Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 14

Ména ha tembireko ijeda vove

Ména ha tembireko ijeda vove

1, 2. a) Mbaʼépa okambia jepi ñandetuja vove? b) Mbaʼépa oipytyvõvaʼekue Ñandejára rembiguaikuérape oiko hag̃ua vyʼápe?

 HETA mbaʼe okambia ñandetuja térã ñaneg̃uaig̃ui vove. Nañanembaretevéima yma guaréicha. Ñamañávo espéhope ikatu jahecha ñande rova ichaʼĩveha ha ñane akãrague iñapatĩmba térã okuipaha ohóvo. Pyʼỹi ñanderesarái umi mbaʼe jajaposévagui. Ñane familiakuéra katu tuichapa ha omenda, ha oĩma avei nietokuéra. Heta oĩ ojehuvila rire orekovéva tiémpo ojapo hag̃ua heta mbaʼe.

2 Ha añetéko heta mbaʼe ijetuʼu ñandetujavévo (Eclesiastés 12:​1-8). Upévare iporã jahechami mbaʼépa ohasavaʼekue Ñandejára rembiguaikuéra yma guare. Umi kuña ha kuimbaʼe iñarandu ha upévare oiko pyʼaguapy ha vyʼápe itujaite peve (Génesis 25:8; 35:29; Job 12:12; 42:17). Mbaʼépa oipytyvõ chupekuéra ovyʼa hag̃ua? Haʼekuéra ningo ovyʼa oiko rupi la Biblia heʼiháicha (Salmo 119:105; 2 Timoteo 3:​16, 17).

3. Mbaʼépa heʼi Pablo umi kuña ha kuimbaʼe ijedávape?

3 Apóstol Pablo ohaívo peteĩ kárta Títope, oñemoñeʼẽ umi ijedávape. Haʼe heʼi: “Itujáva taiñakãguapy, tojeapo mbaʼérõ, taiñakãporã, tahesãi ijeroviápe ha imborayhúpe, ha taimbarete ogueropuʼaka hag̃ua jehasa asy. Upéicha avei kuñakaraikuéra, taheko kuñakarai guasu ha ani ijurumyʼỹi térã ikaʼu. Tohechauka tembiapo iporãva” (Tito 2:​2, 3). Jajapóramo koʼápe heʼíva ñambohovái porãta umi mbaʼe oúva ñandetuja térã ñaneg̃uaig̃ui vove.

JAHECHAKUAÁKE ÑANE FAMÍLIA OKAKUAAPAMAHA

4, 5. Mbaʼéichapa oñeñandu jepi tuvakuéra ifamiliakuéra oho vove hógagui, ha mbaʼéichapa ogueropuʼaka upéva?

4 Mitãnguéra ningo tuichapáma ha tekotevẽ tuvakuéra ojepokuaa upévare. Ha tuichaite mbaʼe niko, taʼýra térã tajýra omendáramo ha oho hógagui. Heta sy ha túvape g̃uarã ko mbaʼe ohechauka itujamaha ohóvo hikuái. Ovyʼáramo jepe ohechávo ikariaʼy térã ikuñataĩmaha ifamiliakuéra, ojepyʼapy hesekuéra. Opensa neʼĩraha oĩ oiko hag̃uáicha haʼeño. Ha katuetei ohechagaʼu chupekuéra.

5 Jaikuaáningo tuvakuéra ojepyʼapyha ifamiliakuérare omenda rire jepe. Peteĩ kuñakarai heʼi: “Che ningo avyʼáma ahendúvonte oĩ porãha hikuái”. Peteĩ karai katu heʼi: “Che rajy ohórõ guare ógagui, ropyta vaieterei. Ropytáningo oreañomi. Ore rojapómi opa mbaʼe oñondive”. Mbaʼépa oipytyvõ koʼã tuvakuérape ogueropuʼaka hag̃ua techagaʼu? Oĩ heta oñeñandu porãvéva oñehaʼãvo oipytyvõ hapichakuérape.

6. Mbaʼépa oipytyvõta tuvakuérape ojogueraha porã hag̃ua ifamíliandi?

6 Tuvakuéra ojapóva okambia ifamiliakuéra omenda vove. Génesis 2:24 heʼi: “Upévare kuimbaʼe oheja itúva ha isýpe, ojoaju hembireko ndive, ha oiko mokõivégui peteĩ tekovénte”. Tuvakuéra ohechakuaáramo la Biblia heʼiha ména omoakãvaʼerãha hogapy ojogueraha porãvéta ifamiliakuérandi (1 Corintios 11:​3, 14:​33, 40).

7. Mbaʼéichapa peteĩ túva oipytyvõ itajyrakuérape omenda rire?

7 Mokõi kuñataĩ omendárõ guare ha oho hógagui, ituvakuéra ndovyʼaieterei opytávo haʼeño. Ñepyrurã pe karai noñontendepái ijernokuérandi. Péro opensa rire la Biblia heʼívare, ohechakuaa ijernokuéra omoakãvaʼerãha hogapy. Upévare peteĩ itajýra ojeruréramo konsého, haʼe oporandu chupe mbaʼépa heʼi iména, ha upéi oñehaʼã ohechauka iporãha ojapo iména heʼíva. Koʼág̃a ijernokuéra iñamigoite ha omombaʼe haʼe heʼíva chupekuéra.

8, 9. Mbaʼépa ojapo heta tuvakuéra itaʼyrakuéra oho rire hógagui?

8 Heta vése umi omendaramóva ojapo peteĩ mbaʼe ituvakuérape ndogustáiva, jepe noñemoĩri la Biblia heʼívare. Mbaʼépa ikatu ojapo tuvakuéra? Peteĩ karai ha hembireko heʼi: “Roñehaʼã rohechauka chupekuéra mbaʼépa heʼi Jehová. Péro ndaoregustáiramo odesidíva hikuái, rorrespeta ha roipytyvõ chupekuéra ikatúvape”.

9 Ásiape, oĩ tetã kuñakaraikuéra ndoipotaihápe imemby kariaʼy omenda ha oho hógagui. Péro koʼã kuñakarai omombaʼéramo la Biblia heʼíva famíliare, ojogueraha porãvéta inuerakuérandi. Peteĩ kristiána heʼi imembykuéra oho rire hógagui “heta ombovyʼahague chupe”. Haʼe ovyʼa ohechávo mbaʼéichapa imembykuéra omoakã porã hogapy. Upévare haʼe ha iména ijedáva ohóvo natekotevẽi ojepyʼapyeterei hesekuéra.

MBAʼÉICHAPA MÉNA HA TEMBIREKO OJOGUERAHA PORÃVÉTA

10, 11. Mbaʼépa oipytyvõta umi ijedávape ani hag̃ua iprovléma hembireko térã iménandi?

10 Kuimbaʼe ha kuña okambia jepi ijedavévo. Oĩ karai oñembokariaʼyse jeýva. Heta kuñakarai katu ojepyʼapy og̃uahẽvo pe menopausia. Ñambyasýramo jepe oĩ ombopochýva hembireko térã iménape oikohaguére omaña imitãvévare. Péro umi kristiáno tee ‘iñakãporã’ ha noñemeʼẽi koʼã mbaʼe vaípe (1 Pedro 4:7). Tembirekokuéra avei oñehaʼã ojogueraha porã iménandi, ohayhúgui chupe ha ombovyʼaségui Jehovápe.

11 Peteĩ rréi hérava Lemuel opuraheivaʼekue ‘peteĩ kuñáme oñangarekokuaáva hógare’. Ko kuña ‘ojapo iporãva iménare ha arakaʼeve ndojapói ivaíva oikove aja pukukue’. Peteĩ kristiáno ohechakuaavaʼerã mbaʼéichapa hembireko oñehaʼã ogueropuʼaka umi provléma og̃uahẽva chupe ijedavévo. Ha ohayhúgui hembirekópe heʼíta chupe omombaʼeha ojapóva (Proverbios 31:​10, 12, 28).

12. Mbaʼépa ikatu ojapo ména ha tembireko ijedáva ohóvo ojogueraha porãve hag̃ua?

12 Omongakuaa aja ifamiliakuéra, sy ha túva kyreʼỹme omboyke heta mbaʼe oipotáva térã ojaposéva. Péro umi mitã okakuaapa rire, oho hógagui ha tuvakuéra ikatu jey openave ojuehe. Peteĩ karai heʼi: “Che rajykuéra omenda rire ha oho ógagui, añepyrũ jey amongeta che rembirekópe”. Ótro karai katu heʼi: “Roñopytyvõ oreresãi hag̃ua ha roñomoirũ rojapo hag̃ua ehersísio”. Ani hag̃ua oĩ haʼeño, haʼekuéra oinvita jepi ermanokuéra hógape. Javyʼave ñañehaʼãramo ñaipytyvõ ñande rapichakuérape. Ha iporãveha katu upéva ombovyʼáta Jehovápe (Filipenses 2:4; Hebreos 13:​2, 16).

13. Mbaʼérepa iporã umi omendáva oñemongeta porã opa mbaʼére?

13 Ñanemanduʼákena iporãha ñañemongeta opa mbaʼére ñane ména térã ñane rembirekóndi. Ani ñamokañy mbaʼeve ojuehegui (Proverbios 17:27). Peteĩ karai heʼi: “Rojepyʼapy ojuehe ha orembaʼerechakuaa oñondive, upévare rojogueraha porãve”. Hembireko heʼi: “Koʼág̃a rohechakuaa mbaʼeichaitépa iporã roguapy rokayʼu oñondive, roñemongeta ha roñopytyvõ”. Ñamombeʼu porãramo ñañandúva ha nañandejapúiramo jajogueraha porãvéta ñane rembireko térã ñane ménandi. Upéicha avei ñañemoĩta Satanás rehe, jaikuaágui haʼe ndoipotaiha umi omendáva oiko porã oñondive.

JAVYʼÁKE ÑANE NIETOKUÉRA REHEVE

14. Mbaʼéichapa ijavuéla oipytyvõ Timotéope?

14 Nietokuéra ningo ijavuelokuéra “mbovyʼaha” (Proverbios 17:6). Umi mitã ningo ikatu ombovyʼa ha omokyreʼỹ ijavuelokuérape. La Biblia omombeʼu Loida oipytyvõhague imemby kuña Eunícepe omboʼe hag̃ua ogueroviáva iniéto Timotéope. Ko mitãkariaʼy okakuaa aja ohecha mbaʼéichapa ijavuéla ha isy omombaʼe Ñandejára Ñeʼẽ (2 Timoteo 1:5; 3:​14, 15).

15. Mbaʼéichapa umi avuélo ikatu oipytyvõ inietokuérape, péro mávapa omboʼevaʼerã umi mitãme?

15 Upéicharõ avuelokuéra tuicha oipytyvõkuaa inietokuérape. Haʼekuéra ningo omboʼéma itaʼyrakuérape Jehová oipotáva. Ha koʼág̃a ikatu omboʼe avei inietokuérape. Heta mitã ovyʼaiterei ijavuelokuéra omombeʼu jave chupekuéra umi istória oĩva la Bíbliape. Jaikuaáningo tuvakuéra omboʼevaʼerãha ifamiliakuérape, péro ijavuelokuéra ikatu oipytyvõ chupekuéra ko mbaʼépe (Deuteronomio 6:7). Avuelokuéra ikatu oñemboʼe pe salmísta ojapohaguéicha: ‘Koʼág̃a niko chetujáma ha che akã iñapatĩ, Ñandejára, anítei chereja rei. Amombeʼúne gueteri umi ouvaʼerãme umi mbaʼe pyapy mbaretépe rejapovaʼekue’ (Salmo 71:18; 78:​5, 6).

16. Mbaʼéichapa avuelokuéra oipytyvõta ani hag̃ua ojeiko vai ogapýpe?

16 Ñambyasýramo jepe, oĩ umi avuélo ombojeroviaitereíva inietokuérape ha upévare oiko vai itaʼyrakuérandi. Ikatu avei umi avuélo imbaʼeporãiterei ha upévare umi mitã omombeʼuseve chupekuéra iprovlemakuéra oñeʼẽrangue itúva ha isýndi. Umi mitãrusu oimoʼã jepi ijavuelokuéra odefendetaha chupekuéra ituvakuéra renondépe. Mbaʼépa iporã ojapo hikuái péicha jave? Iporãvéta omokyreʼỹramo inietokuérape oñeʼẽ hag̃ua ituvakuérandi. Ikatu heʼi chupekuéra Jehová oipotaha upéva (Efesios 6:​1-3). Tekotevẽramo umi avuélo ikatu oñeʼẽ raẽ itaʼyrakuérandi. Avei oñemongeta porã vaʼerã inietokuérandi ha omombeʼu chupekuéra haʼekuéra ohasavaʼekue. Upéva katuete oipytyvõta chupekuéra.

JAHECHAKUAA MBAʼÉPA IKATU JAJAPO

17. Mbaʼépa ñañehaʼãvaʼerã jajapo pe salmísta ojapohaguéicha?

17 Ñandetujávo jahávo jahechakuaa ndaikatuveimaha jajapo heta mbaʼe yma jajapovaʼekue. Mbaʼéichapa jajepokuaáta koʼã mbaʼére? Ikatu ñañandu ñanemitãitiha péro ñamañávo espéhope jahecha ndaupeichaiha. Ani jaheja ko mbaʼe oguapy ñanderehe. Pe salmísta ojerurevaʼekue Jehovápe: “Chetujávo ani chereja rei, chekangývo ani nderesarái chehegui”. Ñañehaʼãvaʼerã jajapo haʼe ojapohaguéicha. Haʼe heʼi: “Che katu, nderehénte ajeroviáne ha ára koʼẽre koʼýte romombaʼeguasúne” (Salmo 71:​9, 14).

18. Mbaʼe iporãvapa ojapokuaa peteĩ kristiáno ojehuvilávo?

18 Oĩ heta ojepreparáva oservive hag̃ua Jehovápe ojehuvila rire. Peteĩ karai heʼi: “Ahechavaʼekue mbaʼépa ajapóta che rajy omohuʼã rire ijestúdio. Ajapose prekursorádo ha chetiempove hag̃ua avende che negósio. Ajerure Jehovápe tohechauka chéve mbaʼépa ajapovaʼerã”. Oiméramo jajehuvilapotáma iporã jajerovia ñande Apohare heʼívare: “Pendetuja peve upéicha ajapóta, peneakã morotĩmba meve pogueraháta. Upéicha ajapovaʼekue, ha akóinte ajapóta” (Isaías 46:4).

19. Mbaʼe konséhopa oñemeʼẽ umi ijedávape?

19 Hetápe hasy ojepokuaa nombaʼapovéi ojehuvila rire. Upévare apóstol Pablo heʼi umi ijedávape “taiñakãguapy”. Upéicha ohechauka naiporãiha umi ijedáva oĩ rei. Ojehuvila rire tekotevẽ jepi oñehaʼãve hikuái ani operde rei itiémpo ha omohenda ojapótava káda día. Upévare tekotevẽ ‘ñambaʼapo tapiaite kyreʼỹ reheve Ñandejára rembiapópe; jaikuaa rupi ñane rembiapo Ñandejárape g̃uarã ndareiriha’ (1 Corintios 15:​58, BNP). Iporã ñañehaʼã ñaipytyvõ ñande rapichakuérape (2 Corintios 6:13). Upévare heta kristiáno ijedáva ikyreʼỹ ha ojapo opa ikatumíva opredika hag̃ua. Ñandetujávo jahávo ñañehaʼãvaʼerã ‘tahesãi ñande jerovia ha mborayhu, ha taimbarete ogueropuʼaka hag̃ua jehasa asy’ (Tito 2:2).

OMANÓVO ÑANE IRŨ

20, 21. a) Mbaʼérepa heta omendáva opyta haʼeño? b) Mbaʼe ehémplopa omeʼẽ Ana umi opytávape haʼeño?

20 Ñambyasýramo jepe, heta omendáva opyta haʼeño omano rupi iména térã hembireko. Umi oservíva Jehovápe oikuaa umi omanóva opytuʼuha ha ojerovia oikove jeytaha (Juan 11:​11, 25). Upéicharõ jepe ñambyasyeterei omanóvo peteĩ jahayhúva. Mbaʼépa ñanepytyvõta ñañeñandu porãve hag̃ua? *

21 Iporãta ñanemanduʼami Ánare, peteĩ kuñakarai oservivaʼekue Jehovápe ha orekóva 84 áño. La Biblia heʼi haʼe opytahague viúda 7 áño omendahaguépe. Katuete ombyasy iména omanohaguére. Mbaʼépa oipytyvõ chupe ogueropuʼaka hag̃ua upéva? Ana oservi Jehová témplope ára ha pyhare (Lucas 2:​36-38). Oservi ha oñemboʼe rupi Ñandejárape Ana ogueropuʼaka imbaʼembyasy.

22. Mbaʼépa ojapo heta viúdo ha viúda ogueropuʼaka hag̃ua imbaʼembyasy?

22 “Ijetuʼuvéva chéve ningo ndarekovéi che irũ añemongeta hag̃ua. Che ména ojapysakavaʼekue cherehe. Roñemongetámi kongregasiónre ha rojapóvare predikasiónpe”, heʼi peteĩ kuñakarai orekóva 72 áño ha ojapómava 10 áño opytahague viúda. Ótro kuñakarai heʼi: “Ojeʼéningo ohasa rire tiémpo ñañeñandu porãveha, che katu ahechakuaa añeñandu porãveha arekóramo heta mbaʼe ajapovaʼerã. Upéicha ikatu ñaipytyvõve ñande rapichakuérape”. Peteĩ viúdo orekóva 67 áño heʼi: “Jagueropuʼaka porãve ningo ñande vyʼaʼỹ ñañehaʼãramo ñaipytyvõ ñande rapichakuérape”.

ÑANDEJÁRA OMOMBAʼE UMI IJEDÁVAPE

23, 24. Mbaʼéichapa la Biblia omokyreʼỹ umi ijedávape, ha koʼýte umi viúdo ha viúdape?

23 Omanóramo jepe ñane ména térã ñane rembireko, Jehová nañanderejamoʼãi. Rréi David opuraheivaʼekue: ‘Peteĩ mbaʼénte Ñandejárape ajerure, peteĩ mbaʼénte aipota. Ñandejára rógape aikose aikove aja pukukue, hese ajepyʼamongeta hag̃ua, haʼe chembopyʼarory hag̃ua, chupe amombaʼeguasu hag̃ua’ (Salmo 27:4).

24 “Eipytyvõ umi viúda añetévape” heʼi apóstol Pablo (1 Timoteo 5:​3, BNP). Upéi heʼi kongregasión oipytyvõvaʼerãha umi viúda oikotevẽvape ha ndorekóiva ihénte oñangareko hag̃ua hesekuéra. Avei oñemombaʼevaʼerã chupekuéra. Umi viúdo ha viúda oservíva Jehovápe imanduʼavaʼerã haʼe ohayhuha chupekuéra ha oñangarekotaha hesekuéra (Santiago 1:27).

25. Mbaʼépa ñañehaʼãvaʼerã jajapo ñandetujáramo jepe?

25 La Biblia heʼi ‘itujávape omombaʼeha iñakã morotĩ’ ha ‘akãrague morotĩ ohechaukaha ojeikohague tekojojápe’ (Proverbios 16:31; 20:29). Upévare oiméramo ñamenda térã japyta jey ñaneaño, ñañehaʼãkena ñamotenonde umi mbaʼe jajapóva Jehovápe g̃uarã. Péicha ñaime porãta Jehová renondépe ha ikatúta jaiko opa ára g̃uarã pe múndo pyahúpe. Upérõ avave ndohasaʼasymoʼãvéima itujahaguére (Salmo 37:​3-5; Isaías 65:20).

^ Folléto Omano vove peteĩ jahayhúva oñeʼẽ koʼã mbaʼére. Omosarambi testigos de Jehová.