Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

Trinidadichi Ximkoun Kossi Fuddem Sorli Tor?

Trinidadichi Ximkoun Kossi Fuddem Sorli Tor?

Trinidadichi Ximkoun Kossi Fuddem Sorli Tor?

ATAM tuka goddiek osolo vimchar eunk puro: ‘Trinidad tor Bibliachi xikoun noi zalear, hi Kristaum dhormugottanchi mukhi ximkoun kossi zali?’ Zaite zan hi xinkoun Nicaeachi zomat ji 325 C. E. int zali angasor goddun adli oxem chintat.

Heim bi purn khorem noi. Nicaea-che zomatin Kristak Deva sarko mulla, zache vorvim Trinidadichi devjnan fuddem soronk sueog mevlo. Pun he zomatin Trinidad istapon korunk nam, karan the zomatin spirisant devtokle khal eok tisro zon mun kainch kollounk nam.

Nicaent Constantinacho Bagh

ZAITIM vorsam, Jesu Dev mun sangon ek kolpona fuddem soro hika Bibliache xinkounne pormonne khup virodh aslo. Ho tonto tharear gallunk lagun, Romacho Maharaja Constantinan soglea bispank Nicaent apoilet. Anche modle sumar 300 bisp he zomatik azir zallet.

Constantin Kristaum vortoulona. Odmassan, to uprant konverter zalo, pun morta vere taka bautizm diunk naslo. Taka lagon, Henry Chadwick The Early Church hea bukant munta: “Aplea bapai porinch Constantin, The Unconqured Sun, hachi puja kori; . . . to curpe vorvim konverter zala mun vivarunk zaina . . . Ho vortoulo foujicho vixei. Kristaum xinkounne vixim tachi somzoni kednanch ugti nasli, pun taka khatri asli ki zuzant zik mellon gheunk vortouta mun dennem Kristavamchea Devachem.”

Nicaea-che zomattin bautizma vin aslelea Maharajean kitem vantto ghetlo? The Encyclopædia Britannica kolloita: “Constantin appunnuch zalo mun mukheli he zomaticho ani thoimcho vivad kosso cholcho tachi bud ball apnnench uxearkaen dili ani sota apnench ti zomat mukar soroili . . . ek agodaechi evjeon zatun tane iskuttaila Kristacho somond Deva thaim kitem to, ‘Bapa borabor Jesu eka soimbacho’ mun te zomatin ek creed goddun adlo . . . Maharajeachem voddpon polleun, bispani, fokot dog zan bairaun sabar zananim aple fusse bhair ho creed assinad kelo.”

Haka lagon Constantinan zo bhag ghetlo vortoulo chodd agoddaecho. Don moine dhorma voir ragaborit uzot chollea uprant, ho onbavarti rajkarbari modem podlo ani je kon Jesu Dev muntat tanche vatten aplo tharav ghetlo. Pun Kiteak? Bibliachi taka khatri zalea munnonk zalear khoreaninch noi. “Greek devjnanen je prosnum vincharlet anchi mudolchi legun somzoni Constantinnank nasli,” A Short History of Christian Doctrine oxem munta. Constantinank itlench gomlem ki dhorma modlo veglezar tachea rajkarbarponnank ek bhirant mun, karan to aplem raj gott korunk sodi.

Kosseim zaum Nicaea-che zomatint ektoulelea eka tori Bispan Trinidadiche xinkounnek aplo tenko diunk nam. Tani fokot Jesuchea soimba voiruch tharau ghetlo pun spirisanta oir te kitench ullounk nant. Trinidad Bibliachi zori tor khori xinkoun vortouleli zalear, the thi tednanch dhubavaviret ubarun dovorche naslet?

Anink Fuddli Vadavol

NICAEA-che zomati uprant, sabar vorsam hiche oir uzot chollot rauli. Ze kon Jesu Devak sor noi munot te passaun thoddea kallak eka mottache oxe mellun ailet. Pun Maharajea Theodosius hanen tanche virud aplo tharau ghetlo. Nicaent ektoulele zomatin zo tharau ghetlolo to tanen aplea rajkarbarponant chollounkuch zai mun ubarun dhorlo ani ossolich anink ek zomat Constantinople anga 381 C. E. int zomoili khatri korun dakounk Nicaent ghetlolo tharau sarko mun.

Devachea ani Kristachea ek sarkea stanar spirisantak dourunk hi zomat kobul zali. Poilech paut, Kristaum dhormugottachi Trinidad disson eunk lagli.

Torui astana Constantinople angasorli zomat somplea uprant passun Trinidad-hi xinkoun chodd xea zannanim kobul korun gheunk nam. Zaiteani hicher virod dakoilo ani hea porim tanim apleacherut khor koixtt ani dogd addlet. Achea uprantlea xeckddeani Trinidadichi xinkoun khoreaninch goddun adli. The Encyclopedia Americana kolloita: “Trinidadponachi purn vadavol ostomtek suru zali mun, modlea kallachea iskollani jea kallar hichi somzoni diunk filosofi ani phycholozy-cheo munneo vaprun somzoni diunk laglet.”

Athanasian Pattienni

Athanasian pattienen Trinidad munchem kitem tem iskuttaun sanglam. Athanasius vortoulo Igorjecho munniari (piest) zannen Constantinnank Nicaea-che zomatin aplo tenko dilo. Tachea navan goddun adleli pattieni kolloita: “Trinidadint ami eka Devachi bhoz kortaum . . . Bap Dev, Put Dev, ani spirisant dev; ani torui astana te teg noi, bogor ekuch Dev.”

Zannar xinkpi kobul kortat ki hi pattienni (creed) Athanasius anen goddunk nam mun. The New Encyclopædia Britannica vivek korta: “12 vo xeckddo porian hi pattienni Udentichi Igroz noko asli. Athanasius (zo 373 C. E. ontorlo) hanen hi Athanasian Creed borounk nam mun 17vea xeckddea thaun xinkpi kobul zatat pun goddiek 5vea xeckddean dokxin Fransak hi boroilea xi dista te muntat . . . He pattienecho poiloch suruvat dokxin Fransak ani Spainant 6vea ani 7vea xeckddeanni disson eta. Germanache Igorjen hi pattienni 9vea xeckddean vapurli ani achea thoddo kall uprant Romachi Igroz hi vaprunk lagli.”

Kristachea kalla thaun khub xe xeckdde laglet Kristaum dhormugottant Trinidadichi xinkoun vodda pramonan mandun gheunk. Itleim assun hea soglea tharavank konne vatt dakoili gai? Zait hi Devachem utor, ou zait hi munniareamcho ani rajkarbareamcho manobhov? Origin and Evolution of Religion, hea bukant E. W. Hopkins zab dita: “Trinidadi vixim orthodox anchem xevtichem nirvachan oxem Igorjecho rajkarbar cholloumcho vixei.”

Bavart Soddem Adinch Kolloilam

HI abru samballina tossoli Trinidadichi hitias, Jesun ani tachea apostlani tanchea kalla uprant kitem goddtelem tem tani adinch koloilele kollounnek sarkem bosta. Tani muntlam ki tamche uprant bavarta sorxile kodsortelet, vankddi vatt dortelet, khore bhoznne sorxile koddsortelet, jea kallar he khotte mandavollicho xevott addcho Devacho diss eumchea poilo Krist portun eum porian khori bhoz portean isttapon zateli.

Tea “disak” lagon. apostle Paulan muntlam: “Bavart soddnem poilem ailea xivai ani kaideam viret choltolea munxeak uggddapo kelea xivai to dis eumcho nam.” (2 Thessalonians 2:3, 7) Uprant tane adinch koloilem: “Aum vetoch tumche modem darun landghe uprastele ani te hinddachi kakut korchenant mun aum borem zanom. Aplea patlean xisank voddun vorcheak khotteo vostu xinkounk tumchech bhitorle munis upzotele.” (Acts 20:29,30 JB) Jesuchea eram diciplani passun adarmik munniereamchea zomea sangata bavart soddneam vixim ossench boroilam.Udaharenenk, polloiat 2 Peter 2:1; 1 John 4:1-3; Jude 3, 4.

Paulan anikui boroilam: “Ossolo kall eumchoch assa, jea kallar rokh bore xinkounne borabor rauche suvater, munis he xinkounnenk ubgotele ani tanche kan voulelea proim, novlam aikumche axen appnakuch putvouta tossole ekar ek guru vinchun kadtele; ani sotak kan bere korun, gopam talam aikonk vetele, ossolo kall eumchoch assa.”—2 Timothy 4:3, 4, (Novo Korar).

Khore bogte sorxile kodsoron vochonk kon ache patlean assa tem Jesunuch ugddapem kelam. Tane muntlam ki apne borem bhim vomplelem, pun dusman Soitan teach xettant ner vomptolo mun. Tea passot poilea borea bhiamchea pakleam borabor nerui bi oir sorlo. Oxe Luvni eumchea poile khoro Kristaum bavart soddun vankdi vatt choltele hem axelelench, jea vellar Krist soglem sarkem kortolo. (Matthew 13:24-43) The Encyclopedia Americana uloita: “Devachea soimba vixim suruvatechem Kristaum xinkoup 4tea xeckddeache Trinidadiche xinkounnek sarke toren sor zaina; Portean zalear hi, suruvateche inkounne thaun chukoileli vatt.” Hi chukoileli xinkoun fuimchean suru zali tor?—1 Timothy 1:6.

Kitea Vorvim Fuddem Sorli

ADLEA kallar, Babilonient passun onbavarti teg zan meloilelea devamchi bhoz chodd xi korit. Hi chall Egyptant, Greesak ani Romank Kristachea xeckdde adim, tachea vellar ani uprant passun chollo. Apostles angasor ontorlea uprant ossoleo onbvarti pattienneo Kristaumponant bhitor soronk lagleot.

Hitiasgar Will Durant xidkaita: “Onbavartponacho xevott Kristaum bavartan korunk nam; tinen to vinchun ghetla . . . Egyptak than baguivont Trinidadichi kolpona aili.” Siegfried Morenz—Egyptian Religion hea bukan kolloita: “Egyptache devjnanecho soglo usko Trinidad vortoulo . . . Tin Devank ektaileat ani eok mun vagoitat. Oxem Egyptachea dhormachem atmikpon Kristaum devjnanen sida ailam mun dakoita.”

He toren Egyptantlea, Alexandrient, 3rea xecddeachea xevtache ani 4tea xecddeachea suruvateche Igorjeche voddil osolo eok Athanasius ani er zanim kaide goddun addtana uzvadak uddoillea kolponeani tankam Trinidad goddun addunk pavoileat. Tani ghetlele upai vistarlet dekun Morenz zotnaen munta “Alexandriachi devjnan mun modeasti Egyptachea dharmik heranasa ani Kristaumpona modem.”

Edward Gibbnon’s History of Christianity, hea bukachea poileach pannar suruvateche kollounent ami vachtat: “Kristaumponan onbavartacher zoit velam, zalear heim bi sarkem ki Kristaumpon passun onbavarta vorvinch khottem zaunk paulam. Poilea Kristavamchem khorem devospon . . . Romache Igorjen attapunk zaina tossoli Trinidadichi xinkoun korun boddollam. Egyptakarani goddun addleleo ani Platoun ubarun dovorleleo zaiteo onbavarti munneo, he pattiennenk gorjek poddteleo mun somzun tosseot dovorleot.”

A Dictionary of Religious Knowledge kolloita ki zaite zan muntat mun ki Trinidad “ek olxic onbavarteam sumurteam lagchean usnni ghetleli ani Kristaum bavartak tenkoileli.” The Paganism in our Christianity ho buk kolloita: “[Trinidadicho] oromb vortouta sompurn onbavarti.”

Tea passot, Encyclopædia of Religion and Ethics antunt James Hastings hannen boroilam: “Indiechea dhormant, udaharenenk amkam Brahma, Siva ani Visnu hi Trinidad pattienaro zomo melta ani Egyptachea dhormant Osiris, Isis and Horus hi trinidad pattienaro zomo melta . . . Hitiasicheat dhorma modem Dev amkam ek Trinidad mun melta oxem noi. Sorpodvedara vixim Neo Platonic somoz assa acho goddiek ugdass visses zaun motic eunk puro” zo “tigamchea zomeak sor” kela. Greek filosofer Platoun Trinidadi vixim kitem korunk aslem tor?

Platonism

PLATO, somzotat tea pormonne, Jesu Krista poilo 428 to 347 hea vorsani jielo. Atamche challi pormonne tane Trinidad xinkounk nam, tacheam filosofim vorvim hika vatt ugti zali. Uprant poddsun dakoita tosoleo zomati (philosophical movements) fuddem sorleot zantun Triadic pattienneo attapun asleot ani heo pattienneo Platochim jim kolpona Deva ani tachea soimba voir aslint haka lagon mukar sorleot.

Platoche zanvae vixim, French Nouveau Dictionnaire Universel (New Universal Dictionary) munta: “Platochea kallachi trinidad, adlea lokanche trinidadi sorxim ek novi mandavoll pollounk budvont ani poddsun dakoita xi dista jiche vorvim tin hypotases ou baguivont dev zon zolmank ailet zamche vixim Kristaum Igorjeo xinkoitat . . . Trinidadi vixim Greek philosopher acheo heo kolpona . . . purvillea kallachea soglea onbavarti dhormani meltat.”

Greek philosophy anga fitur assa mun The New Schaff-Herzog Encyclopedia of Religious Knowledge dakoita: “Logos ani Trinidad heam xinkounneank Greek voddillam lagchean akar mevla, Je . . . Platonic filozofink bullele . . . ki hiche vorvinch Igorzani chuki ani olxic bhitor sorli mun sangunk kainch dubau uronk nam.”

The Church of the First Three Centuries munta: “Trinidadichi xinkoun vortouta aste aste ani uprant goddun addleli; . . . hicho ugam Jewish ani Kristaum boroupam bailo vortouta; . . . ti vadli ani Platonic voddillamchea hatantlean ti Kristaumponnank ektouli.”

3rea xeckddeachea xevtak “Kristaumpon” ani noveo Platocheo filozofi ekamotacheo zalleot. Adolf Harnack aplea bukan, Outlines of the History of Dogma kolloita, “Igorzamchem xinkoup onbavarti greek chintpachea mulla thaun ailam. Hea passot ti chodd xea Kristavank ek gupit gutt so urlea.”

Heo noveo xinkounneo Bibliacher tharaileleo assat mun Igroz soten ubarun dourunk lagli. Pun Harnack munta: “Khoreaninch pollounk ghelear tinnen aple modem Hellenic kolpona, acharachi somzonni ani onbavarti gupit pujecheo challi kaidean mandun ghetleot.”

A Statement of Reasons, hea bukan Andrews Norton Trinidadi oir munta: “He xinkounnecho hitias ani ticho ugam legun amchean Kristache xinkounen noi, pun Platonic philozofint sodun kaddunk zata . . . Trinidad, Jesuchi ani tachea apostlamchi passun xinkoun noi, pun uprantle Platonist iskolamni xinkpeamchi dodvodd.”

Oxe, 4tea xeckddean, Jesun ani apostlani kolloillem bavart soddnne kheritkaen soglean uzir disson ailem. Trinidadichi vadavol vortouta acho ek puravo. Khore xinkounne sorxileo kodsorlelea Igorzanim er dusrea onbavarti kolponneank veng marunk suruvat kelo. Udaharenenk Emkondachea ujea vixim,otmo morona mun, ani Imazimchi puza. Atmikponan ulloumchem zalear Kristaum dhormugott aple vixim kolloilelea porim kallokachea kallant bhitor sorlo, “Kaideamviret choltolo munis” aiz mandar korit assa to munniareamcho mell.—2 Thessalonians 2:3, 7.

Devachea Profetani ti Kiteak Xinkounk nam?

OZARANI vorsam bollandleant torui, Devachea ekai profetan kiteak mun tanche porjek Trinidad xinkounk nam tor? Xevtak tori, ek Odlo Mesteri dekun Jesu apli uxearkai vapurcho naslo ugddapi korunk Trinidadichi xinkoun aplea patlaudarank? Zori tor Trinidad Kristaum bavartachi “mukhi xinkoun” vortouleli zalear, Dev zannen xemboramnim pannamchem boroup prerit kelam tantunt to ekui boroup hiche vixim ugddapem korcho naslo?

Krista uprant xeckdde sortoch ani Bibliachem boroup passun prerit korun zatoch goddun addleli xinkoun jichi tachea chakrank ozaranim vorsam sorlim torui vollokuch nasli, “Jicho gutt mellona” “munxeache somjikae baili,” jika onbavarteamcho tenko assa mun mandun ghetlam ani vortem “Igorzamcho rajkarbar” dekun ossole xinkounnek Dev aplo tenko dita mun Kristavanim pattieumchem gai?

Hitiassichi govai ugti assa: Trinidadichi xinkoun, sotha thaun chukoileli vatt, ani bavarta sorxile kodsoron vochop.

[Blurb on page 8]

‘4tea xeckddeachem Trinidadpon suruvateche Kristaum xinkounne sorim chukoileli vatt.’—The Encyclopedia Americana

[Box on page 9]

“Vodd Devamcho Triad”

Kristachea kalla poilo zaite xeckdde adim, purville Babilonient, ani Assyrient devamche triads ou trinidadi vostaleot. Franssesacho “Larousse Encyclopedia of Mythology” ossolo ek triad Mesopotamient aslo mun kolloita: “Vissvo tim koddem vantlolo zem vortoulem eka eka devachem raj. Anu-cho vantto akash. Prutvi Enlilak dili. Ea vortoulo udkacho dhoni. He ektaim mellun zallet eok triad vodd devamcho.”

[Box on page 12]

Hindu Trinidad

“The Symbolism of Hindu Gods and Rituals” ho buk Hindu Trinidad ji vostali Krist eumchea xeckdde adim munta: “Siva trinidadi modlo eok dev. Taka xevott adcho dev muntat. Dusre dog dev vortoutat Brahma rochnecho dev ani Vishnu udorposson korpi dev. . . . heo tinui viakti ek mun dakounk tegaimkui ektaileat ani eka soimbache muntat.”—Published by A. Parthasarathy, Bombay.

[Picture on page 8]

“Greek devjnanen je prosnum vincharlet amchi mudolchi legun kainch somzoni Constantinank nasli.”—A Short History of Christian Doctrine

[Pictures on page 10]

1. Egyptant Dusrea. Hasaravea (B. C. E.) Vorsantlo Horus Osiris Isis Hancho Triad

2. Babylonient. Ishtar, Sin, Shamash, Hancho 2rea B. C. E. Hasaravea Vorsantlo Triad.

3. Palmyrant. Chondrim Dev, Sorguimcho Dhoni, Suria Dev Hancho Poilea Xeckde Antlo Triad

4. Indient. 7vea Yeckdeantli Hindu Dev Tocklechi Trinidad

5. Kampuchient. 12vea Xeckdeantle Buddhist Devtokle chem Trinidadichem chitr

6. Norwayent. (Bap, Put, Spirisant) He 13vea Xeckdeantle Trinidichem Rup

7. Fransant. 14vea Xeckdeantle Trinidad.

8. Italiant. 15vea Xeckdeantli Trinidad.

9. Germanant. 19vea Xeckdeantli Trinidad.

10. Germanant. 20vea Xeckdeantli Trinidad.