Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

mustafahacalaki/DigitalVision Vectors via Getty Images

¡PEÑATENDE PORÃKENA!

Pe intelihénsia artifisiál, ¿ikatúpa ñanepytyvõ térã ñandeperhudika? ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia?

Pe intelihénsia artifisiál, ¿ikatúpa ñanepytyvõ térã ñandeperhudika? ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia?

 Ramoite umi líder mundiál, sientífiko ha umi ivaléva teknolohíape, oñeʼẽ meme oikóvo pe intelihénsia artifisiál rehe (IA). Haʼekuéra orrekonose ikatuha ñanepytyvõ, péro heʼi avei ojepyʼapyha pórke ikatu hína ojepuru vai upéva.

  •   “Pe teknolohía ningo tuichaiterei oavansa, ha pe intelihénsia artifisiál haʼe hína peteĩva umi tuichavéva umíva apytépe ha ikatúva omehora umi hénte rekove. [...] Péro avei noñeñatendéiramo ikatu tuicha oporoperhudika, por ehémplo, nañañeñandúi segúro, ojepuru vai ñande datokuéra, ndojerrespetái ñande derécho, oñemosarambi informasión guaʼu ha ijetuʼu jajerovia hag̃ua pe demokrásiare” (Kamala Harris, visepresidénta Estados Unidospegua, 4 de mayo de 2023).

  •   “Pe intelihénsia artifisiál rupive ojejapo heta mbaʼe ikatúva ñanepytyvõ jakuida hag̃ua ñande salúre, péro ndojepuruporãiramo avei ikatu hína ñanembohasy térã ogueru ñandéve algún provléma emosionál” (Grupo internacional de médicos y profesionales de la salud, omoakãva doktór Frederik Federspiel, BMJ Global Health, 9 de mayo de 2023). a

  •   “Ikatúma avei ojepuru pe intelihénsia artifisiál oñemosarambi hag̃ua informasión japu, ha koʼẽrõitéma ikatu voi oipeʼa heta héntegui itraváho. Unos kuánto ivaléva pe teknolohíape ojepyʼapy pe intelihénsia artifisiál amo gotyove oapeligra térã operhudikárõ g̃uarã la umanidápe” (The New York Times, 1 de mayo de 2023).

 Kon el tiémpomante jaikuaáta mbaʼeichaitépa pe intelihénsia artifisiál ikatu ñanepytyvõ térã ñandeperhudika. Péro, ¿mbaʼépa heʼi la Biblia?

¿Mbaʼérepa ndaikatúi jajeroviapa umi ser umáno rembiapokuére?

 La Biblia ohechauka mbaʼérepa umi ser umáno ndaikatúi ogarantisa pe teknolohía ndojepuruvaimoʼãiha, térã ojepurutaha iporãvape g̃uarãnte.

  1.  1. Umi persóna iñintensión porãramo jepe, ndaikatúi ohecha entéro umi mbaʼe vai ikatúva ogueru hembiapokue ha avei ndaikatúi ojoko umíva.

    •   “Peteĩ persóna ikatu opensa ohoha tape porãre, péro añetehápe upe tape ogueraha chupe ñemanóme” (Proverbios 14:12).

  2.  2. Peteĩ persóna ndaikatúi okontrola umi ótro oipuru porãtapa térã oipuru vaíta umi mbaʼe ojapo vaʼekue.

    •   “Che kosakuéra opytapa vaʼerã pe che rire oútavape. Ha che ndaikuaái haʼe iñarandútapa térã ivýrota. Upéicharamo jepe chupe opytapáta umi mbaʼe akonsegi vaʼekue chearandu ha ambaʼapo pohýi haguére” (Eclesiastés 2:18, 19).

 Ndajaikuaái rupi koʼã mbaʼe, ohechauka porã ñandéve mbaʼérepa ñaikotevẽ ñande Apohare ñandegia.

¿Mávarepa térã mbaʼe rehepa ikatu jajerovia?

 Ñande Apohare opromete haʼe nopermitimoʼãiha umi umáno, ni umi teknolohía orekóva hikuái, ohundiete ko yvy térã la umanida kompletoitépe.

  •   “Ko yvy opytáta pára siémpre” (Eclesiastés 1:4).

  •   “Umi hembiapo porãvape oñemeʼẽta ko yvy, ha oikóta pype opa ára g̃uarã” (Salmo 37:29).

 La Biblia rupive, ñande Apohare ohechauka ñandéve mbaʼépa ñaikotevẽ jaiko hag̃ua pyʼaguapýpe ha segúro porã. Reikuaasevéramo mbaʼépa omboʼe la Biblia, elee umi artíkulo “¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jaasegura hag̃ua ñande futúro?” ha “La esperanza real de un mañana mejor”.

a Oñeguenohẽ pe artíkulo héravagui “Threats by Artificial Intelligence to Human Health and Human Existence” (Las amenazas de la inteligencia artificial a la salud y existencia humanas), ojapóva Frederik Federspiel, Ruth Mitchell, Asha Asokan, Carlos Umana ha David McCoy.