Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 3

Jaiporavo vaʼerã ñane amigorã umi ohayhúva Ñandejárape

Jaiporavo vaʼerã ñane amigorã umi ohayhúva Ñandejárape

“Pe oiko meméva umi iñarandúvandi iñarandúta avei” (PROVERBIOS 13:20).

1-3. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende Proverbios 13:20 heʼívagui? b) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jaiporavo porã ñane amigorã?

¿NDÉPA rehecháva mbaʼéichapa peteĩ veveʼi omaña ituakuérare? Oñeʼẽkuaa mboyve jepe, pe mitãraʼy ja oaprendéma umi mbaʼe ohecha ha ohendúvagui. Okakuaávo ohóvo, okopia ituakuérape oñemeʼẽʼỹre enkuénta. Upéva oiko avei umi kakuaa rehe, ohasáramo heta tiémpo umi iñamigokuérandi, oñepyrũma avei okopia oñeʼẽ ha oñekomporta lája.

Proverbios 13:20 heʼi: “Pe oiko meméva umi iñarandúvandi iñarandúta avei”. Jaiko meméramo peteĩ persónandi, jadesidi hína jahasa tiémpo hendive. Jajapóramo upéva normálmente jahayhuvéma chupe ha upéi jahecháma chupe ñane amígoramo. Ha umi ñane amigokuéra ningo tuichaiterei ikatu okambia ñapensa lája.

Ñane amigokuéra ikatu hína tuicha ñanepytyvõ térã ñandeperhudika. Proverbios 13:20 heʼive: “Péro pe oiko meméva umi itavývandi osẽ vaíta”. Idióma hebréope ojeʼévo jaiko meme peteĩ persónandi heʼise haʼeha ñane amígo (Proverbios 22:24). Ñane amigokuéra ohayhúramo Ñandejárape, haʼekuéra ñanemokyreʼỹta ñandefiél hag̃ua chupe. Jahechamína mbaʼeichagua persónapa Jehová oiporavo iñamigorã, ha upéva ñanepytyvõta ñande avei jaiporavo porã hag̃ua.

¿MÁVAPA ÑANDEJÁRA AMÍGO?

4. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe haʼeha peteĩ priviléhio jaiko Ñandejára amígoramo, ha mbaʼérepa Jehová heʼi vaʼekue Abrahán haʼe hague iñamígo?

Jehová, pe ogovernáva opa mbaʼe, omeʼẽ ñandéve la oportunida jaikóvo iñamígoramo. Upéva ningo haʼe peteĩ priviléhio tuichaitereíva. Jehová oñatendeterei oiporavo hag̃ua iñamigorã, haʼe oelehi umi ojerovia ha ohayhúvape chupe. Epensamína Abrahán rehe. Haʼe oĩ vaʼekue ojapo hag̃uáicha oimeraẽ mbaʼe Ñandejára ojeruréva chupe. Hetaiterei vése Abrahán ohechauka vaʼekue ikatuha ojejerovia hese ha iñeʼẽrenduha. Haʼe oĩ voi kuri osakrifika hag̃uáicha itaʼýra Isaácpe jepe, pórke oguerovia “Ñandejára ikatuha omoingove jey itaʼýrape” (Hebreos 11:17-19; Génesis 22:1, 2, 9-13). Abrahán ojerovia ha iñeʼẽrendu vaʼekue, upévare Jehová heʼi hese haʼeha iñamígo (Isaías 41:8; Santiago 2:21-23).

5. ¿Mbaʼépa opensa Jehová umi iñamigokuérare?

Jehová ohayhueterei iñamigokuérape. Ha iñamigokuéra oñehaʼãmbaite ifiél hag̃ua chupe, ndaipóri ótra kósa iñimportantevéva chupekuéra g̃uarã upévagui (elee 2 Samuel 22:26). Haʼekuéra ohayhu Jehovápe ha upévare iñeʼẽrendu ha ifiél chupe. La Biblia heʼi umi ihústova térã iñeʼẽrendúva Ñandejárape haʼeha iñamigoite (Proverbios 3:32). Jehová ningo oinvita iñamigokuérape oho hag̃ua ‘hógape’, avei oadora ha oñemboʼe hag̃ua chupe oimeraẽha óra (Salmo 15:1-5).

6. ¿Mbaʼéichapa jahechauka jahayhuha Jesúspe?

Jesús heʼi vaʼekue: “Pe persóna cherayhúva ojapóta che haʼéva, che Ru ohayhúta chupe” (Juan 14:23). Upéicharõ, oiko hag̃ua ñandehegui Jehová amígo tekotevẽ avei jahayhu Jesúspe ha jajapo umi mbaʼe haʼe ñanemboʼe vaʼekue. Por ehémplo, jasegi vaʼerã pe mandáto haʼe omeʼẽ vaʼekue japredika ha ñamboʼévo la héntepe oiko hag̃ua chuguikuéra idisípulo (Mateo 28:19, 20; Juan 14:15, 21). Jahayhu rupi Jesúspe, ñañehaʼãmbaite ‘jajapo hag̃ua umi mbaʼe haʼe ojapo vaʼekue’ (1 Pedro 2:21). Jehová ovyʼaiterei ohecha vove jajapoha ikatúva entéro jasegi hag̃ua Itaʼýra ehémplo opa mbaʼe jaʼe ha jajapóvape.

7. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jahecha oimépa ñane amigokuéra haʼe avei Jehová amígo?

Jehová amigokuéra ningo ohechauka ikatuha ojejerovia hesekuéra, avei ifiél, iñeʼẽrendu ha ohayhu Jesúspe. ¿Resegípa Jehová ehémplo ha reiporavo avei ne amigorã peichagua persóna? Ne amigokuéra oñehaʼãramo oiko Jesús ojapo haguéicha ha opredika meme Ñandejára Rréino, nepytyvõta remehora hag̃ua ha avei resegi hag̃ua ndefiél Jehovápe.

MBAʼÉPA ÑAAPRENDE UMI EHÉMPLO BÍBLICOGUI

8. ¿Mbaʼépa nde remombaʼeve Rut ha Noemí amistágui?

La Bíbliape jatopa heta istória oñeʼẽva umi persóna haʼévare oñoamigoite, por ehémplo Rut ha isuégra Noemíre. Haʼekuéra ningo diferénte paisgua ha oreko hikuái diferénte kostúmbre, ha Noemí ijedave chugui. Upéicharõ jepe haʼekuéra oñoamigaite pórke ohayhu Jehovápe. Noemí odesidírõ guare osẽtaha Moábgui oho jey hag̃ua Israélpe, Rut heʼi oakompañataha chupe. Ha heʼive: “Nde puévlo haʼéta che puévlo, ha nde Jára haʼéta che Jára avei” (Rut 1:14, 16). Rut imbaʼeporãiterei Noemíndi. Og̃uahẽrõ guare hikuái Israélpe haʼe ombaʼapo pohýi vaʼekue oipytyvõ hag̃ua isuégrape. Noemí ohayhueterei Rútpe ha oakonseha chupe. Rut ohendu la ikonsého ha upéicha rupi ohupyty hikuái heta vendisión (Rut 3:6).

9. ¿Mbaʼépa nde rehecharamove David ha Jonatán amistágui?

La Bíbliape jatopa avei Jonatán ha David oñoamigoite hague, haʼekuéra ningo ifiél vaʼekue Jehovápe. Jonatán 30 áñorupi ijedave vaʼekue Davídgui, ha chugui oikóta kuri rréi Israélpe itúa rire (1 Samuel 17:33; 31:2; 2 Samuel 5:4). Péro Jehová heʼírõ guare Davídgui oikotaha rréi, haʼe ndaipochýi ni nokontreái chupe. Upéva rangue, ojapo ikatúva guive oapoja hag̃ua chupe. Peteĩ jey David oĩrõ guare en pelígro, Jonatán omokyreʼỹ chupe “osegi hag̃ua ojerovia Jehováre” (1 Samuel 23:16, 17). David avei ifiél iñamígope. Haʼe opromete vaʼekue okuidataha Jonatán familiare rehe, ha okumpli upe promésa Jonatán omano rire jepe (1 Samuel 18:1; 20:15-17, 30-34; 2 Samuel 9:1-7).

10. ¿Mbaʼépa ndegustave pe amista oguereko vaʼekuégui umi mbohapy judío?

10 Sadrac, Mesac ha Abednego haʼe vaʼekue mbohapy mitãrusu judío, haʼekuéra oñoamigoite vaʼekue ha imitã reheve ojegueraha chupekuéra Babilóniape, opytáva mombyryeterei hógagui. Oĩramo jepe mombyry hikuái ihentekuéragui, oñopytyvõ hikuái ifiél hag̃ua Jehovápe. Upéi okakuaapa rire hikuái ohechauka vaʼerã kuri ojeroviápa añete Ñandejárare, pórke Nabucodonosor omanda chupekuéra oadora hag̃ua peteĩ estátua de óro. Péro haʼekuéra heʼi chupe ndoadoramoʼãiha umi idióspe ni pe estátua de óro ojapoka vaʼekue. Tekotevẽrõ guare ohechauka ojeroviápa añetehápe Ñandejárare, koʼã mbohapy amígo osegi ifiél chupe (Daniel 1:1-17; 3:12, 16-28).

11. ¿Mbaʼérepa Pablo ha Timoteo oñoamigoite vaʼekue?

11 Apóstol Pablo oikuaárõ guare Timotéope, ohechakuaa hese haʼe ohayhuha Jehovápe ha oñeinteresaha añetehápe pe kongregasión rehe. Upévare Pablo ombokatupyry chupe ikatu hag̃uáicha okuida porã umi ermáno ha ermána oĩvare diferénte lugárpe (Hechos 16:1-8; 17:10-14). Timoteo ombaʼapo jejopy vaʼekue Páblondi, upévare heʼi hese: “Ombaʼapo chendive umi notísia porã okakuaa hag̃ua oparupiete”. Pablo oĩ vaʼekue segúro Timoteo okuida porãtaha umi ermanokuérare. Haʼekuéra ombaʼapo pohýi vaʼekue oñondive Jehová servísiope, ha upévare haʼekuéra oñoamigoite vaʼekue (Filipenses 2:20-22; 1 Corintios 4:17).

MBAʼÉICHAPA JAIPORAVO VAʼERÃ ÑANE AMIGORÃ

12, 13. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñañatende jaiporavo hag̃ua ñane amigorã kongregasiónpe jepe? b) ¿Mbaʼérepa Pablo heʼi vaʼekue pe jatopáva 1 Corintios 15:33-pe?

12 Ikatu ñaaprende heta mbaʼe umi ermáno ha ermána oĩvagui pe kongregasiónpe, ha ikatu avei ñañopytyvõ ñandefiél hag̃ua Jehovápe (elee Romanos 1:11, 12). Jaguereko ningo hetaiterei ermáno oúva heta paísgui ha orekóva ótro kostúmbre. Oĩ algúno ramoitéva oiko hague chugui Testígo, ha ótro katu aréma oservi hague Jehovápe. Péro kongregasiónpe jepe tekotevẽ ñañatende mávapepa jaiporavo ñane amigorã. Peteĩ frúta hiʼaju hag̃ua ningo ohasa vaʼerã tiémpo, ha upeichaite avei ñane amista Jehovándi, oikotevẽ tiémpo imbareteve hag̃ua ohóvo. Upévare tekotevẽ jahayhu ha ñanepasiénsia ñane ermanokuérare avei, ha siémpre jaiporavo porã vaʼerã ñane amigorã (Romanos 14:1; 15:1; Hebreos 5:12–6:3).

13 Sapyʼánte ningo ikatu oñepresenta kongregasiónpe umi situasión tekotevẽtahápe ñañatende porãve. Ikatu por ehémplo peteĩ ermáno o ermána ojapo peteĩ mbaʼe la Biblia heʼíva oĩ vaiha. Térã algúno ikatu oapeligráma pe kongregasiónpe oiko rupi okritika vaieterei ótrore. Péro koʼã mbaʼe nañanesorprendéi vaʼerã, pórke primer síglope oĩma vaʼekue voi peichagua situasión. Upévare apóstol Pablo heʼi vaʼekue umi kristianokuérape: “Penejúnta vaírõ ndapejapomoʼãvéima umi mbaʼe porã pejepokuaáva pejapo” (1 Corintios 15:12, 33). Pablo heʼi vaʼekue avei Timotéope oñatende vaʼerãha oiporavo hag̃ua iñamigorã, ha ñande avei tekotevẽ jajapo upéicha (elee 2 Timoteo 2:20-22).

14. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe jaiporavo vaíramo ñane amigorã ikatuha ñañemomombyry Jehovágui?

14 Tekotevẽterei ningo japrotehe ñane amista Jehovándi, pórke ndaipóri ótra kósa iporãvéva upévagui. Upéicharõ, ndovaléi jaiporavo ñane amigorã umi persóna ikatúva omokangy ñande jerovia ha ombyai pe amista jaguerekóva Jehovándi. Ndaikatúi ningo ñamboykue peteĩ espónha y kyʼápe ha upéi ñahaʼarõ osẽ chugui y ipotĩva, upéicha avei ndaikatúi jareko ñane amigorã umi persóna ojapóvape umi mbaʼe la Biblia heʼíva oĩ vaiha, ha ñapensa lomímonte ifasiltaha ñandéve jajapo umi mbaʼe oĩ porãva. Añetehápe ningo tekotevẽterei jaiporavo porã ñane amigorã (1 Corintios 5:6; 2 Tesalonicenses 3:6, 7, 14).

Ikatu retopa ne amigorã ohayhúva Jehovápe

15. ¿Mbaʼépa ikatu rejapo reiporavo porã hag̃ua ne amigorã kongregasiónpe?

15 Kongregasiónpe ningo ikatu retopa umi persóna añetehápe ohayhúva Jehovápe, ha haʼekuéra ikatu hína oiko ne amigoitéramo (Salmo 133:1). Ani reheka ne amigorã sólamente umi nde avegua, térã umi orekóva la mísma kostúmbre nde reguerekóva. Nemanduʼákena Jonatán ijedaitereive hague Davídgui, ha Rut katu imitãitereive hague Noemígui. Ñande ningo jasegise ko konsého oĩva la Bíbliape: “Peavrive vaʼerã pene korasõ” (2 Corintios 6:13, nóta; elee 1 Pedro 2:17). Amáske rehaʼanga Jehovápe, hetave oĩta oikoséva ne amígoramo.

MBAʼÉPA IKATU JAJAPO OĨ JAVE PROVLÉMA

16, 17. ¿Mbaʼépa ndovaléi jajapo oĩramo jepe ñanembopochýva kongregasiónpe?

16 Peteĩ famíliape káda uno idiferénte ojuehegui, por ehémplo opensa ha ojapo opa mbaʼe diferénte ojuehegui, ha kongregasiónpe avei oiko upeichaite. Ñanediferénte rupi ojuehegui ningo opa mbaʼe igustove, ha avei ikatu ñaaprende heta mbaʼe umi ótrogui. Péro sapyʼánte ikatu avei ñanediferénte rupi jaju jajoavy térã ñandepochy ótrondi. Sapyʼánte ikatu avei oiko peteĩ mbaʼe ñaneofendéva térã ojapo vaíva ñanderehe (Proverbios 12:18).

17 ¿Jahejátapa peichagua provléma ñanedesanima térã ñanemomombyry pe kongregasióngui? Nahániri. Ndovaléi ñañemomombyry pe kongregasióngui oĩ rupi ñanembopochýva. Ndahaʼéi ningo Jehová la ñaneofende vaʼekue. Haʼe omeʼẽ ñandéve ñande rekove ha entéro mbaʼe ñaikotevẽva, upévare omerese jahayhu ha ñandefiél chupe (Apocalipsis 4:11). Pe kongregasión ningo haʼe peteĩ rregálo oúva Jehovágui ha ñanepytyvõ ñamombareteve hag̃ua ñande jerovia (Hebreos 13:17). Upévare, aníkena ñañemomombyry pe kongregasióngui oĩ rupínte peteĩ ñanembopochýva térã ñanemoñeñandu vaíva (elee Salmo 119:165).

18. a) ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ jaiko porã hag̃ua ñane ermanokuérandi? b) ¿Mbaʼérepa ñaperdona vaʼerã ñande rapichakuérape?

18 Ñande jahayhueterei ñane ermáno ha ermanakuérape ha hiʼãiterei ñandéve ñaime hendivekuéra. Jehová ningo nohaʼarõi ñandehegui ñandeperfékto, ha ñande ndovaléi avei ñahaʼarõ upéva umi ótrogui (Proverbios 17:9; 1 Pedro 4:8). Entéro ningo jajavy, péro japorohayhúramo ñaporoperdonáta ñande pyʼaite guive ha ndajaikomoʼãi ñambotuicha peteĩ mbaʼe nañandegustáiva oiko vaʼekue (Colosenses 3:13). Añetehápe, oĩ jave ñanembopochýva ikatu hína ijetuʼu ñandéve jaipeʼa hag̃ua ñane akãgui upe oiko vaʼekue, ha ikatu voi japyta ñandepochy térã ñandepyʼaro pe persónandi. Péro jajapóramo upéva ndaikatumoʼãi javyʼa ha ñañeamargáta. Ñaperdonáramo pe persóna ñaneofende vaʼekuépe katu, ñandepyʼaguapýta, ñaiméta peteĩ ñeʼẽme kongregasiónpe, ha iñimportanteveha, ikatúta ñaime porã Jehovándi (Mateo 6:14, 15; Lucas 17:3, 4; Romanos 14:19).

OĨ JAVE OÑEMOSẼVA KONGREGASIÓNGUI

19. ¿Mbaʼéicha javépa ndajajeheʼavéi vaʼerã peteĩ persónare pe kongregasiónpe?

19 Peteĩ família enterovéva ojoayhuhápe ningo káda uno ojapo ipárte ikatu hag̃uáicha umi ótro ovyʼa. Péro eñeimahinamína peteĩva oñepyrũha irrevélde. Enterovévante heta vése oñehaʼã oipytyvõ chupe, péro haʼe ndoikuaaséi mbaʼeve. Upéi, ikatu haʼe voi odesidi oho hógagui, térã itúa ikatu heʼi ohómante vaʼerãha. Kongregasiónpe ikatu avei oñepresenta peichagua situasión. Ikatu peteĩ persóna ndohejái oñepytyvõ chupe ha odesidi osegitaha ojapo umi mbaʼe ndogustáiva Jehovápe, ha upéicha oapeligra pe kongregasiónpe. Ikatu haʼe voi ojeaparta pe kongregasióngui térã ikatu oñemosẽ chupe. Oikóramo upéicha, la Biblia heʼi porã: “Anive pejeheʼa hese” (elee 1 Corintios 5:11-13; 2 Juan 9-11). Katuete ijetuʼuetereíta jajapo hag̃ua upéva pe oñemosẽva haʼéramo peteĩ ñane amigoite térã peteĩ ñane hénte. Péro peichagua situasiónpe tekotevẽterei ñandefiél Jehovápe, ótrope rangue (ehecha nóta 8 entende porãve hag̃ua).

20, 21. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka oporohayhuha oĩramo oñemosẽva kongregasióngui? b) ¿Mbaʼérepa iñimportánte jaiporavo porã ñane amigorã?

20 Jehová heʼi oñemosẽ vaʼerãha kongregasióngui umi opekáva ha noñarrepentírivape. Péicha Jehová ohechauka ñanderayhuha, pórke oprotehe hína pe kongregasiónpe ani hag̃ua ombyai chupe umi ndojaposéiva haʼe heʼíva (1 Corintios 5:7; Hebreos 12:15, 16). Ojejapóvo upéicha ojehechauka ojehayhuha Jehovápe ha umi léi haʼe omeʼẽva, ha jatratáramo umi oñemosẽ vaʼekuépe Jehová oipotaháicha, ñande avei jahechauka upéva (1 Pedro 1:15, 16). Oñemosẽramo peteĩ noñarrepentírivape, añetehápe ojehechauka hína Jehová ohayhuha pe persónape. Péicha oñedisiplináramo peteĩ opekávape, ikatu hína oipytyvõ chupe ohechakuaa hag̃ua oĩ vaiha la ojapóva ha okambia hag̃ua. Oĩ heta oñemosẽ vaʼekue kongregasióngui kon el tiémpo ou jeýva Jehová rendápe, ha kongregasiónpe entéronte orresivi chupe vyʼápe (Hebreos 12:11).

21 Jahecha haguéicha, umi amígo jaiporavóva ikatu hína ñanepytyvõ térã ñandeperhudika, upévare iñimportanteterei jaiporavo porã la ñane amigorã. Jahayhúramo umi persóna Jehová ohayhúvape avei, jarekóta ñande jerére heta amígo ñanepytyvõtava jasegi hag̃ua ñandefiél chupe pára siémpre.