Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

OBHEASACHO LEKH 22

‘Povitr Vatten’ Cholot Ravom-ia

‘Povitr Vatten’ Cholot Ravom-ia

“Tevtten ek rajmarog vetolo: ‘Povitr Vatt’”—IZ. 35:8.

GIT 31 Oh, Walk With God!

KITEM XIKTOLIM a

1-2. Babilonant ravpi Judevamnim koslo mhotvacho nirnnoi gheunk zai aslo? (Ezra 1:2-4)

 RAZAN ek formonn dhaddlolem. Sumar 70 vorsam poriant Babilonant koidi aslolim Izraelitkaram, atam porot tanchea ganv-ghora vochonk xoktalim. Ani hem Jehovakuch lagon zaunk pavlem. (Ezra 1:2-4 vachat.) Karonn Babilonitkar tanchea koideank kednanch soddinasle. (Iz. 14:4, 17) Punn atam Babilonachem nisonntton zalʼlem, ani thoinchea novea razan Judevank, Babilon soddun vochonk porvangi dilʼli. Punn dor eka Judevak, ani khas korun familichea vhoddilank, ek mhotvacho nirnnoi gheuncho aslo. To mhunnttlear, te Babilon soddun Izraelant voitole vo Babilonantuch ravtole. Ani ho nirnnoi ghevop titlem sompem naslem. Kiteak?

2 Zaitim zannam khub zannttim zalʼlim. Ani Izraelant porot vochonk ho lamb provas korunk, tankam sompem naslem. Toxench, zaito Judev lok Babilonantuch zolmolʼlo. Tor Babilonuch tanchem ghor ani Izrael tanchea purvozancho des, oxem tankam distalem. Tea bhair, thoddo Judev lok Babilonant khub girest zalʼlo. Tor tanchem susegad jivit vo veapar-dhondo soddun eka porkea desant vochon ravop, tankam khub kotthin oxem distalem zait.

3. Izraelant porot ietolea Judevank, Jehova thaun koslem besanv mellttolem aslem?

3 Babilona thaun Izraelant ieunk tankam je teag korunk poddttole, tanchea poros chodd besanvam tankam mellttolim, mhunn visvaxi Judev zannam aslim. Sogleam-von vhoddlem besanv mhunnttlear, tankam Jehovachi bhokti korunk mellttoli asli. Karonn Babilon xarant, khottea devanchim 50-am poros chodd mondiram aslim, punn Jehovachi bhokti korunk ekui mondir naslem. Ani taka lagon, Moizesachea Kaideam pormonnem, tankam iodn bhettounk vedi nasli ani iadnikponnachi manddavoll pasun nasli. Itlench nhoi, khottea devanchi bhokti korpi lok, Jehovachea lokam poros chodd asle. Ani tankam Jehova vo tachea dorjeam vixim kainch poddonk naslem. Tor Jehovacho mog korpi hozaramnim Judev lok, khori bhokti porot stapon korunk aplea ganv-ghora ieunk axeun asle.

4. Izraelant porot ietolea Judevam pasot apunn kitem kortolo mhunn Jehovan sanglem?

4 Babilona thaun Izraelant vochonk Judevank sumar char mhoine lagtole asle. Punn tankam asloli kosli-i addkholl apunn kaddun uddoitolo mhunn Jehovan bhas dilʼli. Izaiasan oxem boroilʼlem: “Sorvesporak oronʼneant ek vatt toiar korat. Sukea-korddea mollantlean amchea Devak ek nitt rajmarog toiar korun dovrat . . . dongurleo asat titleo-i ek sopatti zaum-di, ani soglle kodde ek moll.” (Iz. 40:3, 4) Tor dongram modlean ek nitt vatt toiar keli zalear, tacher provas kortoleank kitlem sompem zatolem tea vixim chintat. Dongor choddchea bodlek vo falkeamnim denvchea bodlek, tim sompeponnim provas korunk xoktolim ani beginui pavtolim.

5. Izaiasan boroilʼlea highway-chem nanv kitem aslem?

5 Aiz zaitea rajmargank vo highway-nk nanv vo number astat. Izaiasan jea highway vixim boroilʼlem, taka pasun ek nanv asa. Tannem boroilʼlem: “Tevtten ek rajmarog vetolo: ‘Povitr Vatt’ mhonn taka nanv poddtolem; opovitr lokak te vatten vochunk mellchem na.” (Iz. 35:8) Tor Jehovan Izaiasa udexim Judevank sanglolea hea utrancho orth kitem aslo, ani aiz tem amkam koxem lagu zata?

“POVITR VATT”—ADLEA KALLAR ANI ATAM

6. He vattek povitr kiteak mhunnttlolem?

6 “Povitr Vatt”—eke highway-k hem kitlem sobit nanv aslem nhoi! Punn te vattek povitr kiteak mhunnttlolem? Karonn “opovitr lokak,” tea vatten cholonk mellchem naslem. Hacho orth, konnui Judev onoitik kamam, murti puza vo her gombhir patkam adarta zalear taka Izrael raxttracho bhag zaun uronk mellchem naslem. Babilon soddun ailolea Judevamnim Devak ‘sonvskarloli porza vo povitr porza’ zaunchi goroz asli. (D.S. 7:6) Punn hacho orth, tim soglem Devak manvota toxem kortalim vo tannim kosloch bodlav korchi goroz nasli, oxem nhoi.

7. Thoddea Judevamnim kosle bodlav korunk goroz asli? Ek udharonn diat.

7 Ami poilim polloilem toxem, zaite Izrael lok Babilonant zolmolʼle. Ani zaitim zannam ghoddie Babilonitkaranchem chintop ani tanchea dorjeam pormonnem jietalim astolim. Judevancho poilo zomo Izraelant vochon zaitea vorsam uprant, Ezrak kollon ailem ki thodde Judev khottea devanchi puza kortolea bailam sangata kazar zalʼle. (Sutt. 34:15, 16; Ezra 9:1, 2) Ani uprant Razpal Nehemiasak, Izraelant zolmolʼlea Judevanchea bhurgeank, Hebrev bhas somzona mhunn kollʼllem tednam, to ojap zalo. (D.S. 6:6, 7; Ne. 13:23, 24) Karonn Devache Kaide mukhel zaun Hebrev bhaxent asle. Punn tea lhan bhurgeank te somzoch nasle zalear, tim Jehova vixim zannam zaun, tacho mog ani tachi bhokti koxim korunk pavtolim aslim? (Ezra 10:3, 44) Tor hea Judevamnim tanchea jivitant vhodd-vhodd bodlav korunk zai asle. Ani hem tankam fokot Izraelant ailearuch sompem zatolem aslem. Karonn thoim khori bhokti, sovkas-sovkas korun porot suru zaunk lagloli.—Ne. 8:8, 9.

1919 K.X.-a thaun, lakʼkhamnim dadle, bailo ani bhurgim, Vorixtt Babilon soddun, ‘Povitr Vatten’ cholonk lagleant (Peregraf 8 polloiat)

8. Judevank jem ghoddlem tem aiz ami kiteak zannam zaunk zai? (Masikachem fuddlem chitr polloiat.)

8 Thodde lok oxem mhunnonk xoktat: ‘Hem soglem borem asa. Punn itlim vorsam poilim Judevank jem ghoddlem, tem aiz ami kiteak zannam zaunk zai?’ Ami hem zannam zavop gorjechem asa. Karonn ami soglim eke ritin heach ‘Povitr Vatten’ cholot asat. Ami makhlolim asum vo ‘dusrim menddram’ modlim asum, ami sogleamnim hea ‘Povitr Vatten’ cholot ravonk zai. Karonn oxem kelolean, ami aiz toxench fuddarak hi prithum sobit bhag zatoli tednam, Jehovachi bhokti korit ravonk pavtolim. b (Ju. 10:16) 1919 K.X.-a thaun, lakʼkhamnim dadle, bailo ani bhurgim, Vorixtt Babilon, mhunnche sonvsarache sogle khotte dhorm soddun, hea vatten cholonk lagleant. Ghoddie tanchea bhaxen tumi pasun tea vatten choltat astolim. Hi vatt, sumar 100 vorsam poilim ukti zalʼli tem khorem. Punn hi vatt toiar korchem kam tachea xekddeamnim vorsam poilim suru zalʼlem.

VATT TOIAR KORCHEM KAM

9. Izaias 57:14 pormonnem, “Povitr Vatt” koxi toiar kelʼli?

9 Babilon soddun Izraelant ieunk Judevank jeo addkholleo asleo teo Jehovan kaddun uddoileo. (Izaias 57:14 vachat.) Amchea disamnim tannem hea ‘Povitr vattevoileo’ addkholleo koxeo kaddleat? 1919-achea xemboramnim vorsam poilim, lokank Vorixtt Babilona thaun bhair soronk modot korunk, Jehova, Dev-bhirantichea thoddea munxank uzar korunk laglo. (Izaias 40:3 sor korat.) Hi vatt toiar korunk tannim khub koxtti vavr kelo, jea vorvim, uprant khaltea kallzachea lokank khotto dhorm soddun Jehovachea lokam sangata khori bhokti korunk modot zali. Tor tea Dev-bhirantichea munxamnim koslem kam kelem tem polloum-ia.

Xekddeamnim vorsam poriant, Dev-bhirantichea munxamnim, Vorixtt Babilonantlean bhair soronk ani “Povitr Vatt” toiar korunk vavr kelo (Peregraf 10-11 polloiat)

10-11. Bible-achi chhapnni ani bhaxantora vorvim kitem zaunk pavlem? (Chitr pasun polloiat.)

10 Chhapnni. Sumar 1450 hea vorsa meren, Bible-acheo kopi hatamnim boroitale. Hantunt chodd vell lagtalo. Hea karonnak lagon, Bible-acheo chodd kopi nasleo, ani teo mharogui asleo. Punn jednam chhapʼpachem mexin uzar korunk lagle, tednam unnea vella bhitor Bible-acheo zaiteo kopi toiar zaunk lagleo ani lokank teo vachunk pasun mellonk lagleo.

11 Bhaxantor. Xekddeamnim vorsam poriant, Bible chodd korun Latin bhaxentuch aslo, ji fokot chodd xiklolea lokankuch somzotali. Punn jednam chhapʼpachem mexin uzar korunk lagle, tednam Dev-bhirantiche munis Bible anikui bhasamnim bhaxantor korunk koxtti vavr korunk lagle, osleo bhaso, jeo chalte lok uloitale. Tor atam lok svota zaun Bible vachun pollounk xoktale ki igorjemnim jem xikoitat tem Bible-ant asa vo na.

Dev-bhirantichea munxamnim, Vorixtt Babilonantlean bhair soronk ani “Povitr Vatt” toiar korunk vavr kelo (Peregraf 12-14 polloiat) c

12-13. Sumar 1835-a thaun, thoddea Dev-bhirantichea munxamnim, igorjent xikoitat ti xikounn fott asa mhunn koxem dakhoilem? Ek udharonn diat.

12 Bible xikonk sadhonam. Thoddo lok Bible-acho kholaien obheas korunk laglo. Dekhun tankam Bible-antlim zaitim sotam kollon ailim, jem tim herankui sangonk laglim. Ani hea karonnak lagon, padri khub ragar zatale. Udharonnak, sumar 1825-a thaun, zaite Dev-bhirantiche munis oslim ttrekttam chhapunk lagle, zantunt igorjent xikoitale ti khotti xikounn ukteponnim sangloli.

13 Sumar 1835-ant, Henry Grew nanvachea eka Dev-bhirantichea munxan, melea uprant kitem zata tea vixim ek ttrektt chhaplem. Choddxea igorjemnim xikoitalim ki melea uprant munxacho otmo jivo urta. Punn tea ttrekttant, hi xikounn fott mhunn, ani omor jivit Dev dita tankanch melltta mhunn tannem Bible-antlean purave dile. 1837-ant George Storrs nanvacho ek padri train-an provas kortana taka hea ttrekttachi kopi mellʼlli. Tem vachlea uprant taka ek mhotvachem sot mellʼllem mhunn taka khatri zali. Ani hea vixim to dusreank sangtolo mhunn tannem nichov kelo. 1842-ant tannem, “Noxttim Omor Asat Kai?—Ek Sodh” hea vixoi-acher, sov sumanam bhitor sov bhaxonnam dilim. Ani George Storrs-an boroilʼlea utrancho, Charles Taze Russell mhunnttlolea eka tornnatteacher boro probhav poddlo.

14. Bhav Russell ani tachea vangddeank, “Povitr Vatt” toiar korunk adim jem kam kelʼlem tache vorvim koxi modot zali? (Chitr pasun polloiat.)

14 Bhav Russell ani tachea vangddeank, “Povitr Vatt” toiar korunk adim jem kam kelʼlem tache vorvim koxi modot zali? Bible-acho obheas kortana, te Bible-achim veg-vegllim bhaxantoram, xobdhkhox, ani concordance, mhunnche umkinch utram Bible-ant khoim mellttat tachem ek list uzar kortale. Hem soglem, Russell ani tache vangddi Bible-antlim sotam sodhunk lagchea poilinch thaun toiar aslem. Toxench, tankam Henry Grew, George Storrs, ani heramnim, Bible-achea xikounne vixim zo sodh kelʼlo, tantuntlean pasun faido zalo. Uprant, Bhav Russell ani tachea vangddeamnim, Bible-antlea veg-vegllea vixoi-ancher anikui pustokam ani ttrekttam kaddlim, jea vorvim “Povitr Vatt” toiar korchem kam fuddem vhoronk anikui modot zali.

15. 1919-ant kitem-kitem ghoddlem?

15 1919-ant, Devachea lokank Vorixtt Babilona thaun suttka mellʼlli. Ani teach vorsa, eka ‘visvaxi ani xannea chakrak’ nemlo. Hea chakrak nemunk ho ekdom sarko vell aslo. Karonn tednam “Povitr Vatt” ukti zalʼli, ani khaltea kallzachea munxamnim tea vatten cholonk ho chakor tankam modot korunk xoktalo. (Mt. 24:45-47) “Povitr Vatt” toiar korunk adim zannim sodh korchem kam kelʼlem, tachea udexim uprant te vatten choltolea munxank, Jehova ani tachea udʼdhexa vixim anikui xikonk modot zali. (Mho. 4:18) Toxench, tim Jehovachea dorjeam pormonnem tanchea jivitant bodlav korunk pavlim. Aplea lokamnim ekuch dhopkeak goroz te sogle bodlav korunk zai, oxi Jehovan opekxa korunk na. Tachea bodlek, tannem sovkas-sovkas korun aplea lokank sotachea vatten cholonk modot keli. (“ Jehovan Sovkas-sovkas Korun Aplea Lokank Sot Kolloilem,” hem boks polloiat.) Ani beginuch ek oslo vell ietolo jednam ami soglea vattamnim, Jehovak manvota tem korunk pavtolim. To vell kitlo khuxalkaiecho astolo nhoi!—Kol. 1:10.

“POVITR VATT” AZUN UKTI ASA

16. 1919-a thaun ‘Povitr Vatter’ koslem kam chalu asa? (Izaias 48:17; 60:17)

16 Ek vatt vo rosto boro uronk, vella-vellar tachem kam korunk zai. Teach bhaxen, Vorixtt Babilona thaun anikui zaite lok bhair ieunk, 1919-a thaun, ‘Povitr Vattechem’ kam chaluch asa. Visvaxi ani xannea chakrak nemlea uprant, tannim rokddench kam suru kelem. Tannim 1921-ant, Bible-antlim sotam xikonk ek pustok toiar kelem, zachem nanv aslem, The Harp of God. Hea pustokachem 36 veg-vegllea bhasamnim bhaxantor kelem, ani tacheo sumar 60 lakh kopi chhapleo, jea udexim zaitea zannank sotant ieunk modot zali. Amchea disamnim, Bible anikui sompe ritin xikonk ek borem pustok asa. Tem mhunnttlear, Sasnak Khuxalkaien Jieiat! Hea nimannea disamnim ami sogleamnim ‘Povitr Vatten’ cholot ravonk, Jehova aplem songotton uzar korun, aplea Utrantlean margdorxon di-it asa.—Izaias 48:17; 60:17 vachat.

17-18. “Povitr Vatt” amkam khoim pavoitoli?

17 Konnui eklo jednam Bible xikonk lagta, tednam taka hea ‘Povitr Vatten’ cholonk sondhi melltta. Thoddo lok hea vatter cholonk suru kortat, punn thoddeach vellan tim soddun ditat. Punn thoddea zannamnim xevott poriant, hea vatten cholot ravonk ghott nichov kela. Tor hi vatt tankam xevottak khoim pavoita?

18 Zankam sorgar jieuncho bhorvonso asa, tankam hi “Povitr Vatt” sorgar “Devachea Voikunttant” pavoitoli. (Prok. 2:7) Ani zankam hea prithumer jieuncho bhorvonso asa, tankam hi vatt, Kristachea Ek Hozar Vorsanchea Razvottkechea xevottak pavoitoli, jednam soglim poripunn zatolim. Tumi hea vatter cholot asat zalear, fattim polloinakat. Ani novo sonvsar ieum poriant, hea vatter cholop soddun dium nakat. Tumcho “provas boro asum” mhunn ami magtat.

GIT 24 Jehovachea Porvotar Vochom-ia

a Jehovan aplea lokank Babilona thaun Izraelant vochonk ek vatt ukti kelʼli vo manddavoll kelʼli, zaka “Povitr Vatt” mhunnttlea. Jehovan amchea disamnim pasun oxich vatt ukti kelea kai? Hoi! 1919 K.X.-a thaun, lakʼkhamnim lok Vorixtt Babilona thaun bhair soron hea ‘Povitr Vatten’ cholonk lagleat. Tor amkam sogleank inam mellttolo zalear, ami hea vatten cholot ravchi goroz asa.

c CHITRACHI MAHITI: Bhav Russell ani tachea vangddeamnim, Bible-acho obheas korunk oslim sadhonam uzar kelim, jim tannim kam korchea adinch toiar zalʼlim.