Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

OBHEASACHO LEKH 8

Tujea Solʼleantlean Dusreanchea “Kallzak Sontos Pavta” Kai?

Tujea Solʼleantlean Dusreanchea “Kallzak Sontos Pavta” Kai?

“Zoxem pormollan ani dhumpan kallzak sontos pavta, toxem eka ixttache bore budhin jivak sontos bhogta.”​—MHO. 27:9.

GIT 102 ‘Oskotank Adar Dium-ia’

KITEM XIKTOLIM *

1-2. Solʼlo diunchea vixim ek vhoddil kitem xikonk pavlo?

ZAITEA vorsam poilim, don vhoddilamnim eke bhoinnik ti mittingo chukoitali mhunn tika bhett dili. Eka vhoddilan mittingek kiteak hajir zaunk zai tea vixim Bible-antlim thoddim versam tika dakhoilim. Ani tannim dilʼlo solʼlo tika boreak poddlo oxem tea vhoddilak dislem. Punn te thoinchean bhair sortana, tea bhoinnin tankam mhunnttlem: “Mhojea oddchoneam vixim tumkam kainch khobor na!” Oxem ti bhoinn kiteak mhunnonk pavli? Karonn tea vhoddilamnim tichea poristhiti vo oddchonneam vixim kainch vicharinastana tika solʼlo dilʼlo. Ani hea pasot, tanchea solʼleantlean tika kainch faido zaunk na oxem tika dislem.

2 Aiz te ghoddnne vixim chintʼtana to vhoddil sangta: “Tea vellar te bhoinnin amkam resped diunk na oxem mhaka dislem. Punn uprant mhaka kollon ailem ki Bible-antlim versam dakhounchea bodlek, hanvem poilim mhojea bhoinni vixim chintunk zai aslem. Ani tika osle prosn vicharunk zai asle. Zoxem, ‘Tuka kosleo oddchonneo asat?’ ‘Hanvem tuka koxi modot korunk zata?’ Tor hea ghoddnnentlean to vhoddil ek mhotvachem lisanv xiklo. Ani aiz, to dusreank somzon gheta ani dusreank modot korta toslo ek vhoddil zaun asa.

3. Sobhent konn-konn solʼlo diunk xoktat?

 3 Sobheche gonvlli zalolean, goroz poddtta tednam dusreank solʼlo diunchi zobabdari vhoddilanchi asa tem khorem. Punn thodde pavtti, sobhentlea her bhav-bhoinnamnim dusreank solʼlo diunchi goroz poddot. Udharonnak, ek bhav vo bhoinn aplea ixttak Bible-antlean solʼlo diunk puro. (St. 141:5, NW; Mho. 25:12) Vo Titak 2:3-5-ant sanglolea vixoi-ancher ek zanntti bhoinn ‘tornnea piraiechea bailank xikounk vo solʼlo diunk puro.’ Ani avoi-bapaimnim aplea bhurgeank vella-vellar solʼlo ani xist diunchi goroz asa. Tor ho lekh khas korun vhoddilam pasot asa tem khorem. Punn hantuntlean ami sogleamnim xikonk zata. Tem mhunnttlear, dusreank modot zata, tankam manun gheunk sompem zata ani tanchea “kallzak sontos pavta” tea toren ami solʼlo koso diunk zata tem ami zannam zatat.​—Mho. 27:9.

4. Hea lekhant ami kitem zannam zatolim?

4 Hea lekhant, solʼlo diunchea vixim aslolea char prosnancher dhean dium-ia: (1) Ami kitea pasot solʼlo diunk zai? (2) To solʼlo divop khoreanich gorjechem asa kai? (3) To solʼlo konnem diunk zai? (4) Dusreank boreak poddtta toslo solʼlo ami koso diunk zata?

AMI KITEA PASOT SOLʼLO DIUNK ZAI?

5. Solʼlo diunchea poilim vhoddilamnim kitem korunk zata? (1 Korintkarank 13:4, 7)

5 Vhoddil bhav-bhoinnancho khub mog kortat. Ani heach moga pasot thodde pavtti bhav-bhoinnam kitem-i vaitt korche poilim te tankam solʼlo ditat. (Gal. 6:1) Punn solʼlo diunchea poilim, vhoddilamnim kitem korunk zata? Tannim apostl Paulun moga vixim kitem sanglam tea vixim chintunk zata. Tannem mhunnttlem: “Pritimog konnachem-i kitem-i sosun ghevpi ani soglleam thaim doiall-movall; . . . Pritimog dusreancheo chuki-khoddi somzun gheta, dusreancher visvas dovorta, bhorvanso dhorun ravta, sosnnikaien ani dhiran soglleak fuddo korta.” (1 Korintkarank 13:4, 7 vachat.) Hea versancher ek vhoddil niall korta tednam to bhav-bhoinnank mogan solʼlo diunk pavtolo. Ani vhoddilacho ho mog bhav-bhoinnam polloitat tednam tim chodd korun tacho solʼlo manun ghetolim.​—Rom. 12:10.

6. Solʼlo diunchea vixim apostl Paulun ek borem udharonn koxem dovorlam?

6 Solʼlo diunchea vixim apostl Paulun vhoddilank ek borem udharonn dovorlam. Tesalonikent aslolea bhav-bhoinnank, solʼleachi goroz asli tednam tankam solʼlo diunk to fatti soronk na. Punn tankam solʼlo diunchea poilim, tim koxtt korun mogan vavurtalim mhunn Paulun tankam xabaski dili. Toxench, Paulu tanchi poristhiti zannam aslo. Tankam dhumallo sosunk poddttalo dekhun tanchem jivit sompem naslem hem to somzotalo mhunn tannem tankam sanglem. (1 Tes. 1:3; 2 Tes. 1:4) Tim her Kristanvank pasun ek borem udharonn zaun aslim, hem-ui Paulun tankam sanglem. (1 Tes. 1:8, 9) Pauluchim him utram aikon tim kitlim khuxal zalim astolim nhoi! Ani Paulu aplea bhavancho khub mog kortalo dekhunuch Tesalonikent aslolea bhav-bhoinnank boroilʼlea don chittimnim, tankam faideak poddtta tea ritin to solʼlo diunk pavlo. ​—1 Tes. 4:1, 3-5, 11; 2 Tes. 3:11, 12.

7. Thoddea zannank solʼlo melltta tednam tankam kiteak vaitt disonk xokta?

7 Punn solʼlo mogan dinant tednam kitem zaunk xokta? Hea vixim onubhov aslolo ek vhoddil sangta: “Thoddea zannank solʼlo melltta tednam tankam vaitt dista. Kiteak? Solʼlo chukicho aslo mhunn nhoi, punn solʼlo mogan diunk na mhunn.” Tor hantuntlean ami kitem xiktat? Solʼlo bejar zaun nhoi punn mogan ditat tednam dusreank to manun gheunk sompem zata.

TO SOLʼLO DIVOP KHOREANICH GORJECHEM ASA KAI?

8. Konnakui solʼlo diunchea poilim vhoddilamnim apleakuch kosle prosn vicharunk zatat?

8 Bible amkam utrancho ‘boddbodd vo goddboddan ulounchem’ nhoi mhunn sangta. Tor vhoddilamnim pasun solʼlo ditana goddbodd korunk zaina. (Mho. 29:20) Hem korunk solʼlo diunchea poilim eka vhoddilan apleakuch thodde prosn vicharunk zatat. Zoxem, ‘Tea bhavak vo bhoinnik khoreanich hea solʼleachi goroz asa kai? Tannem khoreaninch kitem tori vaitt kelam mhunn hanv khatren sangonk xoktam? Bible-a pormonnem tannem khorench chuk kelea kai? Vo fokot tachem chintop ani mhojem chintop vegllem asa?’ Tor tea bhavak vo bhoinnik solʼlo diunk zai kai na mhunn tea vhoddilak dubhav asa zalear tannem dusrea eka vhoddilak tea vixim vicharunk zata.​—2 Tim. 3:16, 17.

9. Nhespa vixim konnakui solʼlo diunk zai zalear, apostl Paulu thaun vhoddilamnim kitem xikonk zata? (1 Timotak 2:9, 10)

9 Hem somzonk ek udharonn polloum-ia. Chintat, ki eka vhoddilak ek bhav vo bhoinnichem nhesop borem disona. Tor taka solʼlo diunchea poilim, tea vhoddilan apleakuch ho prosn vicharunk zata: ‘Tea nhespa vixim hanv tea bhavak vo bhoinnik Bible-antlean ek totv dakhounk xokta kai?’ Hea vixim tea vhoddilak dubhav asa zalear tannem dusrea eka vhoddilak vo onubhov aslolea eka bhava vo bhoinni lagim vicharunk zata. Ani tannim sangata mellon, Paulun nhespa vixim dilolea solʼleacher niall korunk zata. (1 Timotak 2:9, 10 vachat.) Karonn aplea chintpa pormonnem tea bhavak vo bhoinnik solʼlo divop sarkem zaunchem na mhunn to vhoddil zannam. Eka Kristanvan kosle kopdde nhesonk zatat vo zainant tea vixim Paulun kaide diunk nant. Tor eka Kristanvachem nhesop Bible-achea totvam pormonnem sarkem ani mannsugechem asa zalear, taka borem dista tem tannem nhesonk zata. Hem soglem monant dovrun, tea bhavak vo bhoinnik khoreanich solʼlo diunchi goroz asa kai na tem tea vhoddilan tharaunk zata.

10. Dusrim ghetat tea nirnnoi-am vixim ami kitem ugddas dovrunk zai?

10 Tor ami ugddas dovrunk zai ki eka vixoi-a vixim don bhav veg-veglle nirnnoi gheunk puro. Tori astana, tanche dogainche-i nirnnoi sarke asonk xoktat. Hea pasot, amkam kitem sarkem dista tench tannim manun gheunchem mhunn ami amchea bhav-bhoinnancher dobhav ghalchimnant.​—Rom. 14:10.

TO SOLʼLO KONNEM DIUNK ZAI?

11-12. Solʼlo diunchi goroz poddttach zalear vhoddilamnim kitem monant dovrunk zai, ani kiteak?

11 Punn solʼlo diunchi goroz poddttach zalear to konnem diunk zata? Eka vhoddilak, eka bhurgeak vo eke kazari bhoinnik solʼlo diunk poddot zalear, tannim poilim familichea vhoddila lagim tea vixim ulounk zata ani goroz poddlear to familicho vhoddil apunnuch zaun tankam to solʼlo diunk xokta. * Vo familicho vhoddil sangata asa tednam vhoddilamnim to solʼlo diunk zata. Ani ami  peregraf 3-ant polloilem toxem, thodde pavtti eke zanntte bhoinnin eke tornnatte bhoinnik solʼlo dilear boreak poddonk xokta.

12 Solʼlo diunchea poilim eka vhoddilan anik ek vost korunk zata. Tannem apnnakuch ho prosn vicharunk zata: ‘Ho solʼlo hanvenuch divop borem zatolem kai vo to anik konnem-i dilear chodd borem zatolem?’ Udharonnak, eka bhavak vo bhoinnik apunn kainch valorachim nant oxem dista astolem. Ani hea pasot tim niraxi asat zait. Tor adim, tancheach sarkea poristhitint aslolea eka vhoddilan tankam solʼlo divop sarkem zatolem. Karonn to tankam somzonk ani tankam bore toren solʼlo diunk pavtolo. Ani hea pasot tem manun gheunk tankam anikui sompem zatolem. Punn bhav-bhoinnam fuddo kortat toslea poristhitincho fuddo kelolo konnui vhoddil na zalear pasun, goroz poddtta tednam solʼlo diun bhav-bhoinnank urba ani modot korop, hi dor eka vhoddilachi zobabdari.

DUSREANK BOREAK PODDTTA TOSLO SOLʼLO AMI KOSO DIUNK ZATA?

Vhoddilamnim ‘aikonk suddsuddit’ kiteak asonk zai? (Peregraf 13-14 polloiat)

13-14. Vhoddilamnim dusreachem aikop kiteak mhotvachem zaun asa?

13Dusreanchem aikat. Solʼlo diunchea poilim, ek vhoddil toiari korta tednam tannem apleakuch he prosn vicharunk zatat: ‘Hanv solʼlo dita tea bhavache poristhiti vixim hanv kitem zannam? Tachea jivitant soglem koxem cholʼlam? Taka kosleo-i tori oddchonneo asat kai, jea vixim mhaka khobor na? Taka atam kiteachi chodd goroz asa?’

14 Jakob 1:19-ant dilʼlem totv solʼlo ditat tannim apnnaunk zata. Thoim Jakoban sanglem: “Ami sogllim aikunk suddsuddit zaunchim, punn ulovpant ani rag dakhovpant amkam uttavollai aschi nhoi.” Tea bhava vixim apunn soglem zannam mhunn eka vhoddilak disot. Punn tea bhavachi poristhiti to khorench zannam kai? Hea vixim, Mhonnʼnneo 18:13 sangta: “Zobab dinvche adim poilem aik Na tor tuka piso koso lekhtole.” Tor hea pasot, tea bhavache poristhiti vixim zannam zaunk tea vhoddilan tea bhava koddech ulounchem poddttolem. Oxem korunk tannem taka prosn vicharunk zai ani to bhav sangta tem aikonk zai. Ani tea uprantuch to taka bore toren solʼlo diunk pavtolo. Hea lekhachea survatek sanglolea vhoddila vixim ami ugddas korum-ia. Solʼlo diunchea poilim tannem tea bhoinnik thodde prosn vicharunk zai asle mhunn to xiklo. Zoxem, “Tuka kosleo oddchonneo asat?” “Hanvem tuka koxi modot korunk zata?” Tor hea toren vhoddil tea bhava vo bhoinni vixim zannam zaunk proitn kortat tednam te tankam bore bhaxen modot korunk pavtole.

15. Mhonnʼnneo 27:23-ant dilolem totv vhoddilamnim koxem apnnaunk zata?

15Bhav-bhoinnanchi bori vollokh korun gheiat. Survatechea udharonnantlean ami polloilem ki solʼlo ditana fokot thoddim versam vachlear ani suchounneo dilearuch puro nhoi. Vhoddil khorench tanchi kallji kortat, tankam somzon ghetat ani tankam modot korunk sodhtat mhunn bhav-bhoinnank kollon ieunk zai. (Mhonnʼnneo 27:23 vachat.) Hea pasot, vhoddilamnim bhav-bhoinnam sangata ghott ixttagot korunk vavrunk zai.

Vhoddilank solʼlo diunk kednam sompem zatolem? (Peregraf 16 polloiat)

16. Vhoddilank bhav-bhoinnank solʼlo diunk kednam sompem zatolem?

16 Tor vhoddilamnim fokot bhav-bhoinnam chuk kortat vo tankam solʼlo diunk zai tednanch tanche lagim ulounchea bodlek, tannim bhav-bhoinnam lagim ulounk sodanch vell kaddunk zai. Ani chodd korun tankam oddchonneancho fuddo korunk poddtta tednam tanchi kallji asa mhunn dakhounk zai. “Vhoddil oxem kortat tednam te bhav-bhoinnanche ghott ixtt zaunk pavtat. Ani uprant tankam tea bhavak vo bhoinnik solʼlo diunk poddtta tednam toxem korunk tankam sompem zata,” mhunn ek onubhov aslolo vhoddil sangta. Ani oxem kelolean, bhav-bhoinnank pasun vhoddil dita to solʼlo manun gheunk sompem zatolem.

Solʼlo ditana eka vhoddilan pasiens ani doia dakhovop kiteak gorjechem? (Peregraf 17 polloiat)

17. Eka vhoddilan pasiens ani doia dakhovop kednam chodd gorjechem?

17Pasiens ani doia dakhoiat. Hem korop kednam gorjechem? Vhoddilancho solʼlo ek bhav vo bhoinn survatek manun gheunk toiar na tea vellar, vhoddilamnim pasiens ani doia dakhovop chodd gorjechem zaun asa. Tor apnnem dilʼlo solʼlo eka bhavan vo bhoinnin rokddoch manun gheunk na vo apnnaunk na mhunn vhoddilamnim bejar vo ragar zaunchem nhoi. Punn tannim Jezuchi dekh gheunk zata. Ani Bible-ant, Jezu vixim oxem boroilʼlem asa: “Sotak zoit mello porian futtloli bet moddcho na, ozun dhunvorti doxir to kodinch palouncho na.” (Mt. 12:20) Tor aplem svotachem magnnem kortana, eka vhoddilan, tea bhav vo bhoinnik kiteak solʼlo dila tem somzonk ani to manun gheunk taka modot kor mhunn Jehova lagim magonk zata. Thodde pavtti bhav-bhoinnank, vhoddilamnim apleak kiteak solʼlo dila tem somzonk ghoddie vell lagonk puro. Punn ek vhoddil pasiens ani doia dakhoita zalear tannem koso solʼlo dilo tacher nhoi punn tannem kitem solʼlo dila tacher dhean diunk tankam sompem zatolem. Punn ek gorjechi vost mhunnttlear, vhoddil dita to solʼlo sodanch Devachea Utracher adarit asonk zai.

18. (a) Solʼlo ditat tednam ami kitem ugddas dovrunk zai? (b) Boksacher adarit aslolea chitrant aslolim avoi-bapui kitea vixim uloitat?

18Tumchea chukim thaun xikat. Ami opurnn aslolean, hea lekhant dilʼleo suchounneo purnn toren apnnaunk ami chukonk xoktat. (Jak. 3:2) Punn ami amchea chukintlean xikonk proitn korunk zai. Tor ami amchea bhav-bhoinnank amchea utramnim vo kornneamnim dukhoilam zalear ami khoreaninch tancho mog kortat mhunn tankam kolltta tednam amkam bhogsunk tankam chodd korun sompem zatolem.​—“ Avoi-Bapaink Don Utram” hem boks pasun polloiat.

AMI KITEM XIKLIM?

19. Amchea bhav-bhoinnanchea kallzak sontos pavta toxem korunk ami kitem korunk zai?

19 Ami hea lekhant polloilem toxem, boreak poddtta toslo solʼlo divop sompem nhoi. Karonn ami ani amchim bhav-bhoinnam pasun opurnn. Tor hea lekhant ami kitem xiklim tem ugddas dovrum-ia. Ami kitea pasot solʼlo ditat, to solʼlo divop khoreaninch gorjechem asa kai, ani to solʼlo amich divop sarkem zatolem kai na, hachi khatri korun gheiat. Toxench, solʼlo diunchea poilim tea bhava vo bhoinni lagim uloiat. Tankam prosn vicharat ani dhean diun tanchem aikat. Tanchi poristhiti somzon gheiat. Tanche lagim mogan vagat ani tanchea sangata ixttagot korat. Ani solʼlo ditana ho mhotvacho dhei ugddas dovrat: Amcho solʼlo boreak poddtta tosloch nhoi punn dusreanchea “kallzak sontos pavta” toslo asonk zai.​—Mho. 27:9.

GIT 103 Shepherds​—Gifts in Men

^ per. 5 Dusreank solʼlo divop sodanch sompem asona. Punn amkam dusreank solʼlo diunchi goroz poddli zalear, tankam faideak poddttolem ani tankam urba mellttoli tea toren ami to koso diunk zata? Ho lekh, bhav-bhoinnank ani khas korun vhoddilank, dusreank solʼlo aikonk ani manun gheunk sompem zata tea toren solʼlo diunk modot korta.

^ per. 11 Febrer 2021-achea Pahrogopur-ant aslolo, “Vhoddilank Sobhent Aslolo Odhikar” ho lekh polloiat.