Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 11

“Henyhẽ espíritu sántogui ha vyʼágui”

“Henyhẽ espíritu sántogui ha vyʼágui”

Pablo ehémplo ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa ñarreaksiona vaʼerã umi hénte ñandetrata vai térã nañanerenduséi jave

Ñaanalisáta Hechos 13:1-52

1, 2. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa idiferénte hague ko viáhe ojapo vaʼekue Bernabé ha Saulo, ha mbaʼéichapa oipytyvõta hikuái oñekumpli hag̃ua la heʼíva Hechos 1:8-pe?

 ENTEROVÉVANTE ovyʼa joa pe kongregasión de Antioquíape. Pe espíritu sánto rupive, ojeelehi Bernabé ha Sáulope oho hag̃ua opredika umi lugár mombyryvehápe jepe. Ojeelehi chupekuéra heta proféta ha mboʼehára apytégui (Hech. 13:1, 2). a Anteve ningo oĩma vaʼekue kristiáno ohóva opredika umi lugár mombyryvehápe, péro haʼekuéra oho vaʼekue oĩhámema voi kristiáno (Hech. 8:14; 11:22). Péro koʼág̃a, Bernabé ha Saulo ohóta umi lugár ndojepredikaitihápe, ha Juan Marcos ohóta avei oipytyvõ hag̃ua chupekuéra.

2 Upérõ guare ojapóma 14 áñorupi Jesús heʼi hague: “Oikóta pendehegui che testígo Jerusalénpe, oparupiete Judéape, Samáriape ha umi lugár mombyryvehápe jepe ko yvy ape ári” (Hech. 1:8). Ojeelehívo Bernabé ha Sáulope opredika hag̃ua umi ótro paíspe, oñekumpli porãvétantema koʼã mbaʼe Jesús heʼi vaʼekue. b

“Peaparta chéve Bernabé ha Sáulope” (Hechos 13:1-12)

3. ¿Mbaʼérepa yma ijetuʼu vaʼekue ojeviaha hag̃ua?

3 Koʼág̃arupi la hénte ikatu oviaha mombyry peteĩ sapyʼaitépe, ojupínte peteĩ áutope térã aviónpe ha ohóma. Péro ymave, umi kristiáno ypykue tiémpope, ndaipóri vaʼekue koʼã mbaʼe. Upe tiémpope haimete enterovéva oñemovilisa yvýrupinte, hiʼarive umi tape ndahaʼéi vaʼekue la iporãmbáva. Peteĩ persóna oguatáramo un diaite, ikatu vaʼekue oho amo 30 kilómetrorupi, ha upéva ja omondohoitéma vaʼekue chupekuéra. c Bernabé ha Saulo ningo oime vaʼerã ovyʼaiterei raʼe ohóta haguére mombyrymbyry opredika, péro ohechakuaáne raʼe avei hikuái heta ojesakrifikataha (Mat. 16:24).

4. a) ¿Mbaʼéichapa ojeelehi raʼe Bernabé ha Sáulope, ha mbaʼéichapa orreaksiona umi ótro? b) ¿Mbaʼéichapa jahechauka jaapojaha umi ermáno oñenombrávape ñane tiémpope?

4 ¿Mbaʼérepa oiméne Ñandejára oipota raʼe ‘ojeaparta Bernabé ha Sáulope’? (Hech. 13:2). La Biblia nomombeʼúi ñandéve upéva, péro si jaikuaa pe espíritu sánto rupive ojeelehi hague chupekuéra. Ha la Biblia ndeʼíri avei umi ótro proféta ha mboʼehárape ndogustái hague la ojedesidíva. Upéva rangue, “haʼekuéra oajuna ha oñemboʼe rire, omoĩ hikuái ipo Bernabé ha Saulo ári ha omondo chupekuéra” (Hech. 13:3). Koʼã kuimbaʼe naiñenvidiósoi, oapoja katu hikuái Bernabé ha Sáulope. ¡Oime vaʼerã ovyʼaite raʼe Bernabé ha Saulo ohechávo upéva! Ñane tiémpope oĩ avei ermáno ojeelehíva pe kongregasiónpe ojapo hag̃ua heta mbaʼe, algúnope oñenombra voi ansiáno ha mbaʼe. Jaiko rangue ñaenvidia chupekuéra, iporãvéta jaapojáramo chupekuéra ha jajapo la heʼíva 1 Tesalonicenses 5:13: “Pehechaukákena pemombaʼe ha pehayhuha chupekuéra pe itraváhore”.

5. Emombeʼu mbaʼe mbaʼépa ojapo vaʼekue Bernabé ha Saulo opredika hag̃ua Chíprepe.

5 Bernabé ha Saulo osẽ oho yvýrupi Seleucia peve, upéva peteĩ puérto opytáva namombyrýi Antioquíagui. Upépe ojupi hikuái peteĩ várkope ha oviaha 200 kilómetrorupi Ísla de Chipre peve. d Mbyky oime Bernabé opredikasetereíma raʼe upépe, pórke haʼe ningo Chipregua. Upéi, og̃uahẽ hikuái peteĩ lugár héravape Salamina, opytáva éste gotyo Chíprepe. Haʼekuéra ndoperdéi tiémpo, ha ensegídama voi “oñepyrũ opredika Ñandejára ñeʼẽ umi judío sinagógape” (Hech. 13:5). e Bernabé ha Saulo oviaha ápe ha pépe Chíprere, posívlemente ohóne raʼe hikuái umi siuda iñimportantevévare oĩvape pe íslape. Asegún mbaʼe tapépa ojagarra hikuái, ¡ikatu oime oguata raʼe amo 160 kilómetrorupi voi!

6, 7. a) ¿Mávapa rakaʼe Sergio Paulo, ha mbaʼérepa Bar-Jesús ndoipotái ojepredika chupe? b) ¿Mbaʼépa ojapo Saulo ani hag̃ua Bar-Jesús osẽ ijidéape?

6 Upe tiémpope ningo Chíprepe henyhẽ vaʼekue la oadoráva umi dios guaʼúpe. Jaʼekuaa upéva upeichaha pórke Bernabé ha Saulo og̃uahẽrõ guare Páfospe, ojotopa Bar-Jesús ndive, haʼéva “peteĩ pajeséro ha proféta japu”. Haʼe “ombaʼapo vaʼekue Sergio Páulope g̃uarã, pe governadór upe distritopegua”. ¿Ha mávapa rakaʼe Sergio Paulo? La Biblia heʼi hese: “Haʼe ningo peteĩ kuimbaʼe iñintelihénteva”. f Upe tiémpope, heta persóna iñimportánteva Rómape, ojepokuaámi ombaʼeporandu umi pajeséro térã astrólogope odesidi mboyve peteĩ mbaʼe. Umi iñintelihénteva jepe ojapo vaʼekue péicha. Upéicharõ jepe, la Biblia heʼi ko governadór ‘ohenduseterei hague Ñandejára ñeʼẽ’. Péro upéva ndogustaiete Bar-Jesúspe, hérava avei Elimas, heʼiséva “pajeséro” (Hech. 13:6-8).

7 Bar-Jesús ndoipotái kuri Bernabé ha Saulo opredika upépe. Haʼe oñemoĩ hesekuéra “ndoipotáigui pe governadór ojerovia ñande Ruvicháre”, pórke upéva oikóramo operdéta ipuésto de konsehéro (Hech. 13:8). Péro Saulo nopermitíri ko pajesérope ojoko Sergio Páulope ojerovia hag̃ua. La Biblia omombeʼu ñandéve mbaʼépa ojapo haʼe: “Upéi Saulo, oñehenóiva avei Pablo, henyhẽ espíritu sántogui, omaña porã hese ha heʼi chupe: ‘Nde nerenyhẽ japúgui ha opaichagua mbaʼe vaígui. Nde ningo pe Diablo raʼy, ha reñemoĩ opa mbaʼe ihústovare, ¿arakaʼe peve piko reñehaʼãta rembyai umi mbaʼe porã Jehová omboʼéva? Ha koʼág̃a Jehová ndekastigáta: repytáta siégo peteĩ tiémpore ha nderehechamoʼãvéima pe kuarahy ohesapérõ’. Upepete haʼe ndohechavéi ha iñypytũmbaite chugui ha oñepyrũ oheka ijerére mávapa ikatu ogueraha chupe ipógui”. g ¿Mbaʼépa oiko Pablo ojapo rire ko milágro? “Ohechávo pe oikóva, pe governadór ojerovia ñande Ruvicháre, ohecharamoitereígui umi mbaʼe oaprendéva Jehovágui” (Hech. 13:9-12).

Ñande ñandepyʼaguasu Pábloicha oĩramo jepe oñemoĩva ñanderehe

8. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta ñandepyʼaguasuha Pábloicha?

8 Pablo ningo ndokyhyjéi kuri Bar-Jesúsgui. Ñande avei ndajakyhyjéi vaʼerã oĩ jave oñehaʼãva ojoko peteĩ persónape pono ojerovia umi notísia porãre. Péro upéicha jave umi mbaʼe jaʼéva “siémpre iporã ha ijuky vaʼerã” (Col. 4:6). Ha oiko jave koʼã mbaʼe, ndajaikomoʼãi avei jaguevi ndajaipotáiguinte oĩ ipochýva ñanendive. Ndajakyhyjéi vaʼerã avei jaʼe hag̃ua japuha heta mbaʼe omboʼéva umi rrelihión, pórke koʼã enseñánsa ‘ombyai umi mbaʼe porã Jehová omboʼéva’, ojapo haguéicha kuri Bar-Jesús (Hech. 13:10). Pábloicha avei, japredikákena pyʼaguasúpe ha ñañehaʼã japoko umi hénte ipyʼaporãva korasõre. Ñande kásope nañahaʼarõmoʼãi oiko peteĩ milágro, péro si jaikuaa Jehová ikatuha oipuru ijespíritu sánto omoag̃ui hag̃ua ijehe umi ipyʼaporãva (Juan 6:44).

“Peteĩ mbaʼe oremokyreʼỹ vaʼerã” (Hechos 13:13-43)

9. ¿Mbaʼe ehémplo iporãvapa oheja raʼe Pablo ha Bernabé umi kuimbaʼekuérape g̃uarã?

9 Upéi Bernabé, Pablo ha Juan Marcos ojupi peteĩ várkope ha osẽ oho Pérgape. Kóva ko lugár opyta vaʼekue Asia Menórpe, amo 250 kilómetrorupi Páfosgui. Koʼápe Lucas okambiaʼimi mbaʼéichapa oñeʼẽ koʼã kuimbaʼére. Hechos 13:13-pe haʼe heʼi “Pablo ha iñirũnguéra”. Heʼívo péicha, Lucas ontendeka Pablo oñepyrũ hague omoakã pe grúpope. Ha ndaipóri mbaʼevete ohechaukáva Bernabé oñepyrũ hague ojepicha térã iñenvidióso upévare. Upéva rangue, mokõivéva osegi ombaʼapo oñondive okumpli hag̃ua Jehová volunta. Upéicha haʼekuéra oheja peteĩ ehémplo iporãitereíva kuimbaʼekuérape g̃uarã. Umi kuimbaʼe orekóva rresponsavilida kongregasiónpe ndoikói vaʼerã oñoganase ohechauka hag̃ua mávapa iñimportanteve. Upéva rangue, haʼekuéra siémpre oreko vaʼerã enkuénta la Jesús heʼi vaʼekue: “Peẽ enterovéva oñoermáno”. Ha heʼi avei: “Ojeapoʼíta pe oikóvape oñembotuicha, ha oñembotuicháta pe iñumíldevape” (Mat. 23:8, 12).

10. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe ijetuʼu hague ojeho hag̃ua Perga guive Antioquía de Pisidia peve?

10 Haʼekuéra og̃uahẽ rire Pérgape, Juan Marcos osẽ oho jey Jerusalénpe ha oheja chupekuéra. La Biblia nomombeʼúi ñandéve mbaʼérepa haʼe osẽ ojapo upéva. Péro Pablo ha Bernabé okontinua la iviáhe, ha Pérgagui oho Antioquía de Pisídiape, haʼéva peteĩ siuda opytáva Galáciape. Upe viáhe ijetuʼu kuri, pórke péva pe siuda opyta vaʼekue peteĩ alturahápe, amo 1.100 métrorupi voi ijyvate ko sóna. Haʼekuéra oguata vaʼerã umi serrokuérarupi ha umi tape vaíre, hiʼarive atyraite oĩ vaʼekue la vandído umi sónare. Ha ivaive hag̃ua, posívlemente Pablo hasykatu kuri upérõ. h ¡Ojoʼapaite voi anga chugui!

11, 12. ¿Mbaʼépa ojapo Pablo ohenduse hag̃ua chupe umi judío ha umi oikéva judío rrelihiónpe?

11 Og̃uahẽvo Antioquía de Pisídiape, Pablo ha Bernabé oho peteĩ sinagógape peteĩ sábado. Hechos 13:15 heʼi: “Ojelee rire pe léi ha umi Profetakuéra oskrivi vaʼekue, umi ofisiál sinagogapegua heʼika chupekuéra: ‘Ermanokuéra, perekóramo peje hag̃ua peteĩ mbaʼe oremokyreʼỹ vaʼerã, peje katu oréve’”. Upémarõ, apóstol Pablo oñemboʼy ha ojapo peteĩ diskúrso.

12 Oñepyrũ hag̃ua, Pablo heʼi: “Peẽ israelita ha enterove peẽ pekyhyjéva avei Ñandejáragui” (Hech. 13:16). Pe sinagógape oĩ vaʼekue judío ha oikéva judío rrelihiónpe, péro haʼekuéra ndojeroviái kuri Jesúsre. ¿Mbaʼépa heʼíta Pablo ikatu hag̃uáicha opredika chupekuéra? Primeroite voi haʼe oñepyrũ oñeʼẽ umi israelitakuéra istóriare. Haʼe oexplika mbaʼéichapa Jehová ‘ombotuicha chupekuéra oĩ aja extranhéroramo hikuái Egíptope’, avei mbaʼéichapa upéi “40 áñorupi oaguanta chupekuéra pe desiértope”. Pablo heʼi avei mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue umi israelítape ojagarra hag̃ua pe Tiérra Prometída, ha omeʼẽ hague upe yvy chupekuéra iñerensiarã (Hech. 13:17-19). Oĩ heʼíva ko diskúrsope Pablo oipuru hague unos kuánto téxto ramoiténte ojeleéva hína kuri pe sinagógape. Oiméramo upéva la oiko vaʼekue, Pablo ohechauka hína kuri haʼe ojapoha “entéro mbaʼe” oipytyvõ hag̃ua “opaichagua persónape” (1 Cor. 9:22).

13. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ogusta hag̃ua la héntepe umi mbaʼe jaʼéva chupekuéra?

13 Ñande avei ñañehaʼã vaʼerã jaikekuaa umi ñanerendúvape predikasiónpe. Por ehémplo, jarekóramo enkuénta mbaʼe rrelihionguápa hikuái, ikatúta jaelehi umi téma ointeresátava chupe. Iporãta avei jaipurúramo ibíblia jalee hag̃ua chupe, térã jaʼe chupe haʼe voi tolee. Ha japredika hag̃ua chupe ikatu avei jaipuru umi palávra ojepurúva umi Biblia haʼe oikuaávape. Ojapo haguéicha Pablo, ñande avei jaheka vaʼerã ládo ogusta hag̃ua la héntepe umi mbaʼe jaʼéva chupekuéra.

14. a) ¿Mbaʼépa heʼi Pablo oñepyrũ mboyve oñeʼẽ Jesúsre, ha mbaʼépa heʼi upéi umi ohendúvape chupe? b) ¿Mbaʼépa heʼi umi hénte ohendu rire Páblope?

14 Upéi Pablo oñeʼẽ umi rréi de Israel rehe, ha heʼi koʼã rréi familiarégui ou vaʼerãha peteĩ ‘osalvátava Israélpe’, ha upéva haʼeha hína Jesús. Omomanduʼa chupekuéra Juan el Bautista oñeʼẽma hague voi hese, ha oexplika chupekuéra mbaʼéichapa Jesús oikove jey ojejuka rire chupe (Hech. 13:20-37). Pablo heʼi umi oĩvape pe sinagógape: “Peikuaáke ko mbaʼe, haʼe rupive añoite Ñandejára operdona hína umi pekádo, ha upéva ojekuaauka hína peẽme koʼág̃a. [...] Jesús rupive, Ñandejára ikatu heʼi ihustoha enterove umi ojeroviávare”. Heʼipa rire koʼã mbaʼe, Pablo heʼi avei chupekuéra: “Peñatendékena ani oiko penderehe umi Profetakuéra oskrivi vaʼekue. [Haʼekuéra heʼi vaʼekue]: ‘Peẽ ningo peñembohory umi mbaʼe ajapóvare, péro peẽ pehecháta upéva ha peñesorprendéta, ha upéi pemanóta. Péicha oikóta ndapegueroviái rupi umi mbaʼe ajapóva pene tiémpope, oĩramo jepe omombeʼupaitéva peẽme [upéva]’”. ¿Mbaʼépa heʼi raʼe chupe umi hénte? ¡Ni Pablo oiméne ndogueroviaséi mbaʼeichaitépa ohendu porã hikuái! La Biblia heʼi voi ‘umi hénte ojerure asy hague chupekuéra ou jey hag̃ua pe sábado oúvape, oñeʼẽ hag̃ua chupekuéra koʼã mbaʼére’. Ha “opa rire pe rreunión pe sinagógape, heta judío ha umi oikéva umi judío rrelihiónpe oho ha osegi Pablo ha Bernabépe” (Hech. 13:38-43).

“Rohóta ropredika umi ótro tetãyguápe” (Hechos 13:44-52)

15. ¿Mbaʼépa oiko raʼe pe ótro sábado?

15 Pe ótro sábado, “haimete enterove umi oĩva upe siudápe” oho jey ohendu hag̃ua Páblope. Péro upéva ndogustái kuri heta judíope, ha upévare “oñemoĩ hikuái Páblore ha oñeʼẽ vai entéro mbaʼe haʼe heʼívare”. Upémarõ haʼe ha Bernabé pyʼaguasúpe heʼi chupekuéra: “Tekotevẽ kuri primero ojekuaauka peẽme Ñandejára ñeʼẽ. Péro peẽ napehenduséi kuri upéva, ha upéicha peẽ voi pehechauka napemereseiha pe jeikove opaveʼỹva. Upévare koʼág̃a rohóta ropredika umi ótro tetãyguápe. Pórke Jehová omandáma kuri oréve heʼívo: ‘Romoĩ rehesape hag̃ua umi tetãnguérape, repredika hag̃ua pe salvasión umi lugár mombyryvehápe ko yvy ape ári’” (Hech. 13:44-47; Is. 49:6).

Umi héntepe oñemboliga opersegi hag̃ua Pablo ha Bernabépe. “Umi disípulo katu osegi henyhẽ espíritu sántogui ha vyʼágui” (Hechos 13:50-52).

16. ¿Mbaʼéichapa orreaksiona umi judío la heʼívare chupekuéra Pablo ha Bernabé, ha mbaʼépa ojapo mokõivéva upémarõ?

16 Umi ndahaʼéiva israelita ovyʼaiterei ohendúvo la Pablo heʼíva, “ha oñepyrũ ojerovia enterove umi ipyʼaporãva ohupyty hag̃ua jeikove opaveʼỹva” (Hech. 13:48). Sapyʼaitérõ g̃uarã, hetaiterei persónama oikuaa umi notísia porã upe lugárpe. Péro umi judiokuéra ndovyʼái ni michĩmi. Hiʼarive Pablo heʼi kuri chupekuéra haʼekuéra orrechasa hague pe Mesíaspe ha upévare Ñandejára orrechasáma hague avei chupekuéra. Upémarõ umi judío heʼi umi kuñakarai ha karai iñimportánteva oĩva upe siudápe “opersegi hag̃ua Pablo ha Bernabépe”, ha tomosẽ chupekuéra iterritóriogui. ¿Mbaʼépa ojapo Pablo ha Bernabé upémarõ? “Haʼekuéra oityvyro ipýgui pe yvytimbo ha oho Icóniope”. ¿Heʼisépa raʼe upéva ndaiporimoʼãiha kristiáno Antioquía de Pisídiape? ¡Nahaniriete voi! Umi disípulo opyta vaʼekue “osegi henyhẽ espíritu sántogui ha vyʼágui” (Hech. 13:50-52).

17-19. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Pablo ha Bernabé ehémplo, ha mbaʼérepa jaʼekuaa upéva ñanepytyvõtaha javyʼa hag̃ua?

17 Heta mbaʼe ikatu ñaaprende la ojapo vaʼekuégui Pablo ha Bernabé. Ñande lomímonte jasegíta japredika oĩramo jepe hénte iñimportánteva ndoipotáiva jajapo upéva. ¿Ha mbaʼépa ojapo raʼe Pablo ha Bernabé umi hénte Antioquiagua nohenduséirõ guare chupekuéra? Haʼekuéra “oityvyro ipýgui pe yvytimbo”, péro ndahaʼéi ipochýgui, síno ohechauka hag̃ua haʼekuéra okumplíma hague hembiapo opredikávo upépe ha ndahaʼeiha ikúlpa la ikatúva oiko umi héntere upe rire. Pablo ha Bernabé ohechakuaa ndaikatuiha oovliga avavépe ojerovia hag̃ua Jesúsre, péro haʼekuéra si ikatu oñehaʼã ijehe voi osegi hag̃ua opredika toiko la oikóva. Ha upéva la ojapo vaʼekue hikuái Icóniope.

18 ¿Mbaʼépa oiko raʼe umi kristiáno opytávagui Antioquíape? Jahechaháicha, la majoría umi hénte oikóva upépe oñemoĩ mbarete kuri hesekuéra, péro haʼekuéra lomímonte ovyʼa. ¿Mbaʼérepa? Pórke javyʼa hag̃ua nodependéi la hénte orreaksiona lájare. Jesús heʼi vaʼekue voi: “Umi ohendúva Ñandejára ñeʼẽ ha ojapóva la ovyʼáva” (Luc. 11:28). Ha upéva la odesidi vaʼekue ojapo koʼã kristiáno.

19 Pablo ha Bernabéicha avei, ñanemanduʼa vaʼerã ñandéve oñemanda hague japredika hag̃ua umi notísia porã, péro odependéma umi héntere ñanerendu porãtapa térã nahániri. Ha oiméramo pe japredikahárupi avavénte nañanerenduséi, umi kristiáno yma guare ehémplo ikatu ñanepytyvõ. Ñamombaʼéramo pe añetegua ñaaprendéva ha jahejáramo pe espíritu sánto ñandegia, lomímonte ikatúta javyʼa, oĩramo jepe oñemoĩva ñanderehe (Gál. 5:18, 22).

a Ehecha pe rrekuádro “ Bernabé: ‘peteĩ oporomokyreʼỹva’”.

b Péva pe tiémpope g̃uarã oĩma vaʼekue kongregasión mombyrymbyry. Por ehémplo oĩ vaʼekue kongregasión Antioquía de Síriape, opytáva 550 kilómetrorupi Jerusaléngui, pe nórte gotyo.

c Ehecha pe rrekuádro “ ¿Mbaʼéichapa ojeviaha vaʼekue yma?”.

d Umi apostolkuéra tiémpope, umi várko ikatúmi vaʼekue oviaha 160 kilómetrorupi káda día, iporãma guive la tiémpo ha pe yvytu oipejúma guive ifavórpe. Ndahaʼéiramo upéicha katu koʼãichagua viáhe ojejapo vaʼekue hetave díape.

e Ehecha pe rrekuádro “ Umi judiokuéra sinagóga”.

f Upe tiémpope Chipre oĩ vaʼekue Roma poguýpe. Haʼekuéra omoĩmi vaʼerã peteĩ governadór upe distrítope orrepresenta hag̃ua chupekuéra.

g Koʼa guive Sáulope oñepyrũma oñehenói Pablo. Oĩ algúno opensáva haʼe odesidi hague oipuru upe téra rrománo ohechauka hag̃ua omombaʼeha pe governadór Sergio Páulope. Péro Pablo osegi oipuru upe téra oho riréma Chípregui avei, péicha jahecha ndahaʼéi hague pe governadór rehehápente la oipurúva pe héra rrománo. Ikatu oime odesidi ojapo upéva ohechauka porã hag̃ua haʼe haʼeha peteĩ ‘apóstol oñemondóva oipytyvõ hag̃ua umi ndahaʼéivape judío’. Térã ikatu oime odesidi raʼe oipuru pe téra Pablo pórke pe téra Saulo, oĩva hebréope, ojoguaiterei peteĩ palávra oĩva griégope ha orekóva peteĩ signifikádo ndahaʼéiva la iporãmbáva (Rom. 11:13).

h Heta áño oiko rire koʼã mbaʼe, Pablo oskrivi peteĩ kárta umi Galaciaguápe. Upépe haʼe heʼi: “Peẽ peikuaa avei che cherasykatu rupi, aikuaauka hague peẽme primera ves umi notísia porã” (Gál. 4:13).