Hem soddun content-ant vochat

Hem soddun table of contents-ant vochat

15

Ek Gulam Aslolo Provadi Fuddarachem Dorxon Polloita

Ek Gulam Aslolo Provadi Fuddarachem Dorxon Polloita

Devachi Razvottki ani Mesiasachea iennea vixim Daniel bhakit korta. Babilonia harlem

JERUSALEACHO nas korchea adim, ek kherit promannik tornatteak, Danielak gulam korun Babiloniant vhortat. Judeia razvottki haroilea uprant taka ani thoddea judevank gulam korun haddlele, uprant Babilonkaranim tankam thoddi suttka dili. Babiloniant zaito kall sarlea uprant, Danielak Devache zaite axirvad mell’le, Devan taka xinvachea dholint mornantlo pasun vattailo, ani dorxonam dakoilim, je vorvim tannem poixilea fuddaracher bariksannin nodor marli. Danielachea mhotvachea bhakitam udexim Mesias ani tache razvottkecher uzvadd poddlo.

Mesias kedna ieuncho asa tem Daniel sozmolo. “Mesias Fuddari” kedna ietolo mhonn Devacho lok axevun ravtale, tem Danielak Devan kollit kelem. Jerusalem xar ani tacheo vontti novean bandunk hukum ditolo tea uprant 69 satolleachim vorsam sortoch Mesias ieuncho aslo. Ek satolleak sat dis astat. Tea hixoban ek satolleachem voros mhonnche sat vorsam. Danielachea zaitea vorsam uprant Jerusalem bandpacho hukum dilo tem voros 455 B.C.E. Tedna thaun 69 satollim suru zalim ani tim 483 vorsam porian chol’lim ani 29 C.E. vorsak somplim. Hea pustikechea fuddlea bhagant ami tea vorsak kitem ghoddlem tem polletole. Danielan fuddem anikui polloilem ki patkanchea farikponnak lagon Mesiasak “jivexim martole.”—Daniel 9:24-26.

Mesias sorgar Raza zatolo. Sorgachea eka kherit dorxonant Danielan Mesiasak dekhlo ani ucharlem “Mon’xacho put koso” Jehovahchea xinvasonna-xim ailo tem pollelem. Jehovahn taka “odhikar, obhiman ani raiponn” dilem. Ti razvottki sasnnak togtoli. Danielak Mesiasachea razvottke vixim anikui novlanchi sozmonni meuli. Ho Raza aplo odhikar ek zomea sangata vant’tolo, zankam ‘Bhov vortea Devache bhokt’ mhonn ucharleat.—Daniel 7:13, 14, 27.

Mesiasachem Raz hea sonvsarachea razvottkeancho bhosm kortelem. Babiloniacho raza Nebuchadnezzar sopna udexim ghuspa-gondollak sampoddlolo, tea sopnacho orth sangpachi zannvai Devan Danielak dili. Razan ek vhodd murti polloili tichi tokli bhangarachi, hodd’ddem ani bavlle rupeachim, tichem pott ani penkott tambeachim, tichim zangllam lokhhonddachim, tiche paim orde lokhonddache ani orde matieche. Dongra velo konsollolo fator lokhonddache ani matieche paiamcher aptolo ani te murticho churo zalo. Danielan sozmonni dili ki murteche sandhe vortoutat sonvsarache khub kall poriant ieupacheo podvedar razvottkeo. Survatek bhangarachi tokli mhunnttlear Babilonia. Danielan adim fuddench pollelem ki hea khottea sonvsarche nimanne podvedar razvottkenchea kallar, Devachi razvottki aplo udhex purnn korunk fuddem sorteli. Ti Razvottki, tea razvottkeancho bhosm korteli ani sasnnak togteli.—Daniel, avesvor 2.

Zantto Daniel, Babilonia harlem tem pollounk jivo aslo. Provadeanim adinch bhakit kel’lea pormonnem Cyrus razan tem xar jiklem. Xekim, thoddeach kalla uprant Judevanchi gulam-ponnantlean suttka zali. Hem sarkem favo tea vellar bhakit kel’lea pormonnem tancho des 70 vorsam padd zavun urlea uprant ghoddlem. Visvaxi razpalnim, iadnikanik provadeanim hannim vatt dakoil’lea pormonnem Judevanim xevottak Jerusalem novean bandlem ani Jehovahchem mondir novean sthaponn kelem. Bhakit kel’lim 483 vorsam somplea uprant kitem ghoddlem?

Daniel pustokacher adarlelem asa.