Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 10

‘Jehová ñeʼẽ oñemog̃uahẽ hetave hendápe’

‘Jehová ñeʼẽ oñemog̃uahẽ hetave hendápe’

Pédrope oñeguenohẽ kárselgui ha umi kristiáno osegi opredika ojepersegíramo jepe chupekuéra

Ñaanalisáta Hechos 12:1-25

1-4. ¿Mbaʼe situasión ijetuʼúvapa ombohovái Pedro, ha mbaʼéichapa reñeñandúne reimérire upe situasiónpe?

 ¡EÑEIMAHINAMÍNA! Vaikuépe ojegueraha Pédrope kárselpe, ha hatã hyapu peteĩ fero okẽ de iérro oñembotýva hapykuéri. Pedro noĩri upépe haʼeño pórke oñeenkadena chupe mokõi guárdiare. Haʼe opyta upépe ohaʼarõ, oikuaa peve mbaʼépa ojejapóta chugui, oiméne oĩ upépe heta órare térã ikatu voi oime heta díare raʼe. Oĩvo upépe, Pedro omaña umi rréhare, umi kadéna orekóvare ijehe ha umi guárdiare. Pévante la ikatúva ohecha.

2 Upéi oñemombeʼu Pédrope la isenténsia, ha ndahaʼéi la iporãmbáva. Rréi Herodes Agripa Primero odesidi ojukataha chupe. a Pe Páskua ohasapa rire, Herodes ojukase Pédrope umi hénte rovake, ombovyʼa hag̃ua umi héntepe ku omeʼẽramoguáicha peteĩ rregálo chupekuéra. Péva ndahaʼeiete kuri peteĩ amenása reínte, ha Pedro oikuaa Herodes ikatuha ojapo upéva, pórke ramoiténte ojukáma voi apóstol Santiágope.

3 Upe pyhare Pedro oikuaáma kuri ojejukataha chupe al ótro día. ¿Mbaʼépa oiméne opensa raʼe oĩ aja pe kárselpe? Unos kuánto áño upe mboyve Jesús heʼíma vaʼekue voi ojejagarra ha ojeguerahataha ojejuka hag̃ua chupe. ¿Oimépa imanduʼa hína raʼe upévare? (Juan 21:18, 19). Oiméne Pedro oikuaase raʼe og̃uahẽmapa upe día.

4 ¿Mbaʼépa nde ejapo vaʼerãmoʼã reimérire Pedro situasiónpe? La majoría ningo ojedesesperáta ha operdétama la esperánsa. Péro ivaíramo jepe la isituasión, Jesús disipulokuéra oikuaa lomímonte ikatuha oreko esperánsa. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende la Pedro ha umi ótro disípulo ojapo vaʼekuégui upérõ? ¡Jahechamína!

“Pe kongregasión oñemboʼe meme” (Hechos 12:1-5)

5, 6. a) ¿Mbaʼérepa Herodes oñepyrũ oataka pe kongregasiónpe, ha mbaʼéichapa ojapo upéva? b) ¿Mbaʼérepa umi ermáno opyta vaieterei Santiago omanórõ guare?

5 Jahecháma haguéicha kapítulo 9-pe, Cornelio ha ihentekuéragui oikóvo kristiáno, upéva tuichaiterei mbaʼe kuri pe kongregasión kristiánape g̃uarã. Péro umi judío ndahaʼéiva kristiáno oiméne oñesorprendepa raʼe ohechávo umi judío kristiáno ojeheʼaha umi ndahaʼéivare judío oadora hag̃ua Jehovápe.

6 Herodes ningo iletradoiterei ha opilla la oikóva, upévare oaprovechase upe oportunida oñemoĩ porã hag̃ua umi judíondi. Upévare oñepyrũ opersegi umi kristiánope. Por ehémplo, haʼe oikuaáne raʼe Santiago haʼe hague Jesús amigoite, upévare “espádape ojuka Santiágope, haʼéva Juan ermáno” (Hech. 12:2). Upéva oiméne oheja vaieterei raʼe pe kongregasiónpe. Santiago ningo ohecha vaʼekue Jesús okambiapárõ guare ha oñepyrũ omimbipa, avei haʼe ohecha hetave ótro milágro umi ótro apóstol ndohechái vaʼekue (Mat. 17:1, 2; Mar. 5:37-42). Jesús ohenói vaʼekue voi Santiago ha iñermáno Juánpe “Arasunu Raʼy”, pórke ikyreʼỹeterei hikuái (Mar. 3:17). Upéicharõ haʼe omanórõ guare, umi ermáno opyta yvýre, pórke omano chuguikuéra peteĩ ermáno ipyʼaguasu ha ifieletereíva.

7, 8. ¿Mbaʼépa ojapo pe kongregasión Pédrope oñemoinge rire kárselpe?

7 Herodes okalkula haguéicha, umi judío ovyʼaiterei Santiago omanórõ guare. Péva ombopyʼaguasúma chupe ha ikuãchaʼĩ Pedrorehaitéma. Oñepyrũvo ko kapítulo jahecha Pedro oĩmaha kárselpe. Ha Agripa oiméne imanduʼa raʼe mbaʼéichapa ótra vuéltape umi apóstol okañýma voi kuri pe kárselgui, jahecha haguéicha kapítulo 5-pe. Upéicha rupi ko vuéltape haʼe ojasegurase kuri ani hag̃ua Pedro okañy. Upévare ojagarra ha oenkadena chupe mokõi guárdiare, ha omoĩ ótro 16 guárdia oñoturnáva ára ha pyhare oñatende hag̃ua hese. Péicha Pedro ndaikatumoʼãi kuri okañy ni mbaʼevéicharõ. Péro la okañy sapyʼárõ, umi guárdia ojejukáta kuri. Upe situasión ijetuʼuetévape, ¿mbaʼéichaiko umi ermáno ikatúta oipytyvõ chupe?

8 Haʼekuéra oikuaa porã kuri mbaʼépa ojapo vaʼerã. Hechos 12:5 heʼi: “Pedro opyta kárselpe, péro pe kongregasión oñemboʼe meme hese Ñandejárape ipyʼaite guive”. Jahechaháicha, umi ermáno oñemboʼe ha ojerure asy kuri Pedro rehehápe. Santiágope ojejuka haguére haʼekuéra ndahaʼéi kuri opytáva ndojeroviavéi, síno haʼekuéra osegi ojerovia Jehová ohendutaha iñemboʼekuéra. Jehovápe g̃uarã ningo iñimportanteterei ñañemboʼe chupe, ha upe jajeruréva oĩ porãramo ivoluntándi, haʼe katuete okontestáta ñandéve (Heb. 13:18, 19; Sant. 5:16). Kristianokuéra siémpre imanduʼa vaʼerã upévare.

9. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe umi kristianokuéra ehémplo?

9 ¿Ndépa reikuaa algún ermáno ohasa asýva hína? Ikatu oime ojepersegi chupe, pe goviérno oñemoĩ hese térã osufri hína peteĩ desástre naturál káusare. ¿Ndaikatuichénepa eñemboʼemi hese? Térã ikatu oime reikuaa ótro ermáno orekoha hína ótro provléma, por ehémplo oñemoĩ hese ihentekuéra, oñedesanima, térã ohasa hína ótro situasión ijetuʼúva. Ñapensaʼimíramo ñañemboʼe mboyve, ikatu hína ñanemanduʼa koʼã ermánore, péicha ñañemboʼe vove ikatúta ñamensiona herakuéra, ha Jehová katuete ohendúta ñane ñemboʼe (Sal. 65:2). Ñande jajecháramo umichagua situasiónpe, ñande jaipotátante voi avei ñane ermanokuéra oñemboʼe ñanderehe.

Ñañemboʼékena siémpre umi ñane ermáno oĩvare préso ojerovia haguére

“Eju che rapykuéri” (Hechos 12:6-11)

10, 11. Emombeʼu mbaʼéichapa Jehová ánhel onohẽ Pédrope kárselgui.

10 ¿Okyhyjépa raʼe Pedro omanórõ g̃uarã? Ndajaikuaái upéva, péro upe pyharépe haʼe trankiloite oke hína kuri umi mokõi guárdia mbytépe. Haʼe ojeroviaiterei Jehováre, upévare tahaʼe haʼéva la oikótava hese pe ótro día, haʼe oĩ segúro Jehová oĩtaha hendive (Rom. 14:7, 8). Péro oiméne haʼe ni noñeimahinái kuri la oikótava hína upe riremi. Derrepentete peteĩ lus ohesapepa pe kalavóso, ha peteĩ ánhel oñemboʼy hína upépe. Umi guárdia ni ndohechái kuri ko ánhelpe, péro haʼe omombáy Pédrope ha umi kadéna imbaretetéva oreko vaʼekue ipóre hoʼapa.

“Og̃uahẽ pe okẽ de iérro oĩháme ha upéva ojeavri ijeheguieténte, upe okẽrupi ikatu vaʼekue ojeho pe siudápe” (Hechos 12:10).

11 Pe ánhel ndahetái oñeʼẽ Pédrope, péro heʼipaite chupe la ojapo vaʼerã. Heʼi chupe: “¡Pyaʼe epuʼã! […] Eñemonde ha emoĩ ne sandália. […] Emoĩ ndejehe ne mánto”. Upepete Pedro ojapo la heʼíva chupe. Upéi pe ánhel heʼi: “Eju che rapykuéri”. Haʼe osegi pe ánhelpe ha osẽ hikuái pe kalavósogui, ohasa hikuái umi guardiakuéra renondérupi ha oguata mbeguekatu ohóvo pe okẽ de iérro gotyo. Pedro oiméne oikuaase raʼe mbaʼéichapa osẽta hikuái upérupi. Péro upe riremínte opilláma. Haʼekuéra og̃uahẽvo upépe, pe okẽ “ojeavri ijeheguieténte”. Pedro ni ndopilláiti hína la oikopáva, péro ohasa hikuái pe okẽrupi ha osẽma katu pe kállepe, upépe pe ánhel ohejántema chupe. Pedro opyta oñemboʼy upépe haʼeño ha opilla sapyʼa la oikopáva. Opilla ndahaʼéi hague peteĩ visión, síno pe ánhel oipytyvõ chupe osẽ hag̃ua pe kárselgui (Hech. 12:7-11).

12. ¿Mbaʼérepa ñanemokyreʼỹete ñapensáramo mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ kuri Pédrope?

12 Opokoiterei ñanderehe ñapensávo mbaʼeichaitépa Jehová ipoderóso ha oipytyvõ isiervokuérape. Epensamíntena, Herodes omoinge Pédrope kárselpe, ha chupe Roma voi onombra kuri rréi, hiʼarive ndaipóri vaʼekue voi ótro goviérno ipoderosovéva Rómagui. Upéicharõ jepe, Pedro lomímonte osẽ pe kárselgui. Upéva ndeʼiséi Jehová koʼag̃aite peve ojapotaha umichagua milágro isiervokuéra rehehápe. Haʼe ndojapói kuri upéva Santiago rehehápe, ha tiémpo rire ndojapói avei upéva Pedro rehehápe oñekumplítarõ guare la Jesús oprofetisa vaʼekue. Umi kristiáno koʼag̃agua nohaʼarõi voi Jehová ojapotaha koʼãichagua milágro hesehapekuéra, péro ñaĩ segúro Jehová nokambiaiha (Mal. 3:6). Haʼe koʼẽrõite ojevaléta Itaʼýrare oguenohẽ hag̃ua umi héntepe pe ñemano poguýgui, péva ningo haʼete voi peteĩ kársel ndaikatúiva oñesẽ chugui (Juan 5:28, 29). Koʼãichagua promésa porãite ñanembopyʼaguasu jasegi hag̃ua ñandefiél toiko la oikóva.

“Ohecha chupe ha opyta ijurujaipa” (Hechos 12:12-17)

13-15. a) ¿Mbaʼépa ojapo raʼe umi ermáno Pedro og̃uahẽrõ guare María rógape? b) ¿Mbaʼe rehepa oñepyrũ oñeʼẽve koʼág̃a lívro de Hechos, péro mbaʼépa jaikuaa porã Pedro osegi hague ojapo?

13 Pedro oñemboʼy hína pe kállepe ha koʼág̃a oikuaase moõ gotyopa ojapíta. Upéi imanduʼa ag̃uiete upégui oikoha peteĩ ermána hérava María. Posívlemente haʼe viúda vaʼekue ha ndahaʼéi vaʼekue la imboriahuetereíva, upévarente oreko kuri peteĩ óga tuicháva ikatuhápe oñembyaty peteĩ kongregasión. María haʼe vaʼekue Juan Marcos sy. Koʼápe primera ves oñeñeʼẽ ko ermánore, péro upe rire oiko chugui Pedro amigoite, Pedro ohayhu voi chupe itaʼýraicha (1 Ped. 5:13). Upe pyharépe, heta ermáno oĩva pe kongregasiónpe oĩ hína kuri María rógape ha oñemboʼe Pédrore, hiʼarive pyharepytéma kuri. Haʼekuéra oñemboʼéne raʼe ojepoi hag̃ua Pédrogui, péro ni noimoʼãi hikuái mbaʼéichapa Jehová okontestáta chupekuéra.

14 Pedro og̃uahẽ pe ógape ha ombota pe okẽ entradapegua. Upépe ou peteĩ sirviénta hérava Rode ohecha hag̃ua mávapa la oúva. Pe téra griego Rode heʼise “Rosa”. Haʼe ohendúrõ guare Pedro ñeʼẽ ni ndoroviaséi, ha ovyʼaitereígui ni ndoavríri la okẽ ha odipara oho oavisa umi ermánope Pedro oĩha upépe. Péro umi ermáno ndoroviái chupe ha heʼi voi hese itavyraimaha. Péro Rode heʼi jey jey chupekuéra Pedroha la oúva. Upévare umi ermáno oñepyrũ opensa siertoha la heʼíva, péro heʼi hikuái oiméne hag̃ua péva haʼe peteĩ ánhel orrepresentáva Pédrope (Hech. 12:12-15). Upe aja Pedro osegi ombota pe okẽ ojeju peve ojeavri chupe.

15 Umi ermáno oho oavri hag̃ua pe okẽ ha ohechávo chupe “opyta ijurujaipa” (Hech. 12:16). Pedro oñehaʼã otrankilisa chupekuéra, pórke haʼekuéra ovyʼaitereígui ayvu ojapo. Upéi haʼe oñepyrũ omombeʼu chupekuéra la oiko vaʼekue ha ojerure chupekuéra tomombeʼu disípulo Santiágope ha umi ótro ermánope. Upéi haʼe oho jey upégui pono otopa hese Herodes soldadokuéra. Posívlemente ohóne raʼe oservi jey Jehovápe peteĩ lugár isegurovehápe. Upe guive noñeñeʼẽguasuvéima hese lívro de Héchospe, sólamente oñeñeʼẽ jey hese kapítulo 15-pe, haʼe oipytyvõrõ guare oñesolusiona hag̃ua pe provléma sirkunsisión rehegua. Upéi lívro de Hechos oñepyrũma oñeʼẽve Páblore ha umi viáhe de predikasión ojapo vaʼekuére. Péro jaikuaa porã Pedro osegíne hague omokyreʼỹ ermanokuérape tahaʼe haʼéva la lugár oho haguépe. Haʼe osẽrõ guare oho María rógagui, umi ermáno opytáne raʼe ovyʼaiterei.

16. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe javyʼaitereitaha amo gotyove?

16 Sapyʼánte Jehová tuicha osorprende isiervokuérape ojapóvo umi mbaʼe avave ni noimoʼãiva. Péicha jave ombovyʼaiterei chupekuéra. Peichaite oñeñandu vaʼekue Pedro ermanokuéra upe pyhare. Ha ñande avei sapyʼánte ñañeñandu péicha Jehová ñanevendesi jave (Prov. 10:22). Koʼẽrõitéma jahecháta mbaʼéichapa oñekumplipaite Jehová promesakuéra ko múndo tuichakuére. Ñande ndaikatúi ni ñañeimahina mbaʼeichaitépa ñanembovyʼáta umi mbaʼe haʼe ojapótava. Upéicharõ, ñande jasegíramo ñandefiél Jehovápe, katuete heta javyʼáta amo gotyove.

“Jehová ánhel okastiga chupe” (Hechos 12:18-25)

17, 18. ¿Mbaʼérepa umi hénte ohecharamo joa raʼe Heródespe?

17 Herodes tuicha oñesorprende ha orrenegaiterei oikuaárõ guare Pedro osẽ hague pe kárselgui. Upévare omanda ojeheka hag̃ua Pédrope ha toporandu hikuái umi guárdiape mbaʼépa la oiko vaʼekue. Upéi Herodes omanda “ojekastiga hag̃ua” umi guárdiape, ha posívlemente ojejukáne raʼe chupekuéra (Hech. 12:19). Herodes ikonosído vaʼekue voi iñañaiterei ha noponderái haguére avavére. ¿Péro mbaʼe kastígopa ohupytýta raʼe chupe?

18 Herodes ijorgullosoiterei vaʼekue ha oiméne ndoikuaái raʼe moõpa omoingéta la hova ndaikatúi haguére ojuka Pédrope. Péro upe riremínte oñepresenta chupe la oportunida oñeñandu porã jey hag̃ua. Unos kuánto iñenemigokuéra oñembyatyse kuri hendive oñemoĩ porã hag̃ua hikuái oñondive, ha Herodes oaprovechase upe oportunida ojapo hag̃ua peteĩ diskúrso hetaiterei hénte rovake. Lucas omombeʼu Herodes omonde hague “umi ao porã oipurúva umi rréi”. Pe istoriadór Josefo heʼi pe ijao ojejapo hague de pláta, upévare ojopévo hese pe kuarahy, Herodes haʼete omimbi ha ojajaipáva voi. Ko governánte ijejapoitéva ojapo rire la idiskúrso, umi hénte ohecharamógui chupe osẽ heʼi: “¡Ko oñeʼẽva ndahaʼéi peteĩ kuimbaʼe, síno peteĩ dios hína!” (Hech. 12:20-22).

19, 20. a) ¿Mbaʼérepa Jehová okastiga raʼe Heródespe? b) ¿Mbaʼérepa ñanemokyreʼỹete pe rreláto oñeʼẽva Herodes rehe?

19 Ñandejárape añoite ningo oñemombaʼe vaʼerã péicha, ha Haʼe ohechapaite hína kuri la oikóva. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri Herodes? Haʼe okorrehi vaʼerã kuri umi héntepe heʼívo chupekuéra ndovaleiha péicha omombaʼeguasu chupe. Péro haʼe ndojapoiete upéva ha péicha oñekumpli hese la heʼíva Proverbios 16:18: “Pe oñemombaʼeguasúva, upe rire tuicha oñemotĩta”. ¿Mbaʼépa oiko upéi? “Upepete Jehová ánhel okastiga chupe” ha Herodes omano vaieterei. Haʼe ou “hasyete, hasopa ha omano” (Hech. 12:23). Josefo omombeʼu avei rréi Herodes derrepentete ou hague hasy, ha haʼe voi orrekonose oiko hague hese upéva pórke oheja umi hénte omombaʼeguasu chupe. Josefo omombeʼu avei pe rréi ohasa asy hague 5 díare omano mboyve. b

20 Sapyʼánte haʼetévaicha ñandéve umi persóna iñañáva osẽha la ijidéape ha ojapoha hikuái ojaposéva. Péro upéva ndajahecharamói vaʼerã pórke “ko múndo kompletoite oĩ pe aña poguýpe” (1 Juan 5:19). Avése umi iñañáva operhudika avei Ñandejára siervokuérape ha haʼetévaicha opyta reíva la ojapóva hikuái. Upévare koʼãichagua rreláto ñanemokyreʼỹeterei, pórke ohechauka Jehová ohusgaha umi iñañávape ha ndochaʼeiha pe inhustísiare (Sal. 33:5). Upévare haʼe koʼẽrõitéma ojapóta hustísia.

21. ¿Mbaʼépa la iñimportantevéva ñaaprendéva Hechos kapítulo 12-pe, ha mbaʼérepa upéva ñanemokyreʼỹete?

21 Opakuetévo ko rreláto, heʼi peteĩ mbaʼe ñanemokyreʼỹetereíva: “Jehová ñeʼẽ katu oñemog̃uahẽ hetave hendápe ha heta hetave oĩ umi ojeroviáva” (Hech. 12:24). Upéva ohechauka mbaʼeichaitépa Jehová ovendesi kuri pe predikasión. Ha ñane tiémpope upeichaite avei. Hechos kapítulo 12 omombeʼu mbaʼéichapa omano kuri peteĩ apóstol ha mbaʼéichapa ótro osẽ kárselgui. Péro ndahaʼéi umíva la iñimportantevéva, síno ko kapítulo ohechauka mbaʼéichapa Jehová siémpre ogana Satanáspe. Haʼe ningo ohundipase kuri umi kristiánope ha ojokose pe predikasión, péro ndaipuʼakái Jehováre. Satanás siémpre operdéta ha avei entéro umi ótro ojokoséva pe predikasión (Is. 54:17). Péro umi oñemoĩva Jehová ha Jesús ykére, siémpre oganáta. ¡Ajépa ñanemokyreʼỹete upéva! ¡Tuichaiterei priviléhio ningo ikatu haguére ko tiémpope ñamombeʼu “Jehová ñeʼẽ”!

a Ehecha pe rrekuádro “ Rréi Herodes Agripa Primero”.

b Peteĩ doktór oñeʼẽ umi mbaʼe omombeʼu vaʼekuére Lucas ha Josefo, ha asegún upéva pe doktór heʼi oiméne hague Herodes ryekue henyhẽte voi ysógui, upévare la hyekue oñetrankapa ha haʼe omano. Pe persóna orekóva peichagua yso, sapyʼánte ovomita voi la yso, osino katu umi yso osẽmba pe persóna retégui haʼe omano riréma. Peteĩ lívro heʼi: “Lucas haʼe rupi doktór omombeʼu porãiterei la oiko vaʼekue Heródesre. Upévare ñande ikatu japilla porã mbaʼeichaitépa Herodes omano asy vaʼekue”.