Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Obheasacho Lekh 51

“Jehova Nirax Zal’leank Buzvonn Dita”

“Jehova Nirax Zal’leank Buzvonn Dita”

“Zanchem kalliz dukhovlam khontovlam, tanche sorxem Sorvespor asach! Zanchem mon kollvollta vollvollta, tancher Sorves por hat odda.”—ST. 34:18.

GIT 30 My Father, My God and Friend

KITEM XIKTOLIM *

1-2. Hea lekhant ami kitem xiktolim?

AMCHEM jivit thoddeach tempachem ani “koxttamnim bhorlolem” oxem thodde pavtti amkam disonk puro. (Job 14:1) Taka lagon, thodde pavtti ami nirax zaunk xoktat. Adlea kalla voilea zaitea Jehovachea sevokank oxench dislem. Tantuntlim thoddim itlim nirax zalim ki tankam aplo jiv diunk koso dislo. (1 Raz. 19:2-4; Job 3:1-3, 11; 7:15, 16) Punn tannim Jehovacher bhavarth dovorlo dekhun tannem tankam zaite pavtti buzvonn ani ghottai dili. Tanchim udharonnam Bible-ant boroun dovorlolim asat dekhun ami tim vachtat tednam amkam tanchea thaun xikonk melltta ani buzvonn melltta.—Rom. 15:4.

2 Hea lekhant ami thoddea Jehovachea sevokam vixim xiktolim jim tancher ailolea trasank lagon nirax zalim. Ami Jakobacho put Juze, vidva Naomi, tichi sun Ruth, Stotr 73 boroupi Levit ani apostl Pedru vixim xiktolim. Jehovan tankam koxi modot keli? Ani tanchea udharonnantlean ami koslim lisanvam xikonk xoktat? Hea prosnanche zobab amkam mellttat tednam “zanchem kalliz dukhovlam khontovlam, tanche sorxem Sorvespor asach! Zanchem mon kollvollta vollvollta, tancher Sorvespor hat oddta” mhunn amkam khatri melltta.—St. 34:18.

JUZEK ZULUM ANI ON’NEAI SOSUNK PODDLO

3-4. Juze tornnatto aslo tednam tachea jivitant kitem ghoddlem?

3 Juze sumar 17 vorsancho astana taka don sopnam poddlim, jim Deva thaun aslim. Tachea familint taka vhodd podvi ani man mellttolo mhunn tim sopnam dakhoitalim. (Ut. 37:5-10) Punn Juzek tim sopnam poddlea uprant tachea jivitant vaitt ghoddonk laglem. Tachea bhavamnim taka man diunchea bodlek, taka gulamponnant viklo. Thoddea tempa uprant Potifar nanvachea Ejiptantlea eka odhikarachea ghora to chakor zaun kam korunk laglo. (Ut. 37:21-28) Thoddeach tempa bhitor tachem jivit sarkench bodol’lem. Eka vellar to aplea ghorant aslolean, taka aplea bapai thaun khub mog mellttalo. Punn atam Jehovachi seva korina toslea munxachea ghorant taka kam korchem poddlem.—Ut. 39:1.

4 Ejiptant Juzeche tras anik vaddle. Juze apleacher bolotkar korunk sodhtalo mhunn Potifarachea bailen tacher khotto arop ghatlo. Potifaran fatti-fuddem polloi-nastana Juzek bondkhonnint ghatlo ani tannim taka sankhlleamnim bandlo. (Ut. 39:14-20; St. 105:17, 18) Ho arop aikon tornnattea Juzek koxem dislem astolem tea vixim chintat. Tea bhair Juzecher ghatlolo arop lokamnim aikolo tednam Jehovachea nanvacho koso opman zalo astolo tem pasun chintun polloiat. Hem soglem chintun Juze nirax zaunk xoktalo.

5. Nirax zaina zaunk Juzen kitem kelem?

5 Juze Potifarager chakor aslo tednam ani bondkhonnint aslo tednam to apli poristhiti bodlunk xokonaslo. Nirax zainastana ravonk taka koxi modot zali? Apunn kitem korunk xokona tacher dhean diunchea bodlek apunn kitem korunk xokta tacher tannem dhean dilem ani apleak dilolem kam tannem bore bhaxen kelem. Jehovachi khuxi korunk tachea jivitant chodd mhotvachem aslem. Taka lagon Juzen jem kitem kelem tacher Jehovan besanv ghatlem.—Ut. 39:21-23.

6. Juzek aplea sopnam udexim koxim buzvonn mell’lli astoli?

6 Jehovan taka dilolea sopnancher Juzen niall kelo astolo. Tantuntlean to aplea familik portun mellttolo ani apli poristhiti portun sudhortoli mhunn taka koll’llem astolem. Hea toren taka buzvonn mell’lli astoli. Uprant tannem sopnant polloil’lem toxench zalem. To 37 vorsancho aslo tednam tannem polloil’lim tim sopnam ojapachea toren purnn zalim!—Ut. 37:7, 9, 10; 42:6, 9.

7. 1 Pedru 5:10 pormonnem, tras sosunk amkam kitem modot korta?

7 Ami xiktat tim lisanvam. Hea sonvsarache lok amchea thaim krur toren vagtole ani on’neai kortole mhunn ami Juzechea udharonnantlean xiktat. Amchea sobhentlim bhav-bhoinnam pasun amkam dukhounk xoktat. Punn Jehova amcho khoddop vo tarok asa zalear ami nirax zaunchim nant vo tachi seva korop bond korchim nant. (St. 62:6, 7; 1 Pedru 5:10 vachat.) Ugddas dovrat, Jehovan Juzek sopnam poddo-xim kelim tednam to sumar 17 vorsancho aslo. Tor aiz pasun Jehova Juze sarkea aplea tornnattea sevokancher visvas dovorta mhunn amkam kollon ieta. Tankam pasun Jehovacher ghott bhavarth asa. Tim Jehovak visvaxi asat dekhun thoddeank bondkhonnint on’neai pasun sosunk poddla.—St. 110:3.

DUK’KHAN BHORLOLEO DON BAILO

8. Naomi ani Ruthak kitem soschem poddlem?

8 Eka vhodd dukollachea vellar Naomi ani tichi famil aplem ganv-ghor Juda soddun Moabant ravonk gelim. Thoim astana Naomicho ghov Elimelek melo ani tika aplea don putam sangata ravchem poddlem. Uprant, tiche put Moabit bailo Ruth ani Orpa sangata kazar zale. Dha vorsam uprant bhurgim zainastana Naomiche dogui put mele. (Ruth 1:1-5) Tor heo tin bailo kitleo dukhi zaleo astoleo tem tumchean chintunk zata. Ruth ani Orpa porot kazar zaunk xoktalim. Punn zanttea Naomichi kallji konn ghetolo? Naomi itli dukhi zali ki tinnem ek pavtti mhunnttlem: “Mhaka Naomi mhonnum nakat, mhaka Mara mhonnat kiteak Sorvpodvedaran mhojem jivit koddu kelam.” Hem soglem dukh soslea uprant Naomi Bethlehemak porot geli ani Ruth-ui tichea sangata geli.—Ruth 1:7, 18-20.

Aple sevok nirax vo dukhi zatat tednam apunn tankam modot korunk xokta mhunn Jehovan Naomik ani Ruthak dakhoun dilem. Ani tumkam-i to modot korunk xokta. (Peregraf 8-13 polloiat) *

9. Ruth 1:16, 17, 22-a pormonnem, Ruthan Naomik koxi modot keli?

9 Naomik aplem dukh sosunk kiteak lagon modot zali? Visvaxi mogak lagon. Udharonnak, Ruthan Naomi sangata ravon tika visvaxi mog dakhoilo. (Ruth 1:16, 17, 22 vachat.) Bethlehemant, Ruthan apleak ani Naomi pasot jwarichi konnsam punzaunk khub mhenot keli jea udexim ti ek koxtti vavr korpi bori bail mhunnon sogleank dison ailem.—Ruth 3:11; 4:15.

10. Naomi ani Rutha sarkea goribank Jehova Devan koxe toren mog dakhoilo?

10 Jehovan Israelitkarank ek boro kaido dil’lo jea vorvi Naomi ani Rutha sarkea goribank tannem doia-maia dakhoili. Xet lunvchea vellar, xetachea mere lagim poriant lunvnastana, tem goribam pasot soddunk zai mhunn tannem aplea lokank sanglem. (Lev. 19:9, 10) Tor Naomi ani Ruthak jevunk lagon bhik magchi goroz poddli nam.

11-12. Boazan kitem kelolean Naomi ani Ruthak khuxalkai mell’lli?

11 Ruth jea xetant konnsam punzaitali tea xetacho bhattkar Boaz aslo. To girest aslo. Ruthan Naomik dak’khoil’lo mog ani tichem visvaxiponn Boazak avoddlem. Tor Boaz Rutha lagim kazar zalo ani Naomichea familichi zomin tannem porot vikti ghetli. Ti zomin uprant Ruthachea bhurgeanchi zaunchi asli. (Ruth 4:9-13) Boaz ani Ruthak ek put zolmolo zachem nanv asle Obed, zo David Razacho xapai zalo.—Ruth 4:17.

12 Obed zolmolo tednam Naomin Jehova lagim magnneant kitle upkar atthoile astole tea vixim chintat. Punn Naomi ani Ruthak fuddarak anik ek besanv mellchem asa. Tim punorjivont zatat tednam Obed Mesiasacho mhunnche Jezu Kristacho purvoz zaun aslo mhunn tankam kolltta tednam tim kitlim khuxal zatolim!

13. Naomi ani Ruthachea udharonnantlean ami koslim lisanvam xiktat?

13 Ami xiktat tim lisanvam. Amchea jivitant tras ietat tednam, ami nirax zaunk xoktat vo khub dukhi zaunk xoktat. Ani amchi somosia suttavi zaunchi na oxem amkam disot. Oslea vellar ami amchea sorginchea Bapaicher purnn visvas dovrunk zai ani sobhentlea bhav-bhoinnank lagim soronk zai. Punn ugddas dovrat, Jehovan Naomichea ghovak ani bhurgeank porot jivont korunk na. Teach toren to aiz amche sogle tras kaddina. Punn bhav-bhoinnamnim amchea pasot kelolea doiall kamam thaun ghoddie to amkam trasancho fuddo korunk modot korunk xokta.—Mho. 17:17.

EK LEVIT JEHOVACHI SEVA KOROP BOND KORTOLO ASLO

Jehovachea sevecher dhean dinant tanchea jivitant borem zata tem polloun 73 Stotr boroupi Jehovachi seva bond korta aslo. Amkam-i toxench ghoddonk xokta. (Peregraf 14-16 polloiat)

14. Ek Levit chodd nirax kiteak zalo?

14 Stotr 73 eka Levitan boroil’lem. Jehovachea Dev-mondirant seva korcho taka ek vhodd sueog aslo. Tori astana eka vellar to nirax zalo. Kiteak? Karonn noxtte ani vaitt kortoleanchem vaittponn polloun nhoi, punn tanchea jivitant zata tem borem polloun taka nattkai zaunk lagli. (St. 73:2-9, 11-14) Te girest asle, tanchem jivit borem aslem ani tankam kainch uske nasle oxem taka dislem. Tor tanchem ies polloun to itlo nirax zalo ki tannem mhunntlem: “Nirmoll kalliz gheun boslear kiteak upkarta? Nennttuvaien hat dhulear kitem faido?” Hoi, oslea chitpak lagon to Jehovachi bhokti korop bond korunk xoktalo.

15. Stotr 73:16-19, 22-25-a pormonnem, hem Stotr boroupi Levitak niraxiponn pois korunk koxi modot zali?

15 Stotr 73:16-19, 22-25 vachat. Levit “Dev-mondirant bhitor sorlo tednam” (vers 17, NW) to Devachi bhokti kortoleam modem ravon aplea poristhiti vixim xantponnim ani magnnem korun niall korunk pavlo. Tednam aplem chintop chukichem aslem ani tem chintop dovorlear Jehova sangata apli ixttagot pidd’ddear zatli mhunn taka kollon ailem. Tea bhair noxtte lok “nisorte denvter” asat ani te ‘vinasak’ pavtole mhunn pasun to somzolo. Jehova noxtteam vixim kitem chinta tacher niall kelolean aplem niraxiponn ani nattkai to Levit pois korunk xoklo. Oxem kelolean taka monachi xanti ani khuxalkai porot mell’lli. Tannem mhunnttlem: “Mhojea sangata Tum [Jehova] asai zalear, sonvsarant mhaka anink kaich naka!”

16. Eka Levita thaun ami koslim lisanvam xikonk xoktat?

16 Ami xiktat tim lisanvam. Noxttea lokanchem boremponn polloun ami kednanch nattkai korchi nhoi. Tanchi khuxalkai voilea-voir ani thoddeach tempachi. Tankam sasnachem jivit mellchem na. (Up. 8:12, 13) Ami tanchi nattkai keli zalear amich niraxi zatolim ani Deva sangata amchi ixttagot hogddaitolim. Noxtteanchem boreponn polloun tumkam-i nattkai zata zalear, tumi-i tea Levita bhaxen korunk zata. Devachem Utor pallat ani Jehovachi khuxi kortoleam sangata ixttagot korat. Sogleam poros chodd tumi Jehovacho mog kortat tednam tumkam khori khuxalkai mellttoli ani tumi “khorem jivit” melloun gheunk pavtolim.”—1 Tim. 6:19.

PEDRU APLEA UNNEMPONNAK LAGON NIRAXI ZALO

Pedru nirax zal’lo, punn tannem portun Jehovachea sevecher aplem dhean dovorlem. Tachea udharonnacher ami niallttat zalear amkam modot zaunk xokta ani ami herankui modot korunk xoktat. (Peregraf 17-19 polloiat)

17. Pedru nirax zaunk koslim karonnam aslim?

17 Apostl Pedru ek urbevont munis aslo. Punn to thoddea pavtti chintinastana uloitalo ani vagtalo ani aplim bhavnam rokddinch dakhoun ditalo. Ani uprant apunn toso vaglo mhunn taka vaitt distalem. Udharonnak, apnnak tras sosche poddttole ani apunn mortolo mhunn Jezun aplea xisank sanglem tednam Pedrun taka mhunnttlem: “Hem Dev tuka kednanch nirmina zaum.” (Mt. 16:21-23) Tednam tachem chintop sarkem na mhunn Jezun sanglem. Lokancho ek zomo Jezuk dhorun vhoronk ailo tednam Pedrun fatti-fuddem chintinastana Porom-iadnikachea chakracho kanuch katrun uddoilo. (Juanv 18:10, 11) Portun tachi vagnnuk sarki nasli mhunn Jezun Pedruk sanglem. Tea bhair, Jezu morchea poilim tache her xis taka soddun gelear pasun apunn soddun voicho na mhunn sangon Pedrun boddai marli. (Mt. 26:33) Punn Pedru apunn chintalo titlo ghott naslo. Karonn teach rati to khub bhieun apunn Jezuk vollkhona mhunn tin pavtti sanglem. Uprant, ekdom nirax zaun “bhair vochun Pedru dukhamnim roddunk laglo.” (Mt. 26:69-75) Ani Jezu taka kednam tori bhogxitolo kai mhunn tannem ghoddie chintlem astolem.

18. Niraxiponn pois korunk Jezun Pedruk koxi modot keli?

18 Punn Pedrun nirax zaun Jehovachi seva korop soddun diunk na. Tannem chuk kelea uprant pasun her xisam sangata to Devachi seva korit ravlo. (Juanv 21:1-3; Itihas 1:15, 16) To aplem niraxiponn koso pois korunk pavlo? Aplo bhavarth ghott uronk Jezun magnnem kel’lem ani porot ieun aplea bhavank ghott korunk Jezun taka urba dil’li tea vixim Pedrun ugddas kelo. Ani Jehovan hea magnneacho zobab dilo. Punorjivontponna uprant Jezu Pedruk mell’llo ani tannem taka urba dili astoli. (Lukas 22:32; 24:33, 34; 1 Kor. 15:5) Ak’khi rat nustem dhorunk proitn kelea uprant, kainch nustem mellonk na tea vellar Jezu soglea apostlank dixtti poddlo. Tea vellar Pedru apnnacho kitlo mog korta tem sangonk Jezun taka sondhi dili. Jezun aplea mogall ixttak bhogxilo ani taka chodd kamui dilem.—Juanv 21:15-17.

19. Ami chuk kortat tednam Jehova amchea vixim kitem chinta tem somzonk Stotr 103:13, 14 amkam koso modot korta?

19 Ami xiktat tim lisanvam. Jezu jea toren Pedru lagim vaglo tantuntlean to aplea Bapai sarko doiall aslo mhunn kollon ieta. Tor ami chuki kortat tednam Jehova amkam kednanch bhogsuncho na mhunn ami chintchem nhoi. Oxem ami chintlolem Soitanak zai. Tor Jehova amcho mog korta ani amchim unnemponnam somzon to amkam bhogxita mhunn ami ugddas dovrunk zai. Ani dusrim amkam dukhoitat tednam ami Jehovachi dekh gheunk zai.—Stotr 103:13, 14 vachat.

20. Fuddlea lekhant ami kitem xiktolim?

20 “Zanchem kalliz dukhovlam khontovlam, tanche sorxem Sorvespor asach” mhunn amkam Juze, Naomi, Ruth, Levit ani Pedruchea udharonnantlean khatri melltta. (St. 34:18) To soglech pavtti amche tras ani amchim niraxiponnachim bhavnam kaddun uddoina. Punn Jehovachea modotin ami trasancho fuddo kortat tednam amcho bhavarth anik ghott zata. (1 Ped. 1:6, 7) Aple visvaxi sevok aplea oporipurnntaiek lagon vo apleacher ailolea kotthin poristhitik lagon nirax zatat tednam Jehova tankam koxi modot korta hea vixim ami fuddlea lekhant xiktolim.

GIT 7 Jehova, Amchem Boll

^ per. 5 JUZE, Naomi, Ruth, ek Levit, ani apostl Pedru aplea jivitant ailolea trasank lagon nirax zalim. Tea vellar Jehovan tankam buzvonn ani ghottai koxi dili tea vixim ami hea lekhant polloitolim. Tea bhair, tanchea udharonnantlean ani Jehova tanchea sangata mogan koso vaglo tantuntlean ami kitem xikonk zata, tem pasun ami polloitolim.

^ per. 56 CHITRACHI MAHITI: Aple ghov bhair poddle tednam Naomi, Ruth, ani Orpa khub dukhest ani nirax zalim. Punn uprant Obed zolmolo tednam Ruth ani Naomi Boaza sangata khuxal zalim.