Hem soddun content-ant vochat

Paradise Addnaro Sorkar

Paradise Addnaro Sorkar

Paradise Addnaro Sorkar

Jesu he pritumicher aslo tedna, Tane (Jesun) aplea patlaudarank Devache Rajvodke passot magat mun sanglem: “Tujem Raj eum, Tuji khoxi Sorgar zata toxi, hea sovnsarant zaum.” (Matt. 6:9, 10) To bogor bogor “Rajvodkeche bore khobre passotuch uloilo. (Matt. 4:23) Khorem mullear anim khuimchei dusre khobre von, To Rajvodke vixim chodd so uloilo. Kiteak? Rajvodki vortouta ek attiar, zem Dev Vapurtolo oddchoneo sutaveo korunk jeo aiz jivit kottin kortat. Rajvodke vorvimch Dev veguimch zuzam, jevnacho dukoll, bholdikechi pidda ani jivexim marop nopoit kortolo ani To ekvott ani sovoskai addtolo.

Axetai tum ravonk oxolea sovnsarant? Zalear tuvem hi kartel vachunk zai. Antunt zana zatoloi ki rajvodki mullear vortouta mun eok sorkar, pun ho sorkar khuimcheai kalar khuimcheach munsean hea sovnsaracher raj choloilam tache von boro. Anikui tum poloitolo Devan apli evjon rajvodke vixim koxe toren illi illi Aplea chakrank kollit kelea ti vachun tuji ummed vaddteli. Titlench noi anikui tum poletolo Rajvodki tuka aiz legun koxi tujea adarak podot ti.

Khoreanich atamch tujeanui rajvodkecho bhageli zaum eta. Pun hem vimchun kaddchea poilem anink subez somjikai gheumchi goroz assa. Muntoch he kartelichi tuvem bariksanin choukuxi korchi mun amche aumde. Zem kitem he kartelin boroilam tem povitr pustoka velleanuch kadlam.

Poile suvater, Devache Rajvodkechi itli goroz kiteak ti ami polloumea.

Munxeakullache itiasiche suruvatek, Devan munxeak sompurn rochlo ani taka bhuimvoimkuttant (paradise) dovorlo. Tea vellar Rajvodkechi goroz nasli.

Kosolei jinxim, Adavan ani Even, amchea poilea avoi bapain, Soitanachem (eok bodmas bodveachem) aikolem. Tane (soitanan) Deva vixim tamkam fotti sangleo ani oxim tane tamkam Devacher add vocho sarkim kelim. Heach kortubak lagon tim mornank favo zalim, kiteak “moron zaun assa farikpon patkachem.”—Romans 6:23.

Eka apurti munxeak, sompurn (perfect) bhurguim zaunk xekona. Dekunuch Adavamchim bhurguim zolmolim apurti, patki ani tankam moron favo zalen.—Romans 5:12.

Tedna san munxeakullak Devache Rajvodkechi goroz podli suttavim zaumcheak patkachea ani mornachea xirapantlim.

Jehovah Devan bassailem ki ek kherit “Bi” (bhurgo/offspring) zolmotoli soddounk munxeakullak patcachea ghulamponantle. (Genesis 3:15) Hi “Bi” vortouteli Raza Devache Rajvodkecho. Kon zait to?

Adavan patok adartoch 2000 vorsam bolandlea uprant Abraham navamcho eok bhou visvaxi munis jielo. Jehovah Devan Abrahavank tacho khaxea gaum soddunk lailo ani Tombu bandun Palestine gavan ravonk formailem.

Jehovah Devan zem kitem Abrahamank sanglem titleim tane kelem ek muskil vost passun. Jehovah Devan Abrahamank sanglem, tacho ekloch put Issak—achi bett kor mun vedicher (altar).

Khoreanich, munxeachi bett Jehovah Devak naka asli. Jehovah Dev, Abraham, Aplo kitlo mog korta tem pollounk soddi. Abraham, Issak, aplea putak jivexim marunk ekuch goddi urlea mullear, Jehovah Devan Abrahamank thamboilo.

Hea khatir, Abrahamachea vortea Bhavartak lagon Jehovah Devan Palestine gaum bassailo tache Sonstik ani muntle bassailoli “Bi” (bhurgo) zolmotolo mun tujea kutumbant tujo put Issak-ache sonstintlean.—Genesis 22: 17, 18; 26:4, 5.

Issak-aka dog zoumle put aslet, Esau ani Jacob. Jehovah Devan gomoilem ki bassaileli Bi etoli mun Jakoba udexim.—Genesis 28:13-15.

Jacob, zaka Jehovah Devan Israel mun naum dovorlem, aka 12ra put aslet, ani xekim amkam sogleank vell sortam sortam bhurguim zolmolim. Oxim Abrahamachim bhurguim munghe nati natram vaddounk ani choddounk suru zallim—Genesis 46:8-27.

Rautalet tea zaghear eok khotin jevnacho dukoll upraslo tedna, Jacob ani tachem soglem kuttamb, Paharaoh, Egyptachea Razan apounem dilem dekun, tim Egyptak ghelim.—Genesis 45:16-20.

Egyptant gomoilem ki bassailelem Bim vortoutelem mun Jakob acho put Judah-ache kulliechem.—Genesis 49:10.

Xekim Jakob melo, ani tachi sonsod vaddot gheli ek vodlem roit (nation) zait porian. Atam Egyptache lok Israelank bieunk laglet ani tamkam aple chakor kele.—Exodus 1:7-14.

Xekim Jehovah Devan, eka visvaxi munxeak, Moses-aka dadlo tea vellachea Pharaoh Raza sorxim soten magonk Israelacheam bhurgeamche sutke passot.—Exodus 6:10, 11.

Pharaoh Raza kobul zaunk nam, dekun Jehovah Devan Egyptachea lokamcher 10 kheasti adleot. Nimni khast adtana, Tane (Jehovah Devan) moron adtelea bodveak dadlo Egyptachea soglea malgoddeam puttank jivexim marunk.—Exodus, chapters 7–12.

Devan Israel lokak sanglem ki zori tor tim tamchea sanjechea jevna khatir mendro marit ani tachem thodem bou rogot tamchea darachea khambear lait zalear, moron addta to bodvo tamchea gora voilean vetolo mun. Oxe Israelamche sogle malgode put salvar zatelet.—Exodus 12:1-35.

Hem polleun, Pharaoh-on Israel lokank Egyptantle bair ghallet Pun uprant rokdich apli mont bodolli ani tamkam porot Egyptak adche khatir tamche fatik laglo.

Jehovah Devan Israelamche sutke passot “Red Sea” muntlelea doriantlean vatt ugti keli ani oxe te Red Sea doriantlean poltodi paulet. Pharaoh ani tachea loskoran tamche fatlean vochong tojvit keli tedna, tamkam doriant buddon marlet.—Exodus 15:5-21.

Jehovah Devan Israelachea puttank Oroneant Sinai dongra sorxim velet. Angasor, Tane (Jehovah Devan) tamkam Aplo kaido dilo ani mullem ki zori tor tim ho kaido samballit zalear, tim ek Dev munniareamchi rajvodki zateli ani ek bhagivont roit (nation) vortoutelet. Oxo vell sorot vetana, Israelank Devache rajvodkeche eke kherit baxen bhagidar zaunk eok boro sueog mevlo.—Exodus 19:6; 24:3-8.

Sinai dongra sorxim Israel porzen sumar ek voros sarlea uparnt, Jehovah Devan tamkam Palestine gavam velean velet, zo gaum Tane (Jehovah Devan) bassailolo tamchea azeak Abrahamank.

Palestine gavan, zaito kall bolandlea uprant Devan Israelam oir Razanim rajvodki cholloumchea khatir hukum dili. Tea vellar Devachem Raj he pritumicher vostalem.

Israelamcho dusro Raza vortoulo David, Judah kullecho (descendant). Davidan Israel lokamchea sogleam dusmanacher zoit velem ani Jerusalem xar tea roiteachem mukom xar (capitol city) mun tane nemlem.

David Rai ache rajvodken jeo godneo godleat teo puravo ditat dakoun ki jedna Jehovah Dev eka Razak adar dita tedna khuimcheai he pritumevelea rajkarbarean tacher (tea razacher) zoit nam voronk zaumchem mun.

Jehovah Devan mullem ki bassailelem Bim (seed) vortoutelem mun Davidache kullechem.—1 Chronicles 17:7, 11, 14.

Solomon, Davidacho put tache patlean Raj chollounk laglo. To eok boro uxear Raza Vortoulo, ani tache rajvodken Israel zaitem oir sorlem.

Solomonan, Jerusalem xarant, Jehovah Devak ek sobit mondir bandlem. Solomonache rajvodkechea vellar Israelan ji gott asloli ti amkam dakoita thoddim bou bessavam jim Devachi Rajvodki adteli munxeakullak.—1 Kings 4:24, 25.

Tori astana, Solomona fatle zaite Raza onupkari vortoulet.

David Raiachi kulli/sonsod Jeruzalem Xarant Raj cholloit astana, Jehovah Devan Aplo profet Isaiah-ak vapurlo sangunk khobor fudlea Davidachea putachi zo akhe pritumicher visvasponan raj choloitolo. Ho vortoutolo tem basailelem Bim (Seed).—Isaiah 9:6, 7.

Profet Isaiah-an adinch koloilem ki Tachi Rajvodki Solomonache Rajvodke von chodd unch asteli mun.—Isaiah, chapters 11 and 65.

Atam, adle von chodd Devache chakor ojaplet polloumchea khatir kon hi Bi (Seed) vortouteli ti.

Basailelem Bim eumchea poilem, Israelan raza itle khotte upraslet ki 607 B.C.E.int Jehovah Devan akhea Israel roiteacher (nation) Babylon roitean zoit voronk ukum dili, ani tamchea chodd xea lokank babylonank pordeshi mun velet. Pun Dev Apli bassauni vissorlona. Itleim astana Bim (Seed) Davidache kulle vorvim etelemch.—Ezekiel 21:25-27.

Israelank zem kitem godlem ache vorvim gomta ki, boro uxear munxeani nemlolo visvaxi raza, zaite faide adit tori astana he faide vortoutat mit mer aslole. Visvaxi munis mortat ani tamche patlean etat tei goddiek onupkari uronk puro. Tor vat kitem? Basailelem Bim (Seed).

Xekim ozaranim vorsam bolandlea uprant, basailelem bim (seed) ailem. Kon ti?

Devan patoilelea Anj Bodvean, Mary navamche Israelam modle ankuvarik zab dili. Bodvean tika koloilem ki ti eka putak zolom ditoli ani tachem naum vortounk zai mun Jesu. Tea bodvean kitem mullem tem oxem assa:

“Ho bhurgo vodd vortoutolo ani taka Sorvesporacho put muntolet; ani Jehovah Dev taka, tacho bapui David-achem ximvason taka ditolo, ani to Raza mun raj choloitolo.”—Luke 1:32, 33.

Jesu vortoulo tem basailelem Bim (seed) zo xekim vortoutolo Raza Devache Rajvodkecho. Itle visvaxi munis je tache poile jielet tamche von Jesu kitea passot dusret torecho?

Jesu milagri vorvim zolmolo dekun. Tachi avoi vortouli ek ankuvar, ani taka sovnsari bapui nam. Soglea von poilo Jesu sorgar jietalo ani Devache Povitr kurpe (active force) vorvim tacho jiv Sorgar san boldilo Mary-ichea kusvean. Hakach lagon, taka Adavamchem pap lagonk nam. Aplea soglea jivitan Jesun patok adarlena.—1 Peter 2:22.

30 vorsamche piraecher Jesucho bautism zalo.

Jesun lokak Devache rajvodkechi khobor sangli ani xekim apunuch to te Rajvodkecho Raza mun vollok dakoili.—Matthew 4:23; 21:4-11.

Toxeot zaiteo tane milagri bi keleot.

Tane sorv jinsache pidda rog asleleam munxeamkui bi bore kelet.—Matthew 9:35.

Ochoriam vorvim tane bukeleleank jevonui bi dilem.—Matthew 14:14-22.

Meloleank legun tane jive kelet.—Matthew 9:18, 23-26.

Him soglim ochoriam dakoitat Jesu Devache Rajvodkecho Raza mun etoch munxeakulla passot kitem kortolo tem.

Assa zait tuka ugdass David Raian Jerusalem xar aple rajvodkechem mukom (capitol city) xar kossem kelem to? Jesun somzoni dili ki ti Devachi Rajvodki he pritumiveli noi, pun Sorga veli mun. (John 18:36) Hakach lagon te rajvodkek “Sorguimchem Jerusalem” mun ulo kela.—Hebrews 12:22, 28.

Jesun kaide nemlet ze kon Tache rajvodkeche herderi zatelet tani palche khatir. He kaide atam povitr pustokan (bibliant) meltat. Chodd molladik kaide vortoutat ki lokani Devacho mog korcho ani tossot paleachoi bi mog korcho.—Matthew 22:37-39.

Jesun anikui gomoilem ki Tache Rajvodken raj cholloumchea khatir to ekloch aschona mun. Thoim vimchun kadlele munis astelet Sorgar vechea khatir ani thoim tache borabor raj cholloumchea khatir. (Luke 12:32; John 14:3) Kitle zan tor te? Revelation 14:1 zab dita oxi: 144,000 zan mun.

Zori tor 144,000 ozar zanut Sorgar vetat Jesu borabor raj chollounk, urlolea munxeakullan kitem axeon rauchem podlem?

Povitr Pustok Biblia munta: “Nitivontuch he pritumicho tabo ghetolet, ani thoim te sasnank rautelet.”—Psalm 37:29.

Ze kon he pritumicher sasnank rautelet tamkam “dusreo xellieo” mun apoileat.—John 10:16.

Tor don bassamcho bhorvanso assa. Jehovah Devan apoilele 144,000 ozar zan assat Sorgar vechea khatir Jesu Krista borabor raj chollounk. Pun tori astana khottini (Millions) erank jieupacho khoro bhorvanso assa he pritumicher Tache rajvodkechi porza mun sodamkal jieumchea khatir.—Revelation 5:10.

Soitan Jesuk kantaltalo ani taka virodh kori. Jesun sadde tin vorsam porian porgotlea uparnt, Soitanan Taka (Jesuk) apleam patlaudaram lagchean koidi kelo ani tani taka khambear khillaun jivexim mari sarko passun kelo. Hem oxem goddonk Devan kiteak dilem?

Ugdass dorat, Adavam vorvim ami soglim zolmank aileaum dekun, ami sogle patok adartaum ani mornank favo zataum.—Romans 6:23.

Anikui ugdass dorat, Jesu milagri vorvimch zolmolo dekunuch, To khotavin vortoulo ani mornank favo noi. Tori astana, Devan Soitanank “Jesuchi khont chenchunk” ani taka jivexim marunk ukum dili. Pun Devan taka portun xevot naslolo otmo (spirit creature) he jinxim jivo kelo. Khotavin munxeachea jivacho odikar taka azunui aslo dekun, tanen ho jiu vapri sarko zalo soddounk amkam munxeank patkachea gulamponantle.—Genesis 3:15; Romans 5:12, 21; Matthew 20:28.

Jesu Kiristache bettechi amkam sarki somzoni melchea khatir, biblia hiche vixim voparim (prophetic patterns) porim uloita.

Somzumchea khatir assa tumkam ugdass Jehovah Devan Abrahamank, tachea putachi bett kor mun sanglelem to, polloumchea khatir to (Abraham) Aplo kitlo so mog korta to?

Hich ti vortouli voparimchi vatt (prophetic pattern) Jesu Kristache bette vixim. Hiche vorvim gomlem, Jehovah Devak munxeakullacho itlo vodd mog assa mun ki Tane (Jehovah Devan) Aplea ekleach putak, Jesuk, ami jieumchea khatir vopun dilo mun.—John 3:16.

Assa tumkam ugdass, Jehovah Devan Israel porjek Egyptantli kossi soddoili, ani tamchea (Israelamchea) Malgoddeam puttank vamchoilet, moron adtelea bodveak tamche velean ossot vochong diun?—Exodus 12:12, 13.

Hi vortouli ek voparim sarki (prophetic pattern) vatt. Zoxem xelliechem (lamb) rogot mullear votoulem jivit Israelamchea malgoddea puttank, tossent Jesun varoilelem rogot vortouta jivit je kon Tacher (Jesucher) visvas dovortat tankam. Ani zoxeo te ratricheo goddneo mullear vortouli sutka Israel porjek, tossench Jesuchem moron munxeakullak patkachea ani mornamchea fassantle mekle zaunk adar dita.

Hakach lagon Jesuk pachartat munon: “Devachi xelli Ji Sovnsarachim patkam kadta.”—John 1:29.

Torui, Jesun he pritumicher apleak patlaudar vimchlet ani tamkam Rajvodkechi bori khobor porgotunk toear kelet, aplea mornam uprant legun.—Matthew 10:5; Luke 10:1.

Hech vortoulet te poile munis zankam Devan Jesu borabor Tache Rajvodken Raj cholloumchea khatir vimchlet te.—Luke 12:32.

Assa tumkam ugdass Devan Judevank bassauni keloli ti ki zori tor te kaido samballit zalear, te ek “Dev munniareamchi rajvodki” vortoutelet mun? Atam tamkam (Judevank) boro vissou mevlo Devache Rajvodkeche bhageli zaunk ani sorguimche rajvodkeche Sacerdot mun chakri korunk zori tor tani Jesuk mandun ghetlo zalear. Pun tamchea modlea chodd xea zananim Jesuk nakarlo.

Te meran san, Judev lok Devan vimchun kadlelem roit (nation) mun anink urlenant; Palestine, ho gaum passun bassailolo gaum mun anink urlona.—Matthew 21:43; 23:37, 38.

Jesuchea dissa meren to aiz amchea dissa porian, Jehovah ektaita je kon Jesu borabor Sorgar Raj Choloitelet tamkam. Vimchleleam modle edoui passun thodde ozar lok he pritumicher aiz jive assat. Ami tankam vimchlelea modle urlole (remnant) muntaum.—Revelation 12:17.

Atam, Davachi Rajvodki mullear kitem, hem polloumchea khatir tum suru korta. Ho vortouta eok Sorguimcho Sorkar, Tacho Raza Jesu Krist ani taka 144,000 ozar zan he pritumivele lok ektoutelet tache borabor kam korunk. Ho sorkar he pritumivelea visvaxi munxeakulla voir odikar choloitolo ani hakach (hea Sorkarak) he pritumicher sovoskai addunk podvi assteli.

Tachea mornam uprant, Jesuk Jivont kelo ani ache uprant to Sorgar ghelo. Thoim, to Devan apleak Rajvodkecho raza mun nemi sor, ani ti tum podven chollounk suru kor mun sanghi sor to thoim raulo. (Psalm 110:1) Hem kednam tor?

Kedna kednaim Jehovah Dev lokak sopnam dadi kholloumchea khatir vostu aple Rajvodkecheo.

Danielachea dissanim, Jehovah Devan Oxolem ek sopon Babylonacho Raza, Nabuchadnezzarak dadlem. Tem vortoulem eka unch zadda vixim.—Daniel 4:10-37.

Tem zadd katorlem ani tachem pedd sat vorsam porian bandun dovorlem.

Zadd vortoulem nixeani Nabuchadnezzarak. Zoxem zaddachem pedd sat vorsam porian bandun dovorlem, Nabuchadnezzarui bi sat vorsam legun soiranam meklo/pisso urlo. Ache uprant tachem sarkem soiran/mont taka (Nabuchadnezzarak) dili/dilem.

Hem soglem vortoulem eok voparimcho nomuno (prophetic pattern) Nabuchadnezzar vortouta chitr Jehovah Devachea Akhea he pritumivelea rajkarbarponank. Poilench hem Rajkarbarpon David Rai-ache sonsti (descendents) lagchean Jerusalemant chollo. 607 B.C.E. int jedna Babylonan Jerusalemacher zoit velem tedna, ti razamchi khulli thambli. Hache uprant thoim Davidache kullecho dusro raza eunk zainaslo “Zaka sarko diert assa to ei-i porian. (Ezekiel 21:27) To vortoulo Jesu Krist.

607 B.C.E. passun Jesu Raj chollounk suru korta vere kitlo kall votoulo? Voparim porim (prophetic pattern) koloilolim sat vorsam, mungue 2,520 vorsam. (Revelation 12:6, 14) Ami tim 607 B.C.E. than 2,520 vorsam mezlear amkam 1914da voros porian pavoita ami pautam.

1914 vea vorsa passun Jesun Sorgar Raj chollounk suru kelem. Kitem vortouta zait acho somoz?

Apostle Juavan ek vissaum deklem tache vorvim povitr pustok (biblia) amkam kollit korta.

Tane Sorgar ek Ostori eka bhurgeak (man child) zolom dita ti dekli.—Revelation 12:1-12.

Ostori vortouli chitr Devache Sorguimche Mandavollik ji mandavoll vortouta Devache Sorgavele chakor sogleam anje bodveamchi. To bhurgo (man child) vortouta chitr Devache Rajvodkek. Hi Rajvokdi 1914vea vorsa “zolmoli.”

Uprant kitem godlem? Razachi zutti ghetlea uprant poilem kam jem Jesun kelem vortouta xevtun Soitanank, ani tache boraborchea bodmaxi bodveank sorgavele tache borabor he pritumiche toddik.—Revelation 12:7.

Povitr pustok xevot kitem zalo tem amkam kolloita: “Khuxealborit zaieat, sorgano ani tumi thoim rauteleano! Kotta! Pritumichem ani somudrachem, kiteak deumchar tumche sovem devnla, bhou ragan boron, aplo thodoch vell urla mun to boro zano dekun.”—Revelation 12:12.

Jesun apli rajvodki Sogar suru keli tedna, he pritumecher tache (Jesuche) dusman boret tojviten aplem kam korunk toear zallet. Povitr pustokan suchoilelea porim Tane Jesun aplea dusmanan modem raj chollounk suru kelem.—Psalm 110:1, 2.

Kitem vortouta zait acho somoz munxeakulla vixim?

Jesun amkam sanglam: Zuzam, jevnamcho dukoll, pidda pesti ani bhuimkampi.—Matthew 24:7, 8; Luke 21:10, 11.

1914 vea vorsa meren heo vostu goddot aileat teo ami poleleat, heim ek vortouta borem karan zache vorvim khatri zata ki rajvodken raj chollounk suru kelem mun.

Astolim thoimsor “ankatak sampodlelim roitam (nations) nokot dekun bair sorchi vatt . . . ani munis bhirantin gaborlele.” (Luke 21:25, 26) 1914 vea vorsa passun tem aiz meren heim bi ami polelam.

Apostle Paulan anikui fuddem tenko diun mullan ki munis vortoutelet “Apa-apnachoch mog korpi, dudvamcho mog korpi, avoi bapaik attaponant tosle . . . bodmaxi ani apli zotnai (self-control) naslole.”—2 Timothy 3:1-5.

Atam tuka gomlem jivit aiz kitea passot itlea kostamchem tem. Soitan azun porian uxearkaen ani tojviten kam korit assa. Pun Devachi Rajvodki-i passun bore tojviten fuddem sorot assa.

1914 vem voros somptach, vimchun kadleleam modle urlole (remnant) zamcho bhorvanso vortouta Jesu borim Sorgar Raj chollounk, hanim Rajvodki zolmoli/suru/ixtapon zali mun bori khobor porgottunk suru kelem. Jesun sanglolea porim, hem kam akhe pritumicher ximpodlam.—Matthew 24:14.

Vortouta zait kitem somoz porgottchea kamacho?

Poile suater, soglea lokank kholloumchea khatir Devache Rajvodke vixim.

Dusre suvater, hi porgottni vortouta zon eklean aplech vixim polloumchea khatir, tani rajvodkechi porza zaunche vo nam tem.

Jesun muntlam ki amchea dissani munxeakull xelliam ani bokdeam sarkea lokak doxim kortelet mun.—Matthew 25:31-46.

“Xellieo” vortouteleot je lok Tacho (Jesucho) ani Tachea bavamcho (remnant) mog kortat te. “Bokde” vortoutelet je lok Tacho (Jesucho) mog korinant te.

“Xelliank” mevtelem sasnamchem jivit pun “bokdeank” melchem nam.

Rajvodkechi hi bori khobor porgott zait veta astana, doxim korchem kam fuddem sorot/xearti pavot assa.

Isaiah provadeachi mukaveli suchoni oxi assa.

“Xevtachea nimneam dissanim oxem goddoumkuch zai ki Jehovah Devachea Goracho dongor sogleam Dongram von thirsanin ubarlolo urtolo, ani to khoroch sogleam dongurleam von voir ubarlolo astolo; ani thoim soglea roiteamnim (nations) eumkuch zai.”—Isaiah 2:2.

Munxeakull atam “xevtachea dissanim assa.”

Soglea khottea dhorma von Jehovah Devak nomoskar korchem “gor” unch “ubarlelem” assa.

“Ani zaite lok khorench vetelet ani muntelet: ‘Ei-at, tumi lokano, ami soglim Jehovah Devachea dongra sorxim cholloea, Jakobachea Devachea ghora ami cholloea; To amkam tacheo vatto ximkoitolo, ani ami tache vatten choltelet.’”—Isaiah 2:3.

Oxe, zaite zan soglea roiteam (nations) modle lok Jehovah Devak nomoskar korunk etat ani eramkui apoitat tamche borim Devak nomoskar korunk. Te Jehovah Devak zai te vatten chollounk ximktat.

“Ani tani apleo torsadi moddun nangrachio paroi-i korcheoch podteleot ani tamche bale moddun bendurlim korchinch podtelim. Ek porza dusre porzecher torsadi ubarchenant nam mun te kednanch zuzam korunk ximkchenant.”—Isaiah 2:4.

Jehovah Devak nomoskar kornare/kortat te vortoutat ekvotit ani thondaeche.

Devache Rajvodkechea kamacho xevott oxo ki aiz sovnsarache sorboumtim 3 khotti voiruch lok ektouleat je vortoutat porza te rajvodkechi.

Hanim urloleank (remnant) veddo gala, je vortoutat vimchun kadleleam modle (urlole) zamcho bhorvanso vortouta sorgar vochon Krista borabor raj chollounk.

Tamkam atmik jevon Devache mandavolli vorvim mevta.—Matthew 24:45-47.

Te vortoutat akhe pritumivele Kristaum bau boinim (international brotherhood) jeo ekamakacho khoro mog kortat.—John 13:35.

Te monachi sovoskai bogtat, zo vortouta bhorvanso fudaracho.—Philippians 4:7.

Thodeach vella bhitor, bori khobor porgottun zateli. “Xelliamchi” vinchni bi zateli. Tea uprant rajvodki kitem korteli?

Assa tumkam ugdass visvaxi Rai Davidan Devachea lokamchea dusmanacher zoit vellem to? Koreanich, Rai Jesu Ossench kortolo.

Ek paut Nabuchadnezzar Razak eke unch imazichem sopon podlem ji vortouli ek chitr/nomuno he pritumivelea soglea rajvodkeank Nabuchadnezzarachea dissa san to aiz amcho diss porian.

Tane Nabuchadnezzaran dongra modlo eok fator kantoilolo deklo ani tea fatran te unch imazicho churean churo korun sodlolo deklo. To fator vortoulo chitr Devache Rajvodkek.

Achi somzoni oxi ki zerul atamche khotte mandavollicho xevott.—Daniel 2:44.

Anga assat thodeo bhou vostu jeo rajvodki angarsorleo nanch korun udoiteli.

Danteachem pedd xevtun somdiran udoilelea porim khotte dhormu angasorle nanch zatelet.—Revelation 18:21.

Tea passot Devacho khoro mog korteleank ATANCH khottea dhormantle bair sorat mun Biblia urba dita.—Revelation 18:4.

Tea uparnt Rai Jesu Roitemcher (nations) Aplo att ukoltolo, ani to ek loknamchi betkanti gheun tamcher apli podvi choloitolo.—Revelation 19:15.

Xekim, Jehovah-che sakxi, aple zokat (taxes) farik korit astana ani zagheache kaide samballit astanaim, te gaumchea rajkarbarponan (politics) antunt vantto ghenant.

Xekim, Soitanank passun, tea maha “sorpak” (dragon) patollant (abyss) xevtitolo.—Revelation 20:2, 3.

Fokot “Xellieoch,” munghe ze kon apleak Rai Jesuchea adin kortat tech hea dhumaleantle salomoti pautelet.—Matthew 25:31-34, 41, 46.

“Xellieo” jeo dumaleantleo salvar zatat/vanchtat, tamche vixim Apostle Juaumvan ek sopon deklem.

“Avem polelem, ani polloi: ek vorixtt urponz, ji konnuch mezunk xekonaslo, sogleam dessamcho, kullancho, porzamcho ani bassamcho to lok, je lok dhovim angostram nesson, ximvassona ani xellie mukar aplea atan tallieo gheun ubeo asleot.”—Revelation 7:9.

“Odlo zomo” vorixt urponz vortouta je lok bore khobreche porgotnek kan ditat te.

He lok nixtur dhumaleantle salomoti pautat.—Revelation 7:14.

“Talleio” ek chitr ki he lok aplea Rai Jesuk evkar ditat mun dakoitat.

“Dhovim angostram” neschench tanche partin vortouta nixeanni ji dakoita ki tamkam assa mun visvas Jesuche bettecher.

“Ti Xelli” chitr Jesu Kristak.

Kosolim bessavam zait te bogtat? Assa tumkam ugdass visvaxi Rai Solomon Israelant Rajvodki cholloi-i tedna khoxealkai vostali ticho? Hem vortouta ek lan xem chitr Rai Jesuchea ata khal khuxeal kai he pritumi voir vosteli ticho.

Munxeakulla modem khori sovoskai asteli, Isaiah profetan suchoilam tea porim munxea ani zanvoram modeim bi sovoskai urteli.—Psalm 46:9; Isaiah 11:6-9.

Zoxe Jesun he pritumecher aslo tedna piddevontank bore kelet, tossench To (Jesu) soglea munxeakulla vele pidda rog kaddun udoitolo.—Isaiah 33:24.

Zoxem tane (Jesun) vorixt urponzink jevon dilem, tossoch To munxeakulla vello jevnacho dukoll nanch kortolo.—Psalm 72:16.

Zoxe tane (Jesun) meloleank, utoilet, tossoch To (Jesu) tea meloleank zamkam khoro somoio Devache rajvodkechea adin korunk mevonk nam tankaim bi utoitolo.—John 5:28, 29.

Oxo, olou olou, To (Jesu) soglea munxeakullak Adavan ogdaileli sompurnai porot addtolo/ditolo.

Noi ho ekdom boro fuddar? Axetai tum polleunk oxolo fuddar? Zorui tor axetai zalear, tukach Devache Rajvodkeche adhin kori sarkem atamch tum kam korun fuddem sor ani te rajvodkechi ek “xelli” Za.

Bibliachem ximkop kor ani Jehovah Devachi ani Jesu Kristachi ghinean ghe.—John 17:3.

Rajvodkeche adhin keloleam borim ektaim mellon heo.—Hebrews 10:25.

Rajvodkeche kaide xink ani te pall.—Isaiah 2:3, 4.

Jehovah Devachi chakri korunk tujem jivit bettoi ani bautizm ghe.—Matthew 28:19, 20.

Khotteo vostu munghe chorieo, fottingpona, olxikpona ani bebdikai jeo vostu Jehovah Devak okman addtat teo vattai.—1 Corinthians 6:9-11.

Rajvodkechi bori khobor porgotchea vavran vantto ghe.—Matthew 24:14.

Devachea adaran, paradise jem Adavan aple sonstik ogdaillem tem porot mevta tem ani Devachi bassauni bi xearti pauta ti tum polletolo: “Ximvasona velean vodlean oxem munta/uloitalo to ek tallo avem aikolo: Polloiat! Munxeam sangata Davacho Tombu, ani To (Dev) tamche borim rautolo, ani tim Tachi porza zatelim. Ani Devuch tamche borim rautolo. Ani To (Dev) tamchea dolleantlim soglim dukam To pustolo ani moron anink urchem nam, nam mun khont, rodnem ani dhukui bi anink urchim nant. Heo adleo vostu kabar zalleot.”—Revelation 21:3, 4.

[Pan 20-acher aslolo chart]

(For fully formatted text, see publication)

607 B.C.E. 1914 C.E.

B.C.E.  C.E.

500 1,000 1,500 2,000 2,520

[Pan 11-acher chitr polloiat]

Abraham

Isaak

Jakob

Judah

David

[Pan 14-acher chitr polloiat]

144,000

[Pan 16-acher chitr polloiat]

Adam

Jesus