Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 87

Ñapensákena ñane renonderãre

Ñapensákena ñane renonderãre

LUCAS 16:1-13

  • PE TEMBIGUÁI NOMANEHAPORÃIVA IPATRÓN MBAʼEREPY

  • “PEIPURU UMI MBAʼEREPY [...] PEKONSEGI HAG̃UA PENE AMIGORÔ

Jesús oñeʼẽ kuri pe taʼýra ofalla vaʼekuére umi impuésto kovrahápe, umi mboʼehára leipegua ha fariseokuérape. Péicha ohechauka chupekuéra Ñandejára oĩha dispuésto operdonávo entéro oñarrepentívape (Lucas 15:1-7, 11). Upéi haʼe omoĩ ótro ehémplo idisipulokuérape. Heʼi chupekuéra peteĩ karai irríkova oñentera hague pe hembiguái oñenkargáva hógare ndojapoporãiha itraváho.

Pe tembiguái térã majordómo omaneha vai kuri ipatrón mbaʼerepy, upévare ipatrón heʼi omosẽtaha chupe. Upémarõ pe majordómo opensa mbaʼépa ikatu ojapo. Haʼe okalkula: “Mbaʼéiko la ajapomítava, che patrón ningo chemosẽtama. Chéko chekangýma akaʼapi hag̃ua, ha atĩete aiko hag̃ua ambaʼejerure pérupi. ¡Hẽe!, aikuaáma mbaʼépa ajapóta ikatu hag̃uáicha oĩ cherresivíva hógape, ág̃a añemosẽ vove che traváhogui”. Upémarõ ohenoika umi odevéva ipatrónpe ha oporandu káda únope: “¿Mboy piko nde redeve che patrónpe?” (Lucas 16:3-5).

Pe primero heʼi: “Adeve dos mil doscientos lítro aséite de olíva”. Ikatu oime pe karai oreko raʼe peteĩ plantasión de olívo tuicháva, térã haʼe peteĩ komersiánte ovendéva aséite. Pe majordómo heʼi chupe: “Ejagarra nde pagare, eguapy ha pyaʼe porã emoĩ mil cien [lítro]” (Lucas 16:6).

Upéi pe majordómo oporandu ótrope: “¿Ha ndépa mboy redeve?”. Pe odevéva heʼi: “Cien vólsa de trígo”. Pe majordómo heʼi chupe: “Ejagarra nde pagare ha emoĩ ochenta”. Péicha omboguejy chupe peteĩ 20 por siénto la idéuda (Lucas 16:7).

Pe majordómo oreko gueteri ikárgope ipatrón negosiokuéra, upévare ikatu omboguejy chupekuéra idéuda. Ojapóvo upéicha, haʼe opyta porã hendivekuéra ikatu hag̃uáicha haʼekuéra oipytyvõ chupe ág̃a oñemosẽ vove.

Upéi pe patrón oñentera la oikóva, péro operdeʼimíramo jepe, oponderaiterei mbaʼéichapa hembiguái iñakãporã. Jesús heʼi: “Ohechávo mbaʼéichapa iletrádo, pe patrón oguerohory hembiguáipe, jepe haʼe ndahekojojái”. Ha heʼi avei: “Umi hénte ko mundopegua iletradove [...] Ñandejára siervokuéragui otratea jave hapichakuérandi” (Lucas 16:8).

Jesús ndeʼíri pe majordómo ojapo porã hague. Avei ko ehémplo rupive nomboligái avavépe ipokarẽ hag̃ua ojapo jave negósio. ¿Mbaʼépa upéicharõ la omboʼeséva? Haʼe heʼi idisipulokuérape: “Che haʼe avei peẽme: Peiporu umi mbaʼerepy oĩva ko múndope pekonsegi hag̃ua pene amigorã. Upéicharõ, opa vove umi mbaʼerepy, pene amigokuéra penderresivíta umi óga arakaʼeve noñehundimoʼãivape” (Lucas 16:9). Upeichaite ningo. Tekotevẽ ñanearandu ha siémpre ñapensa ñane renonderãre. ‘Ñandejára siervokuéra’ oipuru porã vaʼerã imbaʼerepy ha ndahesaráiri vaʼerã pe esperánsa orekóvagui.

Ñañehaʼãmbaite vaʼerã jaiko Jehová ha Itaʼýra amígoramo, pórke haʼekuéra añoite ikatúta ñanderresivi pe Rréino yvagapeguápe, térã pe paraísope oĩtava ko yvy ape ári pe Rréino poguýpe. Og̃uahẽta pe tiémpo ndaideprovechomoʼãihápe pe óro, pláta ha ambue rrikésa, péro ñaime porãrõ Ñandejára ha Jesús ndive jajesalváta. Upévare, jaipurúkena ñane mbaʼerepy Ñandejára Rréino rehehápe.

Upéi Jesús heʼi: “Peẽ ndapehechaukáiramo ikatuha ojejerovia penderehe peiporúvo umi mbaʼerepy ko mundopegua, ¿máva piko ohejáta pende kárgope umi mbaʼerepy teetéva?” (Lucas 16:11). Ha upeichaite ningo. Umi oñatendéva oipuru hag̃ua umi mbaʼerepy ha rrikésa, ohechauka hína ikatutaha avei oñatende umi mbaʼe iñimportantevévare, por ehémplo, umi rresponsavilida Ñandejára onkargáva ipuévlope.

Jesús ohechauka idisipulokuérape tekotevẽha oñehaʼãmbaite ikatu hag̃uáicha ojerresivi chupekuéra “umi óga arakaʼeve noñehundimoʼãivape”. Avave ningo ndaikatúi oservi Ñandejárape ipyʼaite guive ha upekuévo oiko avei umi mbaʼerepy rapykuéri. Jesús heʼi: “Peteĩ tembiguái ndaikatúi ombaʼapo mokõi patrónpe g̃uarã. Peteĩme ohayhúta ha pe ótrore ndaijaʼemoʼãi, peteĩre ojepokuaavéta ha pe ótrope omboykéta. Upéicha avei peẽ ndaikatúi peiko Ñandejára rembiguáirõ ha peiko avei pláta rapykuéri” (Lucas 16:9, 13).