to kontan ròt-ya. Si to ka pansé ki si to ka bwè alkòl sa ké choké roun moun, kou to kontan sa moun-an, to ké désidé pa bwè, pa vré ? Konsa, to ké montré ki sa ròt-ya ka rousanti enpòrtan pou to é ki to ka gadé pou yé, to pa ka gadé pou to kò (1 Cor. 10:24).

Men rounòt bagaj roun krétyen divèt gadé : lalwa. Gouvèrnman-an pitèt désidé ki laj roun moun divèt gen pou i pouvé koumansé bwè. Ouben pitèt i ka défann moun-yan bwè anvan yé pran yé loto ouben anvan yé sèrvi sèrten machin (Rom. 13:1-5).

Jéova ka bay nou roun patché kado, é roun annan yé, a ki i ka lésé nou désidé kouman nou ké sèrvi sa kado-ya. A menm bagaj-a ké zafè manjé ké bwè. Nou kontan Jéova ka pèrmèt nou désidé sa nou ké fè. Donk, annou byen fè atansyon pou tousa nou ka désidé fè, fè nou Papa ki annan syèl-a plézi.

a Dapré le Centre américain d’épidémiologie, men sa ki pouvé rivé roun moun lò i bwè tròp : i ka riské tchwé roun moun, tchwé so kò, vyolé roun moun ouben roun moun pouvé vyolé l’, bat so madanm ouben so mouché, trapé roun maladi sèksyèl, roun madanm pouvé tonbé ansent san i pa té lé ouben fè roun fos kouch.