Alé annan ròt enformasyon

Alé annan somèr-a

Pou byen konprann

Pou byen konprann
  1.   Gran Babilòn-an a kimoun ?

  2.   Kitan Mési-a té ké rivé ?

  3.  Tèknik pou swanyé moun koté yé ka itilizé disan

  4.  Ès moun maryé pouvé séparé ?

  5.  Kouman réyaji douvan sèrten sitiasyon koté ròt-ya ka fè lafèt ?

  6.  Maladi moun pouvé trapé é bay ròt-ya

  7.  Zafè soumaké ké sitiasyon nou ka réglé douvan lalwa

 1. Gran Babilòn-an a kimoun ?

Poukisa nou pouvé di ki « Gran Babilòn-an » ka réprézanté tout fo rélijyon-yan ? (Révélation 17:5). Annou gadé trwa répons :

  • I toupatou asou latè-a. Labib-a ka di ki Gran Babilòn-an asiz asou roun « patché pèp, roun patché moun, roun patché nasyon », é i ka « koumandé rwa-ya asou latè-a » (Révélation 17:15, 18).

  • I pa sa roun pwisans politik ouben komèrsyal. Paské « rwa-ya asou latè-a » épi « sa-ya ki té ka vandé » ké toujou vivan apré so dèstriksyon (Révélation 18:9, 15).

  • I ka fè moun-yan rété lwen di Bondjé. Labib-a ka aplé l’ « fanm pyé léjè » paské i ka travay ké gouvèrnman-yan pou yé bay li soumaké ouben ròt bagaj (Révélation 17:1, 2). I ka bloublou moun-yan. É akoz di li milyon moun mouri (Révélation 18:23, 24).

Viré asou léson 13, parti 6

 2. Kitan Mési-a té ké rivé ?

Profési-a asou 69 simenn-yan ka idé nou wè kitan Mési-a té ké rivé (li Daniel 9:25).

  • Kitan 69 simenn-yan koumansé ? Lannen 455 anvan nou lépok (anv. n. l.), lò gouvèrnèr Néémi rivé Jérizalèm pou roukonstwri vil-a (Daniel 9:25 ; Néhémie 2:1, 5-8).

  • Konmyen lannen 69 simenn-yan ka fè ? Annan roun ran profési, roun jou ka réprézanté roun lannen (Nombres 14:34 ; Ézéchiel 4:6). Atò roun simenn ka réprézanté sèt lannen. Annan sa profési-a 69 simenn-yan ka fè 483 lannen (69 x 7).

  • Kitan 69 simenn-yan fini ? Si nou ka konté 483 lannen dipi 455 anvan nou lépok, nou ka rivé jik lannen 29 di nou lépok a (di n. l.). Sa lannen-an Jézi batizé é i divini Mési-a ! (Luc 3:1, 2, 21, 22).

Viré asou léson 15, parti 5

 3. Tèknik pou swanyé moun koté yé ka itilizé disan

I gen tèknik pou swanyé moun koté yé ka itilizé so disan. Roun krétyen ké réfizé nèt déztrwa annan yé. Parèkzanp, roun krétyen pa ké bay so disan, ni asèpté ki yé pran so disan épi gardé l’ pou jou opérasyon-an (Deutéronome 15:23).

Parkont, roun krétyen ké pitèt asèpté ròt tèknik, kou analizé so disan, fè sa yé ka aplé hémodialyse, hémodilution, récupération du sang épanché ouben itilizé roun machin ki ka pran plas so tchò ké so poumon pannan roun opérasyon b (gadé nòt-a). A chak krétyen ki pou désidé kouman yé ké itilizé so disan pannan roun opérasyon, pannan roun èkzamen médikal ouben pannan roun trètman. Chak dòktèr gen sopa fason fè sa trètman-yan. Atò, anvan i asèpté roun opérasyon, roun èkzamen médikal ouben roun trètman, roun krétyen ké chaché savé tousa i divèt konnèt asou fason yé ké itilizé so disan. Chak moun divèt pozé so kò sa késyon-yan :

  • Si pannan roun trètman, roun parti di mo disan divèt soti di mo kò épi arété roun ti tan, ès mo konsyans ké pèrmèt mo wè sa disan-an kousidiré a toujou mo disan ki pa bézwen « koulé atè » ? (Deutéronome 12:23, 24).

  • É si pannan roun trètman, yé ka pran roun parti di mo disan, yé ka fè roun bagaj ké li é yé ka roumété l’ annan mo kò. Dapré sa Labib-a ka di, ès sa ké troumanté mo konsyans ? Ouben ès mo pouvé asèpté sa trètman-an ?

Viré asou léson 39, parti 3

 4. Ès moun maryé pouvé séparé ?

Paròl Bondjé pa ka ankourajé moun ki maryé séparé yé kò. I ka byen di osi ki moun ki séparé pa gen drwa roumaryé (1 Corinthiens 7:10, 11). Magré sa, i gen sitiasyon koté sèrten krétyen ka réfléchi si yé ké séparé di yé mari ouben di yé madanm.

  • Lò mari-a ka réfizé nèt bay sa so fanmi bézwen pou viv : Fanmi-an pa gen anyen pou viv paské mari-a pa ka bay li sa i bézwen pou viv (1 Timothée 5:8).

  • Lò mari-a ouben madanm-an ka soufri anba kou : Roun ka bay kou ouben ka blésé ròt-a. Sa-la ki ka soufri anba kou ka santi ki so lasanté ké so lavi an danjé (Galates 5:19-21).

  • Lò mari-a ouben madanm-an ka anpéché nèt ròt-a adoré ouben obéyi Jéova : Roun ka anpéché ròt-a adoré Jéova (Actes 5:29).

Viré asou léson 42, parti 3

 5. Kouman réyaji douvan sèrten sitiasyon koté ròt-ya ka fè lafèt ?

Krétyen-yan pa ka bay annan lafèt ki pa ka fè Jéova plézi. Mé chak krétyen ké divèt itilizé so konsyans ki fòrmé gras a Labib-a pou désidé sa i ké fè douvan roun sitiasyon ki pouvé rivé lò ròt-ya ka fè lafèt. Men déztrwa èkzanp :

  • Roun moun ka di ou « Jwayé Nwèl ! » ouben « Bon lannen ! ». Ou pouvé di mèrsi. Si moun-an lé savé poukisa ou pa ka fété sa kalité lafèt-ya, ou ké pouvé èspliké l’.

  • Ou mari ouben ou madanm ki pa Témwen Jéova ka doumandé ou vin manjé ké so fanmi pannan roun lafèt. Si ou konsyans ka pèrmèt ou alé, ou ké pouvé èspliké ou mari ouben ou madanm ki, si pannan lafèt-a, yé ka fè bagaj ki mélé ké fo rélijyon-yan, ou menm ou pa ké partisipé.

  • Ou patron ka bay ou roun lajan anplis pannan lépòk lafèt Nwèl ké Révéyon-an. Ès ou divèt réfizé ? Non, ou pa oblijé. Mé si ou ka asèpté sa lajan-an, ès ou patron ké pansé ki ou ka fété sa lafèt-a ? Ouben ès a jis pou montré ki i kontan travay ou ka fè ?

  • Roun moun ka bay ou roun kado pannan roun lafèt. Épi i ka di ou : « Mo savé ki ou pa ka fété sa lafèt-a, mé mo lé jis bay to sa ti kado-a. » Sa moun-an pitèt byen janti. Mé doumandé ou kò : « Ès sa moun-an lé tèsté mo lafwa ouben ès i lé fè mo partisipé annan sa lafèt-a ? » Apré ou byen réfléchi asou sa, a ou ki pou désidé si ou ké asèpté ouben si ou pa ké asèpté kado-a. Annan chak désizyon nou ka pran, nou lé gen roun konsyans ki trankil é nou lé rété fidèl douvan Jéova (Actes 23:1).

Viré asou léson 44, parti 1

 6. Maladi moun pouvé trapé é bay ròt-ya

Roun krétyen ki kontan so konpanyen ké panga pa bay ròt-ya so maladi, kou SIDA, Kovid-19, sa yé ka aplé Hépatite ouben tout ròt maladi ki grav. I ké fè sa si i malad vré, mé osi si i ka pansé ki i gen roun maladi. I ka obéyi sa Labib-a ka di : « To divèt kontan to konpanyen kou to menm » (Romains 13:8-10).

Kouman nou pouvé fè sa ? Moun-an ki gen sa kalité maladi-a pa ké ni bay moun lanmen, ni pran yé annan so bra, ni bo yé. I pa ké kòlè si i gen moun ki pa ka envité l’ annan yé kaz pou protéjé yé fanmi. Anvan i batizé, i ké èspliké koòrdinatèr kolèj ansyen-yan so sitiasyon. Sa ké pèrmèt ansyen-yan pran tout dispozisyon pou i pa kontaminé ròt-ya ki ka batizé osi. Épi anvan roun moun frékanté rounòt moun pou maryé, i ké divèt fè analizé so disan si i ka pansé ki i gen roun maladi. Konsa, i ké montré ki i ‘pa ka gadé pou so pròp kò rounso, mé ki i ka gadé pou ròt-ya osi’ (Philippiens 2:4).

Viré asou léson 56, parti 2

 7. Zafè soumaké ké sitiasyon nou ka réglé douvan lalwa

Ou ké protéjé ou kò di roun patché problèm si ou ka mété asou papyé tout kontra ou ka fè ké roun moun, menm si a roun frè (Jérémie 32:9-12). Mé détan, sa pouvé rivé ki nou pa ka tonbé dakò ké roun frè asou roun zafè soumaké ouben rounòt bagaj. Lò a roun ti problèm, nou divèt kapab réglé l’ vitman annan lapè san nou pa mété ròt moun annan sa.

Mé kisa nou pouvé fè lò sitiasyon-an grav, kou lò roun moun ka manti asou rounòt pou sali so répitasyon ouben lò i ka bloublou l’ pou vòlò l’ ? (li Matthieu 18:15-17). Jézi montré trwa bagaj nou divèt fè :

  1. Éséyé réglé problèm-an ké frè-a san ou mété pyès moun annan sa (gadé vèrsé 15).

  2. Si ou pa rivé réglé problèm-an, doumandé roun ouben dé ròt frè ki gen èspéryans alé ké ou pou réglé problèm-an (gadé vèrsé 16).

  3. Si, magré sa, zòt pa rivé réglé problèm-an, a sa moman-an, ou pouvé aplé ansyen-yan vèrsé 17).

Nòrmalman, nou pa ka alé douvan lalwa lò i gen roun problèm ant dé frè, paské sa pa ké bay ni Jéova ni asanblé-a lònò (1 Corinthiens 6:1-8). Parkont, annan sèrten sitiasyon nou ké divèt alé douvan lalwa pou réglé problèm-an. Parèkzanp, lò dé moun ka divòrsé ouben pou savé ké kimoun timoun-yan ké rété, épi zafè soumaké pou timoun-yan. I gen osi problèm ké asirans, ké tèstaman ouben lò antrépriz-a oblijé fronmen pas i pa gen lajan ankò. Si roun krétyen ka alé douvan lalwa pou réglé roun problèm é i ka fè tousa i pouvé pou réglé l’ annan lapè, i pa ka dézobéyi konsèy Labib-a ka bay.

Roun krétyen pa ka dézobéyi non plis konsèy Labib-a ka bay lò i ka alé lapolis pou dénonsé roun moun ki vòlò, ki bat roun moun, ki fè malpròpté sèksyèl ouben méchansté asou timoun, ki vyolé moun ouben ki tchwé moun.

Viré asou léson 56, parti 3

a Dipi lannen 455 jik lannen 1 anvan nou lépok, i gen 454 lannen. Dipi lannen 1 anvan nou lépok jik lannen 1 di nou lépok, i gen roun lannen (i pa gen lannen zéro). Épi dipi 1 jik 29 di nou lépok, i gen 28 lannen. Donk sa ka fè 483 lannen.

b Nòt-a : Pou konnèt plis bagaj asou sa trètman-yan, gadé artik-a « Questions des lecteurs » annan La Tour de Garde, 15 òktòb 2000.