Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 24

“¡Aníke rekyhyje!”

“¡Aníke rekyhyje!”

Oĩ ojukaséva Páblope, péro haʼe okañy chuguikuéra ha oñedefende Félix renondépe

Ñaanalisáta Hechos 23:11–24:27

1, 2. ¿Mbaʼérepa Páblope nosorprendevéima ohechávo oĩha opersegíva chupe Jerusalénpe?

 ¡ORAITÉPE oumi umi guárdia osalva hag̃ua Páblope pe hénte atýgui! Péro ogueraha jeýma chupe kárselpe. Umi hénte aña oñembyaty vaʼekue Jerusalénpe oñepyrũ kuri opersegi Páblope, péro upéva nosorprendevéima chupe, pórke haʼe oikuaa voi kuri ‘ohotaha préso ha heta ohasa asytaha’ (Hech. 20:22, 23). Pablo ndoikuaaporãi vaʼekue mbaʼépa oikóta chugui amo gotyove, péro si oikuaa osegitaha osufri Jesús rehehápe (Hech. 9:16).

2 Oĩ kuri kristiáno oprofetisáva ojepykua ha ojepokuataha Páblope ha oñentregataha chupe “umi hénte ótro tetãyguápe” (Hech. 21:4, 10, 11). Ramoiténte unos kuánto judío oñehaʼãma voi kuri ojuka hag̃ua Páblope. Ha oikopa rire upéva, umi oĩva pe Sanedrínpe haimete voi odeskuartisa chupe, pórke inerviosopa hikuái ohendúvo la Pablo heʼíva chupekuéra. Koʼág̃a Pablo oĩ hína umi soldadokuéra kuartélpe, péro hetáiti ohasa asýta hína, ha hetáiti oĩta la oakusáva chupe (Hech. 21:31; 23:10). Upe moméntope, Pablo oikotevẽterei kuri peteĩ omokyreʼỹ ha okonsoláva chupe.

3. ¿Mávapa ñanemokyreʼỹ ha ñanekonsola koʼág̃arupi jasegi hag̃ua japredika?

3 Koʼã ára pahápe, ñande jaikuaa porã jajepersegitaha. Segunda a Timoteo 3:12 heʼi voi ñandéve: “Enterove oadoraséva Ñandejárape ipyʼaite guive Cristo Jesús disípuloramo, ojepersegíta avei”. Upévare Pábloicha avei, káda tánto ñaikotevẽ peteĩ ñanemokyreʼỹmi vaʼerã jasegi hag̃ua japredika. Upévare pe “esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” siémpre ombou ñandéve umi puvlikasión ñanekonsoláva. Ha ndahaʼéi upévante, ohecha avei hikuái jareko hag̃ua umi rreunión ñanemokyreʼỹtava. ¡Ajépa jaagradesete chupekuéra ojapo haguére koʼã mbaʼe hiʼoraitépe! (Mat. 24:45). Jehová oprometéma ñandéve avave ndaikatumoʼãiha ojoko pe predikasión ni ndaikatumoʼãiha ohundipa isiervokuérape (Is. 54:17; Jer. 1:19). Ñapensamína koʼág̃a Páblore, ¿orekópa raʼe haʼe peteĩ omokyreʼỹva chupe osegi hag̃ua opredika porã oĩramo jepe oñemoĩva hese? ¿Mávapa rakaʼe upéva, ha mbaʼéichapa oñeñandu raʼe Pablo upe rire?

Noñekumplíri peteĩ “huraménto” (Hechos 23:11-34)

4, 5. ¿Mbaʼépa omokyreʼỹ raʼe Páblope, ha mbaʼérepa jaʼekuaa oraitépe oñemokyreʼỹ hague chupe?

4 Pablo osẽ rire pe Sanedríngui, ou hendápe peteĩ iñamígo omokyreʼỹ hag̃ua chupe. La Biblia heʼi ñandéve: “Upe pyharépe ñande Ruvicha oñemboja Pablo rendápe ha heʼi chupe: ‘¡Aníke rekyhyje! Pórke repredika porã haguéicha cherehe Jerusalénpe, péicha avei repredika vaʼerã Rómape’” (Hech. 23:11). ¡Katuete ningo oime vaʼerã omokyreʼỹeterei raʼe Páblope la Jesús heʼíva chupe! Koʼág̃a haʼe oĩma segúro osẽtaha kárselgui, ndojejukamoʼãiha chupe ha ikatutaha oho Rómape oñeʼẽ hag̃ua Jesús rehe upépe.

“Oĩ mas de 40 kuimbaʼe opeskáva hína hese” (Hechos 23:21).

5 Oraitépe Jesús heʼi koʼã mbaʼe Páblope. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Pórke upe koʼẽme mas de 40 judío “okalkula mbaʼéichapa ojukáta Páblope, ha ohura ndokarúi ni ndoyʼumoʼãiha ojuka peve chupe”. ¡Eñeimahinamíntena! Koʼã judío ohura voi ojukataha Páblope, peichaite peve voi ndochaʼéi hese hikuái. Ha peichahágui ndaikatúiramo ojuka chupe, haʼekuéra oguerovia voi oñemaldesitaha chupekuéra térã oikotaha hesekuéra álgo ivaíva (Hech. 23:12-15, nóta). ¿Mbaʼépa la okalkula vaʼekue hikuái ojapotaha? Umi saserdóte prinsipál ha umi ansianokuéra omanda unos kuánto judíope oho hag̃ua heʼi oipota jeyha ojegueraha Páblope pe Sanedrínpe. ¿Maʼerãpa upéva? Oporandu hag̃ua chupe hetave mbaʼe oikuaa porãve hag̃ua la oikóva. Péro upéva heʼi guaʼúnte kuri hikuái, pórke tapére oĩma hína kuri opeskátava Páblore ojuka hag̃ua chupe.

6. ¿Mbaʼéichapa Pablo oikuaa raʼe oĩha ojukaséva chupe, ha mbaʼéichapa umi imitãva ikatu osegi Pablo sovríno ehémplo?

6 Upéicharõ jepe, peteĩ Pablo sovríno ohendu la ojejaposéva itióre, upémarõ oho omombeʼupaite chupe. Upévare Pablo heʼi chupe oho hag̃ua omombeʼu upéva pe komandánte Claudio Lísiaspe (Hech. 23:16-22). Ndajaikuaáiramo jepe ko mitãrusu réra, katuete oiméne Jehová omombaʼeterei chupe ipyʼaguasu haguére. Koʼág̃a avei, Jehová omombaʼe ha ohayhueterei umi imitãvape ohechauka jave ipyʼaguasuha, koʼýte oiméramo oipytyvõ hína Jehová puévlope. Koʼãichagua mitãrusu ha mitãkuña ohechauka nopensaiha ijehénte ha oñehaʼãha omotenonde Ñandejára Rréino hekovépe.

7, 8. ¿Mbaʼépa ojapo raʼe Claudio Lisias ani hag̃ua ojejapo mbaʼeve Páblore?

7 Pe komandánte Claudio Lisias, omoakãva 1.000 kuimbaʼe, oikuaamíre la oñeplaneáva Pablo kóntrape, pyaʼe voi oñepyrũ oorganisa peteĩ grúpo militár. Ko grúpope oĩ kuri 470 kuimbaʼe, algúno ijapytepekuéra haʼe vaʼekue soldádonte, ótro oipurukuaáva lánsa ha oĩ avei umi oikokuaáva kavaju ári. ¿Maʼerãpa haʼe oorganisa ko grúpo? Ikatu hag̃uáicha upe pyharépema voi ogueraha hikuái Páblope Cesaréape, ha okuida hag̃ua hese tapére pono ojehu chupe mbaʼeve. Ha og̃uahẽre Cesaréape ojeraháma vaʼerã kuri chupe pe governadór Félix rendápe. a Cesaréape oiko vaʼekue hetaiterei judío, péro hetave oĩ vaʼekue umi ndahaʼéiva judío. Upépe oiko vaʼekue avei pe governadór de Judea hérava Félix, ha tuicha itrankilove la situasión, ndahaʼeiete vaʼekue Jerusalenpeguáicha. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jerusalénpe oĩ vaʼekue heta umi ndochaʼéiva hapicháre oreko haguérente ótro rrelihión, ha heta vése iviolénto vaʼekue voi hikuái. Cesaréape oĩ vaʼekue avei pe kuartél henerál orekóva umi rrománo Judeagua.

8 Heʼiháicha pe léi rromána upe tiempopegua, Claudio Lisias omondo peteĩ kárta Félixpe omombeʼuhápe chupe la oikóva hína. Lisias omombeʼu chupe haʼe oikuaamíre Pablo haʼeha peteĩ rrománo, oho hague pyaʼe porã osalva Páblope “ojukáta javete chupe” umi judío. Lisias heʼi avei haʼe ndotopaiha mbaʼeve Páblore “ojejuka térã oñemoinge hag̃ua chupe kárselpe”. Péro oikuaágui oĩha ojukaséva chupe, omondo Páblope Félix rendápe ikatu hag̃uáicha pe governadór ohendu la ikáso ha haʼete voi teʼi mbaʼépa ikatu ojejapo chugui (Hech. 23:25-30).

9. a)¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi derécho Pablo oreko vaʼekue ndojerrespetái hague? b) ¿Mbaʼéicha javépa ikatu jaipuru umi derécho jarekóva?

9 ¿Siértopa entéro mbaʼe Claudio Lisias omombeʼu vaʼekue? Nahániri. Jahechávo mbaʼéichapa haʼe omombeʼu la oiko vaʼekue, ojekuaa hese opyta porãsénte hague Félix renondépe. Por ehémplo, haʼe ndoúi kuri osalva Páblope oikuaa haguére haʼeha peteĩ rrománo. Ha Claudio nomombeʼuiete haʼe omanda hague ‘oñeñapytĩ hag̃ua Páblope mokõi kadénape’, ni ndeʼíri ombyepotika hague chupe “omombeʼu porã meve mbaʼérepa umi hénte osapukaipa” ikóntrape (Hech. 21:30-34; 22:24-29). Ojapórõ guare koʼã mbaʼe, Claudio Lisias ndorrespetái kuri umi derécho Pablo oreko vaʼekue haʼe haguére rrománo. Koʼág̃arupi avei, Satanás ojevale umi hénte ifanátikova irrelihiónre ojepersegi hag̃ua Ñandejára siervokuérape. Koʼã hénte ikatu voi hína ñandejokose pono jaadora Jehovápe, jarekóramo jepe derécho jajapo hag̃ua upéva. Péicha jave, Ñandejára siervokuéra oipuru umi derécho orekóva ipaíspe oñedefende hag̃ua ha ohecha mbaʼéichapa pe léi ikatu oprotehe chupekuéra. Upeichaite ojapo vaʼekue Pablo ojechárõ guare peichagua situasiónpe.

“Avyʼaiterei ikatu haguére añeʼẽ ne renondépe añedefende hag̃ua” (Hechos 23:35–24:21)

10. ¿Mbaʼe mbaʼépa ojeʼe vaʼekue Páblore ojapoha?

10 Oĩ aja Cesaréape, Pablo opyta “préso Herodes palásiope” ou peve Jerusaléngui umi oakusáva chupe (Hech. 23:35). Ohasa rire 5 día, og̃uahẽ koʼã hénte. Ou pe súmo saserdóte Ananías, ijavogádo hérava Tértulo ha unos kuánto umi kuimbaʼe oporomoakãva. Primerorã, Tértulo oñehaʼãmbaite opyta porã hag̃ua Félix renondépe, upévare oñepyrũ omombaʼeguasu chupe umi mbaʼe ojapóvare umi judío rehehápe. b Upéi opresenta ikáso ha oñepyrũ oñeʼẽ vai Páblore, heʼi voi hese “ipeligrosoha umi héntepe g̃uarã peteĩ mbaʼasy vaícha” ha omboligaha “umi judío oĩvape guive ko yvy ape ári opuʼã hag̃ua umi governantekuérare”. Ha ndahaʼéi voi upévante, heʼi avei omoakãha “umi nazareno sékta” ha ojagarraha chupe ‘omongyʼase haguére pe témplo’. Umi ótro judío oĩ vaʼekue upépe oñepyrũ “oakusa avei Páblope ha heʼi siertoha entéro koʼã mbaʼe” (Hech. 24:5, 6, 9). Ivaieterei koʼã mbaʼe ojeʼéva Páblore: omboligaha la héntepe opuʼã hag̃ua pe goviérnore, omoakãha peteĩ sékta ipeligrósova ha omongyʼaha pe témplo. Koʼã mbaʼére ikatu vaʼekue voi Félix odesidi ojejuka vaʼerãha Páblope.

11, 12. ¿Mbaʼépa heʼi Pablo oñedefende hag̃ua?

11 Upéi Pablo oñepyrũ oñeʼẽ ha heʼi: “Avyʼaiterei ikatu haguére añeʼẽ ne renondépe añedefende hag̃ua”. Pablo onegapaite la ojeʼéva hese. Haʼe ningo nomongyʼái kuri pe témplo ni nomboligái la héntepe opuʼã hag̃ua pe goviérnore. Upéi Pablo heʼi haʼe “heta áño rire” oho jey hague Jerusalénpe, ha ojapo hague upéva ‘ogueraha hag̃ua pláta’. Upéva haʼe ogueraha hína kuri umi kristiáno opyta vaʼekuépe imboriahueterei pe persekusión ha pe ñembyahýi guasu káusare. Pablo heʼi avei haʼe oike hague pe témplope ‘oñemopotĩ riréma pe léi heʼiháicha’ ha siémpre oñehaʼãha ‘ikonsiénsia potĩ Ñandejára ha kuimbaʼekuéra renondépe’ (Hech. 24:10-13, 16-18).

12 Péro oĩ kuri peteĩ mbaʼe Pablo nonegái vaʼekue. ¿Mbaʼépa raʼe upéva? Haʼe orrekonose kuri osegiha “pe tape haʼekuéra ohenóiva sékta” ha oadoraha ‘ituakuéra ypykue Járape’. Heʼi avei haʼe ogueroviaha “entéro mbaʼe ojeskrivi vaʼekue pe léi ha umi Proféta lívrope”. Pablo ningo heʼi avei ogueroviaha “oñemoingove jeytaha umi ihústova ha iñinhústovape”, ogueroviaháicha avei upéva umi kuimbaʼe oakusáva chupe. Heʼipa rire koʼã mbaʼe, Pablo omeʼẽ jey la oportunida umi judíope oñeʼẽ hag̃ua, upévare heʼi Félixpe: “Koʼã kuimbaʼe oĩva koʼápe tomombeʼu mbaʼe ivaívapa ajapo raʼe ajehusgárõ guare pe Sanedrín renondépe. Peteĩ mbaʼérente ikatu cheakusa hikuái, pórke aimérõ guare henondepekuéra asapukái kuri: ‘¡Koʼág̃a ajehusga hína aguerovia rupi umi omanóva oñemoingove jeytaha!’” (Hech. 24:14, 15, 20, 21).

13-15. ¿Mbaʼéichapa Pablo omoĩ ñandéve ehémplo porã tekotevẽta jave ñañedefende umi autorida renondépe?

13 Sapyʼánte ikatu hína oĩ ñandegueraháva umi autorida renondépe jaadora haguére Jehovápe ha heʼi guaʼúva ñanderehe jakreaha provléma, ñamboligaha la héntepe opuʼã hag̃ua pe goviérnore térã ñaĩha peteĩ “sékta ipeligrósovape”. Péicha jave, Pablo ehémplo tuichaiterei ikatu ñanepytyvõ. Haʼe ndoikói vaʼekue oalavaiterei pe governadórpe opyta porã hag̃ua henondépe, ojapo haguéicha Tértulo. Pablo trankílo porãnte oñeʼẽ vaʼekue, ndahaʼéi heʼi vai guasúva mbaʼeve. Haʼe nomokañýi vaʼekue mbaʼeve, upéva rangue heʼi porãnte mbaʼépa la oikóva hína ofaltaʼỹre el rrespéto avavépe. Pablo heʼi avei ndoúi hague umi “judío Asia distritogua” heʼíva haʼe omongyʼa hague pe témplo. Según pe léi upe tiempopegua, haʼe ikatu vaʼerã kuri ohendu la ojeʼéva hese oñedefende hag̃ua (Hech. 24:18, 19).

14 Heʼíramo jepe entéro koʼã mbaʼe, ¿mbaʼépa la iporãvéva heʼi vaʼekue Pablo? Haʼe ndokyhyjéi vaʼekue oñeʼẽ hag̃ua umi mbaʼe ogueroviávare. Pablo pyʼaguasúpe heʼi vaʼekue ogueroviaha oikove jeytaha umi omanóva, oikuaáramo jepe upéva heta okrea hague chupe provléma oĩrõ guare pe Sanedrínpe (Hech. 23:6-10). ¿Mbaʼérepa Pablo oñeʼẽ raʼe pe rresurreksiónre oñedefendérõ guare? Pórke haʼe oĩ kuri upépe oñeʼẽ hag̃ua Jesúsre ha omombeʼu hag̃ua haʼe oikove jey hague, ndoaseptaséiramo jepe upéva umi judiokuéra oakusáva hína chupe (Hech. 26:6-8, 22, 23). Amo hapópe, upévare voi umi judío omoprovléma hína kuri Páblope: oiko haguére omombeʼu enterovévape umi omanóva oikove jeytaha, ha koʼýte heʼi haguére Jesús oikove jeýma hague.

15 Pábloicha avei, ñande ikatu ñañedefende pyʼaguasúpe. Tuicha ikatu ñanembopyʼaguasuve ñanemanduʼárõ la Jesús heʼi vaʼekuére isegidorkuérape: “Avave ndaijaʼemoʼãi penderehe peẽ haʼe haguére che disípulo. Péro pe oaguantáva pe fin peve, upéva ojesalváta”. ¿Jajepyʼapy vaʼerãpa ñapenságui ndajaikuaamoʼãiha mbaʼépa jaʼéta? No, pórke Jesús heʼi vaʼekue avei: “Haʼekuéra pendejagarra vove pendegueraha hag̃ua, ani pejepyʼapy ndapeikuaáirõ g̃uarã mbaʼépa pejéta. Upe moméntope peje vaʼerã pe espíritu sánto penemomanduʼáva. Pórke ndahaʼemoʼãi peẽ la peñeʼẽtava, síno Ñandejára penepytyvõta peñeʼẽ hag̃ua ijespíritu rupive” (Mar. 13:9-13).

“Félix oñemondýi” (Hechos 24:22-27)

16, 17. a) ¿Mbaʼépa Félix heʼi ha ojapo ohusgárõ guare Pablo káso? b) ¿Mbaʼérepa oiméne Félix oñemondýi raʼe, péro mbaʼérepa pyʼỹi ohenoika Páblope?

16 Félix ningo ohendúma vaʼekue voi mbaʼe mbaʼépa oguerovia umi kristianokuéra. Upévare la Biblia heʼi: “Félix oikuaa porãgui entéro mbaʼe ñande Ruvicha Rape rehegua [péicha ojeʼémi umi kristianokuéra ypykuépe], ombohasánte ótro diarã pe káso heʼívo: ‘Ko káso adesidíta ág̃a ou vove pe komandánte ehersitopegua Lisias’. Upéi omanda pe ofisiál ehersitopeguápe oheja hag̃ua préso pe kuimbaʼépe, péro ani hag̃ua ojopyeterei hendive ha toheja umi iñamigokuéra toipytyvõ chupe umi mbaʼe oikotevẽvape” (Hech. 24:22, 23).

17 Ohasa rire unos kuánto día, Félix ha hembireko Drusila, haʼéva judía, ohenoika Páblope omombeʼu hag̃ua chupekuéra “mbaʼépa heʼise ojejerovia Cristo Jesús rehe” (Hech. 24:24). Upémarõ Pablo oñepyrũ omombeʼu “mbaʼéicha vaʼerãpa peteĩ ihústova, ojejokokuaáva, ha amo gotyove katu enterovépe ojehusgataha”. Pablo heʼipa rire koʼã mbaʼe “Félix oñemondýi”. ¿Mbaʼérepa? Posívlemente pórke haʼe ndojapói umi mbaʼe Pablo heʼi vaʼekue ha upévare omolesta chupe ikonsiénsia. Félix ningo heta mbaʼe vaíma ojapo kuri upe tiémpo peve. Upévare Félix heʼi Páblope: “Koʼág̃a terehónte, péro ág̃a chetiempomi vove rohenoika jeýta”. Félix heta vése ohenoika jey vaʼekue Páblope, ndahaʼéi oipotágui ojepredika chupe, síno oipotágui Pablo omeʼẽ chupe pláta ikatu hag̃uáicha opoi chugui (Hech. 24:25, 26).

18. ¿Mbaʼérepa Pablo omombeʼu “mbaʼéicha vaʼerãpa peteĩ ihústova, ojejokokuaáva, ha amo gotyove katu enterovépe ojehusgataha”?

18 Pablo omombeʼu Félix ha hembirekópe “mbaʼéicha vaʼerãpa peteĩ ihústova, ojejokokuaáva, ha amo gotyove katu enterovépe ojehusgataha”. ¿Mbaʼérepa haʼe ojapo upéva? Pórke Félix ha hembireko voi oikuaase kuri “mbaʼépa heʼise ojejerovia Cristo Jesús rehe”. Pablo ningo omombeʼu porãnte kuri mbaʼépa ojapo ha ndojapói vaʼerã peteĩ osegiséva Crístope, pórke haʼe oikuaa kuri haʼekuéra hekokyʼaha, iñañaha ha iñinhustoha. Péicha haʼe ohechauka Félix ha hembirekópe haʼekuéra ni michĩmi ndoikoiha Ñandejára oipotaháicha. Katuete oiméne upéva oipytyvõ raʼe chupekuéra ohechakuaa hag̃ua Ñandejára ohusgataha entéro persónape umi mbaʼe heʼi, ojapo ha opensávare. Upe moméntope la iñimportánteva, ndahaʼéi kuri mbaʼépa ojedesidíta ojehusga rire Páblope, síno mbaʼépa Ñandejára odesidíta ohusga rire Félix ha hembirekópe. ¡Ndareíri ningo “Félix oñemondýi”!

19, 20. a) ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jatopa jave umi persóna haʼetévaicha oñeinteresáva pe añeteguáre péro nokambiaséiva? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Félixpe nointeresái hague mbaʼépa oiko Páblogui?

19 Japredika jave ikatu hína jatopa umi persóna ojoguáva Félixpe. Koʼãichagua persóna haʼetévaicha oñeinteresáva pe añeteguáre, péro naiñeʼẽrenduséi Jehovápe ni nokambiaséi pe oiko lája. Ñañatende vaʼerã ñaipytyvõse jave koʼãichagua persónape. Pablo ojapo haguéicha, trankílo porãnte ñamombeʼukuaa chupekuéra mbaʼéichapa oiko vaʼerã peteĩ oserviséva Ñandejárape. Upéva ikatu hína opoko ikorasõre, moõ jaikuaapáta avei. Upéicharõ jepe, jahechakuaáramo peteĩ persónare nokambiaseiha, natekotevẽi jaiko hapykuéri. Upéva rangue, iporãvéta jaheka umi si oikuaaséva pe añetegua ha okambiaséva.

20 ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe Félix rehe? ¿Mbaʼépa haʼe oreko raʼe ikorasõme? Upéva oñemombeʼu ñandéve Hechos 24:27-pe, heʼihápe: “Ohasa rire 2 áño, Félix rendaguépe ojupi Porcio Festo, péro Félix ohejánte préso Páblope opyta porãségui umi judío ndive”. Jahechaháicha, Félixpe nointeresái vaʼekue mbaʼépa oiko Páblogui. Félix oikuaa vaʼekue umi oikóva ‘ñande Ruvicha Rapére’ nopuʼãiha pe goviérnore ni nomboligaiha ótrope ojapo hag̃ua upéva (Hech. 19:23). Haʼe oikuaa vaʼekue avei Pablo ndojapói hague mbaʼeve pe léi oproivíva. Upéicharõ jepe, Félix ndopoíri chugui “opyta porãségui umi judío ndive”.

21. ¿Mbaʼépa ojapo Pablo ojupi rire ogoverna hag̃ua Porcio Festo, ha mbaʼépa oiméne osegi omokyreʼỹ raʼe Páblope?

21 Ohechaukaháicha pe último versíkulo oĩva Hechos kapítulo 24-pe, Pablo oĩti kuri préso Porcio Festo ojupírõ guare Félix rekovia. Oñekambia rire pe governadór, Pablo hetaiterei vése oñepresenta diferénte autorida renondépe oñedefende hag̃ua. Jaʼétamante voi oñekumpli porã hague hese la heʼíva Lucas 21:12-pe, pórke Pablo heta vése oñepresenta “umi rréi ha governadór renondépe”. Ha jahechataháicha upe rire, haʼe oñeʼẽ vaʼekue avei pe governánte omanda guasuvévape upe tiémpope. Oikóramo jepe hese koʼã mbaʼe, Pablo núnka ndoúi vaʼekue ijerovia kangy. Katuete oiméne osegi ikyreʼỹ imanduʼávo Jesús voi heʼi hague chupe: “¡Aníke rekyhyje!”.

a Ehecha pe rrekuádro “ Félix: governadór Judeapegua”.

b Tértulo oagradese kuri Félixpe, pórke haʼe rupive umi judiokuéra ‘oiko pyʼaguapýpe’. ¿Siértopa raʼe upéva? Nahániri. Legálmente Judéape ndaiporiguasúi vaʼekue pyʼaguapy Félix ogoverna aja, ha ñakomparáramo umi ótro goviérno oĩ vaʼekuére, umi judío opuʼã peve Rómare, jahecha Félix tiémpope saʼietereive voi oĩ hague pyʼaguapy. Ha Tértulo heʼírõ guare haʼekuéra ‘oagradesetereiha chupe’ umi mbaʼe ojapóvare, ijapu hína kuri avei. Umi judío ningo ndochaʼeieterei kuri Félix rehe pórke ikáusare la majoría umi judío oiko asyeterei vaʼekue. Hiʼarive haʼe noponderái vaʼekue umi judío opuʼãvare pe goviérnore (Hech. 24:2, 3).