Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

1921—Xembor Vorsam Poilim

1921—Xembor Vorsam Poilim

JANER 1, 1921 vorsachea Pahrogopur masikent Bible Videartheank ho prosn vicharlo, “Hea vorsa ami kitem kortolim?” Hachi zobab diunk, Izaias 61:1, 2, ho vers dilʼlo. Thoim mhunntta: “Sorvesporan mhaka obhixek kela. Goribank bori khobor diunk . . . , Sorvesporache kurpechem voros ani amchea Devacho sudd gheuncho dis porgott korunk.” Tor hea vorvim tannim porgottnnechem kam korche asle mhunn tankam ugddas kelo.

DHIRVONT PORGOTTNNAR

Hem porgottnnechem kam korunk Bible Videartheamnim dhir dakhounk zai also. Karonn tannim khalti lokank “bori khobor” ani Devak manvona tem kortat tankam ‘sudd gheunchea disa’ vixim pasun porgott korunk zai aslem.

Oxench, Canada-nt ravpi bhav J. H. Hoskinan kelem. Virodh ailear pasun bhienastana to porgottnni korit ravlo. 1921 hea vorsa, taka ek Methodist padri mellʼllo tednam tannem tachem ulovop oxem suru kelem: “Bible-a vixim uloitana amchem ulovop borem asonk zai. Punn thoddea vixoi-ancher amchem chintop vegllem asa zalear pasun ami xantin amchem ulovop bond korunk zata.” Punn oxem zaunk na. Karonn bhav Hoskin sangta: “Amchem ulovop suru zaun fokot thoddinch minttam zalʼlim. Itlean, tea padrin itlea forsan dar marlem ki tea daracho arso sokol poddon futtʼttolo oxem mhaka dislem.”

“Kristanv nant tanchea lagim vochon tum kiteak uloina?” oxem mhunn tea padrin vhoddlean bob marli. Bhav Hoskin kainch mhunnonastana thoinchean bhair sorlo. Punn to apleach bhitor oxem chintunk laglo, ‘Hanv tor tosleach eka munxa lagim uloitalom oxem mhaka dislem!’

Dusrea disa igorjent xermanv ditana tea padrin igorjechea lokank bhav Hoskin-a vixim naka zalʼleo khobro sangleo. Bhav Hoskin mhunntta: “Hanv xarantlo sogleant vhoddlo fotting ani mhaka jivexim marunk zai mhunn tannem sanglem.” Punn bhav bhieun fatti soronk na. To porgottnni korit ravlo ani zaitea lokam lagim uloilo. To sangta: “Mhaka thoim porgottnni korunk khub avoddttalem.” Tachea aiknnaream modlea thoddeamnim taka oxem pasun mhunnttlem, ‘Tum Devachem kam korta mhunn ami zannant!’ Toxench taka goroz asloleo vostu diunk pasun tim toiar aslim.

FAMILIK ANI DOR EKLEAK BIBLE OBHEAS KORUNK MODOT

Lokank Bible-a vixim anik somzonni mellonk, Bible Videarthi, The Golden Age * hea masikent, Bible-acher adarit thodde prosn ani zobab aslole lekh chhaptalim. Hantuntlo ek lekh mhunnttlear, Juvenile Bible Study program. Ho lekh avoi-bapaink tanchea bhurgeank thodde prosn vicharunk ani Bible-antlean tancho zobab mellon gheunk modot kortalo. Tantunt osle thodde prosn astale, zoxem “Bible-ant kitlim pustokam asat?” ani “Dor eka Kristanvan apnnacher koslo-i tori dhumallo ietolo mhunn opekxa korunk zai kai?” Tor osle prosn bhurgeank Bible-a vixim thoddi mahiti ditale ani toxench tankam dhirvont porgottnnar zaunk modot kortale.

Toxench, Bible Videarthi hea masikent anik ek lekh chhaptale. Tea lekhachem nanv aslem, Advanced Studies in the Divine Plan of the Ages. Ho lekh Bible-achi zannvai aslolea Bible Vidheartheam pasot aslo. Tantunt Bible-acher adarit prosn asle ani tanche zobab Studies in the Scriptures hea pustokachea poilea bhagant mellttale. Tor hea donui lekhant chhaplolea prosnam thaun zaitea vachpeank khub vostu xikonk mellʼlleo. Punn uprant Dezembr 21, 1921 vorsachea The Golden Age masikent, atam thaun he donui lekh chhapʼpachem bond zatolem mhunn sanglem. Oxem korunk kitem karonn aslem kai?

EK NOVEM PUSTOK!

The Harp of God hem pustok

Pustokache khoinche bhag vachpache tea vixim sangta tem ek kardd

Prosn aslolim karddam

Bible xiktat tannim manddavollin xikchi goroz asa mhunn fuddakar ghetoleank kollon ailem. Ani hea pasot tannim Novembr 1921 vorsak, The Harp of God hem pustok chhaplem. Hea pustoka vixim zannam zaunk umed dakhoitat tim, svota zaun xikonk zata toslo kors korunk toiar zatalim. Hea korsant, Devan munxak dovorlolea sasnik jivitachea fuddara vixim tim xikonk pavtalim. Tor ho kors koso korcho aslo?

Konnui munis hem pustok ghetalo tednam tea pustoka sangata taka ek lhan kardd mellttalem ani tea karddant, pustokache khoinche bhag tannem vachunk zai tem boroilʼlem astalem. Ek sumana uprant, taka anik ek kardd mellttalem. Tea karddant tannem vachlolea bhagacher adarit prosn astale. Toxench, fuddlea sumanak tannem tea pustokantle anik khoinche bhag vachunk zai tem-ui tantunt astalem.

Tor oxe toren, 12 sumanam poriant tea munxak tachea vattarant aslolea sobhe thaun ek novem kardd mellttalem. Ani chodd korun, jim konn zannttim asat ani ghor-ghoramnim porgottnni korunk xokonant tim him karddam dhaddttalim. Hea vixim Millvale, Pennsylvania, U.S.A.-nt ravpi bhoinn, Anna K. Gardner, sangta: “The Harp of God hem pustok bhair sorlem tednam mhoji bhoinn, Thayle-ak khub modot zali, karonn tika cholonk tras zatale. Punn atam tika anik kam korunk mellʼllem, karonn ti dor sumanak hea karddancher prosn boroun dhaddttali.” Ho kors kabar zalea uprant, sobhentlo konn eklo tea munxak bhett diun Bible-a vixim anik zannam zaunk taka modot kortalo.

Thayle Gardner aplea wheelchair-ar boslea

FUDDEM KORCHEM ASLEM TEM KAM

1921 vorsachea xevottak, bhav J.F. Rutherford-an soglea sobhank ek chitt dhaddli. Tea chittint tannem sanglem: “Hea vorsak fattlea khoinchea-i vorsa poros choddan-chodd lokank Devachea Rajeachi bori khobor aikonk mellʼllea.” Toxench, tannem fuddem oxem boroilem: “Anikui zaitem kam korchem asa. Tor hea khuxalkaiechea kamant herankui vantto gheunk urba diat.” Ani Bible Vidheartheamnim tannem sanglem toxench kelem. 1922 vorsak, tannim poilim kednanch korunk na titlea dhiran Devachea Rajeachi bori khobor porgott keli.

^ per. 9 The Golden Age hea masikek 1937 hea vorsa Consolation mhunn nanv dilem ani uprant 1946-ant Awake! mhunn nanv dilem.