Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 9

Pediparákena tekovai ha tekokyʼágui

Pediparákena tekovai ha tekokyʼágui

“Pejukáke umi mbaʼe vai oĩva pende pype, ani hag̃ua penderekovai, penderekokyʼa, peneakãraku vai ha ndapejejokokuaavéi, ani pepensa umi mbaʼe vaíre, ha ani peipotaiterei mbaʼe ahéno, upéva haʼe hína avei taʼanga jeadora” (COLOSENSES 3:5).

1, 2. ¿Mbaʼépa ojapo Balaam operhudika hag̃ua umi israelítape?

ÑAÑEIMAHINAMÍNA peteĩ peskadór ohoha oikutu hag̃ua pira. Upearã oiporavo porã pe karnáda oipurútava, omoĩ ipindáre ha opoi pe ýpe. Upéi oñepyrũ ohaʼarõ, ha pe pira hoʼúvo pe karnáda, dególpe oitira la iliñáda ikatu hag̃uáicha pe pinda oike pe pira jurúre ha upéi onohẽ pe ýgui.

Upéva ikatu oiko avei ñanderehe, jahechamína umi israelítare oiko vaʼekue. Haʼekuéra oike mboyvemi pe Tiérra Prometídape, oĩ hína kuri pe desiérto de Moábpe. Upéi pe rréi Moabgua opromete peteĩ kuimbaʼe héravape Balaam opaga porãtaha chupe omaldesíramo umi israelítape. Upémarõ Balaam okalkula mbaʼépa ikatu ojapo ikatu hag̃uáicha umi israelita opeka ha Jehová voi omaldesi hag̃ua chupekuéra. Balaam oiporavo porã pe karnáda oipurútava, ha omondo unos kuánto kuñataĩ moabítape omoakãraku ha oreko hag̃ua rrelasión sexuál umi kuimbaʼe israelítandi (Números 22:1-7; 31:15, 16; Apocalipsis 2:14).

3. ¿Osẽ porãpa Balaámpe pe okalkula vaʼekue?

3 ¿Osẽ porãpa Balaam? Si osẽ porã, pórke umi kuimbaʼe israelita “oñepyrũ hekovai umi moabítandi”. Haʼekuéra oñepyrũ avei oadora umi dios guaʼúpe, umíva apytépe Baal de Peórpe, ko dióspe ojeadora oñemombaʼeguasu hag̃ua pe tekovai. Upéva káusare omano 24.000 israelita, hiʼarive oike potaitéma kuri hikuái pe Tiérra Prometídape (Números 25:1-9).

4. ¿Mbaʼérepa hetaite israelita hoʼa vaʼekue tekovaípe?

4 ¿Mbaʼérepa umi israelita opeka raʼe? Pórke haʼekuéra opensa ijehénte ha ojapose umi mbaʼe chupekuéra ogustáva. Avei hesarái hikuái umi mbaʼe porãite Jehová ojapo vaʼekuégui hesehapekuéra. Haʼekuéra orekopaite kuri umi mbaʼe oikotevẽva ifiél hag̃ua Ñandejárape. Haʼe olivera chupekuéra umi egipcio poguýgui, omongaru chupekuéra pe desiértope ha okuida porã hesekuéra hína kuri og̃uahẽ meve pe Tiérra Prometídape (Hebreos 3:12). Upéicharõ jepe hoʼa hikuái pe tekovaípe. Apóstol Pablo imanduʼa vaʼekue hesekuéra heʼívo: “Ha ani ñanderekovai, ojapo haguéicha algúno ijapytepekuéra, ha omano hikuái” (1 Corintios 10:8).

5, 6. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe pe oiko vaʼekue umi israelítare?

Upe tiémpope umi israelita oike potaitéma kuri pe Tiérra Prometídape, ha ñande avei jaike potaitéma pe múndo pyahúpe (1 Corintios 10:11). Ko tiémpope hetavéntema oĩ umi hénte iñakãrakúva ha tódo el tiémpo opensáva rrelasión sexuál rehe, ha nañañatendéiramo ikatu ova ñanderehe haʼekuéra opensa lája. Ko karnáda Satanás oipuru meme hína ñane tiémpope ha oikoite chupe (Números 25:6, 14; 2 Corintios 2:11; Judas 4).

Upévare eñeporandumína: “¿Aperdétapa pe vída etérna avyʼaségui sapyʼaitemi? Jehová ningo heʼi ñandéve: ‘Pediparáke oimeraẽ mbaʼe ikatúvagui pendegueraha tekovaípe’, ¿apensápa oho porãvetaha chéve asegíramo ko konsého?” (1 Corintios 6:18).

¿MBAʼÉPA PE TEKOVAI?

7, 8. a) ¿Mbaʼépa pe tekovai? b) ¿Mbaʼérepa ivaiete pe tekovai?

Heta hénte notĩri ojapo hag̃ua umi mbaʼe ivaíva, ha omboyke voi umi léi Ñandejára omeʼẽva pe rrelasión sexuál rehe. La Bíbliape oñeñeʼẽ jave pe tekovaíre heʼise peteĩ persóna orekoha oimehaichagua rrelasión sexuál omendaʼỹre. Umíva apytépe oike ojerekóramo rrelasión sexuál kuimbaʼe kuimbaʼéndi ha kuña kuñándi térã peteĩ animálndi. Oike avei orekóva séxo orál, séxo anál térã opokóva hapicha órgano sexuál rehe (ehecha nóta 23 entende porãve hag̃ua).

La Biblia heʼi oñemosẽ vaʼerãha kongregasióngui umi hekovai ha noñarrepentírivape (1 Corintios 6:9; Apocalipsis 22:15). Umi hekokyʼa ha hekovaíva ndojeroviavéi ijehe ha ikatu avei avave ndojeroviavéi hese. Ikatu avei ou heta iprovléma, por ehémplo omolesta chupe ikonsiénsia, opyta hyeguasu, iprovléma imatrimóniope, hasy ha ikatu voi omano (elee Gálatas 6:7, 8). Umi persóna opensáramo mbaʼépa ikatu ojehu chupe hekovai haguére, provávlemente ndojapomoʼãi upéva. Péro heta oĩ omeʼẽsénteva gústo ijupe ha ojapo umi mbaʼe ikatúva ogueraha chupe tekovaípe. Por ehémplo algúno hoʼa tekovaípe ohecha rupi pornografía.

PE PORNOGRAFÍA OPOROGUERAHA TEKOKYʼÁPE

9. ¿Mbaʼérepa ipeligrosoiterei pe pornografía?

Pe pornografía ojeprepara omoakãraku hag̃ua umi héntepe orekose hag̃ua rrelasión sexuál. Koʼág̃arupi opárupi oĩ pe pornografía, por ehémplo oĩ lívrope, rrevístape, músikape, prográma osẽva télepe ha Internétpe. Heta hénte opensa nañandeperhudikaiha pe pornografía, péro añetehápe ipeligrosoiterei. Upéva káusare peteĩ persóna ikatu ou tódo el tiémpo opensa rrelasión sexuál rehe térã oreko umi deséo ikyʼaitereíva. Avei ikatu voi ojejavyky, iprovléma imatrimóniope ha ojedivorsia (Romanos 1:24-27; Efesios 4:19; ehecha nóta 24 entende porãve hag̃ua).

Ñañatende vaʼerã jaipuru jave Internét

10. ¿Mbaʼéichapa Santiago 1:14, 15 ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua jaʼa tekokyʼápe?

10 Tekotevẽ ñantende mbaʼérepa peteĩ persóna ikatu ou hoʼa tekokyʼa ha tekovaípe. Jahechamína mbaʼépa heʼi Santiago 1:14, 15-pe: “Káda únope ojeprova, ohejávo omoñuhã chupe umi mbaʼe ojaposéva ha umi deséo orekóva. Upéi umi deséo okakuaa pe persóna korasõme, upéva ombopeka chupe, ha opeka rire omano upéva káusare”. Upévare pyaʼe voi ñamboyke vaʼerã umi pensamiénto vai, ani hag̃ua jajapo umi mbaʼe ñapensa vaʼekue. Ha sapyʼánte oñepresentáramo ñandéve peteĩ mbaʼe itieʼỹva jahecha jave téle térã Internét, pyaʼe ñamaña vaʼerã ótro ládo, ikatu voi ñambogue ñane komputadóra térã ñakambia pe kanál. Ndajajapóiramo upéicha, pe deséo vai ikatu okakuaa ha ndaikatuvéi ñakontrola (elee Mateo 5:29, 30).

11. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ Jehová ñandepuʼaka hag̃ua umi pensamiénto kyʼáre?

11 Jehová ñandekuaa porãiterei, ha ikatu avei ohecha moõpa ñanekangy. Péro upéicha avei oikuaa ikatuha ñandepuʼaka umi deséo vaíre. Haʼe heʼi voi: “Pejukáke umi mbaʼe vai oĩva pende pype, ani hag̃ua penderekovai, penderekokyʼa, peneakãraku vai ha ndapejejokokuaavéi, ani pepensa umi mbaʼe vaíre, ha ani peipotaiterei mbaʼe ahéno, upéva haʼe hína avei taʼanga jeadora” (Colosenses 3:5). Añetehápe ndahaʼéi la ifasilpáva ñakumpli hag̃ua ko mandáto, péro Jehová ipasiénsia ñanderehe ha katuete ñanepytyvõta (Salmo 68:19). Peteĩ mitãrusu haʼéva Testígo ohecha meme vaʼekue pornografía ha avei ojejavyky vaʼekue. Ikompañerokuéra opensa vaʼekue ndaivairiha umi mbaʼe, ha entéro ojaponteha voi upéva imitã aja. Péro pe mitãrusu heʼi: “Che konsiénsia chemolesta, ha añandu koʼã mbaʼe chegueraha hague tekokyʼápe”. Haʼe ohechakuaa tekotevẽha okontrola umi mbaʼe opensáva, upéicha ipuʼaka koʼã vísio vaíre Jehová oipytyvõ rupi chupe. Sapyʼánte oúramo ñane akãme umi pensamiénto naiporãiva, jajerure vaʼerã Jehovápe tomeʼẽ ñandéve “pe podér umi ótra hénte ndorekóiva”, upéva ñanepytyvõta ñapensa meme hag̃ua umi mbaʼe ipotĩvare (2 Corintios 4:7; 1 Corintios 9:27).

12. ¿Mbaʼérepa ñañatende vaʼerã ñane korasõre?

12 Salomón heʼi vaʼekue: “Heta mbaʼére ningo reñatende vaʼerã, péro pe iñimportantevéva hína reñatende ne korasõre, pórke nde rekove odepende ne korasõre” (Proverbios 4:23). Ñane “korasõ” haʼe hína umi mbaʼe jarekóva ñande pyʼapýpe, ha koʼã mbaʼe haʼe hína la Jehová ohecháva. Umi mbaʼe jahecháva ningo ikatu hína ñandeperhudika. Upévare Job heʼi vaʼekue: “Che ajapo peteĩ kompromíso umi che resándi, ¿mbaʼéicha piko upéicharõ aikóta amañaiterei peteĩ kuñataĩ rehe?” (Job 31:1). Ñande avei jajapo vaʼerã Job ojapo haguéicha, ha ñakontrola umi mbaʼe ñapensáva ha jahecháva. Ikatu avei ñañemboʼe Jehovápe pe salmísta ojapo haguéicha: “Chepytyvõ anive hag̃ua amaña umi mbaʼe vaíre, ndovaléiva mbaʼeverã” (Salmo 119:37).

DINA OIPORAVO VAI VAʼEKUE IÑAMIGORÃ

13. ¿Mbaʼeichagua amígopa oiporavo vaʼekue Dina?

13 Umi amígo jaguerekóva ningo ikatu ñanepytyvõ térã ñandeperhudika. Eiporavóramo ne amigorã umi iñeʼẽrendúva Jehovápe, haʼekuéra katuete nepytyvõta rejapo hag̃ua avei upéva (Proverbios 13:20; elee 1 Corintios 15:33). Umi mbaʼe ojehu vaʼekue Dínape ohechauka ñandéve iñimportantetereiha jaiporavo porã ñane amigorã. Dina haʼe vaʼekue Jacob rajy ha ifamília omombaʼe vaʼekue Jehovápe. Haʼe ningo hekopotĩ vaʼekue péro oiporavo vaʼekue iñamigarã unos kuánto mitãkuña Canaangua. Umi cananeo ndoadorái vaʼekue Jehovápe ha upévare ndohechái umi rrelasión sexuál ohechaháicha Ñandejára siervokuéra. Hiʼarive entéro oikuaa vaʼekue umi cananeo hekokyʼaha (Levítico 18:6-25). Dina oĩ aja iñamigakuérandi oikuaa peteĩ mitãkariaʼy héravape Siquem, ha ko mitãkariaʼy ojegusta hese. “Siquem haʼe vaʼekue pe kuimbaʼe ojerrespetavéva ha oñemombaʼevéva ihentekuéra apytépe”, péro haʼe ndohayhúi vaʼekue Jehovápe (Génesis 34:18, 19).

14. ¿Mbaʼépa oiko Dínare?

14 Upéi Siquem ojapo peteĩ mbaʼe haʼe opensáva ndaivairiha. Siquem ningo ojegusta kuri Dínare ha upémarõ “peteĩ díape ogueraha hógape ha oviola chupe” (elee Génesis 34:1-4). Ko mbaʼe vaiete oiko rire, Dina ha ihentekuéra tuichaiterei ojeperhudika ha hetaiterei ohasa asy (Génesis 34:7, 25-31; Gálatas 6:7, 8).

15, 16. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ñanearandu hag̃ua?

15 Natekotevẽi jajavy Dina ojavy haguéicha jahechakuaa hag̃ua umi konsého Jehová omeʼẽva ou porãha ñandéve. Proverbios 13:20-pe heʼi: “Pe oiko meméva umi iñarandúvandi iñarandúta avei, péro pe oiko meméva umi itavývandi osẽ vaíta”. Eñehaʼãmbaitékena entende porã hag̃ua “mbaʼépa rejapo vaʼerã reho hag̃ua tape porãre”, upéicha rejehekýita heta akã rasýgui (Proverbios 2:6-9; Salmo 1:1-3).

16 Ñanearandu hag̃ua jastudia vaʼerã la Biblia, ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe jadesidi mboyve oimeraẽ mbaʼe ha jasegi vaʼerã umi konsého omeʼẽva pe “esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” (Mateo 24:45; Santiago 1:5). Ndaijetuʼúi ñarrekonose hag̃ua entéro ñaneimperfékto ha ñanekangyha (Jeremías 17:9). Péro ikatu ñañeporandu: “¿Mbaʼépa ajapóta oĩramo álgien heʼíva chéve peteĩ mbaʼe ajapóva ikatuha chegueraha tekokyʼápe? ¿Chepochýtapa la heʼívare chéve, térãpa cheumíldeta ha aaseptáta pe konsého?” (2 Reyes 22:18, 19).

17. Emombeʼu peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa ñane ermanokuéra ikatu ñanepytyvõ omeʼẽvo ñandéve konsého.

17 Epensamína ko situasiónre: peteĩ kariaʼy ombaʼapóva peteĩ ermánandi oñepyrũ otrata porãiterei chupe ha oinvita voi chupe osẽ hag̃ua ojepasea hendive. Pe kariaʼy ningo ndoservíri Jehovápe, péro haʼetévaicha la hory ha ikalidaitereíva. Ótra ermána ohecha chupekuéra oñondive, upévare upéi oñemboja hendápe heʼi hag̃ua chupe ipeligrosoha la ojapóva. ¿Mbaʼéichapa orreaksionáta haʼe? ¿Oñehaʼãtapa oñedefende ha heʼi ndaivairiha la ojapóva, térãpa ohechakuaáta siertoha pe konsého oñemeʼẽva chupe? Oiméne katuete pe ermána ohayhu Jehovápe ha ojapose iporãva. Péro osegíramo ohasa tiémpo pe kariaʼýndi, ¿ikatúpa jaʼe odiparaha umi mbaʼe ikatúvagui oraha chupe tekovaípe, térãpa okonfia hína ijehénte? (Proverbios 22:3; 28:26; Mateo 6:13; 26:41).

ÑAAPRENDE JOSÉ EHÉMPLOGUI

18, 19. ¿Mbaʼe ojapo José odipara hag̃ua tekovaígui?

18 José ningo haʼe vaʼekue esklávo Egíptope imitãrõ guare. Káda día ipatrón rembireko oikómi vaʼerã hapykuéri oreko hag̃ua hendive rrelasión sexuál, péro José oikuaa vaʼekue ivaitaha ojapóramo upéva. Haʼe ohayhu kuri Jehovápe ha ombovyʼase chupe, upévare nopenái pe kuñakaraíre. José ningo haʼe kuri peteĩ esklávo, ha upévare ndaikatúi ohónte ombaʼapo hag̃ua ótro lugárpe. Peteĩ vuéltape pe kuñakarai ojopy voi chupe oreko hag̃ua rrelasión sexuál hendive, péro José katu “ojetyvyro chugui ha osẽ odipara” (elee Génesis 39:7-12).

19 Idiferentete vaʼerãmoʼã kuri la situasión José opensa memérire umi mbaʼe ikyʼávare térã omaña memérire pe kuñakaraíre. Péro chupe g̃uarã iñimportanteve vaʼekue oĩ porã Jehovándi. Upévare heʼi Potifar rembirekópe: “Che patrón nahakateʼỹi chéve mbaʼevére, nderehe añoiténte hakateʼỹ pórke nde ningo hembireko. Upévare, ¿mbaʼéichaiko ajapóta ko mbaʼe vaiete ha péicha apeka Ñandejára renondépe?” (Génesis 39:8, 9).

20. ¿Mbaʼérepa jaikuaa José ombovyʼa hague Jehovápe?

20 Oĩramo jepe mombyry hóga ha ihentekuéragui, José siémpre ifiél ha upévare Jehová ovendesi chupe (Génesis 41:39-49). Jehová ovyʼaiterei ohechárõ guare José ndohejaiha chupe (Proverbios 27:11). Ikatu ningo sapyʼánte ijetuʼu ñandéve ñanderekopotĩ hag̃ua, péicha jave ñanemanduʼa vaʼerã pe salmísta heʼi vaʼekuére: “Enterove peẽ pehayhúva Jehovápe, ndapechaʼéi vaʼerã umi mbaʼe ivaívare. Ñandejára oñangareko hína umi iñeʼẽrendúvare, haʼe osalva isiervokuérape umi iñañáva poguýgui” (Salmo 97:10).

21. ¿Mbaʼéichapa peteĩ mitãrusu osegi José ehémplo?

21 Káda día Jehová siervokuéra pyʼaguasúpe ohechauka ndochaʼeiha pe ivaívare ha ohayhuha pe iporãva (Amós 5:15). Tahaʼe ñanemitã térã ñandeedáma, entéro ikatu jahechauka ñandefielha Jehovápe. Peteĩ mitãrusu haʼéva Testígo ohasa peteĩ mbaʼe ijetuʼuetereíva koléhiope. Peteĩ ikompañéra heʼi chupe orekotaha hendive rrelasión sexuál haʼe oipytyvõramo chupe peteĩ exámenpe. ¿Mbaʼépa ojapo ko mitãrusu? Haʼe heʼi: “Upepete añenega chugui, asegi rupi chefiél Jehovápe, apyta chekonsiénsia trankílo”. Umi hekovaíva añetehápe ikatu “ovyʼa sapyʼami opeka aja”, upéicharõ jepe ikatu hína upéi hetaiterei oñembyasy ha ikonsiénsia omolesta chupe (Hebreos 11:25). Péro ñaneñeʼẽrendúramo Jehovápe siémpre javyʼáta (Proverbios 10:22).

EHEJÁKENA JEHOVÁ TANEPYTYVÕ

22, 23. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ isiérvope oúramo opeka?

22 Satanás oñehaʼã meme jaʼa hag̃ua pe tekovaípe, ha ikatu voi sapyʼánte ijetuʼu ñandéve ñamboyke hag̃ua ko ñuhã. Ha algúna vése ikatu voi jareko peteĩ pensamiénto naiporãiva (Romanos 7:21-25). Péro Jehová ñanentende, ha oikuaa porã “ñande yvynteha” (Salmo 103:14). Upéicharõ, ¿mbaʼépa ikatu ojapo peteĩ kristiáno hoʼáramo tekovaípe? Ivaietereíramo jepe la ojapo vaʼekue ikatu oĩ porã jey Jehovándi. Upearã oñarrepenti vaʼerã ipyʼaite guive, upéicha ojapóramo Jehová oipytyvõta chupe, haʼe ningo oĩ oporoperdona hag̃uáicha (Salmo 86:5; Santiago 5:16; elee Proverbios 28:13).

23 Umi ansiáno ningo mborayhúpe okuida ñanderehe ha haʼe voi peteĩ rregálo oúva Jehovágui (Efesios 4:8, 12; Santiago 5:14, 15). Haʼekuéra ikatu oipytyvõ pe opekávape oñemoĩ porã jey hag̃ua Jehovándi (Proverbios 15:32).

ÑANEENTENDÍDO VAʼERÃ

24, 25. ¿Mbaʼépa heʼise peteĩ persóna iñentendidoha? b) ¿Mbaʼéichapa ñaneetendídoramo ñanepytyvõta ani hag̃ua jaʼa tekovaípe?

24 Jadesidi porã hag̃ua ñantende vaʼerã ñakumplíramo Jehová mandamientokuéra ñasẽ porãtaha. Ñande ndajajoguaséi pe mitãrusu oñeñeʼẽha Proverbios 7:6-23-pe. La Biblia heʼi hese haʼe hague peteĩ mitãrusu “ivyroitereíva”, ha upévare hoʼa hague pe tekovaípe. Peteĩ iñentendídova ndeʼiséi ivalenteha, síno oñehaʼãha avei opensa Jehová opensaháicha ha ojapo umi mbaʼe haʼe ojeruréva. ¿Ha mbaʼépa ohupyty peichagua persóna? Proverbios 19:8 heʼi: “Pe oñehaʼãva iñentendído ohechauka oipotaha iporãva ijupe g̃uarã, pe oñehaʼãva odiferensia mbaʼépa iporã ha mbaʼépa ivai osẽ porãta katuete”.

25 ¿Ndépa reime avei segúro Jehová mandamientokuéra ou porãha ñandéve ha javyʼavetaha ñakumplíramo umíva? (Salmo 19:7-10; Isaías 48:17, 18). Oiméramo nde neʼĩra reime segúro, eñehaʼã vaʼerã epensa opa mbaʼe porã Jehová ojapómavare nderehehápe. La Biblia heʼi voi: “Petanteána ha pehecha mbaʼeichaitépa Jehová ivuéno” (Salmo 34:8). Rejapóramo upéicha, katuete rehayhuvéta chupe. Ehayhúkena umi mbaʼe Jehová ohayhúva ha nembojeguaru vaʼerã umi mbaʼe chupe ombojeguarúva. Eñehaʼã vaʼerã epensa meme umi mbaʼe iporãvare, siertoguávare, ihústovare, ipotĩvare, umi mbaʼe ñanemomýivare japorohayhu hag̃ua ha umi mbaʼe oñeñeʼẽ porãvare (Filipenses 4:8, 9). Ñande ikatu jasegi José ehémplo, haʼe ningo osẽ porã kuri pórke opensa Jehová opensaháicha (Isaías 64:8).

26. ¿Mbaʼépa jahecháta umi ótro kapítulope?

26 Tahaʼe ñamendáva térã nahániri, Jehová oipota enterovéva jaiko porã ha javyʼa. Umi ótro kapítulope jahecháta mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha javyʼa ñane matrimóniope.