Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 5

“Eike ha ehecha umi mbaʼe vai, umi mbaʼe oporombojeguarúva ojapóva hikuái”

“Eike ha ehecha umi mbaʼe vai, umi mbaʼe oporombojeguarúva ojapóva hikuái”

EZEQUIEL 8:9

IDÉA PRINSIPÁL: Pe nasión de Judá oadora umi dios fálsope ha hekovaive ohóvo

1-3. ¿Mbaʼépa Jehová oipota raʼe ohecha Ezequiel pe témplope, ha mbaʼérepa? (Ehecha pe taʼanga oĩva oñepyrũvo pe párte 2).

EZEQUIEL ningo peteĩ saserdóte raʼy, upévare oikuaa porã vaʼekue Moisés léi. Haʼe oikuaa vaʼekue Jerusalén témplo ha mbaʼéichapa upépe ojeadora vaʼekue Ñandejárape añoiténte (Ezeq. 1:3; Mal. 2:7). Péro umi mbaʼe oiko vaʼekue Jehová témplope áño 612-pe a.C. oheja vaietereíta oimeraẽ judío ifiélvape, umíva apytépe Ezequiélpe.

Jehová oipota Ezequiel ohecha umi mbaʼe vaiete oikóva pe témplope, ha upéi tomombeʼu upéva ‘umi kuimbaʼe omoakãvape Judápe’, umíva hína umi judío ojegueraha vaʼekue hetãgui oĩva Ezequiel rógape (elee Ezequiel 8:1-4; Ezeq. 11:24, 25; 20:1-3). Espíritu sánto rupive, Jehová ogueraha Ezequiélpe visiónpe hóga guive, oĩva Tel-Abíbpe rrío Kebar ypýpe, Babilóniape, ha ogueraha chupe hetaiterei kilómetro oéste gotyo, Jerusalénpe. Jehová omboguejy chupe pe témplope, oĩháme pe okẽ hyepypegua nórte gotyo, pe korapy hyepypeguápe. Oñepyrũvo upégui, pe visión rupive Jehová ogueraha chupe diferénte lugárpe pe témplope.

Ezequiel ohecha 4 mbaʼe ivaietereíva ohechaukáva oñembyaipaitemaha pe adorasión omeʼẽva hikuái Jehovápe. ¿Mbaʼe piko oiko raʼe pe adorasión verdadéra oñemeʼẽvagui Jehovápe? ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende upe visióngui ko ñane tiémpope? Koʼág̃a jahechamíta umi mbaʼe ohecha vaʼekue Ezequiel, péro ñepyrũrã ñaanalisáta mbaʼépa omeʼẽ vaʼerã Jehovápe umi oadoráva chupe.

“Che, Jehová, nde Jára, aipota chéve añoiténte cheadora”

4. ¿Mbaʼépa Jehová ohaʼarõ isiervokuéragui?

Amo 900 áñorupi Ezequiel tiémpo mboyve, Jehová heʼi porã vaʼekue mbaʼépa ohaʼarõ isiervokuéragui. Upévare pe segundo mandamiéntope, oĩva umi Diez Mandamiénto apytépe, heʼi umi israelítape: * “Che, Jehová, nde Jára, aipota chéve añoiténte cheadora” (Éx. 20:5). Jehová heʼívo “aipota chéve añoiténte cheadora”, ohechauka porã ndoipotaiha ojeadora ótro dióspe. Ha jahecháma haguéicha kapítulo 2-pe, ikatu hag̃uáicha oĩ porã ñane adorasión, primeroite voi ñanemanduʼa vaʼerã Jehovápe añoiténte jaadora vaʼerãha. Umi oadoráva Jehovápe omotenonde vaʼerã chupe opa mbaʼe ári (Éx. 20:3). Upéva heʼise Jehová ohaʼarõha umi oadoráva chupe omeʼẽ peteĩ adorasión ipotĩva, upearã nombojeheʼái vaʼerã pe adorasión verdadéra pe fálsare. Áño 1513-pe a.C. umi israelita heʼi kuri okumplitaha pe pákto de la léi, ha avave ndoovligái chupekuéra ojapo hag̃ua upe kompromíso. Péicha haʼekuéra oñekompromete oadorataha Jehovápe añoite (Éx. 24:3-8). Jehová ningo siémpre okumpli umi kompromíso ojapóva, ha ohaʼarõ ipuévlo okumpli avei umi kompromíso ojapóva hendive (Deut. 7:9, 10; 2 Sam. 22:26).

5, 6. ¿Mbaʼérepa Jehová omerese raʼe umi israelita oadora chupe añoite?

5 ¿Oĩ porã piko Jehová ojerure umi israelítape chupe añoiténte ojeadora hag̃ua? ¡Si, oĩ porãiterei voi! Haʼe ningo Ñandejára Todopoderóso, pe ogovernáva ko univérso kompletoite, ñande Apohare ha pe ñanepytyvõva jasegi hag̃ua jaikove (Sal. 36:9; Hech. 17:28). Jehová oguenohẽ vaʼekue avei Israélpe Egíptogui. Omeʼẽrõ guare ipuévlope umi Diez Mandamiénto haʼe omomanduʼa chupekuéra: “Che hína Jehová nde Jára, neguenohẽ vaʼekue Egíptogui, upépe ningo nde reiko kuri esklávoramo” (Éx. 20:2). Péicha jahecha porã Jehová omereseha umi israelita oadora chupe añoite.

Jehová ningo nokambiái (Mal. 3:6). Haʼe siémpre oipota chupe añoite ojeadora. Upévare, epensamína mbaʼeichaitépa oiméne oñeñandu raʼe ohechaukárõ guare Ezequiélpe peteĩ visión rupive umi 4 mbaʼe ivaietereíva.

Primero: “Pe taʼanga ombopochýva Ñandejárape”

7. a) ¿Mbaʼépa ojapo umi judío apóstata pe témplope, oĩháme pe okẽ nortepegua, ha mbaʼéichapa upéva omoñeñandu Jehovápe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼéicha rupípa jaʼekuaa umi judío apóstata omboselóso hague Jehovápe? (Ehecha nóta).

7 (Elee Ezequiel 8:5, 6). Pe témplope, oĩháme pe okẽ nortepegua, Ezequiel ohecha umi judío apóstata oadoraha hína peteĩ taʼanga. ¡Ezequiel oiméne oñesorprendeterei raʼe ohechávo ko mbaʼe! Ikatu oime oadora raʼe hikuái peteĩ póste sagrádo orrepresentáva Aserápe. Umi cananeo opensa vaʼekue ko diosa haʼe hague Baal rembireko. Ha péva káusare umi israelita nokumplíri pe kompromíso ojapo vaʼekue hikuái Jehovápe. Haʼekuéra omeʼẽ ko taʼangápe pe adorasión Jehovápe añoite operteneséva, péicha omboselóso hikuái Ñandejárape ha haʼe ipochy hendivekuéra hendaitépe * (Deut. 32:16; Ezeq. 5:13). Epensamína: Pe santuário templopegua ojapóma 400 áño rasa orrepresentaha Jehová oĩha upépe (1 Rey. 8:10-13). Péro koʼág̃a haʼekuéra ogueru pe témplo ryepýpe peteĩ taʼanga oadora hag̃ua, upévare Jehová heʼi: “Umi mbaʼe ningo chemomombyry ko che lugár sagrádogui”.

8. ¿Mbaʼépa ñaaprende koʼág̃arupi pe taʼanga ombopochývagui Ñandejárape, ohecha vaʼekue Ezequiel visiónpe?

8 ¿Mbaʼépa ñaaprende koʼág̃arupi pe taʼanga ombopochývagui Ñandejárape, ohecha vaʼekue Ezequiel visiónpe? Umi judío apóstata ñanemomanduʼa umi kristiáno guaʼu rehe. Umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha ningo heʼi guaʼu oadoraha Ñandejárape, péro haʼe ndoaseptái pe adorasión omeʼẽva koʼã rrelihión, pórke oadora hikuái umi taʼangápe. Jehová nokambiái, upévare jaʼekuaa umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha ombopochyha Ñandejárape, ombopochy haguéicha avei chupe umi judío apóstata (Sant. 1:17). Katuete Jehová mombyry oĩ koʼã rrelihión heʼívagui ijehe kristianoha.

9, 10. ¿Mbaʼe iñimportántevapa ñaaprende umi judío apóstata ojapo vaʼekuégui pe témplope?

9 ¿Mbaʼe iñimportántevapa ñaaprende umi judío apóstata ojapo vaʼekuégui pe témplope? Ikatu hag̃uáicha ñameʼẽ Jehovápe pe adorasión verdadéra ‘jadipara vaʼerã pe idolatríagui’ (1 Cor. 10:14, nóta). Ñande ikatu ñapensa ha jaʼe: “¡Che arakaʼeve ndaipurúiva taʼanga amombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe!”. Péro pe idolatría ndahaʼéi upéva añónte, upépe ikatu hína oike heta mbaʼe, ha umíva sapyʼánte ndojepillaguasúi. Peteĩ lívro oñeʼẽva la Bíbliare heʼi pe palávra idolatría heʼiseha “oimeraẽ mbaʼe jahayhuve ha ñamombaʼevéva Ñandejáragui”. Upéicharõ pe idolatríape ikatu oike umi mbaʼe ñamombaʼevéva ñande rekovépe ha ñamotenondéva Ñandejárape rangue, por ehémplo, umi mbaʼerepy jarekóva, pláta, tekovai térã diversión (Mat. 6:19-21, 24; Efes. 5:5; Col. 3:5). Tekotevẽ ñañatende porã ani hag̃ua jaʼa mbaʼeveichagua idolatríape, pórke Jehová añoite omerese jaadora chupe ñande pyʼaite guive (1 Juan 5:21).

10 Ko primera pártepe Jehová ohechauka Ezequiélpe visión rupive “umi mbaʼe vai, umi mbaʼe oporombojeguarúva”. Péro Jehová heʼi ko proféta ifiélvape: “Rehecháta heta mbaʼe oporombojeguarúva ha ivaivéva koʼãvagui”. Umi judío apóstata ningo oadora peteĩ taʼanga pe témplope, ¿mbaʼépa ikatúne ivaive jey upévagui?

Segundo: Umi 70 kuimbaʼe omoakãva Israel ohapýva insiénso umi dios fálsope

11. ¿Mbaʼe ivaietereívapa ohecha Ezequiel oike rire pe témplo korapy hyepypeguápe?

11 (Elee Ezequiel 8:7-12). Ezequiel ombokua peteĩ pare ha oike pe témplo korapy hyepypeguápe, pe altár ypýpe. Upépe haʼe ohecha umi taʼanga ojetalláva pe parére, ohecha “opaichagua animál otyryrýva raʼanga ha opaichagua animál salváhe oporombojeguarúva raʼanga, ha umi dios puerkésa raʼanga”. * Umíva umi taʼanga orrepresenta umi dios fálsope. Péro la ohecháva Ezequiel upe rire tuichavéntema omondýi chupe. Haʼe ohecha “70 kuimbaʼe omoakãva Israel rogayguápe” oĩva hína “pytũmbýpe”, ha ohapýva hína insiénso umi dios fálsope. Asegún pe léi, pe insiénso hyakuã asýva orrepresenta vaʼekue umi ñemboʼe Jehová oaseptáva isiervokuéra ifiélvagui (Sal. 141:2). Péro Jehovápe g̃uarã ineterei vaʼekue pe insiénso ohapýva umi 70 kuimbaʼe omoakãva Israel. Umi ñemboʼe ojapóva hikuái ombojeguaru voi chupe (Prov. 15:8). Umíva umi kuimbaʼe oñembotavy ijupe opensávo: “Jehová nañanderechái”. Péro ndaupeichaiete kuri, ¡Jehová ohecha chupekuéra, ha ohechauka voi katu Ezequiélpe mbaʼépa ojapo hikuái itemploitépe voi!

Jehová ohecha opa mbaʼe ojejapóva “pytũmbýpe” (Ehecha párrafo 11)

12. a) ¿Mbaʼérepa jasegi vaʼerã ñandefiél “pytũmbýpe” jepe? b) ¿Máva mávaguipa oñehaʼarõiterei oiko la Biblia heʼiháicha “pytũmbýpe” jepe?

12 ¿Mbaʼépa ñaaprende umi 70 kuimbaʼe omoakãvagui Israel ha ohapýva hína insiénso umi dios fálsope? Ikatu hag̃uáicha Jehová ohendu ñane ñemboʼe ha ipotĩ hag̃ua ñane adorasión henondépe, ñandefiél vaʼerã “pytũmbýpe” jepe, térã avave nañanderecháiramo jepe (Prov. 15:29). Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ohechaha opa mbaʼe jajapóva. Jarovia añetéramo Jehová oexistiha ndajajapomoʼãi mbaʼeve ombopochýtava chupe, tahaʼe ñaiméramo jepe ñaneañoháme (Heb. 4:13). Koʼýte umi ansiáno kongregasionpegua ohechauka vaʼerã oikoha la Biblia heʼiháicha (1 Ped. 5:2, 3). Umi ansiáno ningo ogia ha omboʼe umi rreuniónpe, upévare umi ermáno ohaʼarõiterei umi ansiáno oiko la Biblia heʼiháicha “pytũmbýpe” jepe, térã avave ndohecháiramo jepe chupekuéra (Sal. 101:2, 3).

Tercero: “Umi kuña [...] hasẽ hína pe dios Tamuz rehe”

13. ¿Mbaʼépa Ezequiel ohecha ojapoha umi kuña pe témplo entrádape, oĩháme pe okẽ nortepegua?

13 (Elee Ezequiel 8:13, 14). Ezequiel ohecha rire visiónpe umi mokõi mbaʼe oporombojeguarúva, Jehová heʼi jey chupe: “Rehecháta heta mbaʼe oporombojeguarúva ha ivaivéva koʼãvagui”. ¿Mbaʼépa ohecha Ezequiel? “Pe entrádape, oĩháme pe okẽ nórte gotyogua Jehová rógape”, Ezequiel ohecha “umi kuña oguapýva hasẽ hína pe dios Tamuz rehe”. Ojeʼe ningo kóva haʼeha peteĩ dios Mesopotamiagua, ha hembireko haʼeha Istar, pe diosa oipytyvõva umi kuñáme imemby reta hag̃ua. * Amalisia umi kuña hasẽ hína pórke ojapo peteĩ seremónia rrelihiósa omano rupi Tamuz. Koʼã kuña hasẽvo Tamuz rehe Jehová témplope, añetehápe ojapo hína kuri peteĩ seremónia oúva pe rrelihión fálsagui, ha ivaiveha ojapo hikuái upéva pe lugár iñimportantevéva ojeadora vaʼerãhápe Jehovápe añoiténte. Péro ojejapóramo jepe pe témplope peteĩ seremónia rrelihiósa fálsa, upéva ndeʼiséi Ñandejára oguerohorytaha. Ndareíri ombojeguaru Jehovápe umi kuña apóstata ojapóva hína.

14. ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová opensávagui ohechávo umi kuña apóstata ojapo vaʼekue?

14 ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová opensávagui ohechávo umi kuña ojapo vaʼekue? Ikatu hag̃uáicha siémpre ipotĩ ñane adorasión verdadéra, nañambojeheʼái vaʼerã umi kostúmbre ha seremónia ojapóvare umi rrelihión fálsa. Upéicha rupi, nañamboaretéi vaʼerã mbaʼeveichagua fiésta oúva rrelihión japúgui. ¿Añetehápe piko iñimportánte jaikuaa moõguipa ou umi fiésta? Si, iñimportanteterei. Umi fiésta oñemboaretéva koʼág̃arupi haʼetévaicha la ndaivaíriva, por ehémplo pe Navidad ha Semána Sánta. Péro nañanderesaráiri vaʼerã Jehová ohecha porã hague mbaʼéichapa oñepyrũ vaʼekue umi kostúmbre orekóva umi rrelihión japu, ha mbaʼéichapa umíva mbeguekatúpe oñemboarete avei ñane tiémpope. Jehová ningo ndoaseptái koʼã mbaʼe ojejapóva umi rrelihión fálsape ojejapóma rupínte heta tiémpore, térã umi hénte oñehaʼã rupínte ombojeheʼa pe adorasión verdadérare (2 Cor. 6:17; Apoc. 18:2, 4).

Cuarto: Umi 25 kuimbaʼe ‘oñesũva hína pe kuarahy gotyo’

15, 16. ¿Mbaʼépa ojapo hína kuri umi 25 kuimbaʼe pe témplo korapy hyepypeguápe, ha mbaʼérepa tuichaite oofende hikuái Jehovápe?

15 (Elee Ezequiel 8:15-18). Omoñepyrũvo pe última párte ko visióngui, Jehová heʼi jey Ezequiélpe: “Rehecháta heta mbaʼe oporombojeguarúva ha ivaivéva koʼãvagui”. Ikatu oime pe proféta opensa raʼe: “¿Oĩne piko álgo ivaivéva umi mbaʼe ahecháma vaʼekuégui?”. Ezequiel koʼág̃a oĩ pe témplo korapy hyepypeguápe. Upépe, pe témplo entrádape, haʼe ohecha 25 kuimbaʼe ‘oñesũva hína éste gotyo’ oadora hag̃ua “pe kuarahýpe”. Koʼã kuimbaʼe ojapo pe mbaʼe ivaivéva ikatúva ojapo hikuái ombopochy hag̃ua Jehovápe. ¿Mbaʼérepa?

16 Epensamína upe Ezequiel ohecha vaʼekuére: Ñandejára témplo ningo oreko vaʼekue iñentráda omañáva éste gotyo. Upévare umi oikéva pe témplope omaña oéste gotyo ha ilómo opyta éste gotyo, pe kuarahy osẽha gotyo. Péro umi 25 kuimbaʼe ojehecháva pe visiónpe ‘oñemolómo pe témplope ha omaña éste gotyo’ oadora hag̃ua pe kuarahýpe. Péicha ojapóvo, añetehápe oñemolómo hikuái Jehovápe, pórke pe témplo haʼe vaʼekue “Jehová róga” (1 Rey. 8:10-13). Umi 25 kuimbaʼe ningo apóstata. Haʼekuéra odespresia Jehovápe ha nokumplíri pe mandamiénto oĩva Deuteronomio 4:15-19-pe. ¡Ajépa tuichaite oofende hikuái Jehovápe, haʼe ningo omerese chupe añoite ojeadora!

Jehová omerese isiervokuéra oadora chupe añoite

17, 18. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende umi kuimbaʼe oadora vaʼekuégui pe kuarahy? b) ¿Máva mávandipa ombyai iñamista umi israelita apóstata, ha mbaʼéicha rupípa oiko upéva?

17 ¿Mbaʼépa ñaaprende umi kuimbaʼe oadora vaʼekuégui pe kuarahy? Ikatu hag̃uáicha ipotĩ ñane adorasión jaheka vaʼerã Jehová gía. Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ‘kuarahýicha ohesapeha ñanderehe’, ha Iñeʼẽ katu haʼe “peteĩ lus ohesapéva” ñande rape (Sal. 84:11; 119:105). Jehová oipuru Iñeʼẽ ha umi puvlikasión oúva iñorganisasióngui ohesape hag̃ua ñane korasõ ha ñane ménte, ha ohechauka ñandéve mbaʼe tapérupipa jaha vaʼerã, péicha ikatu javyʼa koʼág̃ama voi ha amo gotyove jaikove pára siémpre. Péro jahejáramo ko múndo ogia ñande rekove, haʼetéta hína ñañemolómova Jehovágui. Jajapóramo upéva ñamoñeñandu vaietereíta chupe, ha ñande ningo ni mbaʼevéicharõ nañaofendeséi péicha Ñandejárape. Péro ko visión haʼe avei peteĩ avíso ñandéve g̃uarã, ani hag̃ua ñapena umi oñemolómo vaʼekuére pe adorasión verdadérape, umíva hína umi apóstata (Prov. 11:9).

18 Jahechaháicha koʼa peve, Ezequiel ohecha 4 mbaʼe ivaietereíva ohechaukáva mbaʼéichapa Judápe oñemombaʼeguasu umi taʼanga ha ojejapo pe adorasión fálsa. Upéva ohechauka porã pe nasión de Judá adorasión oñembyaipaitéma hague. Ha omongyʼa rupi pe adorasión verdadéra, umi israelita ombyai pe amista orekóva Jehovándi. Péro jaikuaaháicha, pe adorasión verdadéra oñemongyʼárõ, hapykuéri oúma avei pe tekovai. Upévare ndajahecharamói avei umi israelita apóstata hembiapo vai ha hekovaieterei hague. Upéicha rupi haʼekuéra oñemomombyry Jehovágui, ha ombyai pe amista orekóva hapichakuérandi. Jahechamína koʼág̃a mbaʼéichapa espíritu sánto rupive Ezequiel omombeʼu mbaʼeichaitépa umi Judagua hekovai ha hekoaña.

Hekovai ha hekoaña: “Oiko hekovai hikuái nde ryepýpe Jerusalén”

19. ¿Mbaʼéichapa Ezequiel odeskrivi pe puévlo kompletoite hekovai ha hekoañaha, ha avei opyrũmbaiteha Ñandejára léi rehe?

19 (Elee Ezequiel 22:3-12). Judápe enterovete hekovai ha hekoaña, tahaʼe umi governánte térã umi ótro hénte. “Umi kuimbaʼe omoakãva israelitakuérape”, térã umi igovernantekuéra oipuru ijautorida ojuka hag̃ua umi inoséntepe. Ha amalisia umi hénte osegi umi governantekuéra ehémplo ha nokumplíri Ñandejára léi. Por ehémplo, pe ogapýpe umi família “odespresia itúa ha isýpe”, ha oĩ hetaiterei orekóva rrelasión sexuál ipariéntendi. Avei pe puévlo ombotavy umi extranhérope ha omaltrata umi mitã tyreʼỹme ha umi viúdape. Umi israelita oreko rrelasión sexuál hapicha rembirekóndi ha iplatarayhu: Oĩ okoimeáva, ombotavýva hapichápe oipeʼa hag̃ua chugui pláta, ha okovráva hetaiterei interés umi oipurukávape pláta. ¡Mbaʼeichaitépa oiméne omoñeñandu vai Jehovápe ohechávo ipuévlo opyrũmbaiteha iléire, ha ndohechakuaái haʼe omeʼẽ hague umíva ohayhúgui chupekuéra! Jehovápe ningo omokorasõ rasy pe puévlo hekovai ha hekoaña rupi. Haʼe omomýi Ezequiélpe heʼi hag̃ua pe puévlope: “Nde ningo nderesaraiete voi chehegui”.

Umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha káusare amás día umi hénte iviolénto ha hekovaive (Ehecha párrafo 20)

20. ¿Mbaʼépa ñaaprende umi mbaʼe Ezequiel heʼi vaʼekuére umi Judaguápe?

20 ¿Mbaʼépa ñaaprende umi mbaʼe Ezequiel heʼi vaʼekuére umi Judaguápe? Umi mbaʼe vai ojejapo vaʼekue Judápe ñanemomanduʼa mbaʼéichapa ñane tiémpope umi hénte hekovai ha hekoaña. Umi polítiko oipuru vai ijautorida ha ombohasa asy umi héntepe. Umi omoakãva rrelihionkuéra, koʼýte umi heʼíva ijehe kristianoha, ovendesi umi gérra ojejuka haguépe hetaiterei persónape. Koʼã líder rrelihióso káusare umi hénte opensa naiñimportanteguasuiha ñakumpli la Biblia heʼíva umi rrelasión sexuál rehe, upéicha rupi umi hénte amás día hekovaive. Jehová katuete heʼi vaʼerãmoʼã umi heʼívape ijehe kristianoha: “Nde ningo nderesaraiete voi chehegui”.

21. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Judá hekovai ha hekoaña rupi?

21 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Judá hekovai ha hekoaña rupi? Jaadora hag̃ua Jehovápe haʼe oipotaháicha ñanderekopotĩ vaʼerã entéro mbaʼépe, ha upéva ijetuʼu ko múndo ikyʼaitévape (2 Tim. 3:1-5). Péro ñande jaikuaa Jehovápe ombojeguaruha pe tekoaña ha tekovai (1 Cor. 6:9, 10). Ñande jahayhu Jehovápe ha umi ileikuéra, upévare ñakumpli umi mbaʼe heʼíva ñandéve ñanderekopotĩ hag̃ua (Sal. 119:97; 1 Juan 5:3). Péro ñañepyrũramo ñanderekovai jahechaukáta ndajahayhuiha Ñandejárape, haʼe ningo ipotĩ ha sánto hína. Ni mbaʼevéicharõ ndajaipotái Jehová otopa ñanderehe álgo ivaíva ha heʼi ñandéve: “Nde ningo nderesaraiete voi chehegui”.

22. a) Jaikuaa rire umi mbaʼe Jehová heʼi vaʼekue pe nasión de Judá rehe, ¿mbaʼépa jajedesidi jajapo? b) ¿Mbaʼépa jahecháta pe ótro kapítulope?

22 Jehová ohechauka mbaʼeichaitépa umi Judagua hekovai ha omongyʼa pe adorasión verdadéra, ha upéva ñanemboʼe heta mbaʼe iñimportánteva. Katuete oiméne upéva ñanepytyvõ jajedesidi hag̃ua ñameʼẽ Jehovápe pe adorasión haʼe añoite omereséva. Upearã ñañatende vaʼerã ani hag̃ua jaʼa mbaʼeveichagua idolatríape ha ñanderekopotĩ vaʼerã. ¿Péro mbaʼépa Jehová ojapo raʼe ipuévlo naiñeʼẽrendúi vaʼekuére? Ohechaukapa rire Ezequiélpe umi mbaʼe vai oikóva pe témplope, Jehová heʼi derechoite voi: “Rreniégo reheve ajapóta la ajapo vaʼerã” (Ezeq. 8:17, 18). Iñimportánte ningo jaikuaa mbaʼépa Jehová ojapo pe puévlo de Judá naiñeʼẽrendúi vaʼekuére, pórke koʼẽrõite ohusgáta avei péicha ko múndo iñañaitévape. Pe kapítulo oúvape jahecháta mbaʼéichapa Jehová okorrehi raʼe Judápe.

^ párr. 4 Pe lívro de Ezequiélpe pe palávra “Israel” ojepuru jepi oñeñeʼẽ hag̃ua umi oikóvare Judá ha Jerusalénpe (Ezeq. 12:19, 22; 18:2; 21:2, 3).

^ párr. 7 Pe palávra “ombopochýva” ohechauka porã mbaʼéichapa Jehová oñeñandu oĩ jave naiñeʼẽrendúiva chupe. Ikatu ou ñane akãme peteĩ ména iselóso ha ipochýva hembireko omoakãratĩ haguére chupe (Prov. 6:34). Upe ménaicha Jehová ipochy ipuévlondi, haʼekuéra ojapo hendive peteĩ pákto péro naiñeʼẽrendúi chupe ha oadora umi taʼanga. Peteĩ lívro heʼi: “Jehová ningo iselóso [...] pórke haʼe Sánto hína. Haʼe añoite ningo Sánto [...], upévare haʼe ndoipotái ojeadora ótrope” (Éx. 34:14).

^ párr. 11 Pe palávra hebrea ojetradusíva “dios puerkésa” ou hína peteĩ palávra heʼisévagui “animál rekaka”, ha ojepuru ojeapoʼi hag̃ua ótrope.

^ párr. 13 Tamúzpe oñehenói avei Dumúzi umi lívro sumériope, péro ndaipóri pruéva jaʼe hag̃ua Tamuz haʼeha hína ótro téra oipurúva Nemrod.