Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 12

“Peje umi mbaʼe iporãva ha oporomombaretétava”

“Peje umi mbaʼe iporãva ha oporomombaretétava”

“Aníkena osẽ pende jurúgui mbaʼeveichagua ñeʼẽ kyʼa, síno peñeʼẽ jave peje umi mbaʼe iporãva ha oporomombaretétava añoite” (EFESIOS 4:29).

1-3. a) ¿Mbaʼépa peteĩva umi rregálo Jehová omeʼẽva ñandéve? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu jaipuru vai hína ko rregálo? c) ¿Mbaʼéichapa jaipuru vaʼerã ko rregálo?

EÑEIMAHINAMÍNA peteĩ karai orregalaha itaʼýrape peteĩ visikléta. Haʼe ovyʼaiterei ikatu haguére omeʼẽ chupe peichagua rregálo iporãitereíva. Péro, ¿mbaʼéichapa oñeñandúta pe karai itaʼýra oipuru vaíramo pe visikléta ha upéicha rupi olastima ótrope?

Jehovágui ningo ou “entéro mbaʼe porã ha rregálo iporãva” (Santiago 1:17). Ha ñane ñeʼẽ haʼe hína peteĩva umi rregálo haʼe omeʼẽva. Upéicha ikatu ñamombeʼu umi mbaʼe ñañandu ha ñapensáva. Ikatu jaʼe umi mbaʼe oipytyvõ ha omoñeñandu porãtava ótrope, péro jaipuru vaíramo ñane ñeʼẽ ikatu avei tuicha japoroperhudika.

Umi mbaʼe jaʼéva ikatu tuicha omombarete térã operhudika ótrope, upévare Jehová omeʼẽ ñandéve ko konsého jaipuru porã hag̃ua ñane ñeʼẽ: “Aníkena osẽ pende jurúgui mbaʼeveichagua ñeʼẽ kyʼa, síno peñeʼẽ jave peje umi mbaʼe iporãva ha oporomombaretétava añoite asegún pe oñekotevẽva upe moméntope, péicha umi mbaʼe pejéva ideprovéchota umi penerendúvape” (Efesios 4:29). Jahechamína mbaʼéichapa ikatu jaipuru ko rregálo ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe ha ñamokyreʼỹ hag̃ua ótrope.

EÑATENDÉKENA MBAʼÉPA ERÉTA

4, 5. ¿Mbaʼéichapa Proverbios ohechauka ñane ñeʼẽ ikatuha oipytyvõ térã operhudika ótrope?

Umi mbaʼe jaʼéva ikatu tuicha omombarete térã operhudika ótrope, upévare eñatendékena mbaʼépa eréta ha avei mbaʼéichapa eréta. Proverbios 15:4 heʼi: “Pe persóna oñeʼẽva pyʼaguapýpe ñanembopiroʼy, péro umi ijapúva ha oporombotavýva ñandereja yvýre”. Ñaneamávleramo ñañeʼẽ jave ikatu hína ñambopiroʼy ñande rapichápe, jajoguáta voi peteĩ yvyramáta isómbra porãva ha ipiroʼy asývape. Péro ñaneñeʼẽ arhélramo ikatu ñamoñeñandu vaieterei umi ótrope (Proverbios 18:21).

Ñaneamávleramo ñambopiroʼýta ñande rapichápe

Proverbios 12:18 heʼi oĩha oñeʼẽva opensaʼỹre, ha umi mbaʼe heʼíva peichagua persóna ningo “ñandekutu rasy peteĩ espádaicha”. Ñandearhélramo ikatu ñamoñeñandu vai ñande rapichakuérape ha upévare oñemomombyrýta ñandehegui hikuái. Ikatu oime nemanduʼa oĩ hague algúno ijarhél vaʼekue ndéve ha upéva katuete nemoñeñandu vaíne raʼe. Péro pe proverbio ñamensiona vaʼekue heʼi avei: “Umi iñarandúva heʼíva haʼete peteĩ pohã ñanemongueráva”. Ñapensáramo ñañeʼẽ mboyve ikatu ñaipytyvõ peteĩ persónape oñeñandu porã jey hag̃ua, ha avei ñañemoĩ porã jey hag̃ua ñane amigokuérandi oiméramo jaiko vai raʼe nañantendeporãi rupi peteĩ mbaʼe (elee Proverbios 16:24). Jarekóramo enkuénta umi mbaʼe jaʼéva ikatuha oporopytyvõ térã oporoperhudika, katuete ñapensa porãta mbaʼépa jaʼéta.

6. ¿Mbaʼérepa heta vése ijetuʼu ñakontrola hag̃ua umi mbaʼe jaʼéva?

Avei tekotevẽ ñañatende mbaʼépa jaʼéta pórke enterovéva ñaneimperfékto. La Biblia ningo heʼi voi enterovéva ‘imitãite guive ojaposeha ivaívante voi’, ha umi mbaʼe jaʼéva pyʼỹinte ohechauka mbaʼépa jareko ñande pyʼapýpe (Génesis 8:21; Lucas 6:45). Heta vése ikatu hína ijetuʼu ñandéve ñakontrola hag̃ua la jaʼétava (elee Santiago 3:2-4). Péro oĩ heta mbaʼe jajapokuaáva siémpre jaʼe hag̃ua umi mbaʼe iporãva ha oporomombaretéva.

7, 8. ¿Mbaʼéichapa umi mbaʼe jaʼéva ikatu oafekta ñane amista Jehovándi?

Ñañatende vaʼerã avei pórke katuete jajecháta Jehovándi umi mbaʼe jaʼévare ha avei mbaʼéichapa jaʼe umíva. Santiago 1:26 heʼi: “Peteĩ kuimbaʼe opensáramo oadoraha Ñandejárape péro ndojokói ijuru, oñembotavy ijupe voi, ha pe adorasión omeʼẽva Ñandejárape ndovaléi mbaʼeverã”. Upéicharõ, nañañatendéiramo umi mbaʼe jaʼévare ikatu hína ñambyai térã japerdete voi ñane amista Jehovándi (Santiago 3:8-10).

Oĩ heta mbaʼe ohechaukáva iñimportantetereiha ñañatende porã mbaʼépa jaʼéta ha mbaʼéichapa. Péro jaipuru hag̃ua ñane ñeʼẽ Jehová oipotaháicha, tekotevẽ avei jaikuaa mbaʼéichapa ha mbaʼe rehepa naiporãi ñañeʼẽ.

UMI ÑEʼẼ OPOROPERHUDIKÁVA

9, 10. a) ¿Mbaʼeichagua ñeʼẽpa umi hénte oipuru meme koʼág̃arupi? b) ¿Mbaʼérepa ñamboyke vaʼerã umi chíste ha ñeʼẽ tieʼỹ?

Koʼág̃arupi oĩ hetaiterei persóna ijurutieʼỹva. Oĩ voi heta opensáva itieʼỹ ha ijuru kyʼámante vaʼerãha ikatu hag̃uáicha oñentende chupekuéra. Avei pyʼỹinte umi omombeʼúva chíste ijurutieʼỹeterei ombopuka hag̃ua la héntepe. Upéicharõ jepe, apóstol Pablo heʼi vaʼekue: “Ndapeikovéima vaʼerã pendepochy vai, perrenega vaipa, peneñaña, peñeʼẽ vai ojuehe ha pendejurutieʼỹ, peẽ peipeʼaite vaʼerã pendejehegui entéro koʼã mbaʼe” (Colosenses 3:8). Ha heʼi avei umi kristianokuéra ni mbaʼevéicharõ nomombeʼúi vaʼerãha “chíste tieʼỹ” (Efesios 5:3, 4).

10 Jehovápe ha isiervokuérape ombojeguarueterei umi chíste ha ñeʼẽ itieʼỹva. Ha la Biblia ohechauka pe ‘tekokyʼa’ haʼeha peteĩva “umi mbaʼe vai ogustáva yvypóra rete imperféktope” (Gálatas 5:19-21). Pe tekokyʼápe oike hetaiterei pekádo, ha jajapóramo peteĩ mbaʼe ikyʼáva upéva ikatu ñandegueraha jajapo hag̃ua upéi hetave mbaʼe ikyʼáva. Peteĩ kristiáno ojepokuaáramo ijurukyʼaiterei ha itieʼỹ, ha nokambiaséiramo oñeʼẽ lája, ikatu hína oñemosẽ kongregasióngui (2 Corintios 12:21; Efesios 4:19; ehecha nóta 23 entende porãve hag̃ua).

11, 12. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu jaju ñamombeʼu peteĩ chísme? b) ¿Mbaʼérepa ivaiete jataky ótrore?

11 Tekotevẽ avei ñamboykete pe chísme. Ñande ningo jajepyʼapy umi ótrore ha ndaivaíri jaikuaase ha ñamombeʼu umi mbaʼe pyahu ñane hénte ha ñane amigokuéragui. Por ehémplo umi kristiáno ypykue oikuaase vaʼekue mbaʼéichapa oĩ iñermanokuéra ha mbaʼéichapa ikatu oipytyvõ chupekuéra (Efesios 6:21, 22; Colosenses 4:8, 9). Péro ñañemongeta jave koʼã mbaʼére ndahasyiete ñañepyrũ hag̃ua ñamombeʼu peteĩ chísme, pórke ikatu jaʼéma peteĩ mbaʼe ndasiértoiva térã peteĩ mbaʼe noñemombeʼúi vaʼerã kuri ótrope. Nañañatendéiramo, koʼã mbaʼe ikatúma avei ñandegueraha jataky térã jaʼe hag̃ua ótrore peteĩ mbaʼe ndasiértoiva. Umi fariséo otaky vaʼekue Jesúsre heʼírõ guare ojapo hague heta mbaʼe haʼe añetehápe ndojapói vaʼekue (Mateo 9:32-34; 12:22-24). Umi otakýva ótrore omoherakuã vai hapichápe ha oheja vai chupe, upéva káusare ikatu voi oĩ oñorairõva, oñeñandu vaíva ha ipochýva iñamígondi (Proverbios 26:20).

12 Jehová oipota jaipuru ñane ñeʼẽ ñaipytyvõ ha ñamokyreʼỹ hag̃ua ótrope, ndahaʼéi ñambopochypa hag̃ua ñane amigokuérape. Jehovápe ombojeguaru umi omoingo vaíva ermanokuérape (Proverbios 6:16-19). Pe primera persóna otaky vaʼekue ótrore haʼe kuri pe Diablo, haʼe heʼi peteĩ mbaʼe ndasiértoiva Jehováre (Apocalipsis 12:9, 10). Koʼág̃arupi oĩ hetaiterei hénte heʼíva japu hapicháre, péro upéva ndoikói vaʼerã kongregasiónpe (Gálatas 5:19-21). Upévare tekotevẽterei ñañatende mbaʼépa jaʼéta ha ñapensa porã ñañeʼẽ mboyve. Ere jey mboyve ótrope peteĩ mbaʼe oñemombeʼu vaʼekue ndéve ikatu eñeporandu: “¿Siérto piko la haʼétava? ¿Ohechaukátapa aporohayhuha? ¿Ideprovéchotapa upe haʼétava? ¿Mbaʼépa oikóta pe persóna cherendúramo añeʼẽ jave hese? ¿Mbaʼéichapa añeñandúta ojeʼéramo cherehe ko amombeʼútava?” (elee 1 Tesalonicenses 4:11).

13, 14. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu operhudika hapichápe umi oñeʼẽ vaíva ojuehe? b) ¿Mbaʼérepa ndovaléi japorojaʼo vaipa térã ñaneñeʼẽ arhél?

13 Sapyʼánte ningo enterovéva jaʼe umi mbaʼe upéi ñambyasýva. Péro naiporãmoʼãi jajepokuaáramo jakritika ótrore, térã jaʼe vai guasu umi mbaʼe omoñeñandu vaítava ñande rapichápe. Avei ni mbaʼevéicharõ ndajajúi vaʼerã ñañeʼẽ vai ojuehe. Apóstol Pablo heʼi vaʼekue: ‘Aníkena ni mbaʼevéicharõ pendepyʼaro, pendepochy, perrenega vaipa, pejoguerosapukái, ni peñeʼẽ vai ojuehe’ (Efesios 4:31). Oĩ ótra Biblia heʼíva “ojaʼo” térã “omotĩ” heʼi rangue “peñeʼẽ vai ojuehe”. Péicha ñañeʼẽramo ñande rapicháre ñamotĩta chupekuéra ha ikatu voi opensa hikuái ndovaleiha mbaʼeverã. Koʼýte umi mitãme ikatu operhudika peichagua ñeʼẽ, upévare iñimportánte ñañatende la jaʼétava ani hag̃ua ñamoñeñandu vai chupekuéra (Colosenses 3:21).

14 La Biblia okondena umi oikóvape oporojaʼo vaipa olastimaségui hapichápe. Ha ñambyasyetereíta oĩramo péicha otratáva hembiayhúpe térã ifamiliakuérape. Upévare peteĩ kristiáno osegíramo oporojaʼo vaipa térã ijarhél ha nokambiaséi ikatu oñemosẽ kongregasióngui (1 Corintios 5:11-13; 6:9, 10). Jahechaháicha, ñaneñeʼẽ kyʼáramo, ñandejapúramo ha ñaneñeʼẽ arhélramo ñambyaíta ñane amista Jehovándi ha ñande rapichakuérandi.

UMI ÑEʼẼ OPOROMOMBARETÉTAVA

15. ¿Mbaʼéichapa ñañeʼẽ vaʼerã ñaporomombarete hag̃ua?

15 ¿Mbaʼéichapa Jehová oipota jaipuru ñane ñeʼẽ? La Biblia ningo ndeʼíri ñandéve mbaʼe mbaʼépa jaʼe vaʼerã, péro heʼi ñandéve jaʼe vaʼerãha “umi mbaʼe iporãva ha oporomombaretétava añoite” (Efesios 4:29). Ñane ñeʼẽ oporomombarete hag̃ua, ipotĩ vaʼerã, ñanderory ha jaʼe vaʼerã pe añetegua. Jehová oipota jaʼe umi mbaʼe oporomokyreʼỹva ha oporopytyvõtava. Péro heta vése ikatu ijetuʼu ñandéve hína jaʼe hag̃ua umi mbaʼe oporomombaretéva, pórke heta vése ifasilve ñandearhél ha jaʼe umi mbaʼe ñapensaʼỹrente (Tito 2:8). Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa ikatu ñaporomombarete ñane ñeʼẽ rupive.

16, 17. a) ¿Mbaʼérepa iñimportanteterei japorofelisita? b) ¿Máva mávapepa iporã jafelisita?

16 Jehová ha Jesúspe ogustaiterei ofelisita ótrope, ha ñande ñañehaʼã vaʼerã jasegi iñehemplokuéra (Mateo 3:17; 25:19-23; Juan 1:47). Jafelisita jave ótrope jahechauka vaʼerã ñañeinteresa ha jahayhuha chupe, upévare iñimportánte ñapensa porã mbaʼépa jaʼéta. Proverbios 15:23 heʼi voi: “Ovyʼa pe persóna oikuaáva mbaʼéichapa iporãve okontesta hapichápe. Igustoite peteĩ persóna oikuaáramo la heʼi vaʼerã oñekotevẽve jave”. Ñanemokyreʼỹeterei ningo oĩ jave ipyʼaite guive ñandefelisitáva ñande traváhore, térã ojeʼe jave ñandéve ojeguerohoryetereiha la jajapóva (elee Mateo 7:12; ehecha nóta 27 entende porãve hag̃ua).

17 Reñehaʼãramo remaña umi mbaʼe porã orekóvare ótro, ifasilvéta refelisita hag̃ua chupe nde pyʼaite guive. Por ehémplo ikatu rehechakuaa peteĩ ermáno ojapo porãitereiha idiskúrso térã oñehaʼãmbaiteha okomenta hag̃ua. Ikatu avei oĩ mitãrusu ha mitãkuña odefende meméva ijerovia eskuélape térã peteĩ ijedáva oñehaʼãva opredika meme. Ha ikatu voi kavalete oikotevẽ nde refelisita chupekuéra ikyreʼỹ hag̃ua. Iñimportanteterei avei menakuéra heʼi hembirekópe ohayhu ha omombaʼeha chupe (Proverbios 31:10, 28). Umi plánta oikotevẽháicha kuarahy ha ýre, upéicha avei umi hénte oikotevẽ ojehechauka ojeguerohoryha chupekuéra. Ha koʼýte umi mitã oikotevẽterei ojefelisita chupekuéra. Upévare eguerohory memékena chupekuéra umi kualida porã orekóvare ha oñehaʼãmbaite haguére. Upéva oipytyvõta umi mitãme ojeroviave hag̃ua ijehe ha omokyreʼỹta chupekuéra osegi hag̃ua ojapo iporãva.

Ñapensa porãramo umi mbaʼe jaʼétavare ñamokyreʼỹ ha ñakonsoláta ñande rapichakuérape

18, 19. ¿Mbaʼérepa iñimportánte ñamokyreʼỹ ha ñakonsola ñande rapichápe? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva?

18 Jasegi hína Jehová ehémplo ñaporokonsola ha ñaporomokyreʼỹramo. Haʼe ningo ojepyʼapyeterei ‘umi hénte iñumíldevare’ ha ‘umi oñeñandúvare yvýre’ (Isaías 57:15). Jehová oipotaiterei ñamokyreʼỹ ha ñakonsola umi oñedeprimívape (1 Tesalonicenses 5:11, 14). Koʼã mbaʼe haʼe ohechapaite ha avei omombaʼeterei.

19 Ikatu nde reñemeʼẽ enkuénta peteĩ ne kongregasionpegua oñedesanima térã oñedeprimiha. ¿Mbaʼépa ikatu ere reipytyvõ hag̃ua chupe? Ikatu ningo neresolusionái pe provléma orekóva, péro ehechauka vaʼerã reñeinteresaha hese. Por ehémplo, ikatu rehasa tiémpo hendive ha relee peteĩ téxto omokyreʼỹtava chupe, ikatu avei reñemboʼe hendive (Salmo 34:18; Mateo 10:29-31). Ere avei umi ermanokuéra ohayhuetereiha chupe (1 Corintios 12:12-26; Santiago 5:14, 15). Ha reñeʼẽ lájare ehechauka vaʼerã añetehápe reñeinteresaha hese nde pyʼaite guive (elee Proverbios 12:25).

20, 21. ¿Mbaʼéichapa ikatu ifasilve jaasepta hag̃ua peteĩ konsého?

20 Avei ikatu ñaporomombarete ñameʼẽramo umi konsého iporãva. Enterovéva ningo ñaneimperfékto, upévare pyʼỹinte ñaikotevẽ ñaneakonseha vaʼerã. Proverbios 19:20 heʼi voi ñandéve: “Ehendúkena umi konsého ha easepta rejekorrehi jave, upéichamante ohasávo pe tiémpo nearandúta”. Ndahaʼéi ningo umi ansiáno añónte la ikatúva omeʼẽ konsého térã oporokorrehi. Por ehémplo umi túa ha sy ogia vaʼerã ifamiliakuérape (Efesios 6:4). Ha kongregasiónpe umi ermána ikatu avei omeʼẽ ojupe umi konsého ideprovéchotava (Tito 2:3-5). Ñande jahayhu ñane ermanokuérape, upévare iñimportánte ñañatende mbaʼéichapa ñameʼẽ umi konsého ani hag̃ua ñamoñeñandu vai ñande rapichápe. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva?

21 Ikatu oime nemanduʼa oĩ hague algúno omeʼẽva ndéve peteĩ konsého iporãva ha naneprovlémai hague reasepta hag̃ua. ¿Mbaʼérepa ifásil raʼe ndéve reasepta pe konsého? Oiméne katuete rehechakuaa raʼe pe persóna añetehápe ojepyʼapyha nderehe, ha rehechakuaa avei hory ha oñeʼẽha ndéve mborayhúpe (Colosenses 4:6). Avei katuete oiméne pe konsého oñemopyenda kuri la Bíbliape (2 Timoteo 3:16). Siémpre ñamopyenda vaʼerã la Bíbliape umi konsého ñameʼẽva, tahaʼe jaleétarõ chugui térã nahániri. Ndovaléi avei jaovliga ótrope opensa hag̃ua ñandéicha ni jaipuru vai la Biblia jaapoja hag̃ua ñande idéa. Nemanduʼáramo mbaʼéichapa oñemeʼẽ vaʼekue ndéve peteĩ konsého nepytyvõta eikuaa hag̃ua mbaʼéichapa iporãvéta rejapo upéva.

22. ¿Mbaʼéichapa nde reipuruse ne ñeʼẽ?

22 Ñane ñeʼẽ ningo haʼe peteĩ rregálo oúva Jehovágui, ha jahayhu rupi chupe jaipuru porãse ko rregálo. Nemanduʼákena umi mbaʼe jaʼéva ikatuha oporomombarete térã oporoperhudika. Upévare, jajapókena ikatúva guive ñamokyreʼỹ ha ñamombarete hag̃ua ñande rapichápe umi mbaʼe jaʼéva rupive.