Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Obheasacho Lekh 31

‘Ghott Buniadir Bandlolea Xarachi’ Tumi Vatt Polloitat Kai?

‘Ghott Buniadir Bandlolea Xarachi’ Tumi Vatt Polloitat Kai?

“To Devan ievjil’lea ani Devanuch ghott buniadir bandlolea xarak ravtalo.”—HEB. 11:10

GIT 22 Sorgar Raj Suru Zalem—Begin Ieum!

KITEM XIKTOLIM *

1. Zaitea bhav-bhoinnamnim kosle teag keleat, ani tannim te kiteak keleat?

Lak’khamnim Devachea sevokamnim aiz zaite teag keleat. Udharonnak, zaitea bhav-bhoinnamnim ankvar ravonk vinchun kaddlam. Kazari zoddpeamnim sod’deak bhurgim nakat mhunn nirnnoi ghetla. Ani thoddea familimnim aplem jivit sadem dovrunk chintlam. He sogle nirnnoi tannim eka mhotvachea karonnak lagon ghetleat. Tem mhunnttlear, Jehovachi seva tim apleachean zata titli korunk sodhtat. Tim dhadoxi asat ani Jehova tankam goroz tem soglem ditolo mhunn tankam tacher bhorvonso asa. Tancho bhorvonso tutt’ttolo kai? Na! Oxem ami kiteak mhunnonk xoktat? Ek karonn mhunnttlear, ‘bhavarth dovortat titleancho bapui’ aslolea Abrahamacher Jehovan besanv ghatlolem.—Rom. 4:11.

2. (a) Hebrevank 11:8-10, 16 pormonnem, Abraham Ur xar soddun vochonk kiteak toiar zalo? (b) Ami hea lekhant kitem bhasabhas kortolim?

2 Abraham Ur xarant ravtalo, zoim tachem jivit khub susegadachem aslem. Punn tannem tem ap-khuxen soddun dilem. Kiteak? Karonn to “ghott buniadir bandlolea xarak ravtalo.” (Hebrevank 11:8-10, 16 vachat.) Tem ‘xar’ khoinchem? Tem xar kednam bandun zatolem tachi vatt polloitana, Abrahamak koslea oddchonneancho fuddo korcho poddlo? Abrahamachi ani tachi dekh ghetolea aichea bhav-bhoinnanchi ami koxi dekh gheunk zata?

‘GHOTT BUNIADIR BANDLOLEM’ XAR MHUNNCHE KITEM?

3. Abraham khoinchea xarachi vatt polloitalo?

3 Abraham jea xarachi vatt polloit aslo tem xar mhunnttlear, Devachem Raj. Tea Rajeant Jezu Krist ani 1,44,000 obhixikt Kristanv asat. Paulun tea Rajeak ‘jivea Devachem xar sorginchem Jerusalem’ mhunnttlem. (Heb. 12:22; Prok. 5:8-10; 14:1) Devachem Raj ieum ani tachi khuxi sorgar zata toxi prithumer zaum mhunn Jezun aplea xisank magnnem korunk xikoilem tednam to heach Rajea vixim uloitalo.—Mt. 6:10.

4. Utpoti 17:1, 2-a pormonnem, Devan bhasailolea xara vo Rajea vixim Abrahamak kitli mahiti asli?

4 Devachea Rajeachea manddavolli vixim Abrahamak khobor nasli. Zaite xekdde poriant ti mahiti ek “gutt” zaun asli. (Ef. 1:8-10; Kol. 1:26, 27) Punn aplea sonstiche thodde zann raza zatole mhunn Abrahamak khobor asli. Karonn Jehovan taka hea vixim bhasailolem. (Utpoti 17:1, 2, 6 vachat.) Devachea bhasaunneancher Abrahamacho bhavarth itlo ghott aslo, ki Devachea Rajeacho Raza mhunnche Obhixiktak vo Mesiasak to pollounk xoktalo. Heach karonnak lagon Jezu prithumer aslo tednam, to Judevank oso mhunnonk xoklo: “Mhozo Dis polleunche axen Abraham tumcho bap khuxal zalo; tannem to dekhlo ani taka khub anond zalo.” (Juanv 8:56) Tor aplea sonstintle thodde Jehovan stapon kelolea Rajeache bhag zaun astole mhunn Abrahamak khobor asli ani ti bhasaunni purnn zaisor tachi vatt pollounk to toiar aslo.

Jehovachea bhasaunneancher Abrahaman aplo bhavarth koso dakhoilo? (Peregraf 5 polloiat)

5. Abraham Devan bandlolea xarachi vatt polloitalo mhunn ami koxim zannant?

5 Devan bandlolea xarachi vo Rajeachi vatt polloitalo mhunn Abrahaman koxem dakhoilem? Poilem, Abraham prithume velea khoincheach Rajeacho bhag zaunk na. Abraham veg-vegllea zagear vochon ravtalo. Tannem apnnak ravonk ghor bandunk na ani khoincheach munxachea rajeak tannem tenko diunk na. Tea bhair, Abrahaman apnnak ravonk ek raj stapon korcho proitn korunk na. Tachea bodlek, Abraham Jehovachem aikotalo ani tachi bhasaunni kednam purnn zatoli tachi to vatt polloitalo. Oxe toren, apnnak Jehovacher khub bhavarth asa mhunn tannem dakhoilem. Punn hem kortana taka koslea thoddea oddchonneancho fuddo korcho poddlo? Ani tachea udaronnantlean ami kitem xikonk zata, tea vixim ami atam polloum-ia.

ABRAHAMAK KOSLEA ODDCHONNEANCHO FUDDO KORCHO PODDLO?

6. Ur xar koxem aslem?

6 Abraham ravtalo tem Ur xar surokxit aslem ani thoim jivit susegad aslem. Thoinche lok xiklole ani girest asle. Tea xara bhonvtonnim unch vonnot asli ani tachea bhair tin-ui vattamnim udkacho khol vhall aslo. Ur xarantle lok borovpant ani gonnitant uxar asle. Tem xar aslolea zagear pornea vostuncho sodh korpeank veapar dhondeant uzar kortat tosleo zaiteo vostu mell’lleat. Hantuntlean tea xarantle zaite lok veapar dhondo kortale mhunn dison ieta. Thoinchea lokanchim ghoram, vitteamnim bandtale ani vonttink chuno kaddttale. Thoinchea thoddea ghoram modim fator ghalun kel’lem angonn astalem ani tachea bhonvtonnim 13 tim 14 kuddam astalim.

7. Apnnak ani aplea familik Jehova rakhtolo mhunn Abrahaman kiteak visvas dovrunk zai aslo?

7 Apnnak ani aplea familik Jehova rakhtolo mhunn Abrahaman visvas dovrunk zai aslo. Kiteak? Karonn taka ani Sarak atam surokxit ani susegad aslolem Ur xar soddun, Kanaan desant aslolea ganvamnim tombumnim ravchem poddlem. Taka ani tachea familik rakhonk tachea bhonvtim datt vontteo ani udkacho khol vhall naslo. Tor dusman tancher sompeponnim akromonn korunk xoktale.

8. Eka vellar Abrahamak kiteacho fuddo korcho poddlo?

8 Abrahaman Devachi khuxi keli. Punn eka vellar aplea familik diunk tachea lagim zai titlem jevonn naslem. Jehovan dhaddlolea teach desant dukholl poddlo. To dukholl itlo aslo ki taka aplea familik gheun thoddea vellak lagon, Ejiptant voichem poddlem. Punn to Ejiptant astana thoincho Raza, Faraoh tachea bailek gheun gelo. Jehovan Sarak, Faraoh koddlean Abrahama-xim porot haddisor taka kitlo usko zalo astolo tachea vixim chintat.—Ut. 12:10-19.

9. Abrahamak aplea familint koslea somosiancho fuddo korcho poddlo?

9 Abrahamachea familint pasun kotthin somosia asleo. Tachi mogachi bail Sarak bhurgim zaina aslim. Taka lagon, zaitim vorsam ti dukhi asli. Xevottak, bhurgim zaunk Saran Abrahamak apli chakornn Agar dili. Punn Agar gorbhest zali tednam ti Saracho opman korunk lagli. Poristhiti itli bigoddli ki Sarak tika ghorantlean bhair dhanvddaunchem poddlem.—Ut. 16:1-6.

10. Ishmaelak ani Izakak kitem ghoddlem zaka lagon Jehovacher Abrahamak aslolea visvasachi porikxa zali?

10 Sara xevottak gorbest zali ani Izakak zolm dilo. Abraham aplea don-ui putancho, Ishmael ani Izakacho khub mog kortalo. Punn Ishmael Izaka sangata vaitt toren vaglo dekhun Abrahamak, Ishmael ani Agarak dhanvdaunchem poddlem. (Ut. 21:9-14) Uprant Jehovan Izakachem bolidan di mhunn Abrahamak sanglem. (Ut. 22:1, 2; Heb. 11:17-19) Tea don-ui vellar, aplea putam pasot asloleo bhasaunneo Jehova purnn kortolo mhunn Abrahaman Jehovacher visvas dovrunk zai aslo.

11. Jehova apleo bhasaunneo purnn kortolo mhunn Abrahaman kiteak pasiensan vatt polloit ravonk zai asli?

11 Hea soglea vellar, Jehova apleo bhasaunneo purnn kortolo mhunn Abrahaman pasiensan vatt polloit ravonk zai aslem. Tannem aplea famili sangata Ur xar soddlem tednam to ghoddie sumar 70 vorsancho aslo. (Ut. 11:31–12:4) Ani fuddlim sumar xembor vorsam, to Kanaan desant veg-vegllea zagear tombumnim jielo. Abraham 175 vorsancher bhair poddlo. (Ut. 25:7) To ravtalo to des Jehova tachea sonstik ditolo mhunn kel’li bhasaunni purnn zata ti tannem pollounk na. Ani Devan bandlolem xar mhunnche, Devachem Raj stapon zaisor to jieunk na. Tori astana, Abraham “mhataro zaun ani dhadosponnachem jivit jieun” somplo mhunn Bible sangta. (Ut. 25:8, NW) Abrahamachea jivitant zaiteo somosia asleo. Tori astana, tannem Jehovacher ghott bhavarth dovorlo ani to apleo bhasaunneo koxeo purnn kortolo, hachi khuxalkaien vatt polloit ravlo. Hem to kiteak korunk pavlo? Karonn, Jehovan Abrahamak jivitbhor rakhlo ani taka aplo ixtt mhunn lekhlo.—Ut. 15:1; Iz. 41:8; Jak. 2:22, 23.

Abraham ani Sara bhaxen Jehovache sevok, bhavarth ani pasiens koxem dakhoitat? (Peregraf 12 polloiat) *

12. Ami kiteachi vatt polloitat, ani ami kitem bhasabhas kortolim?

12 Abrahama bhaxen ami pasun ghott buniadir bandlolea xarachi vatt polloitat. Tem xar stapon zaunchi ami vatt polloinant. Karonn Devachem Raj 1914 hea vorsak stapon zalem. (Prok. 12:7-10) Ani sorgar tem razvottki choloit asa. Punn ak’khea prithumecher tem raj, razvottki choloitolem tachi ami vatt polloitat. Hem purnn zaisor, Abraham ani Sara bhaxen amkam ghoddie zaitea somosiancho fuddo korunk poddot. Aiz Jehovache sevok Abrahamachi dekh gheunk pavleat kai? Pahrogopurant chhaploleo jivitacheo kanneo vachtat tednam zaiteamnim Abraham ani Sara bhaxen bhavarth ani pasiens dakhoilam mhunn kollon ieta. Atam ami tantuntlea thoddea onnbhovam thaun kitem xikonk zata tem polloum-ia.

TANNIM ABRAHAMACHI DEKH GHETLI

Bill Walden-an teag kele ani taka Jehovachi besanvam onnbhovunk mell’llim

13. Bhav Walden-achea udharonnantlean tumi kitem xiktat?

13 Teag korunk toiar ravat. Devachem xar vo Devachea Rajeak amchea jivitant poilo zago ditolim zalear, ami Abrahama bhaxen Devak manvota tem korunk teag korchi goroz asa. (Mt. 6:33; Marku 10:28-30) Ami bhav Bill Walden-achem * udharonn polloum-ia. 1942-ant to Jehovachea Sakxeam sangata Bible xikonk laglo. Tea vellar, to U.S. university-int architectural engineering xiktalo. Ani beginuch to graduate zauncho aslo. Tachem graduation zalea uprant tachea professor-an taka kam sodhun dilem. Punn tannem tem nakarlem. Ti vhodd pagarachi sirvis gheunchea poros apnnem Jehovachi seva chodd korunk tharailam mhunn tannem professor-ak somzailem. Tea uprant rokddench Bill-ak military-int seva korunk sorkaran hukum dilo. Punn tannem ti seva respedan nakarli. Hea karonnak lagon taka 10 hozar dollar dhondd mhunn farik korcho poddlo ani taka panch vorsanchi bondkhonn favo zali. Tin vorsam uprant taka suttka mell’lli. Magir, taka Gilead Kors korunk apounnem mell’llem ani taka Afrikent mixinori mhunn daddlo. Uprant Bill, Eva lagim kazar zalo ani tannim Afrikent seva keli. Punn tem sompem naslem. Xevottak, Bill-achea avoichi kallji gheunk tankam porot United States-ant ieunchem poddlem. Bill aplea jivita vixim oxem sangta: “Jehovan mhaka 70-a poros chodd vorsam apli seva korunk sondhi dili mhunn hanv khub khuxal ani hanv tacho khub upkari. Tachi seva korunk tannem mhaka mhojea jivitant vatt dakhoilea mhunn hanv tache sodanch upkar attoitam.” Tum tujea jivitant purnn vellachi seva korunk xokta kai?

Jehovan apleak ghottai dili mhunn Eleni ani Aristotelis Apostolidis-ak dislem

14-15. Bhav ani Bhoinn Apostolidis-achea onnbhova thaun tumi kitem xiktat?

14 Tumchea jivitant kainch somosia ascheo nant mhunn chintinakat. Aplea ak’khea jivitant Jehovachi seva korunk fuddem sortat tankam pasun somosiancho fuddo korcho poddtta mhunn ami Abrahamachea udharonnantlean xiktat. (Jak. 1:2; 1 Ped. 5:9) Aristotelis Apostolidis * hachea onnbhovantlean hem kitlem khorem tem amkam kollon ieta. 1946-ant Gresant tannem bautizm ghetlo. 1952-ant Eleni nanvachea bhoinni lagim tachi mudi zali. Jehovachi purnn toren seva korop ho tancho dogaimcho dhei zaun aslo. Punn Eleni duent poddlem ani tachea mendunt tumor asa mhunn kollon ailem. Tacho tumor kaddlo, punn kazar zaun thoddeach vorsam uprant taka porot tumor zalo. Tachem porot operation korchem poddlem, punn tea uprant tichean sarkem cholonk ani ulounk zaina aslem. Ti duent asli ani sorkara thaun tednam dhumallo aslo. Tori astana tinnem Jehovachi seva urben keli.

15 Aristotelis-an aplea bailechi 30 vorsa poriant kallji ghetli. Tea vellar to vhoddil mhunn kam kortalo, odhivexonachea somitint aslo ani eka Zomatichem Hol bandunk tannem modot keli. Uprant 1987-ant, porgottnni kortana Eleni-cho accident zalo. Tin vorsam ti komant asli ani uprant ti bhair poddli. Aristotelis aplea jivitachea kanniechea xevottak mhunntta: “Gel’lea vorsamnim mhaka zaiteo somosia aileo ani thoddeo okosmat ani chintinastana aileo. Tor teo sogleo sosunk ani nirax zainastana ravonk hanvem nichov korunk zai aslo. Punn tea somosiancho fuddo korunk Jehovan mhaka sodanch ghottai dilea.” (St. 94:18, 19) Somosia aslear pasun apleachean zata tem soglem kortat tancho Jehova kitlo mog korta!

Audrey Hyde fuddara vixim chintit asli dekhun ti apli khuxalkai samballunk pavli

16. Bhav Knorr-an aple bailek koslo boro sol’lo dilo?

16 Fuddara vixim chintit ravat. Jehova taka fuddarak diuncho asa tea inamacher Abrahaman dhean dovorlem. Oxem kelolean, tachea mukhar aslolea oddchonneancho fuddo korunk taka modot zali. Bhoinn Audrey Hyde-an pasun oxench kelem. Ticho poilo ghov Nathan H. Knorr cancer zaun bhair poddlo. Ani tichea dusrea ghovak Glenn Hyde-ak Alzheimer duens zalem. * Hem soglem sosunk tichea poilea ghovan morchea thoddeach sumana poilim jem kitem sanglolem tantuntlean tika modot zali mhunn ti sangta. Ti mhunntta: “‘Melea uprant amkam dovorlolo asa to inam mellttoloch, ani portun amkam dukh soschi goroz poddchich na,’ mhunn Nathan-an mhojea ugdasak haddlem. Magir tannem mhunnttlem: ‘Tuka mellttolo tea inamacher dhean dovor.’ . . . ‘Dusrea pasot kitem tori korunk lagon tujem jivit uzar korit rav. Hea toren tum sodanch khuxal urtoli.’” Dusreank borem tem korit ravonk ani amchea ‘bhorvonxea vixim khuxal ravonk’ ho kitlo boro sol’lo nhoi!—Rom. 12:12.

17. (a) Fuddara vixim chintit ravonk tumkam koslem borem karonn asa? (b) Mika 7:7-ant sanglolea pormonnem, fuddarachim besanvam ami onnbhovunk zai zalear amkam kitem modot korunk xokta?

17 Fuddara vixim chintit ravonk aiz amkam poilim poros borem karonn asa. Sonvsarant zatat teo ghoddnneo ami nimanneachea-nimannea disamnim jietat mhunn dakhoitat. Beginuch, Devachem Raj hea prithumer kednam razvottki choloitolem hachi vatt pollounk poddchi na. Amkam khuxalkai haddttolea besanvam modlem ek besanv mhunnttlear, amchim mogachim portun jivont zatolim. Tea vellar, Jehova Abrahamak tachea bhavarthak ani pasiensak lagon inam ditolo. To inam mhunnttlear, to taka ani tachea familik portun hea prithumer jivont kortolo. Tumi taka ieukar diunk thoim astolim kai? Tumi Abrahamachi dekh ghetat zalear tumi thoim asonk xoktat. Tor, Devachea Rajea pasot teag korunk toiar ravat. Somosia asat zalear pasun tumcho bhavarth ghott dovrat. Ani Jehovacheo bhasaunneo purnn zatat tachi vatt pasiesan polloit ravat.—Mika 7:7 vachat.

GIT 74 Join in the Kingdom Song!

^ per. 5 Devacheo bhasaunneo purnn zatat tachi ami vatt polloit ravtat tednam amchem pasiens pidd’ddear zaunk xokta ani toxench amcho bhavarth unno zaunk xokta. Punn ami pasiensan tachi vatt polloit ravonk zai. Hem korunk Abramachea jivitant xiklolim lisanvam amkam koxim modot korunk xoktat? Ani aiz, Jehovachea sevokamnim amchea pasot koslim borim udharonnam dovorleant?

^ per. 13 Dezembr 1, 2013, The Watchtower masikechea, pan. 8-10-ant, Bhav Walden-achea jivitachi kanni chhaplea.

^ per. 14 Febrer 1, 2002, The Watchtower masikechea, pan. 24-28-ant Bhav Apostolidis’ hachi jivitachi kanni chhaplea.

^ per. 16 Julay 1, 2004, The Watchtower masikechea, pan 23-29-ant Bhoinn Hyde-achea jivitachi kanni chhaplea.

^ per. 56 CHITRACHI MAHITI: Oddchonneo aslear pasun ek zanttem zoddpem Jehovachi seva visvaxiponnan korit asa. Jehovachea fuddarachea bhasaunneam vixim tim chintit ravtat dekhun tim aplo bhavarth ghott dovrunk pavtat.