Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 2

Ñanekonsiésia potĩ vaʼerã Ñandejára renondépe

Ñanekonsiésia potĩ vaʼerã Ñandejára renondépe

“Peñehaʼãkena siémpre penekonsiénsia potĩ” (1 PEDRO 3:16).

1, 2. ¿Mbaʼérepa ñaikotevẽ álgo térã álgien ñandegia vaʼerã ñaimérõ peteĩ lugár ndajaikuaáivape, ha mbaʼépa omeʼẽ ñandéve Jehová ñandegia hag̃ua?

EÑEIMAHINAMÍNA rekrusaseha peteĩ desiérto tuichaitereíva, péro pe yvytu hatãiterei oipeju ha ombovevepa pe yvykuʼi, upévare apenami rehecha la nde rape. Ifasiletereíta ningo rekañy hag̃ua. ¿Mbaʼéichapa ikatu reikuaa moõ gotyopa reho vaʼerã? Reikotevẽtamante álgien térã álgo ndegia vaʼerã, por ehémplo ikatu peteĩ mápa, pe kuarahy, umi estrélla, peteĩ GPS térã ikatu voi peteĩ persóna oikuaa porãva pe desiérto. Iñimportanteterei ningo jaguereko álgo ñandegia vaʼerã, pórke upéva ikatu hína ñandesalva.

Entéro ningo ñambohovái heta mbaʼe ijetuʼúva, ha sapyʼánte ikatu voi ndajaikuaavéima moõ gotyopa jaháta. Péro Jehová omeʼẽ káda únope ñane konsiensiarã ñandegia hag̃ua (Santiago 1:17). Jahechamína mbaʼépa hína ñane konsiénsia, mbaʼéichapa ombaʼapo ha mbaʼéichapa ikatu jaipuru porã. Jahecháta avei mbaʼérepa jarrespeta vaʼerã ñande rapichakuéra konsiénsia ha mbaʼéichapa ñanekonsiénsia potĩramo ikatúta jaiko porãve.

¿MBAʼÉPA ÑANE KONSIÉNSIA HA MBAʼÉICHAPA OMBAʼAPO?

3. ¿Mbaʼépa hína ñane konsiénsia?

Ñane konsiénsia ningo peteĩ rregálo iporãitereíva Jehová omeʼẽva káda únope. Upéva heʼi ñandéve mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Pe palávra griega ojetradusíva “konsiénsia” heʼise “jajekuaa porã ñandejupe”. Ofunsiona porãramo ñanepytyvõ jahecha hag̃ua mbaʼeichagua persónapa añetehápe ñande. Avei ikatu ñanepytyvõ jahecha hag̃ua mbaʼépa añetehápe ñapensa ha ñañandu, ha ñandegia jajapo hag̃ua iporãva térã ñañemomombyry hag̃ua ivaívagui. Ñane konsiénsia avei ñanembovyʼa jadesidi porã jave ha ñaneatõi jadesidi vaíramo (ehecha nóta 5 entende porãve hag̃ua).

4, 5. a) ¿Mbaʼépa oiko raʼe Adán ha Eva nopenái rupi ikonsiénsiare? b) ¿Mbaʼe ehémplopa omensiona la Biblia ohechaukáva mbaʼéichapa ombaʼapo ñane konsiénsia?

Entéro ningo jaguereko pe liverta jadesidívo ñahendútapa ñane konsiénsiape térãpa nahániri. Adán ha Eva odesidi vaʼekue nopenamoʼãiha ikonsiénsiare ha upévare ou opeka hikuái. Upe rire oñeñandu vai pe ojapo vaʼekuére, péro ja tárdema pórke odesovedese jepéma Ñandejárape (Génesis 3:7, 8). Haʼekuéra oguerekóramo jepe peteĩ konsiénsia perfékta ha oikuaa porã oĩ vaiha odesovedese Ñandejárape, odesidi vaʼekue hikuái ndojapomoʼãiha la ikonsiénsia heʼíva chupekuéra.

Péro oĩ ningo hetaiterei persóna haʼéramo jepe imperfékto ohendúva ikonsiénsia heʼíva chupekuéra. Job haʼe peteĩ ehémplo iporãitereíva upévape. Haʼe odesidi porã rupi heta mbaʼépe ikatu kuri heʼi péicha: “Aikove aja pukukue che korasõ nachekondenamoʼãi” (Job 27:6). Job heʼírõ guare “che korasõ nachekondenamoʼãi” oñeʼẽ hína kuri ikonsiénsiare, upe heʼíva chupe mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. David katu avése nopenái vaʼekue ikonsiénsiare ha upévare sapyʼánte naiñeʼẽrendúi Jehovápe. Upe rire oñeñandu vaieterei pe ojapo vaʼekuére ha upévare “ojopy chupe ikonsiénsia” (1 Samuel 24:5). Upéva heʼise ikonsiénsia heʼi hague chupe oĩ vai hague la ojapo vaʼekue. Opena rupi hese David ikatu kuri oaprende mbaʼépa ojapo vaʼerã ponove ojavy la mísma kósape.

6. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe enterovéva orekoha peteĩ konsiénsia?

Umi hénte ndoikuaáiva Jehovápe jepe oñemeʼẽ enkuénta mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. La Biblia heʼi: “Ipensamiénto okondena térã odefende chupekuéra” (Romanos 2:14, 15). Por ehémplo, la majoría umi hénte oikuaa oĩ vaiha japorojuka térã ñaporomonda. Ikatu ningo ni ndopillái hikuái, péro ikonsiénsia Jehová omeʼẽ vaʼekue chupekuéra hína la oñatõiva chupekuéra. Ha upéicha ojapóvo hikuái, osegi avei hína umi konsého Ñandejára omeʼẽva enterovévape, ñanepytyvõva jadesidi porã hag̃ua ñande rekovépe.

7. ¿Mbaʼérepa sapyʼánte ñane konsiénsia ikatu avei ojavy?

Péro sapyʼánte ñane konsiénsia ikatu avei ojavy. Por ehémplo, ñaneimperfékto rupi umi mbaʼe ñañandu ha ñapensáva ikatu ombyai ñane konsiénsia ha ñandegueraha vai. Ndaikatumoʼãi voínte jaguereko automátikamente peteĩ konsiénsia ombaʼapo porãva (Génesis 39:1, 2, 7-12). Tekotevẽ ningo ñamboʼe la ñane konsiénsia, upearã Jehová omeʼẽ ñandéve ijespíritu sánto ha umi konsého oĩva la Bíbliape (Romanos 9:1). Jahechamína mbaʼépa ikatu jajapo japrepara hag̃ua la ñane konsiénsia.

¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑAMBOʼE ÑANE KONSIÉNSIA?

8. a) ¿Mbaʼéichapa umi mbaʼe ñañandúva ikatu oafekta ñane konsiénsia? b) ¿Mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã ñandejupe jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe?

Oĩ opensáva ikatuha ojapo ojaposéva, ha upéicha osegiha hína ikonsiénsia heʼíva chupe. Opensa ikatuha ojapo ogustáva entéro chupe oñeñandu porãma guive. Péro umi mbaʼe ñañandúva ningo imbareteterei, ha ñaneimperfékto rupi umíva ikatu hína ñanembotavy. La Biblia heʼi: “Yvypóra korasõ itraisionerove oimeraẽ mbaʼégui ha ojedesespera rupi ikatu ojapo oimeraẽ mbaʼe. ¿Máva piko oikuaa porãne chupe?” (Jeremías 17:9). Upéicharõ ikatu hína sapyʼánte jaju ñapensa oĩ porãha peteĩ mbaʼe añetehápe oĩ vaíva. Por ehémplo, apóstol Páblogui oiko mboyve kristiáno, opersegi vaʼekue Ñandejára puévlope ha opensa vaʼekue oĩ porãha upe ojapóva. Haʼe oguerovia vaʼekue ikonsiénsia ombaʼapo porãha. Péro tiémpo rire heʼi: “Jehová hína upe heʼíva oĩ porãpa térã oĩ vaípa la che ajapóva” (1 Corintios 4:4; Hechos 23:1; 2 Timoteo 1:3). Pablo ohechakuaárõ guare Jehovápe ndogustaiha la ojapóva, oñemeʼẽ enkuénta tekotevẽha okambia. Jahechaháicha, jajapo mboyve peteĩ mbaʼe ñañeporandu vaʼerã ñandejupe: “¿Mbaʼépa oipotáne Jehová ajapo?”.

9. ¿Mbaʼépa heʼise jakyhyje Ñandejáragui?

Rehayhúramo peteĩ persónape, nderejaposemoʼãi mbaʼeve omoñeñandu vaítava chupe. Upéicha avei jahayhu rupi Jehovápe ndajajaposéi mbaʼeve omoñeñandu vaítava chupe ha jakyhyje vaʼerã voi jajapo hag̃ua upéva. Nehemías ehémplo ñanepytyvõ upearã. Haʼe ndoipurúi vaʼekue ipuésto haʼéramo guare governadór ou hag̃ua oñemborríko. ¿Mbaʼérepa? Haʼe voi heʼi ndojapói hague upéva okyhyje rupi Ñandejáragui (Nehemías 5:15). Nehemías ndojaposéi vaʼekue mbaʼeve omoñeñandu vaítava Jehovápe. Upéicha avei ñande jakyhyje ñamoñeñandu vaírõ g̃uarã Jehovápe jajapo rupi álgo ivaíva. Jaleéramo la Biblia, ikatúta jaikuaa mbaʼépa jajapo vaʼerã ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe (ehecha nóta 6 entende porãve hag̃ua).

10, 11. ¿Mbaʼe konsého bíblicopa ñanepytyvõta jadesidíta jave jaʼútapa vevída?

10 Por ehémplo, ikatu peteĩ kristiáno ohecha hína hoʼútapa vevída térãpa nahániri. ¿Mbaʼe konséhopa oipytyvõta chupe odesidi porã hag̃ua? La Biblia heʼi ndaivairiha jaʼu vevída, ha heʼi voi pe víno haʼeha peteĩ rregálo oúva Jehovágui (Salmo 104:14, 15). Péro Jesús heʼi vaʼekue avei isegidorkuérape ani hag̃ua omokõ rasa (Lucas 21:34). Ha Pablo heʼi vaʼekue umi kristianokuérape ndovaleiha oiko ofarrea itarovávaicha ni okaʼu (Romanos 13:13). Heʼi voi umi okaʼúva ‘ndoikemoʼãiha Ñandejára Rréinope’ (1 Corintios 6:9, 10).

11 Peteĩ kristiáno ikatu oñeporandu: “¿Iñimportantetereípa chéve g̃uarã la vevída? ¿Haʼúmante vaʼerãpa añeñandu porã hag̃ua térã añembopyʼaguasu hag̃ua? ¿Noiméipa pyʼỹietereíma haʼu hína? * ¿Ikatúpa avyʼa che amigokuérandi lomímonte ndojeservíriramo vevída?”. Ikatu jajerure Jehovápe tañanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua (elee Salmo 139:23, 24). Péicha jajapóramo, ñamboʼe hína la ñane konsiénsiape ikatu hag̃uáicha osegi umi konsého oĩva la Bíbliape. Péro oĩ hetave mbaʼe jajapo vaʼerã avei, jahechamína umíva.

¿MBAʼÉREPA JARRESPETA VAʼERÃ ÑANDE RAPICHAKUÉRA KONSIÉNSIA?

12, 13. ¿Mbaʼérepa ikatu idiferénte ojuehegui ñane konsiénsia, ha mbaʼépa jajapo vaʼerã upéicha jave?

12 Ñane konsiénsia ningo nombaʼapói peteĩchapa. Ikatu ne konsiénsia opermiti ndéve rejapo peteĩ mbaʼe, péro ótrope katu nahániri. Por ehémplo, ikatu nde redesidi reʼutaha vevída, péro ótra persóna katu opensa iporãvetaha ndoʼúiramo. ¿Mbaʼérepa ñapensa diferénte ojuehegui ko mbaʼépe?

Ne konsiénsia ombaʼapo porãramo nepytyvõta redesidi hag̃ua reʼútapa vevída térãpa nahániri

13 Umi mbaʼe oñandúva ha opensáva umi persóna pyʼỹinte idiferénte ojuehegui asegún moõpa okakuaa, mbaʼépa opensa ifamília upe mbaʼére, umi mbaʼe haʼe voi ohasa vaʼekue ha hetave mbaʼe. Por ehémplo, ikatu peteĩ persóna anteve oreko raʼe provléma omedi hag̃ua mboýpa hoʼu la vevída ha upévare odesidi ndoʼumoʼãveimaha ni michĩmi (1 Reyes 8:38, 39). Upévare, reofreséramo vevída peteĩ persónape ha haʼe heʼi ndéve ndoʼumoʼãiha, ¿mbaʼéichapa rerreaksionáta? ¿Ndepochýtapa upévare? ¿Rejopýtapa chupe hoʼu hag̃ua? ¿Térãpa reexihíta chupe teʼi ndéve mbaʼérepa ndoaseptái? Nahániri, pórke rerrespeta la ikonsiénsia.

14, 15. ¿Mbaʼe situasiónpa oñepresenta raʼe apóstol Pablo tiémpope, ha mbaʼe konséhopa omeʼẽ haʼe?

14 Apóstol Pablo tiémpope oiko vaʼekue peteĩ mbaʼe ohechaukáva mbaʼeichaite pevépa ikatu idiferénte ojuehegui ñane konsiénsia. Oĩ vaʼekue soʼo oñevendéva pe merkádope ojepuru vaʼekue oñemombaʼeguasu hag̃ua sánto raʼanga (1 Corintios 10:25). Pablo opensa vaʼekue ndaivairiha ojejogua ha ojeʼu pe soʼo, pórke chupe g̃uarã entéro umi tembiʼu ou Jehovágui. Péro umi ermáno anteve omombaʼeguasu vaʼekue umi sánto raʼangápe opensa diferénte. Haʼekuéra heʼi ivaiha ojeʼu pe soʼo. Oimépa Pablo opensa raʼe: “Péva ningo ndoafektái che konsiénsia, chéngo areko derécho haʼúvo la haʼuséva”.

15 Pablo nopensái vaʼekue upéicha. Chupe g̃uarã iñimportanteterei vaʼekue umi ermanokuéra opensáva, ha hesehapekuéra omboykénte umi derécho oguerekóva. Pablo heʼi ani hag̃ua “jajapo umi mbaʼe ñandévente ou porãva”. Ha heʼi avei: “Ni pe Cristo nomeʼẽi ijupe gústo” (Romanos 15:1, 3). Jesús ojapo haguéicha, Pablo oñeinteresave vaʼekue umi ermanokuérare ijehe rangue (elee 1 Corintios 8:13; 10:23, 24, 31-33).

16. ¿Mbaʼérepa ndovaléi jahusga ñane ermanokuérape umi mbaʼe ojapóvare?

16 ¿Ha mbaʼépa jajapóta jahecháramo peteĩ ermáno ojapoha peteĩ mbaʼe ñande ñapensáva oĩ vaiha? Tekotevẽ ñañatende ani hag̃ua jaju jakritika hese térã ñañemohatã ñande jaʼévapente, ni jaʼe jarekoha la rrasón ha pe ermáno ojavyha hína (elee Romanos 14:10). Jehová omeʼẽ ñandéve ñane konsiensiarã jajehusga hag̃ua ñandejupe, ha ndahaʼéi jahusga hag̃ua ótrope (Mateo 7:1). Nahiʼãiete oĩ ojoavýva kongregasiónpe ñande ñañemohatã rupi jaʼévapente. Upéva rangue, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñaipytyvõ ermanokuérape oiko hag̃ua peteĩ ñeʼẽme ha ojoayhu hag̃ua (Romanos 14:19).

PETEĨ KONSIÉNSIA OMBAʼAPO PORÃVA TUICHAITEREI ÑANEPYTYVÕ

17. ¿Mbaʼépa oiko heta persóna konsiénsia rehe?

17 Apóstol Pedro oskrivi vaʼekue: “Peñehaʼãkena siémpre penekonsiénsia potĩ” (1 Pedro 3:16). Ñambyasýramo jepe, oĩ heta persóna nopenáiva umi konsého Jehová omeʼẽvare, ha kon el tiémpo ikonsiénsia noñatõivéima chupekuéra ojapo jave ivaíva. Pablo heʼi vaʼekue upeichagua konsiénsia ipereha “oñemarkaramoguáicha iérro akúpe” (1 Timoteo 4:2). ¿Ndépa rekái vaímava algúna ves? Oiko jave ñanderehe upéva, ñande pire opyta ipere ha nañañanduvéima mbaʼeve upe pártepe. Upéicha avei umi persóna osegíva ojapo umi mbaʼe vai, kon el tiémpo la ikonsiénsia nombaʼapoporãvéima.

Peteĩ konsiénsia ombaʼapo porãva ñandegiáta ñande rekovépe, ha ñanepytyvõta javyʼa ha ñandepyʼaguapy hag̃ua

18, 19. a) ¿Mbaʼépepa ikatu ñanepytyvõ ñañeñandu vai térã ñatĩramo peteĩ mbaʼe jajapo vaʼekuére? b) ¿Mbaʼépa ikatu jajapo jasegíramo ñañeñandu vai ñañarrepentímaramo jepe?

18 Ñañeñandu vaíramo peteĩ mbaʼe jajapo vaʼekuére, ikatu oime ñane konsiénsia heʼi hína ñandéve oĩ vaiha upe jajapo vaʼekue. Upéva ikatu ñanepytyvõ japilla hag̃ua mbaʼépepa jajavy ha anivéma hag̃ua jajapo upéva. Por ehémplo rréi David opekárõ guare, ikonsiénsia omomýi vaʼekue chupe oñarrepenti hag̃ua. Ombojeguaru chupe umi mbaʼe ojapo vaʼekue ha ojedesidi iñeʼẽrendutamaha Jehovápe. Haʼe ohechakuaa Jehová ivuenoitereiha ha oĩha ñaneperdona hag̃uáicha (Salmo 51:1-19; 86:5; ehecha nóta 7 entende porãve hag̃ua).

19 Sapyʼánte ñane konsiénsia ikatu ñandejopy ohasámarõ jepe heta tiémpo ñañarrepenti hague. Peteĩ persóna oñeñandúva péicha ikatu oñembyasyeterei ha opensa voi ndovaleiha mbaʼeverã. Oiméramo nde sapyʼánte reñeñandu avei péicha, nemanduʼa vaʼerã ndaikatuveimaha rekambia umi mbaʼe oikopáma vaʼekue. Oiméramo jepe ndereikuaaporãi raʼe upe tiémpope mbaʼépa oĩ porã térã oĩ vai, Jehová neperdonaitéma ha umi nde pekádo ojevorrapaitéma. Koʼág̃a nepotĩma Jehová renondépe ha reikuaa rejapoha hína iporãva. Ikatu ningo oime ne korasõ osegi gueteri nekondena, péro la Biblia heʼi porã “Ñandejára tuichaveha ñane korasõgui” (elee 1 Juan 3:19, 20). Upéva heʼise Ñandejára ñanderayhueterei ha ñaneperdonaha, ha upéva ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañeñandu yvýre jajekulpa rupi térã ñatĩgui umi mbaʼe jajapo vaʼekuére. Ikatu reime segúro Jehová neperdonáma hague. Peteĩ persóna ohechakuaa vove Jehová operdona hague chupe, ikatúma oĩ trankílo la ikonsiénsia ha ovyʼa oservívo Ñandejárape (1 Corintios 6:11; Hebreos 10:22).

20, 21. a) ¿Maʼerãpa ojeprepara ko lívro? b) ¿Mbaʼéichapa jaipuru vaʼerã pe liverta Jehová omeʼẽva ñandéve?

20 Ko lívro ojeprepara remboʼe hag̃ua ne konsiénsia, ikatu hag̃uáicha neatõi ha ndeprotehe koʼã ára paha ijetuʼuetévape. Avei nepytyvõta resegi hag̃ua umi konsého bíblico umi situasión oñepresentávape ndéve. Ko lívrope noñemoĩri peteĩ lístape mbaʼépa jajapo vaʼerã káda situasiónpe. Ñande ningo jaiko “Cristo léi” heʼiháicha, ha ko léi oñemopyenda umi konsého Ñandejára omeʼẽvape (Gálatas 6:2). Sapyʼánte ndaipóri peteĩ léi espesífika peteĩ situasiónpe g̃uarã, péro ñande ndajaaprovechái upéva jajapo hag̃ua ivaíva (2 Corintios 4:1, 2; Hebreos 4:13; 1 Pedro 2:16). Upéva rangue, jaipuru pe liverta jaguerekóva jahechauka hag̃ua jahayhuha Jehovápe.

21 Jajepyʼamongetáramo umi konsého bíblico rehe, ha ñamoĩ en práktika umíva, jaipuru meméta hína ñane akã ha ikatúta ñapensa Jehová opensaháicha (Hebreos 5:14). Upéicha jajapóramo jaguerekóta peteĩ konsiénsia ombaʼapo porãva, upéva ñandegia porãta opa mbaʼépe ha ñanepytyvõta jasegi hag̃ua jaiko Ñandejára mborayhúpe.

^ párr. 11 Heta doktór heʼi umi alkoólikope g̃uarã ijetuʼuetereiha omedi mboýpa hoʼu la vevída, ha upévare orrekomenda anínte hag̃ua hoʼu hikuái ni michĩmi.