Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Trinidadichea “Ruzvat Utram” Vixim Kitem?

Trinidadichea “Ruzvat Utram” Vixim Kitem?

Trinidadichea “Ruzvat Utram” Vixim Kitem?

BIBLIACHIM thoddim utram Trinidadik tenko diunk ruzvat ditat muntat. Oxem dekun, him utram vachtana Bibliache ani hitihasik purave Trinidadik tenko dinant mun motin dovorchi goroz.

Ruzvat mun dakoileli Bibliachi sangni akhe Bibliache xinkounek sarki zaun somzun gheunk zai. Zaite pautim osolea utramcho khoro orth boumtoniche vers polele zalear kollon eta.

Teg Mellun Eok

NEW Catholic Encyclopedia osolim tin “ruzvat utram” dakoita pun osseim kobul korta: “Pornea Korarant Povitr Trinidadichi xinkoun ximkounknam. Novea Korarant chodd porno puravo Paulachea chittinim odik korun 2 Cor 13.13 [verse 14 thoddea Biblianim], ani 1 Cor 12.4-6. Trinidadi vixim vangelantlo puravo Matt. 28.19 nant ascho bautizmachea nomuneant fokot mevta.”

Hea versani teg zon The New Jerusalem Bibliant oxe dileat. dusro Corinthians 13:13 (14) tegaimkui oxe ektaim dovorta: “Somi Jesu Kristachi kurpa, Devacho mog ani povitr atmeacho sangat tumche sogleam borabor assum.” Poilo Corinthians 12:4-6 munta: “Zaitim veglim veglim denim assat pun ekuch atmo (spirit); bogti korcheo vegleo vegleo vatto assat pun ekuch Somi. Kama korcheo vegleo vegleo zaiteo riti assat pun sogleam sorim soglem korta to ekuch Dev.” Ani Matthew 28:19 vachta: “Muntoch vochat soglea deshlokank xis korat; Bapache, ani putache ani povitr atmeache namvim tankam bautizm diat.”

Dev, Krist ani povitr atmo, soimban, podven ani sasnank eka mekak sor zaun aslolea Trinidadkar muntat ti Dev tokli zata mun he verse kolloita zait? Nam, te kolloinant, Tom, Dick ani Harry mun tegaimchim navam dilim torui te tegui mellun eok zon zainant.

Mcklintock and Strong’s Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclessiastical Literature oxolea sangneam vixim mandun gheta, “thoim navam dille tin visei assat mun ruzvat dita . . . Pun ti appununch ruzuvat dina ki he tegui Dev soimbache ani eka mekak ek sor deuponachea mannank favo assat mun.”

Ho ugam Trinidadik tenko dita zalear passun 2 Corinthians 13:13 (14) vixim munta: “Tache thain ek soimb ektorecho adikar assa mun amchean khorepon torkunk zaunk nam.” Ani Matthew 28:18-20 hea versam vixim to munta: “Him utram assa tossinch ghetlim zalear kolloilelea tin viseiamchi viaktitva ou tanchem sorpon ou deupon thirsanen ruzvat korunk zaina.”

Jesuk bautizm dila tedna, Dev, Jesu ani povitr atmeacho vivor tea zaghear kelolo assa. Jesun “Devacho spirit parveachea rupan apna oir deumta to pollelo.” (Matthew 3:16) Torui he teg zan ek munninant. Abraham, Issak ani Jakobak kitleset pautim sangata vivor keleat, hem tankam tegaimkui ek munis korina. Pedru, James ani Juaum amchim navam sangata dileant, teim tankam ektaim melloun ek munis korina. Tea bair Jesuchea bautizmachea vellar, povitr atmo Jesucher deumlolo dakoita ki to vell porian Jesuk povitr atmean obhixek korunk naslo mun. Oxem dekun, to povitr atmea sangata sodanch aslo zalear to Trinidadicho ek sando kosso zaunk xekta?

Teg zan sangata asloli aniek sangni thoddea pramonan Bibliachea baxentoranim 1 John 5:7ant mellta. Xinkpi hem kobul kortat, ki him utram suruvatek Bibliant naslolim mun pun khup tempa uprant zoddleant mun. Atamchim chodd xim baxeantoram sarke toren ho kulpit vers bair udoitat.

Er, “ruzvat utram” dogam modlea somonda vixim uloitat—Bap ani Jesu. Antlea thoddeamcho ami vinchar korumea.

“Aum ani Bap Eok”

TRINIDADICHEA 3rea zona vixim kaim kollounim nam torui, Trinidadik tenko diunk John 10:30 antlim utram chodd korun vinchun kadleant. Apun Bapa sangata “ek” munchea utramcho orth kitem to Jesunch dakoila. John 17:21, 22 sant Jesun Deva laguim magnem kelem ki tache xis “sogott ek zaum, zoso tum Bapa moje sovem assai ani aum tuje sovem assam tech porim tim-im amche sovem ek zaum, . . . Ami ek tossim tim-im ek zaumcheak.” Tache sogle xis ek vost zaumchi mun Jesu magtalo zait? Nam, zoso to (Jesu) ani Dev monant ani uddesant ek vortoun assat tosset tim-im ekvottan urchim mun Jesu magtalo.—1 Corinthians 1:10 polloiat.

1 Corinthians 3:6 ani 8ant, Paul munta: “Avem bim vomplem, Apollosan tem ximplem . . . vomptolo ani ximptolo vortoutat ek.” Apollos ani apun dogui mellon ekloch muncho Paulacho orth noi; tachi munni oxi ki te dogui uddesan ekvottache. Anga Paulan vapurlolo “ek” (hen) muncho sobd moddealing (Neuter), sarke toren “ek [vost]” sangatan vavurtana ekpon dakoita. Bapa ani aple modlo somond vornitana John 10:30ant Jesun toch sobd vapurla. John 17:21, 22 santui Jesun toch sobd vapurla. Hea zagheani Jesu “ek” (hen) ho sobd vapurtana to chintpa ani uddesachea ekvotta vixim uloitalo.

John Calvin (Trinidad pattienaro) John 10:30sa vixim Commentary on the Gospel According to John hea bukant muntlam: “Purvilleanim . . . Krist Bapacheat soimbacho mun ruzu korunk him utram chukin vapurleant. Karan Krist soimbachea ekvotta vixim vad galina, pun Bapa sangata aschea tachea ek motta vixent kolloita.”

John 10:30 achea uprantlea bountonichea somzoni kadchea versani Jesu, aplim utram apun Dev mun gheumchea khatir noi mun bollan vad galta. Judev ze Jesu vixim hea chukichea nirnoiak paulet ani taka fatraunk sodit tankam tanen (Jesun) vincharlem: “Bapan maka sovonskarla ani sovnsarant dadla astana torui aum Devacho Put mun avem tumkam sanglam dekun, tumchean maka ‘tum devninda korta’ kossem munoeta?” (John 10:31-36, NE) Nam, Jesun apun Putr Dev noi bogor Devacho Put mun sangon ghetlam.

“Apleakuch to Devak Sor Korta?”

TRINIDADIK tenko diunk lagon dakoumchem anink ek Bibliachem boroup vortouta John 5:18. Tem munta ki Judev (John 10:31-36 kolloita tea pormonne) Jesuk marunk sodtalet karan “to Devak aplo Bap munon apleakuch Deva sarko kortalo dekun.”

Jesu apleakuch Devak sor korta, konnen muntlem zait? Jesun noi. Tanen hea aropak virudh ravon apleak samballun ghetlo tem uprantlea versan gomta (19): “Hea khottea aropak Jesun zab dili: . . . ‘aplech ostungui putan kaim korunk zainam; Bap zem korta tem to polleta titlench tachean korunk zata.’”—JB

He toren, Jesun Judevank dakoilem, ki apun Devak sor noi ani tea passot aplech ostongui tachean kitench korunk zainaslem mun. Konnuim eklo Sorvesporak sor zatolo “aplech ostongui kainch korunk zaina” mun sangchem amchean chintunk zait? (Daniel 4:34, 35 tulona korat) Trinidadkaram porim chukiche nirnoi ghetlelea Judevamchea khottea aropam thaun Jesun apleak rakun ghetlo mun John 5:18 ani 10:30 anche bountonimchim somoz kadchim utram dakoitat!

“Deva Sangata Sor?”

Philippians 2:6ant 1609 chem Catholic Douay Version (Dy) Jesu vixim oxem munta: “Devache suropaecho vortoulo torui, Devak sor zata munchem choriechem chintop tache motik eunk nam.” 1611 rachea King James version antui (KJ) tossent vachtat. Jesu Devak sor zata oxole kolponek tenko diunk oxolim baxentoram azunnui thodde lok vapurtat. Ho verse dusrim baxentoram kossim fuddem dovortat tem motin gheiat:

1869: “To Devache suropaecho vortoulo torui, tache motin apun Devak sor zaumchi axea nasloli.” The New Testament by G. R. Noyes.

1965: “To—khoro Devachea soimbacho!—kednanch aplech-khatren apleak Devak sor korunk nam.” Das Neue Testament, revised edition by Friedrich Pfafflin.

1968: “to, Devache suropaen aslo torui, tanen Devak sor zatam mun niallunk nam zoxi ek vost vosvosponan aplich korun ghetat.” La Bibbia Concordata.

1976: “Zache thaim sodanch Devachem soimb aslolem, pun tane apun forsan Devak sor zaunk vaurunk chintunk nam.” Today’s English Version.

1984: “Devache suropaecho to vortoulo torui, Devak sor zaunk zai mun tane vinchun gheunk nam.” New world Translation of the Holy Scriptures.

1985: “To, Devache suropaecho aslo torui, Deva borabor sorpon tane axechem mun lekunk nam.” The New Jerusalem Bible.

Thodde sangtat ki him choddachuk naslolim baxeantoraim oxem dakoitat ki (1) Jesu Deva borabor sor vortoulo pun tea stanar taka ravonk naka aslolem ou ki (2) Sorpon tache laguim poilench assullem dekhun tem taka axen gheumchi goroz nasloli.

Hea vixim Ralph Martin, The Epistle of Paul to the Philippians mullache Greek baxe vixim munta: “‘voddun gheunk,’ ‘Zulmen kaddun gheunk,’ hea criya-padacho orth khorea ortha thaun nisron ‘got dorun ravop’ osso zata kai nam munnonk dubavachem.” The Expositor’s Greek Testament munta: “αρπαζω [har·paʹzo] ou ache sarkea dusrea sobdacho orth ‘aple thoinch dhorun,’ ‘dourun gheumchem osso’ zata mun sangcho ekui zago amkam sampdona. Hacho khoro orth vortouta ‘voddun gheunk,’ ‘Zulmen kaddun gheunk.’ Oxem ‘voddun gheunk’hea khorea ortha sorxilo nisrun ‘got dhorun gheunk’ munchea purn vegleach orthak vecheak porvangui mellona.”

Oir kolloita tea pormonne disson eta ki Douay ani King James versions baxeantor kortele kaide bagoitat Trinidad karank tenko diumcheak. Devak sor zavop hem sarkem mun Jesun chintlem munchea bodlak, Philippians 2:6 antli Greek baxea ami vachli tor tache ullot dakoita ki Jesun tem sarkem mun chintunk nam mun.

Bountoniche somzoni kadche verses (3-5, 7, 8 Dy) verse 6 kosso gheumcho tem ugtem korta. Philipikarank urba dilea: “Khalteponan dusrim tumche von vortim mun somzat.” Uprant Paul Kristak hea vixim ek vorto udaharan zaun vapurta: “Tumchim bavanam Krist Jesuchim bavanam zaumdi.” Kosolim “bavanam”? ‘Devak sor zaumchem chori noi mun chintunk?’ Nam, oxem kelem tor kitem kollounk sodta tache sarkem ullot zata! Bodlak, Jesun ‘Dev aplea von vorto mun man dilo’, ‘Deva borabor sorpon voddun gheunk noi,’ pun bodlak “appunnuch lin zalo, ani moro porian khalto raulo.”

Khorench, hem Sorpodvedar Devachea eka sandea vixim uloinam. Tem uloup Jesu Krista vixim assa, zanen punponim anga Paulan sanglam tem xearti pavoilam—mungue eklean aple von vorto ani Rochnar Jehovah Devak dakoumchea khalteponnachi ani Lanvikaechi goroz.

“Aum Assam”

ZAITEA baxeantorani tossench Jerusalem Bibliant John 5:58 ant Jesuchi munni assa: “Abraham asche adim aum assam.” Trinidadkar sangtat, ki taka (Jesuk) “Aum assam” munchea hea navan volkotalet mun, oxem Jesu xinkoitalo zait? Tani sangchea pormonem, hem oxem tor ki to Hebrew boroupantlo Jehovah zait karan King James version Exodus 3:14 ant munta: “Devan Moisessak mullem, AUM ZO ASSAM TO ASSAM”?

Ex. 3:14 antlo (KJ) “Aum Assam” ho uchar vakia Dev khoroch jieta ani Tane jem kitem bassailam tem to korta mun dakoun diunk naum kossem vapurlam. Dr. J. H. Hertz hanen boroilelo The Pentateuch and Haftorahs, hea uchar vakia vixim munta: “Gulamponant aslole Israel porjek, hacho orth osso, ‘Tane apleachi sokti azun tumche sovem dakounk nam zalear passun to dakoitoloch; To sasnamcho ani khoro tumchi sutka kortolo.’ Alimche chodd se zan Rashi [French Biblia ani Talmud Commentator] vivor korpi hache pormonne (Exodus 3:14) ‘Zo Aum astolom toch Aum astolom.’” oxem baxeantor (render) kortat.

John 8:58 lem sangnem Exodus 3:14 ant vapurlelea sangnea pekxeam purn veglem assa. Jesun anga hem ek naum oxem noi bogor apun munxeaponan eumchea adlem jivit vivor korunk vapurlam. Dekun John 8:58 dusrea thoddea Biblia baxentorkarani kossem dakoilam tem polloiat.

1869: “Abraham assulleachea ki poilo thaun aum assam.” The New Testament By G. R. Noyes.

1935: “Abraham zolmochea poilo Aum assullom!” The BibleAn American Translation, by J. M. P. Smith and E. J. Goodspeed.

1965: “Abraham zolmomchea poilo Aum zo assam tossoch aslom.” Das Neue Testament by Jörg Zink.

1981: “Abraham zolmochea poilo aum jivont aslom!” The Simple English Bible.

1984: “Abraham jivitak eumchea poilo, Aum thoim aslom.” New World Translation of the Holy Scriptures.

He toren anga vapurlele Greek baxechi khori zomzoni oxi ki Jesu Devachi Rochleli “poili rochnu” Abraham zolmonchea khup kall adim jietalo.—Colossians 1:15; Proverbs 8:22, 23, 30; Revelation 3:14

Portean, hi khori zomzoni mun zomoz kadchim bountonichim utram dakoitat. He pautim Judev muntat tea pormonnem taka (Jesuk) 50 vorsam zaunk naslint (verse 57), Torui astana tane “apnen Abrahamank poloila” mullem dekun te taka fatraunk sodit. Jesuche chalte zabab vortoulet sangunk soth aplea voiea vixim. Tea passot tane tankam chalte ritin sanglem ki “Abraham zolmonchea poilo apun jivont aslom mun!”-The Simple English Bible.

“Utor Dev Vortoulo”

KING James versionant John 1:1 oxem vachta: “Orombak Utor assullem ani Utor Deva sangatak assullem ani Utor Dev zaun assullem.” Trinidadkar sothen muntat acho orth ki “Utor” (Greek, ho loʹgos) zo Jesu mun sovnsarant ailo toch Sorpodvedar Dev vortoulo mun.

Chukiviret somzoni kadtelet zalear somzonim kadchim bountonichim utram angai passun modot kortat tem motin gheiat. King James Version passun munta: “Utor Deva sangata assullem. (Italics ours) Konnui eklo dusrea “sangata” assa zalear tacheanuch to dusro viakti zaunk xekona. Ache kobulaent, Jesuit Joseph A. Fitzmyer hanen boroilolo Journal of Biblical Literature kolloita ki zor John 1:1 ant nimno bhag “Dev mun” (“the” God) orth korun ghetlear, tachea “adlea sangneacher add veta,” zoim munta Utor Deva sangata assullem.

Er dusrim baxentoram hea versacho to bhag kosso fuddem dovortat tem polloiat:

1808: “ani Utor ek dev vortoulem.” The New Testament in an Improved Version, Upon the basis of Archbishop Newcome’s New Translation: With a corrected Text.

1864: “ani ek dev vortoulo tem utor.” The Emphatic Diaglott, interlinear reading, by Benjamin Wilson.

1928: “ani utor vortoulem deuponachea Soimbachem (divine being).” La Bible du Centenaire, L’Evangile selon Jean by Maurice Goguel.

1935: “ani Utor vortoulem deupon.” The Bible—An American Translation, by J. M. P. Smith and E. J. Goodspeed.

1946: “ani Utor dev zattichem (divine kind) vortoulem.” Das Neue Testament, by Ludwig Thimme.

1950: “ani Utor vortouta ek Dev.” New World Translation of the Christian Greek scriptures.

1958: “ani Utor vortouta ek Dev.” The New Testament, by James L. Tomanek.

1975: “ani ek dev (ou dev zatticho) Utor vortoulem.” Das Evangelium nach Johannes, by Siegfried Schulz.

1978: “ani devasarke zatticho vortoulo Logos.” Das Evangelium nach Johannes, by Johannes Schneider.

John 1:1 ant Greek namapad (Noun) the·osʹ (dev) don pautim meuta. Poile pautichem Sorvespor Devak refer korta, zache sangata Utor assullem (“ani Utor [loʹgos] Deva sangata assullem [the·osʹ ek formant]”). Hea poilea the·osʹ ache adim ton (the) muncho sobd assa ek form Greek difinit article jem ek kherit vollok dita, he pautim Sorvpodvedar Devachi (“ani Utor [the] Deva sangata assullem.”)

Dusrea vordan, John 1:1 ant dusre paut theʼos hea sobdachea adim article nam. Dekun assa toxem baxentor kelear oxem vachum eta, “ani dev vortoulo Utor.” Torui astana ami poloilam zaitim baxentoram dusre pautichem the·osʹ (khatrechem nampad) “deuponi” “devasarko,” ou “ek dev.” oxem dakoitat. Khuimchea adikaran te oxem kortat?

Koine Greek baxek (“the”) ek definite article assullem pun te baxek indefinite article naslolem (“a” or “an”). Tea passot eka khatrechea namapadachea adim definite article nam tor bountonichea somoza pormonne tem indefinite zata.

The Journal of Biblical Literature munta ki “Criyapadache adim article nam zait tor tea sangneacho orth gunn dakoita tosso (so) zata.” To Journal kolloita tea pormonne loʹgos ho sobd ek Devak sor korumeta. John 1:1 ka vixim oxeim munta: “Tea gunnacchem boll itlem utton rauta ki tem nampad [the·osʹ] khatrechem (definite) mun somzunk zaina.”

Dekun John 1:1 Utor-ache gunn ubarun dakoita ki to “deuponni” “devasarko,” “ek Dev” pun sorvpodvedar Dev noi. Hem Bibliachea urlelea bhagak sarkem zaun rauta, jem Jesuk zaka anga “Utor” mun apoila, Devacho uloinaro osso vortoulo mun ek khalto ani khalcho, tache von vortean Sorvespor Devan he pritumicher dadlolo mun dakoita.

Anikui Bibliant zaite verses assat zatun choddse sogle baxeantorkar dusrea baxeanim tech torechem bandop aslolim Greek utram baxeantor kortana “a” munchem article bhitor rigoitat. Udaharenenk, Mark 6:49 ant diciplani zedna Jesuk udkar cholta to pollelo, King James Version munta: “To ek spirit mun tani chintlem.” Koine Greek baxent “spirit” hea sobda adim article “a” nam. Choddxea soglea baxentoranim er dusrea bassanim boumtonecho khore torecho orth dakounk article “a” zoddla. Teach porim John 1:1 dakoita ki Utor Deva sangata aslolo, to Dev zaunk xekona pun “ek deu” ou “deuponnicho.”

American Standard Versionant kam kelolo xinkpi ani Devjnani Joseph Henry Thayeran sompeponni kolloilam: “Logos vortoulo deuponi, apunnuch Dev noi.” Aplea The Dictionary of The Bible Jesuit John L. McKenzie hanen boroilam: “Jn 1:1 thirsanen oxem baxeantor korunk zai . . . ‘Utor vortoulo deuponni.’”

Kaido moddta?

THODDE sangun ghetat ki oxem baxeantor korop koine Greek viakran jem Greek xinkpi E. C. Colwellan 1933 vorsa porgottlem tea viakranacho kaido moddta mun. To anikui munta ki Greek baxe pormonne khatrechem namapad “criyapadachea uprant ailear tea nampadak definite article asta; criyapadachea adim nampad ailem tor tea nampadak definite article assona.” Hache voilean tachem munnem ki ek khatrechem nampad criyapadache adim ailem tor, tache mukar definite article (“the”) assulle baxen sangun gheunk zai. John 1:1ant dusre paut eumchem khatrechem nampad (the·osʹ) criyapadachea adim eta—“ani [the·osʹ] vortoulo Utor.” Dekun, Colwell sangta John 1;1 oxem vachunk zai mun. “ani [the] Dev vortouta Utor.”

Pun John 8:44 rantlim don udaharana ami polloumea. Thoim Jesu deuchara vixim munta: “Mudlak thaun to ek prangatki” ani “to ek fotkiro.” Zoxem John 1:1ant tossem anga Greek baxent nampadam (“prangatki” ani “fotkiro”) criyapadachea poilim etat (“was” ani “is”). Khuimcheai namapadachea adim indefinite article nam karan Koine Greek baxent indefinite article nam. Pun khub xim baxeantoram ‘ek’ (“a”) muncho indefinite article modem gusoitat karan Greek baxechem viakran ani bountonechi somoz kaddunk hachi goroz dakoita dekun.—Mark 11:32; John 4:19; 6:70; 9:17; 10:1; 12:6.

Hea khatrechea nampada vixim Colwellan mandun gheumchench podlem karan to munta: “hea stanar hem vortouta indefinite [“a” or “an”] bountonichi somzon vincharun gheta tedna.” To anikui kobul korta ki zedna bountoniche somzonek lagon indefinite article achi goroz assa zalear baxeantor korteleani he toreche vakai rochnent nampadachea poilem indefinite article modem gusoum eta.

John 1:1 ant indefinite article-achi goroz assa mun bountonicho somoz dakoita zait? Oi, Karan Jesu Sorvpodvedar Dev noi mun akho Biblia govai dita. Oxo Colwellacho dubavacho viakran kaido noi bogor ossole poristitint bxeantorkarank boutonechea somzonen tankam fuddem vatt dakounk zai. Sabar baxentoranim, John 1:1 ani er zagheani “a” hem indefinite article rigoilam dekun hea artifical kaideak sabar xinkpi ani tossench Devachem utor passun kobul zaina munchem khorench disson eta.

Virudkai nam

JESU Krist “ek Dev” munchem, ekuch Dev assa munche Bibliache xinkounenk virud rauta zait? Nam, Biblia zaite paut ho sobd bolladik rochnenk vapurta. Psalm 8:5 vachta: “Tuvem taka (munis) deva sarkea [Hebrew, ʼelo·himʹ], soimbacheam von matxo unneponacho keloi,” je vortoutat anje bodve. Jesu apun Dev munta mun Judevani gatlelea aropak virud zaun zab ditana kolloita ki “zankam Devachem utor paulam tankam xastr dev mun apoita,” je vortoutat niai diupi munis. (John 10:34, 35, JB; Psalm 82:1-6) Soitanank passun 2 Corinthians 4:4 ant “hea kallacho dev” mun apoila.

Anje bodve, apurn munis, ou Soitan anche kin vortem stan Jesuk assa. Hankam “dev” bollevont mun appoileat dekun khoreaninch Jesu “ek dev” zaunk xekta ani zata. Jehovah ani tache modlea kherit somondak lagon, Jesu ek “bolladik Dev” vortouta.—John 1:1; Isaiah 9:6.

“Bolladik Dev” he sobd odlea akxearani assat dekun Jesu fuimcheai tharan Jehovah Devak sor zata mun dakoila zait? Kedinch nam. Jesuk apounk aschea chear navam modlem hem ek naum jem Isaian profesi kelam ani Inglezint ossolim navam odlea okxearanim boroileant. Jesuk “Podvedar” mun apoila torui, thoimsor ekuch “Sorvpodvedar” assunk xekta. Er dev mun gheumche ani tanche kin lan ani khalchea stanar asche naslolet zalear Jehovah-ak “Sorvpodvedar” mun appouncheant odloso orth assa so dissona.

Englandantlea John Rylands Libraryintlea Bulletinan Catholic devjnani Karl Rahner ache pormonne xastrant the·osʹ ho sobd Jesu Kristak vapurla zoso John 1:1 assa tosso, “‘theos’ ho sobd fuimcheai vella Jesuk Deva borabor sor korun dakounk zo novea Korarant dusrea zaghear ‘ho Theos,’ mungue Sorv vorto Dev osso kedinch vaprunk nam.” Tem Bulletin fuddem veta: “Bavarteanim Jesu ‘Dev’ ossem ucharchi goroz mun pattielear hea ucharachem sangem Novea Korarant purn ritin nanch dekun kossem mun hem vivor korunk zait?”

John 20:28 ant Jesuk apostle Thomasan “Mozo Somi ani Mozo Dev!” muntlelea vixent kitem? Thomasak Jesu vortoulo “ek dev” chodd korun te ochoriamche poristitien tanen ho uchar vakia uchari sarkem kelem. Thodde xinkpi suchena ditat ki Thomas ojeapon Jesu laguim uloilo pun ho tacho uchar vakia Devak bott dakoita. Fuimchei toren, Thomasan Jesu Sorvpodvedar dev mun kedinch chintlem nam karan to ani er apostles zano aslelet ki Jesun apun Dev mun kedinch sangunk nam mun pun Jehovah ekloch “ekuch khoro Dev” mun xinkoilem.—John 17:3.

Portean sorbountonimchim utram hem somzun gheunk amkam modot korta. Thodde diss adim punorjivont zallea Jesun xinsank vochon sang munon Mary Magdalenank oxem mullem: “Mojea Bapa ani tumchea Bapa xim ani Mojea Deva ani tumchea Deva xim aum choddon vetam.” (John 20:17) Eok podvedar spirit osso Jesu punorjivit zala torui, Jehovah vortouta tacho Dev. Taka mhoiment borlea uprant passun, Bibliachea nimnea bukant Jesu Devak tossoch ulo korit raulo.—Revelation 1:5, 6; 3:2, 12.

Thomasachea uchambollaechea utramchea 3 versam uprant John 20:31 an Biblia oxem sangon anink ugddapem korta: “Jesu vortouta Krist Devacho Put mun tumi visvas dovorcheak heo vostu boroun dovorleat,” to Sorvpodvedar Dev mun noi. Bapa ani puta modem somond urta tech porim to “Put” ani gupit Trinidadiche devtoklecho ek sando noi.

Biblia Borabor Zoddun uronk Zai

ER sabar povitr xastrachim boroupam Trinidadik tenko ditat mun sangun ghetat. Oir vimcharun ghetlolea porinch him, assat ani him ami zagruttaen topassit zalear tim khoro tenko dinant. Ossolim xastra vachana Trinidadik tenko diumchim mun vicheaarant gheumchea vellar eklean oxem vimcharun gheunk zai: Osolea xastra vachanachem orth sangnem akhea Bibliache xinkounnenk sarkem zaun zoddun assa zait?—Jehovah Dev ekloch sor vorto vortouta mun? Oxem noi zalear, orth sangnem chukichem zata.

Ami hem passun motin dovorchi goroz ki ek passun “ruzvat utor” nam zem munta Dev, Jesu ani povitr atmo gupit dev tokle thaim ek zaun assat mun. He tegui soimban, podven ani sasnank ekuch mun Bibliant fuimchorut ek tori xastrachem boroup munonam. Sorv podvedar Jehovah Dev ekloch sorv vorto, Jesu tacho rochlolo put ani povitr atmo Devachi bolladik sokot mun ugddapem korcheant Biblia thir assa.

[Blurb on page 24]

“Purvilleani John 10:30 Krist Bapacheat soimbacho mun ruzu korunk chukicho vapor kela.”—Commentary on the Gospel according to John by John Calvin

[Blurb on page 27]

Konnuim zo dusrea “sangata” assa to toch dusro zon zaunk xekona

[Blurb on page 28]

“Logos vortoulo deuponni, pun aplech ostongui Dev noi”—Joseph Henry Thayer, Bible Scholar

[Pictures on page 24, 25]

Jesun Deva laguim maglem ki zoso to ani tacho Bapui “ek” vortoutat tosset tache xis “sogle ek” zaumche mun

[Picture on page 26]

‘Aplech ostongui to kitench korunk xekonam pun Bap zem kitem korta tem to polleta titlench to korta’ oxem munon Jesun apun Devak sor noi mun Judevank dakoilem

[Pictures on page 29]

Munxeank, anjeank, Soitanakui Biblia “dev” ou podvedar mun apoita dekun, vortea Jesuk sorgar “ek dev” mun apoumchem sarkem assa