Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Obheasacho Lekh 19

Xevottachea Kallar “Ut’torecho Raza”

Xevottachea Kallar “Ut’torecho Raza”

“Xevottacho kall pavtoch, dokxinnecho raza tache kodde [ut’torecho raza] xingamnim zhuztolo.”—DAN. 11:40, NW.

GIT 150 Razvottki Devachi Svikar Kor

KITEM XIKTOLIM *

1. Bible-antli bhasaunni amkam kitem zannam zaunk modot korta?

BEGINUCH Jehovachea lokank kitem ghoddttolem? Hacho zobab ami zannam zaunk xoktat. Beginuch amchea jivitacher probhav poddttat tosleo kosleo mhotvacheo ghoddneo ghoddttoleo, hea vixim Bible-antleo bhasaunneo amkam sangtat. Hea prithumer aslolim thoddim sogleant bollixtt sorkaram kitem kortolim tem zannam zaunk ek bhasaunni amkam modot korta. Tea bhasaunne vixim amkam Daniel odheai 11-ant vachunk melltta. Hea bhasaunnent eka-meka sangata zhuztat tea don razam vixim sanglam, ani tea razank ut’torecho raza ani dokxinnecho raza mhunnttla. Tea bhasaunnentle choddxe bhag purnn zaleat, dekhun urlole bhag purnn zatolech mhunn ami khatri dovrunk zata.

2. Utpoti 3:15, Prokasovnni 11:7 ani 12:17-ant sanglolea pormonnem, Danielan boroiloli bhasaunni amkam somzonk zai zalear ami khoinche mhotvache vixoi ugddas dovrunk zai?

2 Daniel odheai 11-ant asloli bhasaunni ami somzonk zai zalear, hi bhasaunni fokot Devachea lokancher probhav ghaltolea odhikaream ani sorkaram vixim sangta mhunn ami ugddas dovrunk zai. Sonvsarbhorachea lokank polloitana Devache lok khub unne asat, tori astana him sorkaram Devachea lokancher akromonn kiteak kortat? Karonn, Soitan ani tachea songottnnecho mukhel dhei mhunnttlear Jehovachi ani Jezuchi seva kortoleank kabar korun uddovop. (Utpoti 3:15 ani Prokasovnni 11:7; 12:17 vachat.) Tea bhair, Danielan boroiloli bhasaunni Bible-antlea her bhasaunneam sangata mellon asonk zai. Khorem mhunnttlear, Bible-antlea her bhasaunneam sangata, Danielan boroiloli bhasaunni sor kelearuch amkam tachi sarki somzonni mellttoli.

3. Hea lekhant ani fuddlea lekhant ami kitem bhasabhas kortolim?

3 He vixoi monant dovrun, ami atam Daniel 11:25-39-acher bhasabhas kortolim. 1870 tem 1991 poriant, ut’torecho raza ani dokxinnecho raza konn asle tem, ani hea bhasaunnechea eka somzonnent bodol korunk koslim borim karonnam asat tem ami polloitolim. Fuddlea lekhant, ami Daniel 11:40–12:1-acher bhasabhas kortolim. Tea bhasaunnecho bhag, 1991 tem Armaged’don-achea zhuza poriant aslolea vella vixim amkam sarki somzonni mellonk modot kortolo. Ho ani fuddlo lekh obheas kortana, “Xevottachea Disamnim Eka-meka Add Zhuztat Te Raza,” ho chart polloilear tumkam modot zatoli. Punn poilim, hea bhasaunnent aslole don raza konn te zannam zavop gorjechem.

UT’TORECHO RAZA ANI DOKXINNECHO RAZA KONN

4. Ut’torecho raza ani dokxinnecho raza konn mhunn vollkhonk khoinche tin vixoi amkam modot korunk xoktat?

4 Survatek, Israel raxttrachea ut’torechea vattaramnim razvottki choloitolea razak “ut’torecho raza” mhunnttale ani Israel raxttrachea dokxinnechea vattaramnim razvottki choloitolea razak “dokxinnecho raza” mhunnttale. Oxem ami kiteak mhunnttat? Devdutan Danielak kitem sanglem tacher dhean diat. Tannem mhunnttlem: “Ani nimannea disamnim tuje porjek kitem ghoddtolem tem hanv tuka sangunk ailam.” (Dan. 10:14) 33 K.X. Pon’nasavea disa poriant, fokot Israel raxttr Devache lok asle. Punn tachea uprant, Jezuche visvaxi xis aple lok mhunn Jehovan spoxttponnim dakhoun dilem. Taka lagon, Daniel odheai 11-ant asloleo choddxeo bhasaunneo, Israel raxttrak nhoi, punn Jezuchea xisam vixim sangta. (Itihas 2:1-4; Rom. 9:6-8; Gal. 6:15, 16) Zoso vell sorot gelo, ut’torecho raza ani dokxinnecho raza bodlot gele. Tori punn hea razam modem thodde ek-sarkem vixoi asle. Te mhunnttlear: Poilem, hea razamnim Devachea lokancher razvottki choloili vo tankam dhumallo dilo. Dusrem, Devachea lokam sangata te jea toren vagle tantuntlean te khoro Dev Jehovacho dves kortale mhunn dakhoun dilem. Ani tisrem, tea donui razank polloilear te dogui raza eka-meka poros chodd odhikar melloun gheunk proitn kortale.

5. 100 K.X.-a thaun 1870 poriant, ut’torecho raza ani dokxinnecho raza asle kai? Somzaiat.

5 K.X. dusrea xekddeant, khorea Kristanv sobhe bhitor chodd ani chodd fottkire Kristanv ieunk lagle. Ani te Devachea Utrant aslolem sot lipoun, fottkirea dhormanchi xikounn xikounk lagle. Tednam thaun 19-vo xekddo sompchea matxem poilim poriant, prithumer Devachem songotton naslem. Xetant aslolea nera sarke khotte Kristanv vaddot gele, dekhun khore Kristanv konn mhunn vollkhonk kotthin zalem. (Mt. 13:36-43) Hem zannam zavop kiteak gorjechem? Hachea voilean ut’torechea ani dokxinnechea raza vixim jem kitem sanglam tem 100 K.X.-a thaun 1870 poriant aslolea razank vo razvottkenk lagu zaina mhunn kollon ieta, karonn akromonn korunk tankam prithumer Devachem songotton naslem. * Punn 19-vea xekddeachea xevottak, ut’torecho raza ani dokxinnecho raza konn mhunn ami portun vollkhonk xoktat. Kiteak?

6. Devache lok portun songottit kednam thaun zaunk lagle? Somzaiat.

6 1870 thaun, Devache lok songottit zaunk lagle. Tea vorsa thaun, Charles T. Russell ani tache vangddi, sangata mellon Bible obheas korunk lagle. Mesiasachi Razvottki stapon zaunchea poilim, tachi “vatt toiar korunk” ek niropi vo sondex diupi ietolo mhunn bhasailolem. Tor, Bhav Russell ani tache ixtt tea sondex diupea sarke asle. (Mal. 3:1) Jehovachi seva sarkea toren korta toslo ek songottit zomo portun suru zalo! Tea vellar Devachea lokancher probhav ghalta tosleo sonvsaracheo vorixtt razvottkeo asleo kai? Polloum-ia.

DOKXINNECHO RAZA KONN?

7. Sonvsarachea Poilea Zhuza meren ani zhuzachea vellar dokxinnecho raza konn aslo?

7 1870-ant, Britain raxttr sonvsarantlea her khoinchea-i desa poros chodd zageancher razvottki choloitalem, ani tachea lagim sonvsarantle songleam-von bollixtt soin asle. Daniel-achi bhasaunni eka dhakttulea xinga vixim uloita jem her tin xingank kaddun uddoita. Tem dhakttulem xing Britain-ak, ani her tin xingam mhunnche France, Spain, ani Netherlands-ak suchit kortat. (Dan. 7:7, 8) Tor Britain Sonvsarachea Poilea Zhuza meren ani zhuzachea vellar dokxinnecho raza zaun aslo. Ani teach vellar, United States of America, sonvsarantlea soglea desam poros girest des zalo ani Britain-a sangata ek lagxil’lo sombond zoddunk laglo.

8. Nimannea disamnim dokxinnecho raza konn?

8 Sonvsarachea Poilea Zhuzant, United States ani Britain sangata mellon zhuzle ani ekdom bollixtt zale. Hea toren, Britain ani United States sangata mellon Anglo-America, sonvsarantli vorixtt razvottki zali. Danielan bhasaunnent sanglolea pormonnem, hea razan “ek vhodd ani bollixtt fouz” toiar keli. (Dan. 11:25) Tor nimannea disamnim Anglo-America dokxinnecho raza zaun asa. * Punn, ut’torecho raza konn kai?

UT’TORECHO NOVO RAZA KONN?

9. Ut’torecho novo raza kednam ailo, ani Daniel 11:25 koxem purnn zalem?

9 1871-ant, Russell ani tachea vangddeamnim sangata mellon Bible obheas korunk suru kelea uprant, ek novo ut’torecho raza ailo. Tea vorsa, Otto von Bismarck-an German Somraz stapon korunk modot keli. Prussia-cho Raza Wilhelm I, hea somrazacho vo raxttracho poilo somratt zalo, ani tannem tea somrazachea sorkaracho fuddari mhunn Bismarck-ak nemlo. * Fuddlea thoddea vorsamnim, Germany-n, Afrika ani Pacific Ocean-ant aslolea desank, aplea tabeant kele ani Britain-a poros chodd bollixtt zaunk proitn kelo. (Daniel 11:25 vachat.) Germany-n osli ek soin toiar keli ji sumar Britain-achea soinea itlich bollixtt asli. Sonvsarachea Poilea Zhuza vellar aplea dusmana sangata zhuzonk Germany-n ti soin uzar keli.

10. Daniel 11:25b, 26-ant sanglolim utram koxim purnn zalim?

10 Germany-chea Somrazak ani tachea soineak kitem zatolem tea vixim Daniel fuddem sangta. Tea bhasaunnent ut’torecho raza “iesvont zauncho na” mhunn sanglolem. Kiteak? Karonn, te ‘tacher naddbudhim manddtole.’ Ani “tachea borabor eke boxent jevtale tech tache ghorttan kortole.” (Dan. 11:25b, 26a) Daniel-achea disamnim, raza borabor eke boxent jevtale vo “razki meza voilem jevonn” jevtale te, ‘razachi seva’ korpi dorbarantle odhikari zaun asle. (Dan. 1:5) Hi bhasaunni konnak lagu zata? Hi bhasaunni, Germany-chea Somrazantlea odhikareank lagu zata. Tantunt Somrattache senapoti ani soinikache odhikari mellon asat. * Hea odhikareamnim jem kitem kelem taka lagon razacho odhikar gelo ani Germany-nt novo sorkar ghoddon ailo. Hea bhasaunnent fokot German Somraz haravtolem mhunn sangonk na, punn dokxinnechea raza sangata kel’lea zhuzacho porinnam kitem zatolo hem-ui sanglolem. Ut’torechea raza vixim sangtana, thoim oxem boroilam: “Tachi fouz ximpoddtoli; ani puskoll soinik zhuzant morun poddtole.” (Dan. 11:26b) Adim sanglolea pormonnem, Sonvsarachea Poilea Zhuzant, German ‘fouz ‘ximpoddli’ ani zaite “soinik zhuzant morun” poddle. Munxachea itihasant, khoincheach zhuzant moronk na titlo lok hea zhuzant melo.

11. Ut’torechea razan ani dokxinnechea razan kitem kelem?

11 Sonvsarachem poilem zhuz suru zaunchea adim kitem ghoddttolem tea vixim Daniel 11:27, 28-ant sanglam. Thoim, ut’torecho raza ani dokxinnecho raza “ekach mezar bostole, ani dogui zann . . . fotti” uloitole mhunn sangta. Hea bhair ut’torecho raza “odik girest zaun aplea desant portotolo” mhunn pasun sangta. Ani toxench ghoddlem. Karonn, Germany ani Britain sangata mellon xanti korum-ia mhunn uloil’le. Punn 1914-ant te eka-meka add zhogddonk lagle tednam tannim uloil’lem tem fott mhunn kollon ailem. Ani 1914-achea poilinchea vorsamnim Germany itlo girest zalo, ki to sonvsarantlea girest desam modem, sogleam-von dusro girest des zalo. Uprant Germany dokxinnechea raza sangata zhuzlo, punn harlo. Hea toren, Daniel 11:29 ani vers 30-achea poilinchea bhagant sanglolem tem purnn zalem.

RAZA DEVACHEA LOKAM ADD ZHUZTAT

12. Sonvsarachea Poilea Zhuzant, ut’torechea razan ani dokxinnechea razan kitem kelem?

12 1914 thaun, te donui raza eka-meka add ani Devachea lokam add chodd-ani-chodd zhogddot asat. Udharonnak, Sonvsarachea Poilea Zhuzachea vellar, Germany-chea sorkaran ani British-achea sorkaran, zhuzant bhag ghenant tea Devachea sevokank dhumallo dilo. Ani porgottnnechea kamant fuddakar ghetat tea bhavank, U.S. sorkaran bondkhonnint ghatle. Hea toren dhumallea vixim Prokasovnni 11:7-10-ant sangloli bhasaunni purnn zali.

13. 1933 thaun Sonvsarachem Dusrem Zhuz poriant ut’torechea razan kitem kelem?

13 Uprant 1933 thaun suru zaun, khas korun sonvsarachea dusrea zhuzachea vellar ut’torechea razan Devachea lokancher krur toren akromonn kelem. Nazi lokamnim Germany-k aplea tabeant kelea uprant, Hitler ani tachea vangddeamnim Devachea lokanchea kamacher bondi haddli. Ut’torechea razan sumar 1,500 Jehovachea lokank jivexim marle ani hozaramnim bhav-bhoinnank concentration camps vo bondkhonnint ghatle. Hea ghoddnne vixim Danielan adim-fuddench sanglolem. Tor, ut’torechea razan, ‘devmondir oxud’dh kelem’ ani ‘disa-dispottim sodam bhettounche iodn thamboile.’ Hacho orth, tannem Devache lok kortat tea porgottnnechea kamacher bondi haddli. (Dan. 11:30b, 31a) Germany-nt aslolea soglea Devachea lokank jivexim marun uddoitolo mhunn pasun tacho fuddari, Hitler-an soput ghetlo.

UT’TORECHO ANIK EK NOVO RAZA

14. Sonvsarachea dusrea zhuza uprant, ut’torecho raza konn aslo? Somzaiat.

14 Sonvsarachem dusrem zhuz zalea uprant, Soviet Union, ut’torecho raza zalo ani to adim Germany-chea tabeant aslolea khubxea zageancher razvottki cholounk laglo. Tea krur Nazi-chea sorkara bhaxen, Soviet Union-an pasun, khorea Devachea bhoktek aplea jivitant poilo zago ditoleank dhumallo diunk suru kelem.

15. Sonvsarachem dusrem zhuz somplea uprant, ut’torechea razan kitem kelem?

15 Sonvsarachem dusrem zhuz somplea uprant, beginuch ut’torecho raza, mhunnche, Soviet Union ani tachea vangddeamnim Devachea lokancher akromonn kelem. Tor, Prokasovnni 12:15-17-ant sanglolea bhasaunne pormonnem, hea razan amchea porgottnnechea kamacher bondi haddli ani hozaramnim Jehovachea sevokank koidi kele. Khorem mhunnttlear, nimannem dis suru zale tednam thaun ut’torecho raza dhumalleachi ‘nodi’ vhanvoun Devachea lokanchem kam bond korunk proitn korit asa. Punn taka tantunt ies mellonk na. *

16. Soviet Union-an Daniel 11:37-39-ant sanglam tem koxem purnn kelem?

16 Daniel 11:37-39 vachat. Tea bhasaunnent sanglolea pormonnem, ut’torechea razan “aplea purvozanchea [“Devachi,” NW] porva” korunk na. Hem koxem? Soviet Union-ak, soglea dhormak kabar korun uddounk zai aslem. Taka lagon, tannem tancho odhikar kaddun uddounk proitn kelo. Khorem mhunnttlear, 1918-antuch Soviet sorkaran ‘dev na,’ hi xikounn diuncho hukum bhair kaddlo, jea udexim hi xikounn uprant te iskolamnim xikounk lagle. Ut’torechea razan “kil’leanchea devachi puza” koxi keli? Soviet Union-an zaite poixe khorch korun apnnak ek soin toiar kelem ani hozaramnim nuclear hot’tearam toiar korun apli razvottki ghott keli. Vell gelo toso ut’torechea raza lagim ani dokxinnechea raza lagim, koroddamnim lokank jivexim marunk zata titli hot’tearam aslim!

DUSMAN SANGATA MELLON KAM KORTAT

17. ‘Sot’tianasacho kanttallo’ kitem zaun asa?

17 Ut’torechea razan ani dokxinnechea razan ek mhotvachea toren sangata mellon kam kelam. Tem mhunnttlear, tannim ‘sot’tianasacho kanttallo bosoila.’ (Dan. 11:31) ‘Kanttallo haddtta’ to, United Nations zaun asa.

18. United Nations-ak ‘kanttallo haddtta’ toslo kiteak mhunnttla?

18 Fokot Devachem Raj korunk xokta tem, United Nations apunn kortolem mhunn sangta. Tem mhunnttlear, apunn sonvsarbhor xanti haddttolem mhunn davo korta. Taka lagon, hea songottnnek ‘kanttallo haddtta toslo’ mhunnttla. Ani bhasaunne pormonnem, kanttallo haddtta tem ‘sot’tianas haddtta’ mhunn sangta, karonn khottea dhormak nas korunk United Nations-acho mhotvacho hat astolo.—“Xevottachea Disamnim Eka-meka Add Zhuztat Te Raza,” ho chart polloiat.

AMI HEA ITIHASA VIXIM KITEAK ZANNAM ZAUNK ZAI?

19-20. (a) Ami hea itihasa vixim kiteak zannam zaunk zai? (b) Khoinchea prosnacho zobab amkam fuddlea lekhant mellttole?

19 Ho itihas zannam zalearuch 1870 thaun 1991 meren, ut’torechea raza vixim ani dokxinnechea raza vixim Danielan keloli bhasaunni purnn zali mhunn amkam kolltta. Tor, bhasaunnent aslole urlole bhag pasun purnn zatole mhunn amkam hantuntlean khatri melltta.

20 1991-ant, Soviet Union sorkar poddlem. Tor aiz ut’torecho raza konn kai? Hea prosnacho zobab tumkam fuddlea lekhant mellttolo.

GIT 128 Enduring to the End

^ per. 5 ‘Ut’torechea raza’ vixim ani ‘dokxinnechea raza’ vixim Danielan keloli bhasaunni purnn zait asa mhunn amkam tache purave dison ietat. Hem ami khatren kiteak mhunnonk zata? Hi bhasaunni bariksannen ami kiteak somzon ghevop gorjechem zaun asa?

^ per. 5 Hea karonnak lagon, Romi Somratt Aurelian-ak (270-275 K.X.) “ut’torecho raza” vo Ranni Zenobiak (267-272 K.X.) “dokxinnecho raza” mhunn sangop sarkem zaunchem na. Tor, Pay Attention to Daniel’s Prophecy! odheai 13 ani 14-ant chaploli mahiti atam bodol’lea.

^ per. 9 1890-ant, Germany-cho somratt Wilhelm II-an Bismarck-ak odhikara thaun kaddlo.

^ per. 10 Tannim tanchem sorkar poddonk zaitem kelem. Zoxem, tannim somrattak tenko divop bond kelo, zhuzant jem luksonn zalam tea vixim sangonk zaina asli ti mahiti tannim dusreank kolloili, ani razak tannim raz cholounk diunk na.

^ per. 15 Daniel 11:34-ant sanglolea pormonnem, thoddea vellar ut’torechea razan Kristanvancher dhumallo haddop bond kelem. Udharonnak, Soviet Union sorkar 1991-ant poddlem tednam hem ghoddlem.