Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Notakuéra entende porãve hag̃ua

Notakuéra entende porãve hag̃ua

 1 KONSÉHO BÍBLICO

Umi konsého oĩva la Bíbliape ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼéichapa Jehová opensa ha oñeñandu. Avei ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua ha jajapo hag̃ua iporãva, koʼýte ndaipóriramo peteĩ léi la Bíbliape oñeʼẽva pe situasión jahasávare.

Kapítulo 1, párrafo 8

 2 ÑEʼẼRENDU

Ñaneñeʼẽrendu heʼise jajapoha ñande pyʼaite guive Jehová ojeruréva ñandéve. Haʼe oipota ñaneñeʼẽrendu jahayhúgui chupe (1 Juan 5:3). Jahayhu ha jajeroviáramo Jehováre, siémpre jasegíta ikonsého ha ñaneñeʼẽrendúta chupe sapyʼánte ijetuʼúramo jepe. Ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe ojapo porã ñanderehe, pórke ñanepytyvõ javyʼa hag̃ua koʼág̃ama voi ha omeʼẽ ñandéve la esperánsa jahupytytaha hetave vendisión amo gotyove (Isaías 48:17).

Kapítulo 1, párrafo 10

 3 LIVERTA JADESIDI HAG̃UA

Jehová nañandeapói peteĩ mákinaicha, upéva rangue enterovévape omeʼẽ pe liverta odesidi hag̃ua (Deuteronomio 30:19; Josué 24:15). Ha ikatu jaipuru ko liverta jadesidi porã hag̃ua, péro nañañatendéiramo ikatu hína jadesidi vai. Jareko rupi ko liverta ñandete ikatu jadesidi ñandefiéltapa Jehovápe ha jahechaukátapa jahayhuha chupe.

Kapítulo 1, párrafo 12

 4 MBAʼÉICHAPA JAIKO VAʼERÃ

Jehová omeʼẽ imandamientokuéra ha igía ñanemboʼe hag̃ua mbaʼéichapa jaiko vaʼerã. La Bíbliape ikatu jatopa umíva ha ñanepytyvõ ñasẽ porã ha ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe (Proverbios 6:16-19; 1 Corintios 6:9-11). Jehová mandamientokuéra ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai. Avei ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua ha ñanemboʼe mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhu ha ñanembaʼeporãha ñande rapichakuérandi. Koʼág̃arupi umi hénte okambia ohóvo opensa lája, ha heʼi umi mbaʼe ivaíva iporãha, péro Ñandejára opensáva koʼã mbaʼére ha avei imandamientokuéra núnka nokambiái (Deuteronomio 32:4-6; Malaquías 3:6). Jajapóramo Jehová mandamientokuéra heʼíva jajehekýita heta sufrimiéntogui.

Kapítulo 1, párrafo 17

 5 KONSIÉNSIA

Ñane konsiénsia haʼete peteĩ vos heʼíva ñandéve mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. Enterovévape Jehová omeʼẽ peteĩ konsiénsia (Romanos 2:14, 15). Ombaʼapo porã hag̃ua ñane konsiénsia ñahekomboʼe vaʼerã Jehová oipotaháicha. Upéicha umi mbaʼe jadesidíva ombovyʼáta chupe (1 Pedro 3:16). Ñane konsiénsia ikatu ñandeavisa jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe oĩ vaíva térã ñanemoñeñandu vai oiméramo jajapo peteĩ mbaʼe naiporãiva. Ñane konsiénsia ikatu ou nombaʼapoporãvéi, péro Jehová ikatu ñanepytyvõ hína ombaʼapo porã jey hag̃ua. Ñahekomboʼe porãramo ñane konsiénsia ñandepyʼaguapýta ha ñañeñandu porãta.

Kapítulo 2, párrafo 3

 6 JAKYHYJE ÑANDEJÁRAGUI

Jakyhyje Ñandejáragui heʼise jahayhu ha jarrespetaha chupe, avei ndajajaposeiha mbaʼeve ombopochýtava Jehovápe. Jakyhyjéramo Ñandejáragui ñanepytyvõ jajapo hag̃ua iporãva ha ñamboyke hag̃ua umi mbaʼe vai (Salmo 111:10). Avei ñanemomýita ñahendu hag̃ua opa mbaʼe Jehová heʼíva ñandéve. Jakyhyjéramo Ñandejáragui katuete ñakumplíta umi mbaʼe ñapromete vaʼekue pórke jarrespetaiterei chupe. Avei ñanepytyvõ ñapensa ha jatrata porã hag̃ua ñande rapichakuérape, ha káda día jadesidi porã hag̃ua.

Kapítulo 2, párrafo 9

 7 ÑAÑARREPENTI

Ñañarrepenti heʼise ñambyasyetereiha peteĩ mbaʼe jajapo vaʼekue. Peteĩ Jehová siérvo ohechakuaáramo nokumplíri hague Jehová mandamiénto oñeñandu vaieterei. Oiméramo jajapo peteĩ mbaʼe naiporãiva, jajerure vaʼerã ñande pyʼaite guive Jehovápe ñaneperdona hag̃ua Jesús sakrifísio rupive (Mateo 26:28; 1 Juan 2:1, 2). Ñañarrepentíramo ñande pyʼaite guive, ha jahejáramo ñane rembiapo vaikue, ikatu ñaime segúro Jehová ñaneperdonataha. Upe rire natekotevẽvéima ñamboguapyeterei ñandejehe pe mbaʼe vai jajapo vaʼekue (Salmo 103:10-14; 1 Juan 1:9; 3:19-22). Oiméramo jajavy, ñaaprende vaʼerã upévagui ha ñañehaʼã ñakambia ñapensa lája ikatu hag̃uáicha jaiko Jehová heʼiháicha.

Kapítulo 2, párrafo 18

 8 OÑEMOSẼVA KONGREGASIÓNGUI

Peteĩ kristiáno opeka vaíramo ha noñarrepentíri, ndaikatuvéima oĩ pe kongregasiónpe ha oñemosẽmante vaʼerã. Peteĩ persóna oñemosẽramo, nañañeʼẽvéima chupe ni ndajajeheʼavéima hese (1 Corintios 5:11; 2 Juan 9-11). Oñemosẽramo pe opeka ha noñarrepentírivape, ojeprotehe Jehová réra ha pe kongregasión (1 Corintios 5:6). Upe disiplína oipytyvõ avei pe ojavy vaʼekuépe oñarrepenti hag̃ua ha ou jey Jehová organisasiónpe (Lucas 15:17).

Kapítulo 3, párrafo 19

 9 GÍA HA KONSÉHO

Jehová ningo ñanderayhueterei ha avei ñanepytyvõse. Upévare ñandegia ha ñaneakonseha la Biblia ha isiervokuéra rupive. Ñande haʼe rupi imperfékto ñaikotevẽterei peichagua ajúda (Jeremías 17:9). Ñahendúramo haʼe oipurúvape ñandegia hag̃ua, jahechauka hína jarrespetaha Jehovápe ha ñaneñeʼẽrenduseha chupe (Hebreos 13:7).

Kapítulo 4, párrafo 2

 10 IJORGULLÓSOVA TÉRÃ IÑUMÍLDEVA

Ñande ningo imperfékto, upévare heta vése ñandeorgullosose térã ñapensase ñandejehénte. Péro Jehová oipotaiterei ñaneumílde. Ñañekomparáramo Jehovándi jahechakuaáta mbaʼeichaitépa ñanemichĩ henondépe, upéva ñanepytyvõta ñaneumílde hag̃ua (Job 38:1-4). Ñaneumílde hag̃ua iñimportánte avei ñapensa ótrore. Peteĩ persóna ijorgullósova opensa ivaleveha ótrogui, péro pe iñumíldeva katu opensa ijehe hendaitépe, upéicha rupi ohechakuaa mbaʼépepa imbarete ha mbaʼépepa ikangy. Peichagua persóna naiprovlémai orrekonose hag̃ua ojavy hague ha ojerure hag̃ua perdón. Peteĩ persóna iñumíldevape ndahasýi oasepta hag̃ua peteĩ suherénsia térã konsého, ojerovia Jehováre ha osegi igía (1 Pedro 5:5).

Kapítulo 4, párrafo 4

 11 AUTORIDA

Pe autorida haʼe pe derécho orekóva peteĩ persóna omanda térã odesidi hag̃ua. Jehová haʼe pe autorida tuichavéva oĩva yvágape ha ko yvýpe. Haʼe ojapopaite opa mbaʼe ha ndaipóri ipoderosovéva chugui. Jehová siémpre oipuru pe autorida orekóva oipytyvõ hag̃ua ótrope. Avei omeʼẽ rresponsavilida ótra persónape okuida hag̃ua ñanderehe, por ehémplo umi túa ha sýpe, ansianokuérape ha umi goviernokuérape, ha Jehová ojerure voi ñandéve jarrespeta hag̃ua chupekuéra (Romanos 13:1-5; 1 Timoteo 5:17). Péro pe goviérno omoĩramo peteĩ léi ojoavýva Jehová heʼívandi, ñande ñaneñeʼẽrendu vaʼerã Ñandejárape yvypórape rangue (Hechos 5:29). Jarrespetáramo umi orekóvape autorida ha jasegi igía jahechauka jarrespetaha umi mbaʼe Jehová odesidíva.

Kapítulo 4, párrafo 7

 12 ANSIANOKUÉRA

Umi ansiáno ningo haʼe ermáno iñexperiénsiava, ha Jehová ojevale hesekuéra okuida hag̃ua pe kongregasiónre (Deuteronomio 1:13; Hechos 20:28). Haʼekuéra ñanepytyvõ ñamombarete hag̃ua ñane amista Jehovándi ha ñamombaʼeguasu hag̃ua chupe pyʼaguapýpe ha peteĩ ñeʼẽme (1 Corintios 14:33, 40). Chupekuéra oñenombra espíritu sánto rupive, pórke haʼekuéra okumpli umi mbaʼe Jehová ohaʼarõva chuguikuéra oĩva la Bíbliape, ha la Biblia ojeskrivi vaʼekue pe espíritu sánto rupive (1 Timoteo 3:1-7; Tito 1:5-9; 1 Pedro 5:2, 3). Ñande ningo jajerovia ha jaapoja Ñandejára organisasiónpe, upévare vyʼápe ñaneñeʼẽrendu umi ansiánope (Salmo 138:6; Hebreos 13:17).

Kapítulo 4, párrafo 8

 13 OMOAKÃVA OGAPY

Jehová onkarga umi túa ha sýpe okuida hag̃ua hogapýre. La Biblia heʼi pe túa haʼeha la omoakãva pe ogapy, péro ndaipóriramo pe túa, pe sy ojapo vaʼerã upéva. Pe omoakãva ogapy oreko pe rresponsavilida omeʼẽvo ifamíliape umi mbaʼe oikotevẽva, por ehémplo hoʼu vaʼerã, ijaorã ha peteĩ lugár oiko hag̃ua. Avei oipytyvõ vaʼerã ifamíliape oadora hag̃ua Jehovápe. Upévare ojapo tekotevẽva ikatu hag̃uáicha opredika hikuái oñondive, ostudia la Biblia ha oho rreunionhápe. Pe omoakãva ogapy oreko avei pe rresponsavilida odesidi hag̃ua mbaʼépa ojejapóta pe ogapýpe. Haʼe oñehaʼãmbaite vaʼerã osegi Jesús ehémplo, upévare iñamávle ha noñemohatãi haʼe heʼívapente, ha ndovaléi ijarhél ni otrata vai hogayguápe. Upéicha oipytyvõ ikatu hag̃uáicha hogapýpe ojeiko mborayhúpe, ha upévare enterovéva oñeñandu porã ha ikatu oñemoag̃uive Jehováre.

Kapítulo 4, párrafo 12

 14 KUÉRPO GOVERNÁNTE

Pe Kuérpo Governánte haʼe peteĩ grúpo oĩháme unos kuánto ermáno haʼéva unhído, ha Ñandejára ojevale hesekuéra oorganisa hag̃ua umi mbaʼe ojapóva isiervokuéra ko yvy ape ári. Umi kristiáno ypykue tiémpope, Jehová oipuru vaʼekue avei peteĩ kuérpo governánte, térã peteĩ grúpo oorganisa hag̃ua pe predikasión ha umi mbaʼe ojejapóva oñemombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe (Hechos 15:2). Ñane tiémpope, umi ermáno oĩva pe Kuérpo Governántepe ogia Ñandejára puévlope ha avei ñanepytyvõ ñañemoag̃ui hag̃ua Jehováre. Koʼã ermáno oheja pe espíritu sánto ha la Biblia ogia chupekuéra odesidíta jave oimeraẽ mbaʼe. Jesús heʼi vaʼekue ko grúpo haʼeha pe “esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” (Mateo 24:45-47).

Kapítulo 4, párrafo 15

 15 OKUVRI VAʼERÃ IÑAKÃ

Sapyʼánte ndaipóri ermáno vautisádo ojapo hag̃ua umi traváho kongregasiónpe. Ha ikatu hína peteĩ ermána ojapómante vaʼerã koʼã mbaʼe ndaipóriramo ni peteĩ ermáno ojapo hag̃ua upéva. Upéicha jave omoĩ vaʼerã iñakãre álgo okuvri hag̃ua, upéicha ohechaukáta orrespetaha pe arréglo Jehová omoĩva. Por ehémplo, okuvri vaʼerã iñakã ojapo jave peteĩ estúdio bíblico oĩramo hendive iména, térã peteĩ ermáno vautisádo (1 Corintios 11:11-15).

Kapítulo 4, párrafo 17

 16 NEUTRALIDA

Peteĩ persóna haʼéva neutrál ndoapojái ni peteĩ grúpo polítiko (Juan 17:16). Entéro jaservíva Ñandejárape jaapoja vaʼerã Irréino añoite. Ñande jasegi Jesús ehémplo, ha upévare nañañentremetéi umi mbaʼe ojejapóvare ko múndope.

Jehová omanda isiervokuérape “iñeʼẽrendu ha oñemoĩ vaʼerãha umi goviérno ha autoridakuéra poguýpe” (Tito 3:1, 2; Romanos 13:1-7). Péro avei omanda ñandéve ndovaleiha japorojuka. Upévare umi kristiánope ikonsiénsia nopermitíri oho kuartélpe ni gerrahápe. Oĩ lugár umi goviérno opermitihápe ojejapo ótro traváho ojeho rangue kuartélpe, ha umichahápe káda uno ohecha vaʼerã ikonsiénsiapa opermiti chupe oasepta umi traváho.

Ñande ñamombaʼeguasu Jehovápe añoite, pórke haʼe la ñande Apohare. Jarrespeta umi mbaʼe ojepurúva oñerrepresenta hag̃ua peteĩ tetã, por ehémplo pe vandéra, pe ímno nasionál ha umícha, péro ñande jaservíva Jehovápe nañamombaʼeguasúi umíva (Isaías 43:11; Daniel 3:1-30; 1 Corintios 10:14). Avei káda uno jadesidi ndajavotamoʼãiha ni peteĩ partído térã peteĩ kandidáto polítiko rehe, pórke jadesidíma jaapojataha Ñandejára goviérno añoite (Mateo 22:21; Juan 15:19; 18:36).

Kapítulo 5, párrafo 2

 17 UMI HÉNTE KO MUNDOPEGUA OPENSA HA OIKO LÁJA

Ko múndope oñepensa Satanás opensaháicha. Umi hénte ndohayhúiva Jehovápe ojapo upéicha pórke ndosegíri iñehémplo ha nokumplíri umi mandamiénto haʼe omeʼẽva (1 Juan 5:19). Ha la Biblia heʼi upéicha opensa ha oikoha umi hénte oĩva ko múndope (Efesios 2:2). Péro ñande jaservíva Jehovápe ndajahejái koʼã mbaʼe ñandeguereko ipoguýpe (Efesios 6:10-18). Upéva rangue, ñamombaʼe umi mandamiénto omeʼẽva Jehová ha ñañehaʼãmbaite ñapensa haʼe opensaháicha.

Kapítulo 5, párrafo 7

 18 APÓSTATA

Umi apóstata oñemoĩ la Biblia omboʼévare. Haʼekuéra opuʼã Jehová ha Jesúsre, haʼéva hína pe Rréi Ñandejára Rréinope, ha oñehaʼã voi hikuái omokyreʼỹ ótrope ojapo hag̃ua avei upéva (Romanos 1:25). Haʼekuéra oñehaʼã omboduda Jehová siervokuérape. Unos kuánto kristiáno ypykuégui oiko vaʼekue apóstata, ha ñambyasýramo jepe ñane tiémpope oiko avei upéva (2 Tesalonicenses 2:3). Jasegiséramo ñaime Jehová ykére, ni michĩmi ndajajeheʼái vaʼerã umi apóstatare. Ni mbaʼevéicharõ nañahendúi ni ndajaleéi vaʼerã umi mbaʼe heʼíva hikuái oĩgui ñandejopýva jajapo hag̃ua upéva térã ñandekuriósogui rei. Ñande ñandefiél Jehovápe ha jaadora chupe añoite.

Kapítulo 5, párrafo 9

 19 OÑEPERDONA HAG̃UA PEKÁDO

Moisés léipe oñemanda vaʼekue umi israelítape omeʼẽ vaʼerãha sakrifísioramo trígo, aséite ha umi animál oñeperdona hag̃ua chupekuéra ipekádo. Upéva omomanduʼa chupekuéra Jehová oĩha operdona hag̃uáicha ipuévlope ha avei káda persónape ipekádo. Tiémpo rire Jesús ou ha omano ñanderehehápe oñeperdona hag̃ua ñande pekadokuéra, ha upévare natekotevẽvéima ojejapo umi sakrifísio oñeperdona hag̃ua pekádo. Jesús osakrifika vaʼekue “hete una ves ha opa ára g̃uarã” (Hebreos 10:1, 4, 10).

Kapítulo 7, párrafo 6

 20 JARRESPETA VAʼERÃ UMI ANIMALKUÉRA

Moisés léipe oñepermiti vaʼekue umi israelítape hoʼu umi animál. Avei oñemanda voi chupekuéra oikuaveʼẽ vaʼerãha Jehovápe umi animál sakrifísioramo (Levítico 1:5, 6). Péro Jehová nopermitíri vaʼekue chupekuéra omaltrata umi animálpe (Proverbios 12:10). Pe léi oproivi vaʼekue umi israelítagui ohuga umi animál rehe ha omanda voi chupekuéra okuida hag̃ua hesekuéra (Deuteronomio 22:6, 7).

Kapítulo 7, párrafo 6

 21 UMI PÁRTE MICHĨVÉVA OREKÓVA PE TUGUY HA UMI TRATAMIÉNTO OJEPURUHÁPE TUGUY

Umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy. Umi 4 párte iñimportantevéva orekóva pe tuguy haʼe glóbulos rojos, glóbulos blancos, plaquetas ha plasma. Ha umívagui ikatu jey hína ojepeʼa umi párte michĩvéva térã fracciones sanguíneas. *

Ñande kristianokuéra ndajaaseptái oñemoĩ ñandéve tuguy ha ndajaaseptái avei umi 4 párte iñimportantevéva orekóva pe tuguy. Péro, ¿ikatúpa jaasepta umi párte michĩvéva? La Biblia ningo noñeʼẽi koʼã mbaʼére. Upévare, jareko vaʼerã enkuénta mbaʼépa heʼi ñane konsiénsia ha upéi ñandete jadesidi vaʼerã jaipurútapa koʼã párte.

Oĩ kristiáno ndoaseptáiva ni peteĩva umi párte michĩvéva jepe. Ikatu oime odesidi hikuái upéva oreko rupi enkuénta pe léi oñemeʼẽ vaʼekue umi israelítape heʼíva ojejukáramo peteĩ animál ‘oñeñohẽ vaʼerãha yvýpe’ pe huguykue (Deuteronomio 12:22-24).

Péro ótro kristiánope katu ikonsiénsia opermiti oasepta umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy. Haʼekuéra ikatu opensa koʼã párte michĩvéva norrepresentaveimaha pe persóna térã pe animál rekove.

Redesidíta vove reaseptátapa térãpa nahániri umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy, reñeporandu vaʼerã:

  • ¿Ahechakuaápa amboykéramo entéro umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy arrechasaha hína avei umi pohã ojepurúva oñemonguera hag̃ua heta mbaʼasy, ha avei umi ojepurúva ani hag̃ua oñehẽterei ñande ruguy?

  • ¿Mbaʼéichapa ikatu aexplika umi doktórpe mbaʼérepa aasepta térã arrechasa umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy?

Tratamiénto médiko. Ñandejára siervokuéra nañadonái ñande ruguy ótrope ni nañañongatúi jajeopera mboyve ñamoĩka jey hag̃ua upéi. Péro oĩ avei ótro tratamiénto médiko ojepuruhápe pe pasiénte ruguy. Koʼãichagua tratamiéntope ikatu hína ojepeʼa pe pasiénte ruguy ha ndokorrevéi hetepýpe sapyʼami. Káda uno ñañemotiémpo vaʼerã jadesidi hag̃ua mbaʼéichapa ojepurúta ñande ruguy peteĩ operasión aja, jajapokáta jave análisis térã jasegíta jave peteĩ tratamiénto. (Reikuaasevéramo ikatu rehecha La Atalaya del 15 de octubre de 2000, páhina 30 ha 31).

Por ehémplo oĩ peteĩ tratamiénto hérava hemodilución, upe tratamiénto ojejapo hag̃ua ojepeʼaʼimi pe pasiéntegui huguy ha oñemoĩ hendaguépe peteĩ suéro. Upéi pe operasión aja térã upe riremi oñemoĩ jey chupe pe tuguy oñeguenohẽ vaʼekue chugui.

Ótro tratamiénto héra recuperación de sangre. Ko tratamiéntope ojepuru peteĩ mákina oñembyaty hag̃ua pe tuguy operdéva peteĩ pasiénte pe operasiónpe, pe tuguy upe rire oñemopotĩ ha oñemoĩ jey pe pasiéntepe pe operasión aja térã upe riremi.

Káda doktór ningo ikatu ojepokuaa ojapo koʼã tratamiénto diferénte hendáicha. Upévare edesidi mboyve rejeoperátapa, ha rejapo mboyve peteĩ análisis térã peteĩ tratamiénto, tekotevẽ rentende porã mbaʼéichapa ojepurúta hína nde ruguy.

Redesidíta vove reaseptátapa térãpa nahániri koʼãichagua tratamiénto médiko ojepuruhápe nde ruguy, eñeporandu vaʼerã:

  • Peteĩ tratamiéntope ojepeʼáramo peteĩ párte che ruguýgui ha ndokorrevéi che retepýpe, ¿opermitínepa chéve che konsiénsia amoĩka jey ha apensa upéva haʼeha gueteri che ruguy, ha upévare natekotevẽiha ‘oñeñohẽ yvýpe’? (Deuteronomio 12:23, 24).

  • ¿Chemolestánepa che konsiénsia aaseptáramo peteĩ tratamiénto ojepeʼahápe chehegui una párte che ruguy, ha oñekambiaʼimi rire oñemoĩ jeýramo chéve, térã ojepurúramo ojejapo hag̃ua chugui peteĩ pohã, por ehémplo umi ojepurúva umi erídare?

  • ¿Antende porãpa adesidíramo arrechasa entéro umi tratamiénto ojepuruhápe tuguy arrechasaha avei umi análisis, hemodiálisis ha ndaikatumoʼãiha aipuru pe mákina hérava bomba de circulación extracorpórea?

Jadesidi mboyve jaasepta térã nahániri umi párte michĩvéva orekóva pe tuguy ha umi tratamiénto médiko ojepuruhápe ñande ruguy, tekotevẽ ñañemboʼe Jehovápe ikatu hag̃uáicha jadesidi porã, ha upéi jaheka vaʼerã informasión (Santiago 1:5, 6). Upéi jadesidi hag̃ua jaipuru vaʼerã ñane konsiénsia. Ndovaléi ñaporandu ótrope mbaʼépa odesidíta oĩrire ñane situasiónpe, ha ndaikatúi avei umi ótro odesidi ñanderehe mbaʼe tratamiéntopa iporãvéta ñandéve g̃uarã (Romanos 14:12; Gálatas 6:5).

Kapítulo 7, párrafo 11

 22 TEKOPOTĨ

Ñanderekopotĩ hag̃ua tekotevẽ ipotĩ Ñandejára renondépe entéro mbaʼe ñapensáva, jaʼéva ha jajapóva. Jehová heʼi ñandéve ñamboyke vaʼerãha opaichagua tekokyʼa (Proverbios 1:10; 3:1). Ñambohovái mboyve jepe peteĩ tentasión tekotevẽ jajedesidi ñaneñeʼẽrendutaha chupe opa mbaʼépe. Tekotevẽ avei ñañemboʼe meme Jehovápe ha jajerure chupe tañanepytyvõ ñapensa hag̃ua umi mbaʼe ipotĩvare. Ha jajedesidi vaʼerã ñamboyketaha oimeraẽ mbaʼe ikatúva ñandegueraha tekokyʼápe (1 Corintios 6:9, 10, 18; Efesios 5:5).

Kapítulo 8, párrafo 11

 23 NOTĨRIVA HEMBIAPO VAI HAG̃UA, HA TEKOKYʼA

Peteĩ persóna notĩriva hembiapo vai hag̃ua heʼi ha ojapo mbaʼeverõguáicha umi mbaʼe ohóva Ñandejára mandamientokuéra kóntrape. Peichagua persóna ohechauka ndorrespetaieteha umi léi Ñandejára omoĩva. Oĩramo pruéva ohechaukáva peteĩ persóna notĩriha hembiapo vai hag̃ua, peteĩ komite hudisiál ohecha vaʼerã pe káso. Pe tekokyʼápe katu oike hína umi pekádo ñanemongyʼáva Jehová renondépe. Umíva apytépe oĩ avei ivaietereíva ha upévare oñeñatendémante vaʼerã peteĩ komite hudisiál rupive (Gálatas 5:19-21; Efesios 4:19; reikuaasevéramo ehecha “Preguntas de los lectores” osẽ vaʼekue La Atalaya del 15 de julio de 2006-pe).

Kapítulo 9, párrafo 7; kapítulo 12, párrafo 10

 24 OJEJAVYKÝVA

Jehová oprepara voi ñande rete ikatu hag̃uáicha peteĩ kuña ha kuimbaʼe omendáva oreko rrelasión sexuál, ha upéicha ohechauka hag̃ua ojoayhuha hikuái. Péro peteĩ persóna ojejavykýva, térã opokóva hiʼórgano sexuál rehe orekoramoguáicha rrelasión sexuál, ojapo hína peteĩ mbaʼe ikyʼáva Jehová renondépe. Peteĩ persóna ojapóramo upéva ikatu voi ombyai iñamista Jehovándi. Upéva káusare peteĩ persóna ikatu ou tódo el tiémpo opensa rrelasión sexuál rehe térã oreko umi deséo ikyʼaitereíva (Colosenses 3:5). Oiméramo nde reñehaʼã hína reheja ko mbaʼe vai ha repensa ijetuʼuetereitaha ndéve, aníkena eñentrega (Salmo 86:5; 1 Juan 3:20). Eñemboʼe Jehovápe nde pyʼaite guive ha ejerure chupe tanepytyvõ. Emboykete vaʼerã opa mbaʼe ikatúva ogueru ne akãme umi pensamiénto kyʼa, por ehémplo pe pornografía. Ejerure peteĩ ne amígo iñakãguapy ha orrespetávape Jehová mandamientokuéra tanepytyvõ. Ha oiméramo nde haʼe peteĩ mitãrusu térã mitãkuña ha nde tuakuéra oservi Jehovápe, emombeʼu peteĩvape la rehasáva hína (Proverbios 1:8, 9; 1 Tesalonicenses 5:14; Tito 2:3-5). Ikatu reime segúro Jehová ohecha ha omombaʼetereiha reñehaʼãmbaite haguére nderekopotĩ hag̃ua (Salmo 51:17; Isaías 1:18).

Kapítulo 9, párrafo 9

 25 KUIMBAʼE OREKÓVA MOKÕI TÉRÃ HETAVE TEMBIREKO

Jehová omoñepyrũrõ guare pe matrimónio omomenda kuri ojuehe peteĩ kuimbaʼe ha peteĩ kuña. Yma Israélpe Jehová opermiti vaʼekue umi kuimbaʼépe omenda mokõi térã hetave kuñáre, péro haʼe ndoipotái vaʼekue upéva omoñepyrũrõ guare pe matrimónio. Koʼág̃a Jehová nopermitivéima upéva. Pe kuimbaʼe peteĩnte hembireko vaʼerã ha pe kuña peteĩnte iména vaʼerã (Mateo 19:9; 1 Timoteo 3:2).

Kapítulo 10, párrafo 12

 26 DIVÓRSIO HA SEPARASIÓN

Jehová oipota vaʼekue umi omendáva oiko oñondive pára siémpre (Génesis 2:24; Malaquías 2:15, 16; Mateo 19:3-6; 1 Corintios 7:39). Haʼe opermiti pe divórsio pe ména térã tembireko oñomoakãratĩramo añoite. Oikóramo upéicha, Jehová opermiti pe oñetraisiona vaʼekuépe odesidi ojedivorsiátapa térãpa nahániri (Mateo 19:9).

Oĩ kristiáno odesidíva ojesepara hembireko térã iménagui oiméramo jepe ni peteĩva ndahekovaíri (1 Corintios 7:11). Peteĩ kristiáno ikatu hína odesidi ojesepara hembireko térã iménagui ohasáramo koʼã situasión:

  • Pe ména nomanteneséiramo ifamíliape ha nomeʼẽséiramo chupekuéra umi mbaʼe oikotevẽva, térã ohejáramo chupekuéra mbaʼeveʼỹetére ha ndaikatuvéi ojogua hikuái hembiʼurã (1 Timoteo 5:8).

  • Oinupã vaipáramo chupe hembireko térã iména, ha ohechakuaáramo ikatumaha operhudika chugui isalu térã ikatuha voi ojuka chupe (Gálatas 5:19-21).

  • Nopermitíriramo chupe oservi Jehovápe, térã ojapóramo ikatúva guive omomombyry hag̃ua chupe Jehovágui (Hechos 5:29).

Kapítulo 11, párrafo 19

 27 JAPOROFELISITA HA ÑAPOROMOKYREʼỸ

Entéro ñaikotevẽ ótro ñandefelisita ha ñanemokyreʼỹ (Proverbios 12:25; 16:24). Ñanembaʼeporã ha ñaneamávleramo ikatu hína ñaporomokyreʼỹ ha ñaporokonsola. Jahechaukáramo jahayhuha ñane ermanokuérape ñaipytyvõta chupekuéra oaguanta ha osegi hag̃ua oservi Ñandejárape ohasáramo jepe hikuái situasión ijetuʼúva (Proverbios 12:18; Filipenses 2:1-4). Peteĩ oñedesanimáva oñeʼẽ jave ñandéve ñahendu porã vaʼerã chupe ha ñañehaʼã ñantende mbaʼéichapa oñeñandu. Upéicha jaikuaáta mbaʼépa jaʼéta ñaipytyvõ hag̃ua chupe (Santiago 1:19). Eñehaʼãkena eikuaa porã ne ermanokuérape ehechakuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe oikotevẽ hikuái. Upéicha reipytyvõta chupekuéra oreko hag̃ua pe pyʼaguapy oúva Jehovágui, haʼe ningo “peteĩ Dios omeʼẽva konsuélo” (2 Corintios 1:3, 4; 1 Tesalonicenses 5:11).

Kapítulo 12, párrafo 16

 28 KASAMIÉNTO

La Bíbliape ndaipóri léi heʼíva mbaʼéichapa ojejapo vaʼerã umi kasamiénto. Umi kostúmbre ojesegíva ha umi mbaʼe ojeruréva umi goviérno oñemenda hag̃ua ikatu idiferénte káda paíspe (Génesis 24:67; Mateo 1:24; 25:10; Lucas 14:8). Añetehápe la iñimportantevéva hína pe promésa ojapóva ojupe umi omendátava Jehová renondépe. Heta paréha odesidi oinvita ifamília ha iñamigokuérape oĩ hag̃ua upépe ojapóta vove hikuái upe promésa ha ohendu hag̃ua avei peteĩ diskúrso oñenohẽva la Bíbliagui. Umi nóvio ikatu avei odesidi ojapótapa peteĩ fiésta pe diskúrso rire ha mbaʼéichapa (Lucas 14:28; Juan 2:1-11). Ha umi mbaʼe ojejapótava pe kasamientohápe omombaʼeguasu vaʼerã Jehovápe (Génesis 2:18-24; Mateo 19:5, 6). Umi konsého bíblico tuichaiterei oipytyvõta chupekuéra odesidi porã hag̃ua (1 Juan 2:16, 17). Ha umi nóvio odesidíramo omoĩtaha vevída ikasamientohápe, ohecha vaʼerã peteĩ persóna oñenkargátava upévare (Proverbios 20:1; Efesios 5:18). Oiméramo oĩta músika térã peteĩ huégo ojediverti hag̃ua umi invitádo, ojehecha vaʼerã umi mbaʼe ojejapóva upépe tomombaʼeguasu Jehovápe. Umi kristiánope g̃uarã ningo iñimportánte ikasamiénto ha oipotaiterei osẽ porãmba, péro iñimportanteve hína oñekonsentra pe amista orekóvare Jehovándi ha oñondive voi (Proverbios 18:22; retopavéta informasión La Atalaya del 15 de octubre de 2006-pe, páhina 18 guive 31 peve).

Kapítulo 13, párrafo 18

 29 JADESIDI PORÃ

Ñande jasegi umi konsého oĩva la Bíbliape pórke jadesidi porãse. Por ehémplo, ikatu peteĩ persóna ndahaʼéiva Testígo oinvita iména térã hembirekópe oho hag̃ua okaru ihentekuéra ndive ojefesteha jave peteĩ arete. ¿Mbaʼépa rejapóne rehasáramo ko situasiónre? Ne konsiénsia opermitíramo ndéve reho, ikatu hína reexplika porãnte ne ména térã ne rembirekópe nderesegimoʼãiha umi kostúmbre Ñandejára ndoguerohorýiva ojejapóva upe aretépe. Ha redesidíramo rehotaha, ereko vaʼerã avei enkuénta ndaiporimoʼãipa oñepysangáva upe haguére (1 Corintios 8:9; 10:23, 24).

Epensamína avei ko situasiónre: ikatu ne patrón nderregalase plataʼimi peteĩ arete aja. ¿Ikatúpa jaʼe ndovaleiha reasepta upéva? Nahániri, pórke káda situasión idiferénte. Por ehémplo ikatu ereko enkuénta oimépa ne patrón opensáta repartisipaha hendivekuéra pe aretépe reaseptáramo upe rregálo. Térã ikatu avei ne patrón omeʼẽsénte ndéve upéva ohechauka hag̃ua oagradeseha ndéve nde traváhore. Redesidi mboyve reaseptátapa pe rregálo ereko vaʼerã enkuénta koʼãva ha hetave mbaʼe.

Ikatu avei ótra persóna omeʼẽse ndéve peteĩ rregálo peteĩ arete aja ha heʼi ndéve: “Aikuaa nde nderefestehaiha ko arete, péro arregalase ningo ndéve kóva”. Ikatu ningo pe persóna ikalidánte nendive. Péro ñamoĩ chupe ojapoha upéva oipotágui voi refesteha pe arete térã ohechaségui ndefiéltapa, ¿mbaʼépa rejapóta upe situasiónpe? Ejepyʼamongeta porã vaʼerã hese, ha upéi ndete redesidi vaʼerã mbaʼépa rejapóta. Tahaʼe haʼéva upe redesidíva, la iñimportantevéva haʼe hína opyta ipotĩ ne konsiénsia ha ndefiél Jehovápe (Hechos 23:1).

Kapítulo 13, párrafo 22

 30 UMI NEGÓSIO HA DOKUMENTOKUÉRA

Sapyʼánte oĩramo noñontendevéiva, pyaʼe porã oñehaʼã vaʼerã oĩ jey hag̃ua pyʼaguapýpe hikuái, upéicha ikatu hína oñesolusiona pe provléma ivaive mboyve (Mateo 5:23-26). Ñanemanduʼa vaʼerã iñimportanteveha hína ñamombaʼeguasu Jehovápe opa mbaʼépe ha jaiko pyʼaguapýpe oñondive kongregasiónpe (Juan 13:34, 35; 1 Corintios 13:4, 5).

Mokõi térã hetave kristiáno noñontendevéiramo ojapo rire negósio oñondive, oñehaʼãmbaite vaʼerã osolusiona pe provléma ohoʼỹre hikuái peteĩ trivunál renondépe. Primera a los Corintios 6:1-8-pe apóstol Pablo omeʼẽ vaʼekue heta konsého oñeʼẽva ko témare. Umi ermáno ojogueraháramo peteĩ trivunál renondépe ikatu hína oñemongyʼa Jehová réra ha opyta vai peteĩ kongregasión. Mateo 18:15-17-pe jatopa oĩha mbohapy mbaʼe ikatúva jajapo oĩramo peteĩ oñeʼẽ vaíva ñanderehe ñandereja vai hag̃ua térã oĩramo ñanembotavýva jajapo jave negósio. 1) Umi orekóva peichagua provléma oñehaʼã vaʼerã osolusiona hikuái upéva haʼeñoháme. 2) Ndaikatúiramo osolusiona hikuái upéicha, ikatu ojerure peteĩ térã mokõi ermáno iñakãguapývape oipytyvõ hag̃ua chupekuéra. 3) Tekotevẽramo, ikatu ojerure hikuái umi ansianokuérape ohecha hag̃ua la oiko vaʼekue. Pe provléma og̃uahẽramo pépeve, umi ansiáno oipurúta umi konsého oĩva la Bíbliape oipytyvõ hag̃ua chupekuéra oiko jey hag̃ua pyʼaguapýpe oñondive. Peteĩva umi orekóva ko provléma ndosegiséiramo Jehová mandamientokuéra, umi ansiáno ohecháta tekotevẽpa ojejapo peteĩ komite hudisiál.

Sapyʼánte ikatu oñepresenta umi situasión tekotevẽtahápe jahámante peteĩ trivunálpe. Por ehémplo oĩramo ojedivorsiáva, ojehecha hag̃ua peteĩ mitã opytátapa itúa térã isýndi, peteĩ ermána oexihi hag̃ua iménape omeʼẽ hag̃ua ifamíliape hemikotevẽ haʼe peve majór de eda, ojekovra hag̃ua peteĩ segúro, peteĩ ermáno térã ermána heʼi hag̃ua pe goviérnope ndorekoiha opaga hag̃ua idéuda, térã oñekumpli hag̃ua heʼíva peteĩ testaméntope. Peteĩ ermáno térã ermána ojechárõ koʼãichagua situasiónpe, ha oipuru hendaitépe umi léi ha trivunál osolusiona hag̃ua iprovléma, osegíta hína avei pe konsého omeʼẽ vaʼekue Pablo.

Upéicha avei, oĩramo oporovioláva, ovioláva mitãme, oapeligráva hapichápe ojahéi vaipa rupi hese, oporomondáva térã oporojukáva, peteĩ ermáno térã ermána ikatu odesidi odemanda upe persónape, ha ojapóramo upéicha, ikatu jaʼe osegitanteha avei pe konsého Pablo omeʼẽ vaʼekue.

Kapítulo 14, párrafo 14

 31 SATANÁS ÑUHÃ

Ymaite guive Satanás oñehaʼã ombotavy hag̃ua yvyporakuérape (Génesis 3:1-6; Apocalipsis 12:9). Haʼe oikuaa porã ñañepyrũramo ñapensa haʼe opensaháicha jajapotaha umi mbaʼe naiporãiva (2 Corintios 4:4; Santiago 1:14, 15). Haʼe oipuru pe polítika, umi rrelihión, umi negósio ha komérsio, umi vyʼarã, umi estúdio ha hetave mbaʼe omoinge hag̃ua la hénte akãme haʼe opensa lája iporãramoguáicha upéva (Juan 14:30; 1 Juan 5:19).

Satanás oikuaa saʼipaitemaha chugui pe tiémpo orekóva ombotavy hag̃ua la héntepe, upévare oñehaʼãmbaite hína ombotavy ikatúvape entéro, koʼýte umi oservívape Jehovápe (Apocalipsis 12:12). Nañañatendéiramo, mbeguekatúpe ikatu hína Satanás ombyai ñandehegui ñapensa lája (1 Corintios 10:12). Por ehémplo, Jehová oipota umi omendáva opyta oñondive pára siémpre (Mateo 19:5, 6, 9). Péro heta héntepe g̃uarã pe matrimónio ndahaʼéi la iñimportantetereíva, ha opensa voi hikuái ikatuha ojopoi oimeraẽ mbaʼére. Ha oĩ voi heta pelíkula ha prográma osẽva télepe ohechaukáva upéva iporãramoguáicha. Péro ñande ndovaléi jaheja ova ñanderehe ko múndo opensa lája pe matrimóniore.

Satanás oipota ñapensa ikatuha jajapo ñandéve ñandegustávante, ha upéva haʼe avei peteĩ ñuhã haʼe oipurúva (2 Timoteo 3:4). Nañañatendéiramo, ikatu hína jaju ndajarrespetavéi umi persóna Jehová omeʼẽvape autorida. Por ehémplo, peteĩ ermáno ikatu oñepyrũ nopenavéi umi instruksión omeʼẽvare umi ansiáno (Hebreos 12:5). Térã peteĩ ermána ikatu ou ndorrespetavéi pe autorida Jehová omeʼẽ vaʼekue iménape (1 Corintios 11:3).

Tekotevẽterei jajedesidi ndajahejamoʼãiha ova ñanderehe Satanás opensa lája. Ñande ñahaʼangase Jehová opensa lája ha ñapensa meme “umi mbaʼe yvagapeguáre” (Colosenses 3:2; 2 Corintios 2:11).

Kapítulo 16, párrafo 9

 32 TRATAMIÉNTO MÉDIKO

Entérope ningo hiʼã ñaneresãi, ha peichahágui jajúrõ ñanderasy jaipotaiterei oñeñatende porã ñanderehe (Isaías 38:21; Marcos 5:25, 26; Lucas 10:34). Umi doktór ha ótro hénte oñatendéva ñande salúre ikatu oipuru heta tratamiénto ojapo hag̃ua upéva. Ha ñande jareko vaʼerã enkuénta umi konsého oĩva la Bíbliape jadesidíta jave mávapa jasegíta. Avei ñanemanduʼa vaʼerã Ñandejára Rréino añoite ikatuha oipeʼaite umi mbaʼasy. Naiporãmoʼãi jaju ñañekonsentraiterei ñande salúre, ha upéva káusare ñambotapykue ñande servísio Jehovápe (Isaías 33:24; 1 Timoteo 4:16).

Ñañatende porã vaʼerã ha ñamboykete oimehaichagua tratamiénto ñapensáramo orekoha peteĩ mbaʼe oúva umi demóniogui (Deuteronomio 18:10-12; Isaías 1:13). Upévare jaasepta mboyve peteĩ tratamiénto ñainvestiga raẽ vaʼerã jahecha hag̃ua moõguipa ou upe tratamiénto, mbaʼe mbaʼépa ojejapo pype, ha noiméipa oreko hína peteĩ mbaʼe oúva umi demóniogui (Proverbios 14:15). Ani ñanderesarái Satanás ñanembotavyseha jaʼa hag̃ua ipoguýpe. Ha ñapensáramo peteĩ tratamiénto orekoha peteĩ mbaʼe oúva umi demóniogui, iporãvéta ñamboyketéramo (1 Pedro 5:8).

Kapítulo 16, párrafo 18

^ párr. 98 Oĩ doktór heʼíva umi 4 párte iñimportantevéva orekóva pe tuguy haʼenteha avei párte michĩvéva. Upévare ikatu hína tekotevẽ reexplika mbaʼérepa edesidi ndereaseptamoʼãiha oñemoĩ ndéve tuguy ha avei mbaʼérepa ndereaseptái koʼã 4 párte iñimportantevéva orekóva pe tuguy, tahaʼe glóbulos rojos, glóbulos blancos, plaquetas térã plasma.