Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

OBHEASACHO LEKH 1

‘Jehovachi Vatt Polleun Asat Tankam Borem Kainch Unnem Zaunchem Na’

‘Jehovachi Vatt Polleun Asat Tankam Borem Kainch Unnem Zaunchem Na’

2022 HEA VORSACHEM VERS: Jehovachi vatt polleun asat tankam borem kainch unnem zaunchem na.—ST. 34:10.

GIT 4 “Jehovah Is My Shepherd”

KITEM XIKTOLIM *

David trasant aslo tednam pasun taka ‘borem kainch unnem zaunk na’ oxem taka dislem (Peregraf 1-3 polloiat)  *

1. Davidachi poristhiti koxi asli?

 ISRAELACHO Raza Saulu, Davidak jivexim marunk sodhtalo. Tor Davidak aplo jiv vachounk pollon voichem poddlem. Tednam taka jevonn zai aslem dekhun to Nob xarant Ahimelek nanvachea iadnika-xim gelo ani tachea lagim tannem fokot panch undde magle. (1 Sam. 21:1, 3) Ani uprant, to ani tache munis eke dholint liple. (1 Sam. 22:1) Punn Raza Saulu, Davidak kiteak jivexim marunk sodhtalo?

2. Saulun koslim vaitt kamam kelʼlim? (1 Samuel 23:16, 17)

2 David zaitim zhuzam jikhlolo dekhun to zaitea lokank avoddttalo ani te taka vakhannttale. Ani hea pasot Sauluk Davidachi khub nattkai zatali. Toxench, Saulun Jehovachem aikonk na mhunn Jehovan taka Israelacho raza mhunn nakarlo, ani tachea bodlek tannem Davidak fuddaracho raza mhunn vinchun kaddlolo, hem Sauluk khobor aslem. (1 Samuel 23:16, 17 vachat.) Punn Saulu azun Israelacho raza aslo dekhun tachea lagim ek vhodd fouz asli ani zaito lok taka tenko ditale. Ani hea pasot, Davidak pollon voichem poddlem. Tor Jehovachea add zhuzon, apunn Davidak raza zaunk diuncho na oxem Saulu chintʼtalo kai? (Iz. 55:11) Hachea vixim Bible amkam kainch sangona. Punn ek mat khorem: Oxem korun Saulu apnnakuch trasant ghaltalo. Karonn Jehova add zhuztat te sodanch hartat!

3. David trasant aslo tednam tannem kitem kelem, ani kitem korunk na?

3 Punn David toso naslo. To khalto aslo. Apunn Israelacho raza zaunk zai oxem tachea monant kednanch ieunk na. Punn Jehovan taka raza mhunn vinchun kaddlo. (1 Sam. 16:1, 12, 13) Tori astana, Saulu Davidak aplo dusman mhunn lekhtalo ani taka jivexim marunk sodhtalo. Punn Jehovak lagon apunn atam trasant asa, vo apnnam lagim jevonn na, ani apnnank dholint ravcho poddtta oxem Davidan kednanch mhunnonk na. Tachea bodlek, to ghoddie tea dholint aslo tednanch tannem Jehovak vakhannʼnni diun hem Stotr gailem astolem, zantunt hea lekhachea mukhel versachim him utram asat: ‘Jehovachi vatt polleun asat tankam borem kainch unnem zaunchem na.’—St. 34:10.

4. Ami khoinchea prosnanche zobab polloitolim, ani hem zannam zavop kiteak gorjechem?

4 Aiz zaitea Jehovachea Sakxeank jevnna-khannacheo vo her gorjecheo vostu mellonk khub kotthin zata. * Khas korun, COVID-19 pidde vellar zaitea zannank oxe toren tras zaleat. Ani fuddarak “vhodd sontap” ietolo tednam amkam anikui trasancho fuddo korcho poddttolo. (Mt. 24:21) Tor hem monant dovrun, ami hea char prosnanche zobab polloum-ia: Davidak khoinchea ritin ‘borem kainch unnem zaunk na’? Amchea lagim asa tantunuch dhadoxi ravonk ami kiteak xikonk zai? Jehova amchi kallji ghetolo mhunn ami kiteak khatri dovrunk zata? Ani fuddara pasot ami atanch toiari koxi korunk zata?

“KAINCH MHAKA UNNEM NA!”

5-6. Jehovachea sevokank ‘borem kainch unnem zaunchem na’ him Davidachim utram somzonk, Stotr 23:1-6 amkam koxi modot korta?

5 Jehovachea sevokank ‘borem kainch unnem zaunchem na’ oxem Davidan mhunnttlem tednam to kitem sangonk sodhtalo? Hem zannam zaunk Davidan boroilʼlea Stotr 23-a vixim ami zannam zaum-ia. (Stotr 23:1-6 vachat.) Karonn hea Stotrant, Davidan oslinch utram uzar kelim. Tea Stotrachea survatechea utrant tannem oxem mhunnttlem: “Sorvespor mhozo Gonvlli. Kainch mhaka unnem na!” Hea Stotrant fuddem, Jehovak aplo gonvlli mhunn vinchun kaddlolean Jehova koddlean taka kitem borem mellʼllem tea vixim to sangta. Ani hem taka ekdom mhotvachem aslem. Zoxem, Jehova apleak “nitt margan” choloita, ani borea toxench vaitt vellar apnnak modot korta mhunn to sangta. Toxench, Jehova apnnak “pachvo chorov mellta thoinsor” vhorta mhunn Davidan sanglem. Punn thoim soglem borem aschem na mhunn David zannam aslo. Karonn thodde pavtti to niraxi zalo ani taka dusmanancho fuddo korcho poddlo. Ani tea pasot, apunn “kallokhachea khonddant” sanddlo oxem tannem mhunnttlem. Punn Jehova tacho gonvlli aslo dekhun “koslench vaitt mhojer iet mhonn mhaka husko na!” oxem to mhunnonk pavlo.

6 Tor hantuntlean, Davidak ‘borem kainch unnem zaunk na,’ hea utrancho orth kitem tem amkam kollon ieta. Tem mhunnttlear, Jehovak lagim ravonk goroz tem soglem Davida lagim aslem. Ani tachi khuxalkai tachea lagim aslolea vostuncher adarit nasli. Punn Jehovan taka jem kitem dilʼlem tantunt to dhadoxi aslo. Tor Jehova taka besanvam dita ani tachi rakhonn korta hem taka soglea-von chodd mhotvachem aslem.

7. Lukas 21:20-24-a pormonnem, Judeiant ravtolea Kristanvank koslea oddchonneancho fuddo korcho poddlo?

7 Tor Davidachea hea utrantlean amkam kollon ieta ki amchea lagim aslolea vostunk vo girestkaiek chodd mhotv dina zaunk ami chotrai dhorunk zai. Heo vostu asop chukichem nhoi tem khorem, punn ami amchem soglench dhean-mon tancher dovrunk favo na. Ani hench Judeiant ravtolea poilea xekddeantlea Kristanvamnim kollon ailem. (Lukas 21:20-24 vachat.) Karonn Jeruzaleak ‘foujen veddho ghatlea’ uprant tannim “dongrancher pollun vechem” mhunn Jezun tankam xittkaunni dilʼli. Oxem kelear tim salvar zata aslim. Punn hem korunk tannim zaiteo vostu fatti soddun vochonk zai aslem. Hea vixim thoddea vorsam poilim eka Pahrogopur masikent oxem sanglolem: “Tim aplim xetam-bhattam, ani ghoram soddun gelim. Tanchea ghorantleo gorjecheo vostu pasun tannim vhoronk nant, karonn Jehova tankam rakhtolo ani sodanch tankam modot kortolo mhunn tankam khatri asli. Ani tannim Jehovachi bhokti aplea jivitant poili dovorli.”

8. Judeiantlea poilea xekddeantlea Kristanvam koddlean ami khoinchim mhotvachim lisanvam xiktat?

8 Tor Judeiantlea poilea xekddeantlea Kristanvam koddlean ami khoinchim mhotvachim lisanvam xiktat? Tea Pahrogopur masikent fuddem oxem sanglolem: “Fuddarak amcher zaiteo porikxa ietoleo. Ani hea porikxentlean, amchea lagim asa tea vostunk ami kitlem mhotv ditat tem kollon ietolem. Tor amchea lagim asat teo vostu amkam chodd mhotvacheo astoleo vo Jehovak visvaxi ravlolean ami salvar zatat, taka ami chodd mhotv ditolim? Hoi, xevott ieta tednam amkam zaite tras sosunk poddttole ani ami khub kitem soddun diunchem poddttolem. Punn Judeiantlea poilea xekddeantlea Kristanvam bhaxen ami oxem korunk toiar asonk zai.” *

9. Apostl Paulun Judeiantlea Kristanvank dilolea solʼlea thaun tumkam kosli khatri melltta?

9 Poilea xekddeantlea tea Kristanvank aplea lagim asa tem soddun diun dusrea eka zagear vochon ravop khub kotthin zalem astolem. Punn oxem korunk tankam koxi modot zali astoli? Romi soinik Jerusalem-acher veddo ghalchea panch vorsam poilim apostl Paulun dilolea solʼlea thaun tankam faido zalo astolo. Tannem mhunnttlolem: “Tumchea jivitant girestkaiechi axa dhorum nakat, ani tumche kodde asa titleanuch dhadoxi zaiat, kiteak khud Devan oxem sanglam: Hanv tuka kednanch soddcho na ani sanddcho-i na. Tor ami kalljidarponnan mhonnum-ia: Sorvespor mhojea pokxak asa: tor kosli bhirant? Monis mhaka kitem korunk xokta?” (Heb. 13:5, 6) Tor jea Kristanvamnim Paulucho ho solʼlo apnnaun aplem jivit sadem dovorlem, tankam Romi soinik aile tednam soglem soddun diunk sompem zalem. Karonn tankam khatri asli ki Jehova tancheo gorzo purnn kortolo. Tor Pauluchea utrantlean amkam khatri melltta ki poilea xekddeantlea Kristanvam bhaxen Jehova amcheo gorzo pasun purnn kortolo.

“ITLEAN AMI DHADOXI ZAUNCHEM”

10. Paulun koslo “gutt” sanglo?

10 Apostl Paulun, Timotak pasun osloch ek solʼlo dilʼlo. Tannem mhunnttlem: “Mhonnttoch amkam jevunk-khaunk ani nhesunk-pangrunk aslear, itlean ami dhadoxi zaunchem.” (1 Tim. 6:8) Ani ho solʼlo aiz amkam pasun lagu zata. Punn hacho orth oso asa kai ki ami borem jevonn jevchem nhoi, borea ghorant ravchem nhoi, vo nove kopdde gheunche nhoi? Na! Paulu hanga sangonk sodhtalo ki jeo vostu amchea kodde asat tantunt ami dhadoxi asonk zai. Ani hoch zaun aslo Paulucho “gutt.” (Filp. 4:12) Tor amchea lagim asat teo vostu nhoi punn Jehova sangata asloli amchi ixttagot zaun asa amchi sogleam-von moladik girestkai.—Hab. 3:17, 18.

40 vorsam oronneant astana Israelitkarank ‘kainch unnem‘ zaunk na. Ami pasun amchea lagim asa tantunuch dhadoxi asonk xoktat kai? (Peregraf 11 polloiat)  *

11. Moizesan Israelitkarank sanglolea utrantlean dhadoxi ravchea vixim ami kitem xiktat?

11 Amkam khoinchea vostunchi goroz asa tea vixim amchem chintop ani Jehovachem chintop vegllem asonk xokta. Hem somzonk ami Israelitkaranchem udharonn polloum-ia. Tannim 40 vorsam oronneant sarlea uprant, Moizesan tankam oxem sanglem: “Sorvesporan, tumchea Devan, tumkam soglleant aplo axirvad dila, hem visrum nakat. Tumi lamb-rund oronneantlean gunvtaleat tedna Tannem tumkam rakhleat. Him challis vorsam To tumchea sangatak ravla, ani goroz titlem-i tumkam mellʼlam.” (D.S. 2:7) Hea 40 vorsam porian, Jehovan ojapachea ritin tankam jevunk manʼna dilem. Toxench, tanche kopdde zhoron vochonk nant, mhunnche, tim Ejiptantlim bhair sorlim tednam nheslole kopdde tim azun poriant uzar korunk xoktalim. (D.S. 8:3, 4) Punn Jehovan hem soglem diun pasun thodde Israelitkar ghoddie dhadoxi asonk nant. Taka lagon Jehovan tankam goroz asa tem soglem dilam mhunn Moizesan tanchea ugddasak haddlem. Tor hantuntlean ami kitem xiktat? Jehova amkam dita tea lhan-lhan vostum khatir pasun ami upkari asonk zai. Ani tem tachea koddlean ek dennem mhunn manun, amchea lagim asa tantunuch ami dhadoxi asonk zai.

JEHOVA TUMCHI KALLJI GHETOLO

12. Davidak apleacher nhoi punn Jehovacher visvas aslo mhunn koxem kolltta?

12 Apleacho mog kortoleank Jehova sodanch visvaxi ravta ani tanchi kallji gheta mhunn David zannam aslo. To Stotr 34 boroitalo tednam, tacho jiv dokheant aslo. Tori astana, taka bhavarth aslo dekhun eka orthan, ‘Jehovacho dut taka veddo ghalun rakhta’ mhunn to pollounk xoklo. (St. 34:7) David ek dhirvont zhuzari aslo ani Jehovan taka Israelacho raza mhunn nemlolo. To gofinn ani tolvar ekdom bore ritin uzar korunk xoktalo. (1 Sam. 16:13; 24:12) Tori punn, tannem Jehovachea dutak aplea dusmana add zhuzonk toiar aslolea soinikak sor kelo. Hea toren, taka Jehovacher visvas aslo mhunn tannem dakhoun dilem. Taka khatri asli, ki Jehovacho ainz “Sorvesporachi bhokti kortoleank” rakhta. Tor hem khorem ki aiz Jehova ek vizmit korun amkam ghoddie salvar korcho na. Punn ami hi khatri dovrunk zata ki ami melear pasun Jehova amkam sasnachem jivit ditolo.

Vhodd sontapachea vellar, Magogachea Gogachi soin amchea ghoramnim bhitor soron amcher akromonn korunk xokta. Punn hi soin kitem korta tem Jezu ani tache ainz polloitat ani te amchea adarak ietole mhunn ami khatri dovrunk zata (Peregraf 13 polloiat)

13. Magogacho Gog amcher akromonn korta tednam ami oskot kiteak disot, punn ami kitem khatri dovrunk zata? (Masikachem fuddlem chitr polloiat.)

13 Fuddarak Jehova amkam rakhtolo mhunn amkam asloli khatri ami anik ghott korchi poddttoli. Karonn Magogacho Gog, mhunnttlear, raxttranche zome, Devachea lokancher akromonn kortole tednam te amkam jivexim martole oxem amkam disonk puro. Toxench, tanchea nodren ami oskot disonk puro. Tor te sompeponnim amkam kabar korun uddoitole mhunn te ghoddie chintit. (Ez. 38:10-12) Karonn ami zhuzchim nant, vo amchea lagim zhuzonk hotʼtearam aschim nant. Punn tea vellar, Jehova amkam rakhtolo mhunn ami purnn khatri dovrunk zai. Khorench, bhavarth aslolean ainzanchi ek fouz amkam tea vellar rakhunk toiar asa, hem ami eka orthan pollounk xoktolim. Ti fouz amchea dusmanank dischi na karonn tankam bhavarth na. Punn zhuzonk xokonant toslea xelliam sarkea Devachea lokank hi fouz rakhta tednam amche dusman polloun thottoktole!—Prok. 19:11, 14, 15.

FUDDARA PASOT ATANCH TOIARI KORAT

14. Fuddara pasot ami atanch toiari koxi korunk zata?

14 Fuddara pasot ami atanch toiari koxi korunk zata? Poilem mhunnttlear, amchea lagim asa tea vostunk ami chodd mhotv diunchem nhoi. Karonn ek dis teo sogleo vostu amkam soddun diunk poddttoleo. Dusrem, amchea lagim asa tantunuch ami dhadoxi asonk zai. Ani tisrem, Jehovachi bori vollokh korun gheun tachea sangata ami amchi ixttagot ghott korunk zai. Karonn oxem kelearuch Magogacho Gog amcher akromonn korta tednam Jehova amkam salvar kortolo mhunn amkam khatri astoli.

15. Jehova sodanch aplea adarak pavtolo mhunn Davidak kiteak khatri asli?

15 Fuddarak ietolea trasancho fuddo korunk modot zaunk portun ami Davidachem udharonn polloum-ia. Jehovan taka adim koxi modot keli tacher Davidan niall kelo. Dekhun fuddarak tacher aile tea trasancho fuddo korunk Davidak modot zali. Zoxem, David tornnatto aslo tednam taka Goliat nanvanchea eka bhirankull zhuzareacho fuddo korunk poddlo. Tednam tannem Goliatak sanglem: “Aiz Sorvespor tuka mhojea hatant ditolo.” (1 Sam. 17:46) Toxench, David Sauluchi seva kortalo tednam Saulun taka zaitea pavtti jivexim marunk proitn kelo. Punn, “Sorvespor Davida sangata aslo.” (1 Sam. 18:12) Tor David sodanch Jehovacher patieun ravlo ani Jehova tachea adarak pavlo. Ani hea pasot, David oxem mhunnonk pavlo: “Chakun gheiat ani polleiat: Sorvespor kitlo mhonvall godd! Tachea gopant asro sodta to monis bhagi.”—St. 34:8.

16. Jehova kitlo mhonvall godd tem ami koxem “chakun” pollounk xoktat?

16 Jehova aiz amkam rakhtolo mhunn ami patietat zalear to fuddarakui rakhtolo mhunn amchi patienni ghott zatoli. Udharonnak, amkam ghoddie ek borem kam asot. Punn tea kamak lagon amkam mittingek vochonk, vo porgottnnent chodd vell sarunk addkholl zait. Vo eka odhivexonant, vo zomatik vochonk amkam sutti mellonk kotthin zait. Ani hea vixim ami amchea patranvak vicharlear, ghoddie amchem kam vochonk xokta. Tori astana, Jehova amcheo gorzo purnn kortolo mhunn ami patietat zalear, tea vellar patravam lagim sutti magonk ami fatti sorchim nant. (Heb. 13:5) Toxench, purnn vellachi seva kortolea zaitea bhav-bhoinnanchea onubhovantlean, Jehova sarkea vellar koso tanchea adarak pavla tem amkam kollon ieta. Tor Jehovak visvaxi aslolean to aiz amkam koso rakhta tem ami chakun polloitat tednam to fuddarakui amkam rakhtolo mhunn amkam khatri melltta.

17. 2022 vorsachem vers khoinchem, ani tem kiteak vinchun kaddlam?

17 Tor fuddarak kitem ghoddchem asa, tea vixim ami bhieunchi goroz na. Karonn Jehova amchea sangata asa. Ani ami Jehovachi seva amchea jivitant poilea zagear dovortat zalear, to amkam kednanch sanddcho na. Tor fuddara pasot amkam atanch toiar korunk ani Jehovacher patieun ravonk amkam modot korunk, Sonchalon Monddollan, Stotr 34:10 hem 2022 vorsachem vers mhunn vinchun kaddlam. Thoim sangta: Jehovachi vatt polleun asat tankam borem kainch unnem zaunchem na.

GIT 38 Dev Tuka Thir-ghott Dovortolo

^ 2022 hea vorsachem vers Stotr 34:10, hea versantlean ghetlam. Thoim sangta: Jehovachi vatt polleun asat tankam borem kainch unnem zaunchem na. Punn aiz Jehovache zaite sevok girest nant vo tanchea lagim chodd vostu nant. Tor tankam ‘borem kainch unnem zaunchem na’ mhunnttlear kitem? Ani hea versacho orth zannam zalolean fuddarak ieta tea kotthin vellacho fuddo korunk amkam koxi modot zatoli? Hem ami hea lekhant polloitolim.

^ Setembr 15, 2014-chea Pahrogopur masikentlo, “Questions From Readers” ho lekh polloiat.

^ CHITRACHI MAHITI: Aplo jiv salvar korunk Davidak Raza Saulu thaun pollon vochon, dholint lipon ravonk poddlo tednam pasun, Jehovan taka jem kitem dilem tea pasot to upkari aslo.

^ CHITRACHI MAHITI: Israelitkar Ejipta thaun bhair sorle tednam, Jehovan tankam khaunk manʼna dilem ani tanche kopdde pasun zhoronk diunk nant.