Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 19

‘Osyryha gotyo pe y entéro mbaʼe oikovéta’

‘Osyryha gotyo pe y entéro mbaʼe oikovéta’

EZEQUIEL 47:9

IDÉA PRINSIPÁL: Mbaʼéichapa pe visión oñeʼẽva pe rríore oñekumpli ymave, ñane tiémpope ha oñekumplíta amo gotyove

1, 2. ¿Heʼiháicha Ezequiel 47:1-12, mbaʼe ijojahaʼỹvapa ohecha Ezequiel, ha mbaʼépa ohechakuaa? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

PE VISIÓN oñeʼẽvape pe témplore Ezequiel ohecha ótra kósa ijojahaʼỹva: ¡Y osẽva pe témplogui ha osyrýva éste gotyo! Ñañeimahinamína Ezequiel osegiha pe ysyry hesakã asýva (elee Ezequiel 47:1-12). Haʼe ohecha pe y osẽha pe témplo entrádagui ha osyryha ohóvo oĩha gotyo pe okẽ oĩva éste gotyo. Peteĩ ánhel ogia hína Ezequiélpe oka gotyo pe témplogui, ha ko ánhel omedi ohóvo pe distánsia oguatáva hikuái. Pe ánhel heʼi Ezequiélpe okrusa hag̃ua pe y unas kuánta vése, upéi pe proféta ohechakuaa pe y pyaʼeterei ipypukuveha ohóvo, ha ipahápe oytámante vaʼerã okrusa hag̃ua.

Ezequiel ohechakuaa pe rrío osyryha pe Mar Muerto peve, ko mar ningo heʼẽ juky ha mbaʼeve ndaikatúi oiko pype. Péro oikévo ohóvo pe y rriopegua, pe mar naheʼẽjukyvéima ha henyhẽte pirágui. Mokõive ládo pe rrío oríllare ohecha opaichagua yvyramáta. Koʼã yvyramáta káda mes hiʼa pyahu jey ha umi hogue ikatu oporomonguera. Entéro koʼã mbaʼe ohecha vaʼekue oiméne tuicha ombopyʼaguapy Ezequiélpe ha omeʼẽ chupe esperánsa. ¿Péro mbaʼépa heʼise upéva Ezequiélpe g̃uarã ha umi judío oĩvape g̃uarã prisionéro? ¿Ha mbaʼépa upéva heʼise ñandéve g̃uarã koʼág̃arupi?

¿Mbaʼépa heʼise vaʼekue pe rrío ohecha vaʼekue Ezequiel umi judío oĩvape g̃uarã prisionéro?

3. ¿Mbaʼérepa umi judío yma guare ohechakuaa raʼe pe visión oñeʼẽva pe rríore noñekumplimoʼãiha literálmente?

Umi judío yma guare oiméne ohechakuaa raʼe pe visión oñeʼẽva pe rríore noñekumplimoʼãiha literálmente. Upéva rangue, ikatu oime haʼekuéra imanduʼa rakaʼe proféta Joel oskrivi vaʼekuére mas de 200 áño upe mboyve (elee Joel 3:18). Umi judío oĩva prisionéro oleérõ guare umi mbaʼe oskrivi vaʼekue proféta Joel, oiméne nohaʼarõi raʼe ‘otyky umi montáñagui víno heʼẽ asýva’, ni ‘osyry kamby umi sérrogui’ ha nohaʼarõi avei hikuái osẽ peteĩ ‘ykua yvu Jehová rógagui’. Péicha avei haʼekuéra nopensáine rakaʼe Ezequiel visión oñeʼẽva pe rrío rehe oñekumplitaha literálmente. * Upéicharõ, ¿mbaʼépa heʼise vaʼekue upe visión? La Biblia ñanepytyvõ ñantende hag̃ua algúna párte oĩva pe visiónpe. Péro ko kapítulope jahecháta mbohapy garantía orekóva ko profesía ohechaukáva Jehová ñanderayhuetereiha.

4. a) ¿Mbaʼépa oiméne ontendeka raʼe Ñandejára puévlope pe rrío ojehecháva Ezequiel visiónpe? b) La Biblia oipuru umi palávra “y” ha “rrío” orrepresenta hag̃ua umi vendisión, ¿mbaʼe garantíapa omeʼẽ ñandéve upéva? (Ehecha pe rrekuádro “Umi rrío henyhẽva Jehová vendisióngui”).

Peteĩ rrío henyhẽva vendisióngui. La Bíbliape heta vése ojepuru pe y ha umi rrío ehémploramo oñeñeʼẽ hag̃ua umi vendisión Jehová omeʼẽvare. Ezequiel ohecha vaʼekue peichagua rrío osẽva pe témplogui, ¿mbaʼépa oiméne ontendeka raʼe Ñandejára puévlope upe visión? Haʼekuéra oiméne ontende raʼe osegíramo oadora Jehovápe añoiténte, orresivitaha umi vendisión oipytyvõtava chupekuéra oĩ porã hag̃ua Ñandejára renondépe. ¿Péro mbaʼeichagua vendisiónpa orresivíta hikuái? Umi saserdóte oñepyrũ jeýta omboʼe chupekuéra. Ha ojejapo jeýta rupi sakrifísio pe témplope, haʼekuéra oĩta trankílo oikuaágui oñeperdonataha chupekuéra ipekádo (Ezeq. 44:15, 23; 45:17). Péicha haʼekuéra ipotĩ jeýta, ku ojepururamoguáicha pe y osẽva pe témplogui oñemopotĩ hag̃ua chupekuéra.

5. ¿Mbaʼéichapa pe visión ohechauka umi vendisión ohupytytaha enterovépe?

5 ¿Ohupytýta piko umi vendisión enterovépe? Natekotevẽi kuri avave ojepyʼapy upévare, pórke pe visión ohechauka pe rrío oñepyrũramo jepe michĩmínte, ohupytývo 2 kilómetrorupi oikomaha chugui peteĩ rrío ipypukuetereíva (Ezeq. 47:3-5). Umi israelita oñembohetavéramo jepe, umi vendisión oúva Jehovágui oñembohetavéta avei ha ndofaltamoʼãi mbaʼeve. ¡Pe rrío ohechauka porã pe nasión orresivi jeytaha Jehovágui hetaiterei vendisión!

6. a) ¿Mbaʼe garantíapa omeʼẽ pe visión? b) ¿Mbaʼe avísopa omeʼẽ avei? (Ehecha avei nóta).

Y oporomoingovéva. Ezequiel visiónpe ojehecha pe rrío og̃uahẽha pe Mar Muértope, ha pe mar henyhẽte pirágui. Hetaiterei rupi umi pira, upe mar oñembojoja voi pe Mar Grande rehe, térã Mar Mediterráneo rehe. Oĩ voi hetaiterei peskadería tuichaicháva pe Mar Muerto orílla pukukuére, peteĩ siuda guive ótro siuda peve, ha hiʼarive amalisia koʼã siuda oĩ vaʼekue mombyry ojuehegui. Pe ánhel heʼi: “Tosyry osyryha gotyo pe y [...] entéro mbaʼe oikovéta”. ¿Péro heʼisépa upéva pe y osẽva Jehová rógagui omopotĩmbaitetaha pe Mar Muerto kompletoite? Nahániri. Pe ánhel heʼi oĩtaha umi estéro osegítava ikyʼa. “Umíva opyta reíta ha henyhẽtéta jukýgui” * (Ezeq. 47:8-11). Péicha pe visión omeʼẽ peteĩ garantía pe adorasión verdadéra omoingove jeytaha umi héntepe, ha oñevendesitaha chupekuéra. Péro pe visión omeʼẽ avei peteĩ avíso: Naentéroi oaseptáta umi vendisión oúva Jehovágui ni noñemongueramoʼãi enterovépe.

7. ¿Mbaʼe garantíapa omeʼẽ umi judío oĩvape prisionéro umi yvyramáta oĩva pe rrío oríllape?

Yvyramáta hiʼáva ha hogue ojepuru pohãrã. ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe umi yvyramáta rehe, oĩva pe rrío oríllape? ¡Ajépa umíva omoporãiterei voi pe visión! Péro umíva oreko avei peteĩ signifikádo. Ezequiel ha iñirũnguéra oiméne ovyʼa rakaʼe oñeimahinávo mbaʼeichaitépa héta umi frúta oprodusíva umichagua yvyramáta, káda mes hiʼa pyahúvo. Upe mbaʼe porãite ojehecháva pe visiónpe oasegura pe puévlope Jehová omeʼẽtaha chupekuéra aliménto omombarete hag̃ua ijerovia. ¿Mbaʼépa ohaʼarõve chupekuéra? Pe profesía heʼi avei umi yvyramáta roguekue ‘ojepurutaha pohãrã’ (Ezeq. 47:12). Jehová oikuaa porã umi prisionéro oho jeýtava ivállepe, opa mbaʼe ári oikotevẽtaha oñemonguera chupekuéra espirituálmente oadora jey hag̃ua chupe, ha upéva voi Ñandejára opromete ojapotaha. Oĩ umi profesía omombeʼúva haʼe ojapo hague oñekotevẽva ojeadora jey hag̃ua chupe, jahecha haguéicha ko lívrope kapítulo 9-pe.

8. ¿Mbaʼépa ohechauka Ezequiel visión orekotaha peteĩ kumplimiénto tuichavéva?

Péro jahecha haguéicha avei kapítulo 9-pe, umi judío oho jey vaʼekue hetãme ohecha vaʼekue oñekumpliha umi profesía, péro peteĩ pártente. Ha upéva oiko ikulparekuérante, pórke amo ipahápe, ¿mbaʼéicha piko Jehová ovendesíta ipuévlope, si haʼekuéra ojapo jey jey la ivaíva, naiñeʼẽrendúi ha ndoadoravéi chupe haʼe oipotaháicha? Umi ifiélva ningo ikangypaite ha ombyasyeterei vaʼekue ohechávo umi mbaʼe vai ojapóva umi judío. Upéicharõ jepe, koʼã judío ifiélva oikuaa porã Jehová promesakuéra ndofallamoʼãiha, umíva siémpre oñekumpli (elee Josué 23:14). Upéicharõ, ikatu jaʼe Ezequiel visión algún día orekómante vaʼerãha peteĩ kumplimiénto tuichavéva. ¿Péro arakaʼépa oikóne upéva?

¡Pe rrío osyry avei koʼág̃arupi!

9. ¿Arakaʼépa oreko peteĩ kumplimiénto tuichavéva pe visión oñeʼẽva pe témplore?

Jahecha haguéicha ko lívrope, kapítulo 14-pe, pe visión oñeʼẽva pe témplore oreko peteĩ kumplimiénto tuichavéva “umi ára pahápe”. Upe tiémpope pe adorasión oñemeʼẽva Jehovápe oñembotuicha ha oñemombaʼevéta kuri arakaʼeve ojejapoʼỹ haguéicha (Is. 2:2). ¿Mbaʼéichapa oñekumpli ñane tiémpope Ezequiel visión oñeʼẽva pe rríore?

10, 11. a) ¿Mbaʼeichagua vendisiónpa jarresivi koʼág̃arupi ojoguáva peteĩ rríope? b) ¿Mbaʼéichapa okakuaa avei pe y ipotĩva, amedída ke okakuaa ohóvo Ñandejára puévlo koʼã ára pahápe?

10 Peteĩ rrío henyhẽva vendisióngui. ¿Mbaʼe vendisión rehepa ñanemomanduʼa pe rrío osyrýva Jehová rógagui? Katuete oiméne ñanemomanduʼa entéro mbaʼe Jehová omeʼẽvare ha ideprovéchova ñandéve. Pe vendisión tuichavéva hína pe sakrifísio Jesucristo ojapo vaʼekue ñanderreskata hag̃ua. Upéva rupive Ñandejára operdona ñande pekadokuéra ha haʼete ñanepotĩva umívagui. Avei umi enseñánsa ipotĩva oĩva Ñandejára Ñeʼẽme haʼete y oporomoingovéva, upe y ikatu ñanemopotĩ entéro mbaʼégui (Efes. 5:25-27). ¿Jahechápa pe rrío osyryha hína koʼág̃arupi?

11 Áño 1919-pe oĩ vaʼekue sólamente 5.793 persóna oservíva Jehovápe, ha haʼekuéra ovyʼaiterei oñemyesakã haguére chupekuéra heta enseñánsa oĩva la Bíbliape. Upe áño guive Ñandejára puévlo okakuaave ohóvo ha koʼág̃a ñaiméma mas de 8 millón testígo de Jehová. ¿Oime piko pe y ipotĩva osyry ha okakuaa avei okakuaaháicha Ñandejára puévlo? Si, pórke oñemyesakãma ñandéve hetaiterei enseñánsa oĩva la Bíbliape ha ndaikatúi voi ni ñamombeʼupa. Umi 100 áño ohasa vaʼekuépe ñande jarresivi hetaiterei Biblia, lívro, rrevísta, folléto ha tratádo. Okakuaaháicha pe rrío Ezequiel ohecha vaʼekue, umi enseñánsa oĩva la Bíbliape pyaʼeterei osyry ha okakuaave ohóvo oipytyvõ hag̃ua ko múndo tuichakuére umi oikuaasévape la Biblia heʼíva. Aretereíma jareko hague umi puvlikasión oñeimprimíva, ¡ha koʼág̃a ñande sítio oĩva Internétpe oreko avei koʼã informasión mas de 900 idiómape! ¿Mbaʼéichapa koʼã y oipytyvõ umi hénte ipyʼaporãvape?

12. a) ¿Mbaʼéichapa umi enseñánsa oĩva la Bíbliape oipytyvõma heta héntepe? b) ¿Mbaʼe avísopa omeʼẽ pe visión? (Ehecha avei pe nóta).

12 Y oporomoingovéva. Ezequiélpe ojeʼe kuri: “Tosyry osyryha gotyo pe y [...] entéro mbaʼe oikovéta”. Epensamína mbaʼéichapa umi enseñánsa oĩva la Bíbliape oipytyvõma enterove umi oĩvape pe paraíso espirituálpe. Umi enseñánsa ningo opoko umi hénte korasõre ha oipytyvõ chupekuéra ojerovia hag̃ua Jehováre. Péro pe visión omeʼẽ avei peteĩ avíso: Naentéroi osegi ohayhu umi enseñánsa verdadéra. Ezequiel visiónpe ojekuaa kuri pe Mar Muértope oĩ hague umi estéro ha karugua, péicha avei oĩ umi hénte nomombaʼevéiva umi enseñánsa oĩva la Bíbliape ha oheja Jehovápe. * ¡Aníkena arakaʼeve oiko ñanderehe upéva! (Elee Deuteronomio 10:16-18).

13. ¿Mbaʼépa ñaaprende umi yvyramáta oĩvagui Ezequiel visiónpe?

13 Yvyramáta hiʼáva ha hogue ojepuru pohãrã. Umi yvyramáta okakuaáva pe rrío oríllare ñanemboʼe heta mbaʼe ñanemokyreʼỹetereíva. Ñanemanduʼa ningo koʼã yvyramáta káda mes oprodusiha umi frúta hetereíva, ha umi hogue katu ojepuruha pohãrã (Ezeq. 47:12). Koʼã mbaʼe ñanemomanduʼa jaserviha Ñandejára ipojeraitereívape, ha haʼe ñanemongaru ha ñanemonguera jaadora hag̃ua chupe haʼe oipotaháicha. Umi hénte oikóva ko múndope ningo haʼete hasy ha iñembyahýiva nontendéi rupi la Biblia omboʼéva. Jehová puévlo katu ndaupeichaiete. Epensamíntena entéro mbaʼe Jehová omeʼẽvare ñandéve, por ehémplo, ¿mbaʼéichapa nde reñeñandu relee rire peteĩ artíkulo osẽva ñande rrevístape, rehecha rire peteĩ vidéo oĩva ñande sítiope, térã repurahéi rire pe último kántiko ñane asambleahápe? ¡Ajépa javyʼaite ha jaagradesete upévare! Añetehápe Jehová ñanealimenta porãiterei (Is. 65:13, 14). Entéro umi mbaʼe ñantendéva la Bíbliagui ñanepytyvõ ikatu hag̃uáicha Jehová ñandeguerohory ha jaiko porã hendive. Umi konsého oñemeʼẽva ñandéve oñemopyendáva la Bíbliape ñanepytyvõ ani hag̃ua japeka ha ñanderekovai, ñandeplatapota ha ñandejerovia kangy. Ha oĩramo hasykatúva hoʼa rupi peteĩ pekádo ivaívape, Jehová mborayhúpe oipytyvõ upe persónape pe kongregasión rupive (elee Santiago 5:14). ¡Añetehápe ñande jarresivi hetaiterei vendisión, ohechaukaháicha umi yvyramáta ojehecháva Ezequiel visiónpe!

14, 15. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende umi estéro ha karugua noñemopotĩri vaʼekuégui? b) ¿Mbaʼe vendisiónpa jahupyty koʼág̃a ñanemomanduʼáva pe rrío Ezequiel ohecha vaʼekuére?

14 Ñaaprende avei peteĩ mbaʼe umi estéro ha karugua noñemopotĩri vaʼekuégui. Ñande ndajajoguaséi umi hénte hasykatúva oĩvape ko múndope, haʼekuéra ningo ndoipotái Jehová omonguera chupekuéra ni ndorresiviséi umi vendisión oúva chugui (Mat. 13:15). Upéva rangue ñande jaipotaiterei osyry ñande rekovépe pe rrío henyhẽva vendisióngui. ¿Mbaʼe mbaʼépa hína umi vendisión jahupytýva koʼág̃a ñanemomanduʼáva pe rrío Ezequiel ohecha vaʼekuére? Jastudia ha ñantende umi enseñánsa oĩva la Bíbliape, ha ñamombeʼu ótrope koʼã enseñánsa predikasión rupive. Avei jareko umi ansiáno ombokatupyry vaʼekue pe esklávo de konfiánsa, koʼã kuimbaʼe mborayhúpe ñanepytyvõ, ñandegia ha ñanekonsola. Ikatu jaʼe pe rrío añetehápe oporomoingove ha oporomongueraha ohasahárupi.

15 Péro upe visión orekóta peteĩ kumplimiénto tuichavéva amo gotyove. Jahecháta hína mbaʼéichapa upe rrío tuichaitevéntema ovenefisiáta yvyporakuérape pe paraíso oútavape.

¿Mbaʼéichapa pe visión oñekumplíta pe paraísope?

16, 17. ¿Mbaʼéichapa ñañevenefisiáta paraísope pe rrío henyhẽvagui vendisióngui? Emoĩ algúno ehémplo.

16 ¿Ikatúpa reñeimahina reikoha pe paraísope ne família ha ne amigokuérandi? Ikatúta reñeimahina porãve upéva jastudia rire mbaʼéichapa Ezequiel visión oñekumplíta pe paraísope. Upearã jahecha jeýta umi mbohapy detálle oĩva pe visiónpe ohechaukáva Jehová mborayhu.

17 Peteĩ rrío henyhẽva vendisióngui. Umi vendisión jahecha vaʼekue koʼág̃a peve oñeʼẽva pe rrío rehe añetehápe iporãitereíma, péro vyrorei hína upéva ñambojojátarõ umi mbaʼe oguerútavare amo gotyove. Jesús Goviérno de Mil áño aja umi ifiélva tuichaitereive oñevenefisiáta pe rreskátegui, pórke ñanepytyvõta ndahaʼéi ñaime porã hag̃uánte Jehová renondépe, síno ñanepytyvõta avei físikamente. ¡Mbeguekatúpe jahupytýtama perfeksión! Ndaiporimoʼãvéima mbaʼasy, doktór, enferméro, ospitál ni segúro médiko. Pe y oporomoingovéva ovenefisiáta umi ojesalvátavape Armagedónpe. Haʼekuéra hína pe “aty guasu” “osẽva pe jehasa asy guasúgui” (Apoc. 7:9, 14). Upéicharõ jepe, iporãvéramo jepe koʼã vendisión osyry ñepyrũva peteĩ rríoicha, michĩetereíta oñekomparávo umi mbaʼe oikótavare upe rire. Pe rrío ojekuaáva Ezequiel visiónpe oguerúta hetave vendisión.

Pe paraísope enterove hesãita ha imitã jeýta, pe rrío oguerúta hetaiterei vendisión (Ehecha párrafo 17)

18. ¿Mbaʼéichapa tuichaitereivétantema pe rrío oporomoingovéva umi mil áño aja?

18 Y oporomoingovéva. Umi mil áño aja, pe “rrío orekóva y oporomoingovéva” tuichaitereivétantema (Apoc. 22:1). Miles de millones voi umi hénte omano vaʼekue oikove jeýta, ¡ha orekóta oportunida oikove hag̃ua pára siémpre pe paraísope! Péicha Jehová oliveráta umi ‘oĩvape pe yvýpe’, umíva hína ‘umi omano vaʼekue’ (Is. 26:19). Upéva hína peteĩva umi vendisión Jehová oguerútava pe Rréino rupive. ¿Péro oikovétapa pára siémpre enterove umi oñemoingove jeýva?

19. a) ¿Mbaʼépa jasegíta jarresivi pe paraísope? b) ¿Mbaʼépa heʼise oĩtaha umi lugár ‘henyhẽva jukýgui’?

19 Upéva odependétama káda únore. Pe paraísope jasegíta jarresivi pe y oúva Jehovágui oikuaaukáva pe añetegua. Pe y hína umi mbaʼe pyahu ñaaprendétava Jehovágui ha umi rróllo pyahu ojeavrítava, orekótava umi enseñánsa ha instruksión ipyahúva. ¡Ajépa javyʼaite ñapensávo umi mbaʼére! Upéicharõ jepe, oĩta umi orrechasátava umi vendisión odesidi rupi naiñeʼẽrendumoʼãiha Jehovápe. Ikatu voi oĩ umi oñemborrevéldeva umi mil áño aja, péro chupekuéra noñepermitimoʼãi ombyai pe pyʼaguapy oĩtava pe paraísope (Is. 65:20). Upéva oiko vove, ikatu hína ñanemanduʼa umi estéro ojekuaávare Ezequiel visiónpe, ndoprodusíriva mbaʼeve, ‘opyta rei vaʼekue ha henyhẽva jukýgui’. ¡Ajépa oñembotavyetéta umi ikaprichósogui ndoʼuséiva pe y porãite oporomoingovéva! Umi mil áño rire, peteĩ grúpo oĩháme umi rrevélde omoirũta Satanáspe. Enterove umi orrechasávape Jehová goviérno ihústova ohaʼarõ la mísma kósa: Omanóta opa ára g̃uarã (Apoc. 20:7-12).

20. ¿Mbaʼe vendisiónpa jahupytýta pe paraísope ñanemomanduʼáva umi yvyramáta Ezequiel ohecha vaʼekuére?

20 Yvyramáta hiʼáva ha hogue ojepuru pohãrã. Jehová ningo ndoipotái umi oikóva pe paraísope operde pe oportunida oikovévo pára siémpre. ¿Mbaʼéichapa haʼe ñanepytyvõta ani hag̃ua japerde ko oportunida? Pe paraísope haʼe omeʼẽ jeýta ñandéve peteĩ mbaʼe ojoguátava umi yvyramáta Ezequiel ohecha vaʼekuépe. Ezequiel visiónpe umi yvyramáta okakuaáva pe rrío oríllape hiʼa porã vaʼekue ha umi hogue ojepuru pohãrã. Upéicharõ pe paraísope oĩta umi mbaʼe ñanevenefisiáva físikamente ha ñaime porã hag̃ua Jehovándi. Haʼe rupi rréi ha saserdóte, Jesucristo ha umi 144.000 oipytyvõta umi ifiélvape oñevenefisiapaite hag̃ua pe rreskátegui umi mil áño aja, ha oipytyvõta chupekuéra ohupyty hag̃ua perfeksión (Apoc. 20:6). Upe visión Ezequiel ohecha vaʼekue ningo ojoguaiterei ótra visión iporãitereívape, upe visión oskrivi vaʼekue apóstol Juan (elee Apocalipsis 22:1, 2). Umi yvyramáta rogue Juan ohecha vaʼekue ojepuru ‘oñemonguera hag̃ua umi tetãnguérape’. Jesús ha umi 144.000 oservítava de saserdóte oipytyvõta hetaiterei yvypóra ifiélvape osẽ hag̃ua pekádo ha ñemano poguýgui.

21. a) ¿Mbaʼéichapa reñeñandu rejepyʼamongetávo umi vendisión oguerútavare pe rrío Ezequiel ohecha vaʼekue visiónpe? (Ehecha pe rrekuádro “¡Peteĩ ysyry michĩgui oiko peteĩ rrío!”). b) ¿Mbaʼépa jahecháta pe kapítulo oúvape?

21 Jajepyʼamongetáramo pe rrío Ezequiel ohecha vaʼekuére ñane korasõ henyhẽ pyʼaguapy ha esperánsagui. ¡Ajépa ndaijojahái umi mbaʼe porãite ñaneraʼarõva! Epensamína ko mbaʼére: Ojapóma miles de áño Jehová omeʼẽ hague heta profesía ñanepytyvõva ñañeimahina hag̃ua mbaʼéichatapa pe paraíso. Upe aja entéro, haʼe ñaneinvita ñaime hag̃ua upépe ha jahecha mbaʼéichapa oñekumpli umi profesía. Péro nde ikatu reñeporandu hína: “¿Aimétapa che upépe?”. Pe kapítulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa umi mbaʼe oĩva oñemohuʼãvo Ezequiel profesiakuéra ñanepytyvõ jajerovia hag̃ua ikatuha jahupyty upéva.

^ párr. 3 Avei umi judío oĩva prisionéro oikuaa porã vaʼekue iterritório, ha opilláne raʼe upéva ndahaʼeiha peteĩ rrío literál, pórke ko rrío oñepyrũ osyry pe témplogui, oĩva peteĩ montáña ijyvatetereívape. Hiʼarive pe montáña ndoexistíri voi pe lugár oñemensionahápe. Avei pe visión ontendeka pe rrío osyryha derécho asy pe Mar Muerto peve, péro upéva ndaikatúi oiko pórke pe território oĩva upe ­sónape nopermitimoʼãi pe rrío oho derechoite.

^ párr. 6 Oĩ heʼíva upéva ndaivairiha, pórke pe Mar Muértogui yma guive oñeguenohẽ vaʼekue pe juky ha ojepuru ani hag̃ua oñembyai umi hiʼupy. Ha umi ojededikáva upévape ogana porã vaʼekue. Péro upe téxto heʼi umi estéro ha karugua rehe: “Osegíta heʼẽ juky ha naipotĩmoʼãi”. Umíva opytáta orekoʼỹrõguáicha vída, pórke nog̃uahẽmoʼãi upépe pe y oporomoingovéva osẽva Jehová rógagui. Upéicharõ, ko visiónpe pe juky amalisia orrepresenta peteĩ mbaʼe naiporãiva (Sal. 107:33, 34; Jer. 17:6).

^ párr. 12 Epensamína avei pe ehémplo Jesús omeʼẽ vaʼekuére oñeʼẽva pe rred tuichaitereívare. Pe rred ojagarra hetaiterei pira, péro naentéroi “iporã”. Umi ndovaléiva oñemombómante vaʼerã. Péicha Jesús oavisa oĩtaha heta oikéva Jehová organisasiónpe, péro tiémpo rire otraisionataha hikuái Ñandejárape (Mat. 13:47-50; 2 Tim. 2:20, 21).