Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 21

‘Oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼéi che káusare’

‘Oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼéi che káusare’

Pablo oñehaʼã opredika enterovetépe, ha oakonseha umi ansianokuérape

Ñaanalisáta Hechos 20:1-38

1-3. a) ¿Mbaʼe mbaʼépa oiko raʼe Eutico omanórõ guare? b) ¿Mbaʼépa ojapo apóstol Pablo, ha mbaʼérepa ojapóne raʼe upéva?

 PE KOTY yvateguápe, Pablo ojapo peteĩ diskúrso pyharepyte peve. Ha oho rei voi hese, pórke upe koʼẽme ohótama Tróasgui. Koʼág̃a las 12 potáma, ha umi ermanokuéra ojapysakáiti hese. Umi lámpara ohesape pe koty, péro upéicha avei ombyakupa pe lugár ha oñepyrũma hyakuã pe aséite. Peteĩva umi ventánape oguapy hína peteĩ mitãrusu hérava Eutico. Amedída Pablo oñeʼẽ, haʼe opirakutuʼi upépe. Peichaháguinte opytaite voi oke ha oho pe yvýpe, ¡hiʼári pe 3 pisohágui hoʼa!

2 Ojapotaháicha oimeraẽ doktór, oime vaʼerã Lucas vevépe oho raʼe ohecha mbaʼéichapa oĩ Eutico. Péro ndaiporivéima mbaʼeve ojejapo vaʼerã hese, pórke Eutico “omanóma” (Hech. 20:9). Upéi oiko álgo avave noimoʼãiva. Pablo oguejy avei, oñeno pe mitãrusu ári ha heʼi umi héntepe: “Anivéna pejaheʼo, haʼe ningo oikove”. ¡Upepete Eutico oikove jey! (Hech. 20:10).

3 Ko oiko vaʼekue ohechauka porã Jehová ikatuha ojapo oimeraẽ mbaʼe ijespíritu rupive. ¿Ikatúpa jaʼe Eutico omano hague Pablo kúlpare? Nahániri. Upéicharõ jepe, Pablo ndoipotái kuri ko oiko vaʼekue omoñepysanga ni omoñeñandu vai avavépe. Pablo omoingove jeývo Eutícope, katuete umi ermáno opytáne raʼe ipyʼaguapy ha ikyreʼỹve rei opredika hag̃ua. Jahechaháicha, Pablo omombaʼeterei vaʼekue peteĩ persóna rekove, ha nahiʼãi vaʼekue chupe avave heʼi ikáusare oĩ hague algúno omanóva. Upéicha rupi haʼe heʼi vaʼekue: “Aipota peikuaa koestedía oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼeiha che káusare” (Hech. 20:26). Jahechamína mbaʼéichapa ñande ikatu jasegi iñehémplo.

“Oñepyrũ iviáhe Macedóniape” (Hechos 20:1, 2)

4. ¿Mbaʼépa oikopa ramoite kuri Pablo umívare?

4 Ko kapítulo mboyve jahecha kuri ijetuʼupaite hague Pablo umívandi. Éfesope, opredika aja hikuái, ipochypa kuri la hénte ha upévare oikomi tuicha guyryry. Umi ojapóva Ártemis raʼanga opensa kuri opa reitaha la inegosiokuéra, upévare okreáma avei provléma chupekuéra. Péro “opa rire pe sarambi guasu, Pablo ohenoika umi disípulope ha omokyreʼỹ chupekuéra, upéi ojedespedi chuguikuéra ha oñepyrũ iviáhe Macedóniape” (Hech. 20:1).

5, 6. a) ¿Mboy tiémporepa opyta raʼe Pablo Macedóniape, ha maʼerãpa opyta raʼe upépe? b) ¿Mbaʼépa Pablo oñandu vaʼekue iñermanokuérare?

5 Ohokuévo hína Macedóniape, Pablo og̃uahẽ pe puérto de Tróaspe ha ohaʼarõ upépe Títope. Pablo ojotopase kuri hendive pórke upe mboyve haʼe omondo kuri chupe Coríntope (2 Cor. 2:12, 13). Péro ohechakuaávo Tito ndoumoʼãiha hendápe upépe, Pablo odesidíntema oho Macedóniape, ha opyta un áñorupi upépe ‘omokyreʼỹ hag̃ua umi disípulope umi mbaʼe heʼíva rupive’ (Hech. 20:2). a Upéi hasypeve Tito ojotopa Páblondi Macedóniape, ha omombeʼu chupe mbaʼéichapa umi ermáno Corintogua ojagarra pe primera kárta haʼe omondo vaʼekue chupekuéra (2 Cor. 7:5-7). Upéva omokyreʼỹ Páblope oskrivi hag̃ua chupekuéra ótra kárta, pe koʼág̃a hérava 2 Corintios.

6 Lucas ningo heʼi Pablo oho hague Éfesope ‘omokyreʼỹ hag̃ua chupekuéra’, ha upéi ohóvo Macedóniape, Pablo “omokyreʼỹ umi disípulope”. Upéva ohechauka porã Pablo ohayhueterei hague iñermanokuérape. Haʼe ndojoguaiete vaʼekue umi fariséope, oikóva siémpre oapoʼi la hapichápe. Upéva rangue, Pablo vyʼápe ombaʼapo vaʼekue iñermanokuérandi Jehovápe g̃uarã (Juan 7:47-49; 1 Cor. 3:9). Haʼe ndoapoʼíri vaʼekue iñermanokuérape ni tekotevẽrõ guare okorrehi chupekuéra (2 Cor. 2:4).

7. ¿Mbaʼéichapa umi ansiáno ha superintendénte ikatu osegi Pablo ehémplo?

7 Koʼág̃arupi umi ansiáno ha umi superintendénte de sirkuíto oñehaʼãmbaite osegi Pablo ehémplo. Ha oñemoñeʼẽta jave peteĩ ermáno térã ermánape, haʼekuéra ojapo upéva omokyreʼỹ hag̃uáicha chupe, ndahaʼéi okondenaite hag̃ua chupe. Peteĩ superintendénte de sirkuíto aréma ovisitáva umi kongregasión heʼi voi: “La majoría ñane ermanokuéra ningo ojapose iporãva, ijetuʼúnteko chupekuéra sapyʼánte, tahaʼe pórke noñanimái térã katu nosẽi rupi chupekuéra álgo pe opensa haguéicha, ha upéicha rupi ndoikuaavéima mbaʼépa ojapóta”. Umi superintendénte tuicha ikatu oipytyvõ koʼãichagua ermáno ha ermánape (Heb. 12:12, 13).

‘Umi judío opeska hese ojuka hag̃ua chupe’ (Hechos 20:3, 4)

8, 9. a) ¿Mbaʼépa ojoko raʼe Páblope oviahasérõ guare Síriape? b) ¿Mbaʼérepa umi judío ndochaʼeiete vaʼekue Páblore?

8 Macedóniagui Pablo ohasa kuri Coríntope. b Opyta rire upépe 3 mésere, Pablo odesidi ohotaha Síriape, ha upearã oho vaʼerã kuri Cencréaspe ojupi hag̃ua peteĩ várkope. Síriagui haʼe ohose kuri Jerusalénpe ogueraha hag̃ua umi ermáno upepeguápe umi kontrivusión oñembyatýva chupekuéra g̃uarã (Hech. 24:17; Rom. 15:25, 26). c Oĩmbaitéma kuri osẽ hag̃ua oho, péro upéi ojoko chupe peteĩ mbaʼe. ¿Mbaʼépa la oiko vaʼekue? Hechos 20:3 heʼi “umi judío opeskaha hese ojuka hag̃ua chupe”.

9 Nañanesorprendéi vaʼerã jalee jave umi judío ndochaʼeiha Páblore. Chupekuéra g̃uarã ningo Pablo haʼe vaʼekue peteĩ apóstata oheja vaʼekue umi judío rrelihión. Hiʼarive ndaʼaréi Pablo oipytyvõ hague Críspope, pe omoakãva pe sinagóga Coríntope, ojerovia hag̃ua Jesúsre (Hech. 18:7, 8; 1 Cor. 1:14). Ha ótra vuéltape, umi judío odenunsiárõ guare Páblope pe governadór de Acaya renondépe, Galión ojagarrántema omboty upépe la káso ha upéva omonerviosopa chupekuéra (Hech. 18:12-17). Umi judío oime vaʼerã oikuaa raʼe Pablo ndahiʼaremoʼãiha Coríntope ha ohotaha Cencréaspe ojupi hag̃ua la várkope. Upémarõ opeska hese hikuái upépe ojuka hag̃ua chupe. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Pablo upe kásope?

10. ¿Páblopa okyhyjéguinte odesidi raʼe ndohomoʼãiha Cencréaspe? Emyesakã.

10 Pablo ningo ndojapeligraséi vaʼekue la reiete ha ndoipotái avei ojepeʼapa chugui umi kontrivusión oñembyaty vaʼekue. Upévare ndohói Cencréaspe, síno ojevy jeýnte ha ojapo la iviáhe Macedóniarupi, pe ou haguérupi voi. Péro yvýrupi ipeligrósonte vaʼekue avei, pórke tapére heta oĩ vaʼekue la mondaha opeskáva la héntere ha umi posádape katu ndaikatúi vaʼekue avei ojedeskuida. Upéicharõ jepe, Pablo odesidi oho yvýrupi oho rangue Cencréaspe, ohaʼarõhápe hína chupe umi judío. Péro haʼetépe ndohomoʼãi haʼeño. Ko viáhepe omoirũ kuri chupe Aristarco, Gayo, Segundo, Sópater, Timoteo, Tíquico ha Trófimo (Hech. 20:3, 4).

11. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jajekuida japredika jave? b) ¿Mbaʼe ehémplo iporãvapa oheja vaʼekue ñandéve Jesús?

11 Ojapo haguéicha Pablo, ñande kristianokuéra ndajaikói jajapeligra rei japredika aja. Heta sónarupi ermanokuéra osẽmante en grúpo opredika hag̃ua, osino katu osẽ éntre 2. ¿Ha mbaʼépa jajapo oĩ jave ñandepersegíva? Ñambyasýramo jepe upéva oikótante voi (Juan 15:20; 2 Tim. 3:12). Péro ndahaʼéi upe haguére ndajakuidamoʼãiva ñandejehe. Epensamíntena Jesúsre, peteĩ vuéltape ningo umi hénte ojagarráma kuri ita ojapi hag̃uáicha chupe, péro haʼe “okañy ha osẽ pe témplogui” (Juan 8:59). Ha tiémpo rire, umi judío oplaneárõ guare ojukáma hag̃ua chupe, haʼe “ndoikovéima okorre ohechatahárupi chupe umi judío”. Upévare rangue, osẽ oho “peteĩ siuda opytáva pe desiérto ypýpe” (Juan 11:54). Jahechaháicha, Jesús tekotevẽ vaʼekue okuida ijehe okumpli hag̃ua Jehová volunta. Ñande kristianokuéra jajapo avei upéicha (Mat. 10:16).

Haʼekuéra “ovyʼaiterei oikove jey haguére” (Hechos 20:5-12)

12, 13. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu vaʼekue umi ermanokuéra Eutico oikove jeýrõ guare? b) ¿Mbaʼe esperánsapa tuicha ñanembovyʼa koʼág̃arupi?

12 Pablo umíva ningo oviaha hína kuri oñondivepa Macedóniare, péro por lo vísto tapére ojesepara hikuái ha upéi ojotopapa jey Tróaspe. d La Biblia heʼi: “Ha 5 día haguépe rog̃uahẽ hendapekuéra Tróaspe” (Hech. 20:6). e Upe lugárpe Pablo omoingove jey kuri Eutícope, ojeʼéma haguéicha oñepyrũrõ guare ko kapítulo. Eñeimahinamíntena mbaʼéichapa oiméne umi ermáno oñeñandu raʼe ohechávo Eutico oikove jeyha. Hechos 20:12 heʼi ñandéve haʼekuéra ‘ovyʼaiterei hague oikove jey haguére’.

13 Upeichagua milágro ningo ndoikovéima koʼág̃arupi. Upéicharõ jepe, umi omano vaʼekue chugui peteĩ ihénte térã iñamígo, tuicha oñeñandu porãve oikuaávo koʼẽrõite oikove jeytaha (Juan 5:28, 29). Iporã ñanemanduʼa tiémpo rire Eutico omano jey hague iñimperfékto rupi (Rom. 6:23). Péro umi oikove jeýva Jehová múndo pyahúpe orekóta la oportunida oikóvo pára siémpre. Ha umi oikove jeýva yvágape katu ndaikatumoʼãvéima voi omano (1 Cor. 15:51-53). Upe esperánsa ombovyʼaiterei kristianokuérape, tahaʼe umi ohótava yvágape térã umi ótro ovechakuérape (Juan 10:16).

“Umi hénte renondépe ha ogahárupi” (Hechos 20:13-24)

14. ¿Mbaʼépa heʼi vaʼekue Pablo umi ansiáno de Éfesope ojotopárõ guare hendivekuéra Milétope?

14 Pablo umíva osẽ Tróasgui ha oho Asónpe, upéi ohasa hikuái koʼã siuda rehe: Mitilene, Quíos, Samos ha Mileto. Pablo ningo og̃uahẽseterei kuri Jerusalénpe pe Pentekostés mboyve. Upévare ojagarra peteĩ várko oúva direktoite, ndopytáiva pe puérto de Éfesope. Péro ojapuraʼíramo jepe, Pablo oñeʼẽse kuri avei umi ansiáno Efesopeguándi, upévare ojerure chupekuéra ohomi hag̃ua Milétope ha upépe oñeʼẽ hag̃ua (Hech. 20:13-17). Umi ansiáno og̃uahẽrõ guare, Pablo heʼi chupekuéra: “Peẽ peikuaa porã mbaʼéichapa aiko vaʼekue pende apytépe aju ypy guive Asia distrítope: aservi esklávoramo ñande Ruvichápe, cheumílde entéro mbaʼépe ha heta cherasẽ. Che ningo ambohovái vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúva umi judío chejukasérõ guare. Avei peẽ peikuaa che ndakyhyjéi hague haʼe hag̃ua peẽme entéro mbaʼe ideprovéchotava peẽme, ha pomboʼe hague umi hénte renondépe ha ogahárupi. Péro apredika avei hekoitépe umi judío ha griégope, ikatu hag̃uáicha oñarrepenti hikuái, oadora Ñandejárape ha ojerovia ñande Ruvicha Jesús rehe” (Hech. 20:18-21).

15. Japredikáramo jepe heta hendáicha, ¿mbaʼérepa iporã avei japredika ogahárupi?

15 Koʼág̃arupi hetaiterei hendápe ikatu jatopa la héntere japredika hag̃ua chupekuéra. Ojapo haguéicha apóstol Pablo ñande japredika oĩháme la hénte, tahaʼe umi parádape, kállepe térã oĩháme negósio. Péro prinsipálmente ñande testígo de Jehová japredika umi ogahárupi. ¿Mbaʼérepa upéva? Pórke upéva omeʼẽ enterovetévape la oportunida ohendu meme hag̃ua umi notísia porã, ha upekuévo jahechauka avei Jehová nomboykeiha avavépe. Avei, jaháramo umi persóna ipyʼaporãva rogaitépe, ifasilve ñaipytyvõ hag̃ua káda únope asegún umi mbaʼe oikotevẽva. Koʼág̃arupi hetaiterei testígo de Jehová kyreʼỹme opredika “umi hénte renondépe ha ogahárupi”, pórke upéva la ojapóva peteĩ kristiáno tee.

16, 17. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Pablo ipyʼaguasu hague, ha mbaʼéichapa ñande kristianokuéra jasegi hína koʼág̃arupi iñehémplo?

16 Upéi Pablo oexplika umi ansiáno de Éfesope ndoikuaaiha mbaʼépa oikóta chugui og̃uahẽ rire Jerusalénpe. Péro heʼi avei chupekuéra: “Upéicharamo jepe, nacherakateʼỹi che rekovére, síno pe iñimportantevéva chéve g̃uarã haʼe hína adipara ko karréra ipahaite peve ha amohuʼã pe tembiapo ñande Ruvicha Jesús omeʼẽ vaʼekue chéve, aikuaauka porã hag̃ua umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára mbaʼeporãitereíre” (Hech. 20:24). Pablo ningo hasykatu vaʼekue ha oĩ vaʼekue avei heta oñemoĩ mbaretéva hese, péro lomímonte haʼe ipyʼaguasu. Ndohejái vaʼekue mbaʼeve ojoko chupe osegi hag̃ua opredika.

17 Koʼág̃arupi avei, heta vése ikatu hína ijetuʼu kristianokuérandi. Sapyʼánte umi goviérno oproivi ñandehegui heta mbaʼe térã ñandepersegi voi. Algúnope ijetuʼu avei hasy rupi, tahaʼe físikamente térã emosionálmente. Umi imitãvape ojejopy vaipaite jepi avei eskuélape térã koléhiope. Tahaʼe haʼéva situasiónpe, ñande testígo de Jehová ndajaguevíri ha jahechauka ñandepyʼaguasuha, ojapo haguéicha avei Pablo. Upévare siémpre ñañehaʼã ‘japredika porã’ umi notísia porã.

“Peñatendéke pendejehe ha pe ovecha aty kompletoitére” (Hechos 20:25-38)

18. ¿Mbaʼérepa Pablo heʼi vaʼekue oĩramo ndojesalváiva ndahaʼemoʼãiha ikáusare, ha mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri umi ansiáno Efesopegua osegi hag̃ua iñehémplo?

18 Upéi Pablo oakonseha umi ansiánope ha upearã heʼi chupekuéra osegi hag̃ua iñehémplo okuidávo pe kongregasiónre. Péro primerorã heʼi chupekuéra posívlemente ndohechamoʼãveimaha chupe upe rire. Upéi Pablo heʼi: “Aipota peikuaa koestedía oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼeiha che káusare, pórke che ningo aikuaauka peẽme Ñandejára rembipota añomiʼỹre pendehegui mbaʼeve”. ¿Mbaʼéichapa umi ansianokuéra ikatu osegi Pablo ehémplo? Haʼe heʼi chupekuéra: “Peñatendéke pendejehe ha pe ovecha aty kompletoitére, pe espíritu sánto penenombra rupi ansiáno peñangareko hag̃ua Ñandejára kongregasiónre ojapoháicha peteĩ pastór. Upéva haʼe ojogua vaʼekue Itaʼýra tee ruguykuére” (Hech. 20:26-28). Pablo oavisa avei chupekuéra ijapytepekuéra oiketaha “lóvo ñarõ”, oikótava omboʼe “umi mbaʼe noĩporãiva ogueraha hag̃ua hapykuéri umi disípulope”. ¿Mbaʼépa upéicharõ ojapo vaʼerã ansianokuéra? Haʼe heʼi: “Peñatende porãke peikóvo ha penemanduʼa, 3 áño pukukuére, de diakue ha pyharekue aiko hague che resay che rováre añemoñeʼẽ káda únope” (Hech. 20:29-31).

19. ¿Mbaʼeichagua “kristianísmopa” oñepyrũ raʼe 60 áñorupi Jesús omano rire, ha mbaʼépa oiko kon el tiémpo upe haguére?

19 Amo 60 áñorupi Jesús omano rire, oiko la Pablo heʼi vaʼekue. Umi ermanokuéra apytépe oĩ mimíma kuri ojoguáva ‘lóvo ñarõme’. Pe áño 98-pe rupi Juan heʼi vaʼekue voi: “Oĩma heta oñemoĩva Crístore [...]. Haʼekuéra oĩ vaʼekue ñande apytépe, péro osẽ oho ndahaʼéigui ñandeichagua, pórke haʼekuéra haʼérire ñandeichagua opyta vaʼerãmoʼã ñanendive” (1 Juan 2:18, 19). Upéi, amo 200 áñorupi Jesús omano rire, umi ansianokuéra oĩva kongregasiónpe haʼéma apóstata, ha opensa voi iñimportanteveha umi ndahaʼéivagui ansiáno kongregasiónpe. Ha mas o ménos 100 áño upe rire, pe emperadór Constantino onohẽ peteĩ dekréto heʼíva pe “kristianísmo” haʼemaha peteĩ rrelihión ofisiál. Péro upérõ g̃uarã pe “kristianísmo” oñembyaipaitéma kuri. Umi apóstata okopia umi mbaʼe ojejapóva umi dios guaʼúpe g̃uarã ha heʼi umi kristiáno ikatuha avei ojapo. Péicha ojekuaa haʼekuéra omboʼéma hague “umi mbaʼe noĩporãiva”. Umi mbaʼe haʼekuéra omoñepyrũ vaʼekue upe tiémpope, koʼag̃aite peve ogueroviáiti umi kristiáno guaʼu.

20, 21. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Pablo isakrifikádo hague, ha mbaʼéichapa umi ansiáno koʼag̃agua osegi hína iñehémplo?

20 Umi ansiáno apóstata ojaprovechámi vaʼekue umi oĩvare kongregasiónpe. Pablo katu ndaupeichaiete vaʼekue, haʼe idiferénte vaʼekue voi. Pablo naiprovlémai vaʼekue ombaʼapo ha oñemantene hag̃ua, pórke upéicha ndoikomoʼãi ojerure pláta pe kongregasiónpe. Haʼe heta ojesakrifika vaʼekue ermanokuéra rehehápe, upévare heʼi avei umi ansiánope: ‘Pembaʼapo jejopy vaʼerã peipytyvõ hag̃ua umi ikangývape. Ha avei penemanduʼa vaʼerã ñande Ruvicha Jesús heʼi vaʼekuére: “Javyʼaiteve ñameʼẽvo, ñandéve oñemeʼẽ rangue”’ (Hech. 20:35).

21 Ojapo haguéicha Pablo, umi ansianokuéra isakrifikádo vaʼerã avei. Koʼág̃arupi heta omoakãva umi rrelihión omoperõ jepi ijovechakuérape, péro ansianokuéra ndojapói vaʼerã upéicha oñangareko jave “Ñandejára kongregasiónre”. Kristianokuéra apytépe ndaijái ni peteĩ ijejapóva ni ojaprovechaséva hapicháre, pórke umi oipotáva umi hénte ombotuicha chupe opa vaíta katuete (Prov. 25:27). Umi oñemombaʼeguasúva oñemotĩta (Prov. 11:2).

“Enterove hasẽ soro” (Hechos 20:37).

22. ¿Mbaʼérepa umi ansianokuéra oĩva Éfesope ohayhuete vaʼekue Páblope?

22 Pablo ohayhu añete vaʼekue iñermanokuérape, ha upévare haʼekuéra avei ohayhu chupe. Upéicha rupi haʼe ojedespedírõ guare chuguikuéra “enterove hasẽ soro, oañuã ha ohetũ Páblope” (Hech. 20:37, 38). Umi kristiáno koʼag̃agua ohayhueterei avei umi ansiánope, pórke haʼekuéra Pábloicha ojesakrifika pe kongregasiónre oñangareko hag̃ua hesekuéra. Ñanemanduʼávo umi mbaʼe Pablo ojapo vaʼekuére, ajépa ndaikatumoʼãi jaʼe haʼe oexaheráma hague heʼírõ guare: ‘Koestedía oĩramo ndojesalváiva, ndahaʼéi che káusare’ (Hech. 20:26).

b Posívlemente Pablo oĩ aja Coríntope oskrivi pe Kárta a los Romanos.

c Ehecha pe rrekuádro “ Pablo ogueraha umi kontrivusión”.

d Hechos 20:5 ha 6-pe, Lucas omombeʼu umi mbaʼe oikóva haʼe oĩrõguáicha upépe. Upévare heʼi “rojupi”, “rog̃uahẽ”, “ropyta” ha umícha. Upéva ohechauka upérõ haʼe ojotopa jeýma hague Páblondi Filípospe ohokuévo Tróaspe (Hech. 16:10-17, 40).

e Haʼekuéra oviaha kuri 5 díare Filipos guive Troas peve. Ikatu oime upérõ pe yvytu oipeju hatã raʼe ikontrapekuéra, ha upévare ko vuéltape otardave hikuái. Anteve, ojapórõ guare avei hikuái ko viáhe, 2 díape ja og̃uahẽma kuri (Hech. 16:11).