2 Samuel 19:1-43

  • David hasẽ Absalón rehe (1-4).

  • Joab heʼi Absalónte oimportaha Davídpe (5-8a).

  • David oho jey Jerusalénpe (8b-15).

  • Simeí ojerure perdón (16-23).

  • Mefibóset ha Zibá ombojaʼo vaʼerã pe yvy (24-30).

  • David heʼi Barziláipe omoirũ hag̃ua chupe (31-40).

  • Umi trivukuéra ojoavy (41-43).

19  Upéi ojeʼe Joábpe: “Pe rréi osegi hasẽ ha oñelamenta* itaʼýra Absalón rehe”.+  Umi hénte ovyʼapa kuri oñegana haguére pe gérra, péro ohendúvo hikuái pe rréi hasẽha oikóvo itaʼýrare, oñepyrũ avei oñelamenta joa.  Upévare upe díape umi hénte oñeñandu vai ha kirirĩhaitépe ou jey hógape,+ oñeñandu hikuái ku odipararõguáicha iñenemigokuéragui.  Ha rréi David katu omoʼã hova ha oñelamenta heʼívo: “¡Che raʼy Absalón! ¡Absalón che raʼy, che raʼy!”.+  Upémarõ Joab oho pe rréi oikohápe ha heʼi chupe: “Nde ehérsito oñorairõ nde favórpe ha ndesalva* ndéve, nde raʼykuérape,+ nde rajykuérape,+ ne rembirekokuérape, ha ne rembirekokuéra secundáriape.*+ Péro koestedía remotĩ enterove umi nde siérvope.  Nde rehayhu ne enemigokuérape péro nderechaʼéi umi nderayhúvare. Nde koestedía rehechauka ndahaʼeiha mbaʼevete ndéve g̃uarã umi nde soldádo ha umi odirihíva nde ehérsito. Ndéve Absalónte la neimportáva, ha la haʼe nomanóirire, naneinteresamoʼãi kuri la ore romanombárõ.  Koʼág̃a epuʼã, esẽ okápe ha emokyreʼỹ* umi nde soldadokuérape. Nderehóiramo umi soldádo rendápe koʼag̃aite, Jehová rehe ahura ndéve ko pyharépe g̃uarã ni peteĩva ndopytamoʼãiha nendive. Ha hetaiterei resufríta, opa mbaʼe vai oiko vaʼekue nderehe, nemitã guive koʼág̃a peve, ndahaʼemoʼãi mbaʼevete hovake”.  Upémarõ pe rréi opuʼã ha oho oguapy pe siuda rokẽme ha oñemombeʼu enterovépe haʼe oĩha upépe. Ha pe puévlo oho pe rréi rendápe. Péro umi israelita oĩ vaʼekue Absalón favórpe, ohopa jey kuri káda uno hógape.+  Ha Israélpe entéro umi trívu ojodiskutipa ha heʼi: “Pe rréi ñandesalva kuri ñane enemigokuéragui+ ha ñandepeʼa umi filisteo poguýgui. Péro koʼág̃a oho ñande paísgui okañy hag̃ua Absalón káusare.+ 10  Ha ñande ñamoĩ kuri Absalónpe ñanegoverna hag̃ua,+ péro haʼe omano pe gérrape.+ Upéicharõ, ¿mbaʼére ndapejapói hína mbaʼeve pe rréi ou jey hag̃ua ñanegoverna?”. 11  Rréi David heʼika umi saserdóte Sadoc+ ha Abiatárpe:+ “Tapeho peje umi kuimbaʼe omoakãvape* Judá:+ ‘¿Mbaʼére pende trívu ndojapói mbaʼeve che aha jey hag̃ua che palásiope? Og̃uahẽ chéve notísia koʼápe ko aikohápe, enterove umi Israelgua oipotaha aha jey. 12  Peẽ ningo che ermáno, che hénte teete, péro peẽ añoite la ndapejapóiva mbaʼeve aha jey hag̃ua’. 13  Ha peje vaʼerã avei Amasápe:+ ‘Nde ningo che hénte teete, ha che romoĩta koʼág̃a guive redirihi hag̃ua che ehérsito Joab rendaguépe.+ Ha Ñandejára tachekastiga el dóvle nakumplíriramo la haʼéva ndéve’”. 14  Upéicha David okonvense* enterove umi Judaguápe oñemoĩ hag̃ua ifavórpe. Ha haʼekuéra heʼika Davídpe: “Eju jey katu, nde ha entéro umi soldádo oĩva nendive”. 15  Pe rréi oñepyrũ oviaha ha og̃uahẽ pe Jordánpe. Ha umi hénte Judagua oho Guilgálpe+ ohug̃uaitĩ hag̃ua chupe. Haʼekuéra oipytyvõse pe rréipe okrusa hag̃ua pe Jordán. 16  Entónse Simeí,+ haʼéva Guerá raʼy pe benjaminita, oikóva Bahurímpe, pyaʼe oho umi kuimbaʼe Judagua ndive ojotopa hag̃ua avei David ndive. 17  Ha Simeí ndive oho 1.000 soldádo benjaminita ha avei Zibá,+ Saúl siervokue. Zibá ogueraha avei umi 15 itaʼýra ha 20 isiérvope. Ha enterovénte apúrope oho pe Jordán gotyo og̃uahẽ hag̃ua upépe rréi David og̃uahẽ mboyve. 18  Haʼe* oho pe ojekrusahárupi pe Jordán, ikatu hag̃uáicha oipytyvõ pe rréi familiakuérape ohasa hag̃ua pe rrío. Ha avei ojapo hag̃ua oimeraẽ mbaʼe pe rréi oipotáva. David okrusa mboyve pe rrío, og̃uahẽ Simeí ha oñesũ henondépe. 19  Haʼe heʼi pe rréipe: “Che ruvicha, cheperdonamína por favór, pe rehórõ guare Jerusaléngui ningo che heta mbaʼe vai haʼe kuri ndéve.+ Péro ani nemanduʼa umívare, ani regueraha enkuénta umi mbaʼe. 20  Che ruvicha, che aikuaa ivaieterei hague la ajapóva. Upévare ajapura aju hag̃ua ne rendápe, che primeroite ag̃uahẽ umi ótro José familiare apytégui”. 21  Upepete Abisái,+ Zeruyá memby,+ heʼi: “Simeí omano vaʼerã pórke haʼe omaldesi kuri Jehová elehídope”.*+ 22  Péro David heʼi: “Anínte peñentremete peẽ Zeruyá memby.+ Ani peñemoĩ la che haʼévare. Che koʼág̃a guive agoverna jeýma Israel ha koestedía ndojejukamoʼãi avavetépe Israélpe”. 23  Upémarõ pe rréi heʼi Simeípe: “Avave nandejukamoʼãi”. Upéi ohura voi chupe okumplitaha iñeʼẽ.+ 24  Saúl niéto Mefibóset,+ oho avei ohug̃uaitĩ hag̃ua Davídpe. Pe rréi osẽ guive Jerusaléngui, Mefibóset nopenavéi ijehe, oheja okakuaa ivárva,* ndojepyheivéi ha ndojoheivéi ni ijao. Péicha haʼe oiko pe rréi ou jey peve pyʼaguapýpe. 25  Mefibóset og̃uahẽvo Jerusalénpe* pe rréi rendápe, pe rréi heʼi chupe: “¿Mbaʼére piko nderehói raʼe chendive?”. 26  Mefibóset heʼi: “Che ruvicha, nde reikuaaháicha che ndaikatúi aguata porã,+ upévare ajerure ojeprepara hag̃ua chéve che rymba vúrro ikatu hag̃uáicha aha nendive. Péro che siérvo+ tuichaiterei chembotavy. 27  Ha haʼe ou ne rendápe oñeʼẽ vaipa cherehe,+ péro che aikuaa che ruvicha, nde nearanduha peteĩ ánhel iñaranduháicha. Upévare ejapónte pe repensáva oĩ porãha. 28  Nde reipotárire ningo ikatúta kuri rehundipaite che famíliape, péro upéva rangue nde repermiti chéve, nde siérvope, aju aguapy umi ótrondi ne mesápe ha akaru nendive.+ Upéicharõ, ¿mbaʼe piko che arreklamáta ndéve mbaʼeve?”. 29  Péro pe rréi heʼi chupe: “Anivéntema ere mbaʼeve. Che adesidíma nde ha Zibá peñombojaʼo vaʼerãha pe yvýre”.+ 30  Upémarõ Mefibóset heʼi pe rréipe: “Che ruvicha, topytapánte Zibápe g̃uarã pe yvy. Pórke che avyʼáma nde reju jey haguére nde rógape”. 31  Barzilái+ pe galaadita ou kuri Roguelímgui omoirũ hag̃ua pe rréipe. Haʼe omoirũ Davídpe pe Rrío Jordán peve. 32  Barzilái ijedáma kuri, oreko 80 áño. Haʼe ipláta heta ha ogueraha vaʼekue tembiʼu pe rréipe oĩrõ guare Mahanáimpe.+ 33  Upévare pe rréi heʼi chupe: “Jahána chendive Jerusalénpe. Aasegura ndéve ndofaltamoʼãiha ndéve mbaʼeve”.+ 34  Péro Barzilái heʼi chupe: “Chéngo ja chetujáma ha mbykýma che raperã. ¿Maʼerã piko ahavéta Jerusalénpe? 35  Chéngo 80 áñoma areko+ ha ndapillavéima mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Ni pe haʼúva ndahevéima chéve ha nahenduporãigui, che ni ndadisfrutái umi músiko opurahéi jave.+ ¿Maʼerã piko aháta romolesta rei? 36  Che ja avyʼáma ikatu haguére aju nendive ko Jordán peve. Natekotevẽvéima rejapo mbaʼeve cherehehápe. Ja ovalémango la remeʼẽva chéve. 37  Ehejántena chéve taha jey che vállepe, péicha ikatúta amano upépe ha añeñotỹ che ru ha che sy sepultúra ykére.+ Koʼápe oĩ nde siérvo Kimham,+ haʼe toho nendive ha tojapo nde reipotáva”. 38  Upémarõ pe rréi heʼi: “Oĩ porã, Kimham ohóta chendive, haʼe chepytyvõta nde reipotaháicha. Che ajapóta oimeraẽ mbaʼe nde reipotáva”. 39  Upémarõ enterove umi hénte ha pe rréi okrusa pe Jordán. Pe rréi ojedespedi Barziláigui, ohetũ chupe,+ ha heʼi chupe oipotaha osẽ porã entéro mbaʼe ojapótava. Upéi Barzilái oho jey hógape. 40  Pe rréi okrusárõ guare pe rrío oho hag̃ua Guilgálpe,+ Kimham oho avei hendive. Ha entéro umi hénte Judagua ha umi Israelgua alamita omoirũ avei pe rréipe okrusa hag̃ua pe rrío.+ 41  Upéi umi ótro kuimbaʼe Israelgua oñemboja pe rréi rendápe ha heʼi chupe: “Umi kuimbaʼe Judagua ndaoreavisái mbaʼeve ha oho ne rendápe ha nemoirũ ndéve, ne família ha nde soldadokuérape pekrusa hag̃ua pe Jordán. ¿Mbaʼére piko ndeʼíri mbaʼeve oréve?”.+ 42  Ha umi kuimbaʼe Judagua osẽ heʼi: “Pe rréi ningo ore pariénte ag̃uiete hína.+ ¿Mbaʼére piko peẽ la pendepochy? ¿Peẽ piko peimoʼã haʼe omeʼẽ hague oréve álgo? Ore ningo ndorojaprovechái pe rréire”. 43  Umi kuimbaʼe Israelgua heʼi umi kuimbaʼe Judaguápe: “Ore ningo roĩ 10 trívu ha upévare rorekove derécho roipytyvõ hag̃ua pe rréipe. ¿Mbaʼére piko peẽ péicha oremboyke? Ore roho vaʼerã kuri primeroite pe rréi rendápe ha rogueru chupe”. Péro umi kuimbaʼe Judagua ogana umi kuimbaʼe Israelguápe upe diskusiónpe.

Nóta

Hebréope: “oĩ de duélo”.
Térã: “osalva ne álma”.
Térã: “konkuvinakuérape”. Ehecha Dik.
Hebréope: “eñeʼẽ ikorasõme”.
Hebréope: “ansianokuéra”.
Hebréope: “ombojere umi Judagua korasõ”.
Ikatu avei: “Haʼekuéra”.
Térã: “unhídope”. Ehecha Dik.
Térã: “ivigóte”.
Ikatu avei: “Jerusaléngui”.