Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 9

‘Ñandejára otrata enterovépe peteĩchante’

‘Ñandejára otrata enterovépe peteĩchante’

Umi kristiáno oñepyrũ opredika umi extranhéro noñesirkunsidáivape

Ñaanalisáta Hechos 10:1–11:30

1-3. ¿Mbaʼe visiónpa ohecha raʼe Pedro, ha mbaʼérepa ñantende vaʼerã mbaʼépa heʼise?

 ÁÑO 36-pe apóstol Pedro oĩ Jópepe ha oñemboʼe hína Ñandejárape peteĩ terrása guive. Haʼe unos kuánto díarema opyta hína upépe, peteĩ kurtidór hérava Simón rógape. Simón ningo oiko pe mar kóstare ha ombaʼapo umi animál pirekuére. Umi judío opensa vaietereími umi ombaʼapóvare péicha ha upévare algúno ni mbaʼevéicharõ ndopytaichéne peteĩ kurtidór rógape. a Péro Pedro nopensái kuri upéicha. Upéicharõ jepe Jehová ohechaukáta hína kuri Pédrope mbaʼeichaite pevépa Haʼe otrata enterovépe peteĩchante. Upévare Pedro ojupírõ guare pe terrásape oñemboʼe hag̃ua, Jehová oaprovecha upéva omboʼe hag̃ua chupe peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva.

2 Pedro oñemboʼe aja hína pe terrásape ohecha sapyʼa peteĩ visión ha la ohecháva upe visiónpe katuete osorprendéta kuri oimeraẽ judíope. Haʼe ohecha pe yvága ojeavriha ha oguejyha upégui peteĩ savana de líno joguaha, ha pype ohecha oĩha heta animál pe léi heʼíva ikyʼaha. Upéi ohendu peteĩ oñeʼẽva ha heʼíva chupe okarnea ha hoʼu hag̃ua umíva. Péro Pedro orresponde: “Che arakaʼeve ndaʼúiva mbaʼeve ikyʼa ha ojeproivíva pe léipe”. Upéi 3 vése voi ojeʼe chupe: “Anive ere ikyʼaha umi mbaʼe Ñandejára omopotĩma vaʼekue” (Hech. 10:14-16). Oiméne Pedro nontendéi raʼe mbaʼépa heʼise ko visión, péro upe riremínte ontendétama kuri.

3 ¿Mbaʼépa heʼise raʼe pe visión? Iñimportanteterei ningo ñantende upéva, pórke péicha japilláta mbaʼéichapa Jehová otrata enterovépe. Ha ñande kristiáno ndaikatumoʼãi voi japredika porã umi notísia porã oñeʼẽva pe Rréinore, ndajaikuaáiramo mbaʼépa Jehová opensa umi héntere. Ñantende porã hag̃ua ko mbaʼe, ñaanalisamíta la oiko vaʼekue Pedro ohecha mboyve pe visión ha jahecháta mbaʼépa oiko ohecha rire pe visión.

“Pyʼỹi oñemboʼe ojerure asy hag̃ua Ñandejárape” (Hechos 10:1-8)

4, 5. ¿Mávapa raʼe Cornelio, ha mbaʼépa oiko haʼe oñemboʼe aja?

4 Pedro oiméne ni noñeimahinái raʼe, un día haʼe ohecha mboyve pe visión, peteĩ kuimbaʼe hérava Cornelio ohecháma hague avei ótro visión Cesaréape. Péva opyta kuri upégui 50 kilómetrorupi nórte gotyo pe Pedro oĩhágui. Cornelio haʼe vaʼekue peteĩ senturión pe ehérsito rromanopegua ha haʼe vaʼekue “peteĩ kuimbaʼe okyhyjéva Ñandejáragui”. b Avei haʼe omoakã porãiterei vaʼekue hogapy, pórke haʼe oadora voi Ñandejárape “enterove umi hogayguándi”. Cornelio ndahaʼéi vaʼekue judío, ni ndoikéiti judiokuéra rrelihiónpe, síno haʼe vaʼekue peteĩ extranhéro noñesirkunsidáiva. Upéicharõ jepe, haʼe oipytyvõmi umi judío oikotevẽvape omeʼẽvo chupekuéra pláta, rregálo ha hetave mbaʼe. Avei haʼe pyʼỹi oñemboʼémi “ojerure asy hag̃ua Ñandejárape” (Hech. 10:2).

5 Cornelio oñemboʼe hína kuri hógape, kaʼaru pe las 3 rupi, ha upéi oñepyrũ ohecha peteĩ visión. Upe visiónpe peteĩ ánhel heʼi chupe: “Ñandejára ohendu ha oguerohory ne ñemboʼe, ha haʼe ohecha mbaʼéichapa rejapo heta mbaʼe porã umi imboriahúva rehehápe, ha haʼe imanduʼa umívare” (Hech. 10:4). Pe ánhel heʼi Cornéliope omondo hag̃ua unos kuánto kuimbaʼépe ohenoika hag̃ua apóstol Pédrope, ha haʼe ojapo upéva. Cornelio ndahaʼéi rupi peteĩ israelita oñesirkunsidáva, ndaikatúi vaʼekue ojapo heta mbaʼe ojapóva umi israelita. Péro koʼág̃a orekótama pe oportunida oiko hag̃ua chugui pe primer kristiáno noñesirkunsidáiva ha ndahaʼéiva israelita.

6, 7. a) Emombeʼu peteĩ experiénsia ohechaukáva Jehová oipytyvõha umi oikuaasévape chupe. b) ¿Mbaʼépa ñanemboʼe peichagua experiénsia?

6 Ha ko ñane tiémpope, ¿ohendúpa Ñandejára umi hénte oñemboʼévape oikuaasevégui chupe? Jahechamína peteĩ experiénsia. Peteĩ kuñakarai oikóva Albániape, ojagarra peteĩ ermánagui peteĩ rrevísta La Atalaya, ha upe rrevísta oreko kuri unos kuánto konsého tuakuérape g̃uarã, omongakuaa porã hag̃ua ifamíliape. c Pe kuñakarai heʼi pe Testígo og̃uahẽ vaʼekuépe hógape: “Ndacheroviamoʼãi ningo, péro ndépa eikuaa che añemboʼe hague hína Ñandejárape, ha ajerure chupe tachepytyvõmi amongakuaa porã hag̃ua che membykuérape. ¡Ñandejárante voi nembou! La eréva opokoiterei cherehe ha ko informasión la aikotevẽva hína kuri”. Upéi ko kuñakarai ha imembykuéra oñepyrũma ostudia la Biblia, ha tiémpo rire iména avei oñepyrũma ostudia.

7 ¿Péro upérõntepa oiko raʼe péicha? ¡Nahaniriete voi! Ko múndo tuichakuére oikónte jepi voi koʼãicha mbaʼe, hiʼarive pyʼỹi jahecha oikoha. Upévare ikatu jaʼe ndahaʼeiha koinsidénsia koʼã mbaʼe. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Primero, Jehová orrespondeha umi hénte oñemboʼévape oikuaaségui chupe (1 Rey. 8:41-43; Sal. 65:2). Ha segundo, jahechakuaa umi ánhel ñanepytyvõ ha ñandegiaha predikasiónpe (Apoc. 14:6, 7).

‘Pedro nontendéi gueteri pe visión’ (Hechos 10:9-23a)

8, 9. ¿Mbaʼépa pe espíritu sánto heʼi Pédrope, ha mbaʼépa haʼe ojapo?

8 Pedro oĩ gueteri pe terrásape ha nontendéiti hína mbaʼépa heʼise pe visión ohecha vaʼekue. Péro haʼe oĩ aja upépe og̃uahẽma oúvo umi kuimbaʼe Cornelio omondo vaʼekue (Hech. 10:17). Pedro 3 vése voi heʼi kuri ndoʼumoʼãiha umi mbaʼe ikyʼáva según pe léi. Upéicharõ, ¿iprovlématapa raʼe koʼág̃a oho hag̃ua koʼã kuimbaʼéndi peteĩ ndahaʼéiva israelita rógape? Pe espíritu sánto oipytyvõ kuri chupe oikuaa hag̃ua mbaʼépa Ñandejára oipota haʼe ojapo. Pedro ohendu ojeʼeha chupe: “¡Emañami!, mbohapy kuimbaʼe oporandu hína nderehe. Upévare epuʼã, eguejy ha ani rekyhyje reho hag̃ua hendivekuéra, pórke che voi ambou kuri chupekuéra” (Hech. 10:19, 20). Pe visión Pedro ohecha vaʼekue oipytyvõta kuri chupe oikuaa hag̃ua mbaʼépa Jehová oipota ojapo ha avei oĩtama kuri preparádo pe espíritu sánto ogia hag̃ua chupe.

9 Umi kuimbaʼe omombeʼu Pédrope peteĩ ánhel heʼi hague Cornéliope ohenoika hag̃ua chupe. “Upémarõ Pedro oinvita chupekuéra oike hag̃ua opyta upépe” (Hech. 10:23a). Pedro ohecha rire pe visión, oñepyrũma kuri okambia opensa lája ha opilláma hína ohóvo mbaʼépa Ñandejára oipota haʼe ojapo.

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová ogia ipuévlope, ha mbaʼépa iporã ñañeporandu?

10 Ñane tiémpope avei Jehová mbeguekatúpe ohechauka ohóvo isiervokuérape mbaʼépa haʼe oipota jajapo (Prov. 4:18). Upearã haʼe ogia pe ‘esklávo de konfiánsa ha iñarandúvape’ ijespíritu sánto rupive (Mat. 24:45). Sapyʼánte jareko jepi voi umi entendimiénto pyahu, térã oñekambiaʼimi ojejapo lája peteĩ mbaʼe Jehová organisasiónpe. Ñañeporandumína: “¿Mbaʼéichapa arreaksiona jepi oiko jave koʼãichagua kámbio? ¿Vyʼápepa asegi pe gía omeʼẽva Ñandejára pe espíritu sánto rupive?”.

“Pedro heʼi ojevautisa hag̃ua chupekuéra” (Hechos 10:23b-48)

11, 12. ¿Mbaʼépa ojapo Pedro og̃uahẽre Cesaréape, ha mbaʼépa oaprende raʼe?

11 Al ótro día Pedro osẽ oho Cesaréape, ha omoirũ chupe umi mbohapy kuimbaʼe Cornelio ombou vaʼekue ha oho avei hendive ótro “6 ermáno” judío Jopepegua (Hech. 11:12). Cornelio ohaʼarõma hína kuri Pédrope, ha ombyatypáma voi hógape “ihentekuéra ha umi iñamigoitépe”. Enterove koʼãva ndahaʼéi kuri israelita (Hech. 10:24). Pedro og̃uahẽvo upépe, oike Cornelio rógape. ¡Hiʼarive Pedro núnka ndoikéiva peteĩ ndahaʼéiva israelita rógape! Upéi Pedro heʼi: “Peẽ peikuaa porã pe léi heʼiha peteĩ judío noñemoag̃uíri ni ndojeheʼái vaʼerãha peteĩ kuimbaʼe ndahaʼéivare judío. Upéicharamo jepe Ñandejára ohechauka chéve ndovaleiha amboyke ni peteĩ kuimbaʼépe ni haʼe hese ikyʼaha” (Hech. 10:28). Ojekuaa Pedro ontendéma hague mbaʼépa heʼise pe visión. Jehová ohechauka chupe pe visión, ndahaʼéi omboʼe hag̃uánte chupe mbaʼépa ikatu térã ndaikatúi hoʼu, síno avei ohechauka hag̃ua chupe ndovaleiha heʼi ‘ni peteĩ kuimbaʼére ikyʼaha’.

“Upépe ohaʼarõma chupekuéra Cornelio, haʼe ningo ombyatýma kuri ihentekuéra ha umi iñamigoitépe” (Hechos 10:24).

12 Enterove umi oĩva Cornelio rógape ohendusetereíma kuri mbaʼépa heʼíta Pedro chupekuéra. Upévare Cornelio heʼi: “Enterove roimembáma Ñandejára renondépe, rohendu hag̃ua entéro mbaʼe Jehová omandáva ndéve ere hag̃ua” (Hech. 10:33). ¿Mbaʼéichapa nde reñeñandúne peteĩ persóna heʼíramo ndéve péicha predikasiónpe? Upéi Pedro oñepyrũ oñeʼẽ ha heʼi: “Koʼág̃a añetehápe antende Ñandejára otrataha enterovépe peteĩchante, haʼe oguerohory entéro umi ojapóvape iporãva ha orrespetáva chupe ipyʼaite guive, tahaʼe haʼéva nasiónpe” (Hech. 10:34, 35). Pedro ontendéma Ñandejára nomboykeiha avavépe. Haʼe nomañái la hénte píntare, moõguipa ou, térã oimeraẽ ótra kósare. Chupe g̃uarã ndaipóri país ni trívu iñimportantevéva ótrogui ha nomboykéi avei avavépe ipire kolór rehe. Upéi Pedro oñepyrũ opredika ha oñeʼẽ chupekuéra Jesúsre, umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekuére, ha mbaʼéichapa haʼe omano ha oikove jey.

13, 14. a) Oikóvo kristiáno umi ndahaʼéivagui israelita, ¿mbaʼépa ojekuaa porãtama raʼe upe tiémpo guive? b) ¿Mbaʼérepa ndovaléi jahusga la hénte ipíntarente?

13 Upéi oikomi peteĩ mbaʼe núnka ndoikóitiva: “Pedro oñeʼẽ aja gueteri”, oñeñohẽ espíritu sánto ‘umi hénte ótro tetãyguáre’ (Hech. 10:44, 45). Koʼápe añoite la Bíbliape omombeʼu umi héntere oñeñohẽ hague espíritu sánto ojevautisa mboyve. Pedro opilla upéva ohechaukaha Ñandejára oguerohoryha koʼã persónape, upévare heʼi “ojevautisa hag̃ua” koʼã ndahaʼéivape israelita (Hech. 10:48). Áño 36-pe, oikóvo kristiáno koʼã ndahaʼéivagui israelita, ojekuaa porã upe tiémpo guive umi judío ndahaʼeveimaha Ñandejára puévlo (Dan. 9:24-27). Pedro opredikávo chupekuéra, oipuru kuri pe tercera “lláve ojeike hag̃ua pe Rréino yvagapeguápe”. Upe lláve Jesús omeʼẽ vaʼekue chupe (Mat. 16:19). Upe guive umi hénte entéro paisguápe ikatútama kuri ojeelehi oho hag̃ua yvágape.

14 Ñande japredikáva umi notísia porã, jahechakuaa ‘Ñandejárape g̃uarã enterove peteĩchapanteha’ (Rom. 2:11). Haʼe oipota “opaichagua persóna ojesalva” (1 Tim. 2:4). Upévare núnka ndajahusgái vaʼerã peteĩ persónape ipíntarente. Ñande japredika porã vaʼerã umi notísia oñeʼẽva pe Rréinore, ha ñamombeʼu vaʼerã upéva enterovévape, tahaʼe haʼéva la ipaís, ipire kolór, irrelihión, térã ipínta.

“Haʼekuéra ndojodiskutivéima Pédrondi, ha omombaʼeguasu Ñandejárape” (Hechos 11:1-18)

15, 16. ¿Mbaʼérepa unos kuánto judío ipochy Pédrondi, ha mbaʼéichapa haʼe oexplika mbaʼérepa ojapo koʼã mbaʼe?

15 Pedro omombeʼusetereíma voi la oiko vaʼekue umi ótro ermánope, upévare osẽ oho Jerusalénpe. Péro por lo vísto upépe ja ojekuaáma kuri “umi hénte ótro tetãygua oguerovia hague avei Ñandejára ñeʼẽ”. Pedro og̃uahẽmírente Jerusalénpe, “oñepyrũ ojodiskuti hendive umi oipotáva ojejapo sirkunsisión”. Haʼekuéra ipochy haʼe oike haguére ‘umi kuimbaʼe noñesirkunsidáiva rógape ha okaru hendivekuéra’ (Hech. 11:1-3). Umi ermáno ndaipochýi koʼã persónagui oiko haguére kristiáno, síno haʼekuéra oipota katuete koʼã persóna okumpli avei Moisés léi ha oñesirkunsida, pórke heʼi hikuái péicharõ añoite Jehová oguerohorytaha chupekuéra. Ojekuaa porã unos kuánto disípulo judío oñemohatãiti hague ha okumplise katuete pe léi.

16 Upémarõ Pedro oñepyrũ oexplika chupekuéra mbaʼérepa haʼe ovautisa kuri koʼã ndahaʼéivape israelita. Umi mbaʼe haʼe heʼi vaʼekue jatopa Hechos 11:4-16-pe. Upépe haʼe omombeʼu 4 pruéva ohechaukáva Ñandejára voi oipota hague haʼe ovautisa chupekuéra: 1) Pe visión ohecha vaʼekue (versíkulo 4-10). 2) Pe espíritu sánto heʼi chupe oho hag̃ua Cornelio rógape (versíkulo 11, 12). 3) Peteĩ ánhel oñeʼẽ Cornéliope (versíkulo 13, 14). Ha 4) oñeñohẽ espíritu sánto umi ndahaʼéivare judío (versíkulo 15, 16). Oexplika rire koʼã mbaʼe, haʼe heʼi: “Upéicharõ, Ñandejára omeʼẽramo chupekuéra pe rregálo omeʼẽ vaʼekue avei ñandéve, ñande jajeroviávape ñande Ruvicha Jesucristo rehe, ¿máva piko che astorva hag̃ua Ñandejárape?” (Hech. 11:17).

17, 18. a) ¿Mbaʼépa odesidi vaʼerã kuri umi kristiáno judío ohendu rire Pédrope? b) ¿Mbaʼérepa ikatu ijetuʼu ñane tiémpope ñaime hag̃ua unído, ha mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã?

17 Pedro heʼipa rire koʼã mbaʼe, umi kristiáno judío odesidi vaʼerã kuri mbaʼépa ojapóta, ijetuʼútaramo jepe chupekuéra. ¿Okambiátapa opensa lája hikuái ha oaseptáta umi kristiáno ojevautisa pyahúvape, ndahaʼéiramo jepe judío? La Biblia omombeʼu mbaʼépa ojapo hikuái: “Ohendúvo koʼã mbaʼe, haʼekuéra ndojodiskutivéima Pédrondi, ha omombaʼeguasu Ñandejárape heʼívo: ‘¡Ñandejára omeʼẽ avei umi hénte ótro tetãyguápe oportunida oñarrepenti hag̃ua, ikatu hag̃uáicha oikove hikuái!’” (Hech. 11:18). Koʼã ermáno okambia rupi opensa lája pe kongregasión yma guare osegi iñunído.

18 Ñane tiémpope ikatu hína ijetuʼu kristianokuérape osegi hag̃ua iñunído, pórke Jehová puévlope oĩ umi “oúva entéro tetã, trívu ha puévlogui, ha oñeʼẽva diferénte idióma” (Apoc. 7:9). Upévare kongregasiónpe ikatu oĩ umi ermáno oúva diferénte paísgui, ipire kolór diferénteva ha orekóva diferénte kostúmbre. Ñañeporandumína: “¿Chépa amboyke hína algúnope idiferénte haguére chehegui? Heta hénte ko mundopegua opensa jepi iñimportanteveha umi ótrogui, ¿chépa añehaʼãmbaite hína ani hag̃ua apensa upéicha?”. Ikatu ñanemanduʼa la Pedro (Cefas) ojapo vaʼekuére unos kuánto áño upe rire, oiko rire kristiáno umi ndahaʼéivagui judío. Oĩ kuri omboykéva hapichápe idiferénte haguére ha upéva ova kuri Pédrore. Upévare haʼe oñepyrũ “oñemomombyry” umi ndahaʼéivagui judío ha Pablo okorrehímante chupe (Gál. 2:11-14). Siémpre ñañatende vaʼerã ani hag̃ua ñapensa ñaneimportanteveha ótrogui ha jaju ñamboyke ñane ermáno ha ermanakuérape.

“Hetaiterei hénte ojerovia” (Hechos 11:19-26a)

19. ¿Mávapepa opredika umi kristiáno Antioquiagua, ha mbaʼépa ohupyty hikuái?

19 ¿Osegípa raʼe umi kristiáno opredika umi ndahaʼéivape judío? Jahechamína por ehémplo la oiko vaʼekue Antioquía de Síriape. d Upe siudápe oĩ vaʼekue hetaiterei judío, ha umi judío ha ndahaʼéiva judío ndojorahavaíri kuri, oiko porã katu hikuái oñondive. Upévare upépe ikatúta kuri ojepredika trankiloite umi ndahaʼéivape judío. Upéicha rupi, umi kristiáno judío oñepyrũ opredika umi notísia porã “umi hénte oñeʼẽvape griégope” (Hech. 11:20). Koʼã oñeʼẽva griego apytépe oĩ kuri heta judío, péro ndahaʼéi chupekuérante la ojepredikáva, síno avei umi ndahaʼéivape judío. Jehová ovendesi la ojapóva koʼã kristiáno, upévare “hetaiterei hénte ojerovia” (Hech. 11:21).

20, 21. ¿Mbaʼéichapa Bernabé ohechauka vaʼekue iñumildeha, ha mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehémplo?

20 Ojepredika porã hag̃ua upe território, pe kongregasión oĩva Jerusalénpe omondo upépe Bernabépe. Péro oĩ rupi hetaiterei oikuaaséva umi notísia porã, peteĩ kuimbaʼénte ndaipuʼakamoʼãi kuri la traváhore. ¿Ha ndaikatúi vaʼerã piko Saulo oho hendive? ¡Chupe ningo oñenombra voi kuri opredika hag̃ua umi ótro tetãyguápe! (Hech. 9:15; Rom. 1:5). ¿Iselósotapa raʼe Bernabé Sáulogui? ¡Nahániri! Bernabé ohechakuaa oikotevẽha oñepytyvõ chupe ha haʼe voi oho Társope oheka hag̃ua Sáulope. Haʼe ogueru chupe hendive Antioquíape, ha upépe ombaʼapo hikuái oñondive un áñore omombarete hag̃ua pe kongregasión (Hech. 11:22-26a).

21 ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaneumílde predikasiónpe Bernabéicha? Iñimportanteterei ningo ñarrekonose mbaʼépa la ndaikatúiva jajapo. Entéronte ñanediferénte ha jajapokuaa diferénte kósa. Por ehémplo, oĩ umi ivaletereíva opredika hag̃ua pe oikohárupi térã ogahárupi, péro ijetuʼu chupe ojapo hag̃ua rrevisíta térã omoñepyrũ hag̃ua kúrso bíblico. ¿Oĩpa hína álgo ijetuʼúva ndéve ejapo hag̃ua? ¿Ndaikatuichéne piko ejerure ótrope tanepytyvõ? Péva ejapóramo ndevalevéta eporomboʼe hag̃ua ha avei evyʼavéta predikasiónpe (1 Cor. 9:26).

Oñepytyvõ umi ermáno oikotevẽvape (Hechos 11:26b-30)

22, 23. ¿Mbaʼéichapa umi kristiáno Antioquiagua ohechauka vaʼekue ohayhuha iñermanokuérape, ha mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra osegi koʼág̃a iñehemplokuéra?

22 Antioquíape “oñehenói ypy vaʼekue umi disípulope kristiáno, Ñandejára oipota rupi upéicha” (Hech. 11:26b). Ñandejárape ogusta upe téra, pórke ohechauka porãiterei haʼekuéra oñehaʼãha osegi Cristo ehémplo. ¿Péro ojoayhúpa raʼe umi kristiáno judío ha umi ndahaʼéiva judío? Ñapensamína por ehémplo la oiko vaʼekuére pe áño 46-pe, oúrõ guare peteĩ ñembyahýi tuicháva. e Upe tiémpope oikóramo umícha mbaʼe operhudika vaieterei vaʼekue umi imboriahúvape, pórke haʼekuéra ndorekói pláta ni hiʼupy ñongatupy. Oúrõ guare pe ñembyahýi guasu umi kristiáno oikóva Judéape tuicha ojeperhudika, pórke haʼekuéra imboriahu ha ndorekói la hoʼumi vaʼerã ni ótra kósa oikotevẽva. Upémarõ umi oikóva Antioquíape, umíva apytépe heta kristiáno ndahaʼéiva judío, odesidi “oguerahakataha la ikatumíva oipytyvõ hag̃ua umi ermáno oikóvape Judéape” (Hech. 11:29). ¡Ojekuaa porã ohayhu añeteha hikuái iñermanokuérape!

23 Ñane tiémpope ningo upeichaite avei. Ñande jaikuaáramo ñane ermanokuéra oikóva ótro paíspe térã ótro lugárpe ohasaha hína peteĩ situasión ijetuʼúva, pyaʼe voi jaheka la fórma ñaipytyvõ hag̃ua chupekuéra. Por ehémplo umi Komite de Sukursál pyaʼe voi oorganisa ombaʼapo hag̃ua umi Komite de Sokórro. Haʼekuéra oipytyvõ ermanokuérape oiko jave peteĩ desástre naturál, por ehémplo urakán, terremóto ha sunámi. Koʼã mbaʼe ojejapóva ohechauka jahayhu añeteha entéro ñane ermanokuérape (Juan 13:34, 35; 1 Juan 3:17).

24. ¿Mbaʼéichapa jahechaukáta ñantendeha pe visión ohecha vaʼekue apóstol Pedro?

24 Ohasáma ningo hetaiterei áño Pedro ohecha hague pe visión Jópepe, ha ñande kristiáno tee jaikuaa iñimportantetereiha la ñanemboʼéva upe visión. Ñandejára ningo otrata enterovépe peteĩchante, ha Haʼe oipota japredika porã umi notísia oñeʼẽva Irréinore. Upearã japredika vaʼerã enterovévape, tahaʼe haʼéva la ipaís térã ikostúmbre, tahaʼe jepe raʼe peteĩ persóna avave nomombaʼéiva. Upévare, ñameʼẽkena enterovévape pe oportunida ohendu hag̃ua umi notísia porã, ¡péicha haʼekuéra avei ikatúta oservi Jehovápe! (Rom. 10:11-13).

Ñane ermanokuéra oikotevẽramo, ñande pyaʼe jakuʼe ñaipytyvõ hag̃ua chupekuéra

a Algúno judío oapoʼími umi kurtidórpe, pórke haʼekuéra ombaʼapo umi animál reʼonguére ha oipuru jagua rekaka ohagueʼo hag̃ua umi animál pirekue, ha upéva ombojeguaru umi judíope. Umi kurtidór rehe ojeʼémi voi ikyʼaha, upévare umi judío ndoipotái vaʼekue haʼekuéra oho pe témplope. Avei la inegósio ndaikatúi vaʼekue oĩ pe siudápe, síno opyta vaʼerã upégui por lo méno 20 métro. Ikatu voi oime upévare raʼe la Simón róga oĩ pe “mar rembeʼýpe” (Hech. 10:6).

b Ehecha pe rrekuádro “ Cornelio ha pe ehérsito rrománo”.

c Pe rrevísta haʼe La Atalaya 1 de noviembre de 2006, páhina 4-7, oguerekóva pe artíkulo hérava: “Consejos infalibles para la crianza de los hijos”.

d Ehecha pe rrekuádro “ Antioquía de Siria”.

e Pe istoriadór judío Josefo heʼi péva pe “ñembyahýi guasu” ou hague ogoverna aja pe emperadór Claudio (áño 41-54).