Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 18

“Upe díape [...] arrenegaitereíta”

“Upe díape [...] arrenegaitereíta”

EZEQUIEL 38:18

IDÉA PRINSIPÁL: Gog oataka Jehová puévlope ha upéva omorrenegaiterei chupe. Jehová odefende ipuévlope pe gérra de Armagedónpe

1-3. a) ¿Mbaʼépa oikóta Jehová ‘orrenegaitereíta’ rupi? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko kapítulope?

UMI kuimbaʼe, kuña ha mitãnguéra opurahéi hína oñondivepa peteĩ kántiko oĩva ñande purahéi ryrúpe. Upéi peteĩ ansiáno oñemboʼe ha ojerure asy Jehovápe oñangareko hag̃ua hesekuéra. Enterove umi ermáno upe kongregasionpegua ojerovia Jehová oñangarekotaha hesekuéra, péro oikotevẽ gueteri oñekonsola ha oñembopyʼaguasu chupekuéra. Okápe oñehendu mbaʼéichapa oñeñorairõmba hína. ¡Oñepyrũma Armagedón! (Apoc. 16:14, 16).

Pe gérra de Armagedón aja Jehová ‘orrenegaitereíta’ ha oporohundíta, péro haʼe oikuaa máva mávapepa ohundi vaʼerã (elee Ezequiel 38:18). Haʼe rreniégore ohykuavóta ipochykue, ndahaʼéi peteĩ ehérsito térã peteĩ nasión ári, síno hetaiterei persóna ári oĩva ko yvy tuichakuére. La Biblia heʼi voi: “Umi hénte Jehová ojuka vaʼekue upe díape henyhẽta peteĩ púnta guive ótra púnta peve ko yvy ape ári” (Jer. 25:29, 33).

La Biblia ningo heʼi Jehová haʼeha peteĩ Dios oporohayhúva, “oporoporiahuverekóva ha oporombyasýva” ha avei “ndaipochyreíriva”. ¿Mbaʼére piko upéicharõ haʼe ‘orrenegaitereíta’ ha ojapóta umi mbaʼe? (Éx. 34:6; 1 Juan 4:16). Jahechamína mbaʼéichapa upe rrespuésta ikatu ñanekonsola, ñanembopyʼaguasu ha ñanemokyreʼỹ japredika hag̃ua ñane tiémpope.

¿Mbaʼépa ‘omorrenegaiterei’ Jehovápe?

4, 5. ¿Mbaʼérepa Jehová orrenega jave ndahaʼéi yvypóra imperféktoicha?

Primeroite voi, ñanemanduʼa vaʼerã Jehová orrenega jave ndahaʼeiha yvypóra imperféktoicha. Peteĩ yvypóra orrenegaiterei jave, tuguy akúre heta vése ojapo vyrorei. Por ehémplo, Caín, haʼéva Adán raʼy ypykue, ipochyeterei vaʼekue pórke Jehová ndoaseptái isakrifísio péro oasepta Abel ofrénda. ¿Mbaʼépa oiko upévare? Caín ojuka iñermáno ihustoitévape (Gén. 4:3-8; Heb. 11:4). Ñapensamína avei David ehémplore, peteĩ kuimbaʼe Jehová ‘oguerohoryetereíva’ (Hech. 13:22). David ningo haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe ivuenoitereíva, péro haʼe jepe haimete vaʼekue oporojuka. ¿Mbaʼérepa? Upérõ peteĩ kuimbaʼe irríko ha ijyvy hetáva hérava Nabal oñeʼẽ vai hese ha isoldadokuérare. Oikuaárõ guare upéva, David ha isoldadokuéra ipochyeterei, “omoĩ ikuʼáre ijespáda” ha oho ojuka hag̃ua Nabálpe, pe kuimbaʼe imalagradesidoitévape, ha ndahaʼéi chupe añónte, síno entéro kuimbaʼe oĩvape hógape. Haʼetépe Abigaíl, Nabal rembireko, okonvense David ha isoldadokuérape ani hag̃ua ojapo upe mbaʼe vai (1 Sam. 25:9-14, 32, 33). Ndareíri Jehová oskrivika Santiágope: “Peteĩ kuimbaʼe ipochýva ndojapói iporãva Ñandejára renondépe” (Sant. 1:20).

Jehová siémpre ikatu oñekontrola ipochy jave ha katuete hesakã porã mbaʼérepa haʼe ipochy

Jehová ningo ndahaʼéi yvypóraicha, pórke haʼe siémpre ikatu oñekontrola ipochy jave, ha katuete hesakã porã ñandéve mbaʼérepa haʼe ipochy. Avei, Jehová orrenegaitereíramo jepe, haʼe siémpre ihústo. Por ehémplo, haʼe oñorairõ jave iñenemigokuéra kóntrape, núnka nohundíri “umi ihústova umi iñañávandi” (Gén. 18:22-25). Avei Jehová ndahaʼéi ipochýva oimeraẽ mbaʼérente. Jahechamína mokõi mbaʼe ombopochy vaʼekue Jehovápe ha mbaʼépa ikatu ñaaprende umívagui.

6. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Jehová oñemongyʼa jave héra?

Mbaʼérepa: Oñemongyʼa jave Jehová réra. Umi hénte heʼíva ijehe orrepresentaha Jehovápe ha ojapóva oikóvo umi mbaʼe vai, omongyʼa Jehová réra, ha upéva katuete ombopochy chupe (Ezeq. 36:23). Jahecha haguéicha ko lívrope umi kapítulo ohasa vaʼekuépe, Israel omongyʼa vaʼekue Jehová réra. Upépe ñantende porã mbaʼérepa Jehová orrenegaiterei vaʼekue hesekuéra. Péro Jehová siémpre okontrola ipochykue, upévare haʼe okastiga ipuévlope oikotevẽhaichaite, ha núnka ndohasái la rrája (Jer. 30:11). Ha pe kastígo oipytyvõ rire chupekuéra, Jehová ndaipochyvéima ha ndaipyʼarovéima hendivekuéra (Sal. 103:9).

7, 8. ¿Mbaʼépa ñaaprende Jehová otrata lájagui umi israelítape?

Mbaʼépa ñanemboʼe: Jehová otrata lája umi israelítape omeʼẽ ñandéve hína peteĩ avíso isériova. Umi israelítaicha avei ñande ñarrepresenta hína Ñandejára réra. Ñande ningo testígo de Jehová (Is. 43:10). Umi mbaʼe jaʼe ha jajapóvare odepende hína mbaʼépa opensáta umi hénte Jehováre. Arakaʼeve ndajajaposéi a propósito peteĩ mbaʼe ivaíva omongyʼátava ñande Túa réra. Péro jajapóramo upéicha, katuete upéva omorrenegaitereíta Jehovápe, ha tárde o tempráno ojapóta tekotevẽva omopotĩ hag̃ua héra (Heb. 3:13, 15; 2 Ped. 2:1, 2).

Jahecháma Jehová ikatuha sapyʼánte ‘orrenegaiterei’. ¿Jakyhyje vaʼerãpa upe haguére ñañemoag̃ui hag̃ua hese? Nahániri. Ñande ningo jaikuaa Jehová ipasiénsia ha siémpre oporoperdonaha (Is. 55:7; Rom. 2:4). Péro jaikuaa avei haʼe oporokorrehiha oiméramo tekotevẽ. Jehovápe ningo omorrenegaiterei oĩramo ojapóva ivaíva ha noñarrepentíri, upévare nopermitimoʼãi umichagua persóna osegi ipuévlope. Jaikuaávo koʼã mbaʼe, ñanepytyvõ jarrespeta hag̃ua chupe ñande pyʼaite guive (1 Cor. 5:11-13). Jehová omombeʼu porã ñandéve mbaʼépa omorrenegaiterei chupe. Upéicharõ odepende hína ñanderehe ani hag̃ua jajapo mbaʼeve ombopochýtava chupe (Juan 3:36; Rom. 1:26-32; Sant. 4:8).

9, 10. ¿Mbaʼépa ojapo Jehová oñeamenasarámo ipuévlope? Emoĩ algúno ehémplo.

Mbaʼérepa: Oñeamenasa jave ipuévlope. Jehovápe omorrenegaiterei iñenemigokuéra oatakáramo isiervokuéra ifiélvape ha ojerurévape chupe iproteksión. Por ehémplo, umi israelita osẽ rire Egíptogui, haʼetévaicha la ndaikatúiva oñedefende hikuái. Upévare faraón ha ijehérsito opersegi ko puévlope ha oheja chupekuéra salidaʼỹre pe Mar Rojo ypýpe. Péro umi egipcio ehérsito ipoderosoitéva oikérõ guare umi israelita rapykuéri pe mar mbytérupi, pe yvy isekohárupi, Jehová orruedaʼopa umi egípciogui ikarrokuéra de gérra ha ojapete chupekuéra pe márpe. “Omanombaite hikuái, ni peteĩ ndojesalvái” (Éx. 14:25-28). Jehová ohechauka ipuévlope “mborayhu ifiélva”, ha upévare orrenegaiterei umi egípciore (elee Éxodo 15:9-13, nóta).

Peteĩ ánhel oprotehe haguéicha Ñandejára puévlope Ezequías tiémpope, umi ánhel oñangarekóta avei ñanderehe (Ehecha párrafo 10 ha 23)

10 Ohayhúgui ipuévlope, Jehová ipochy vaʼekue avei rréi Ezequías tiémpope. Upe épokape, umi asirio oreko vaʼekue pe ehérsito ipoderosove ha iviolentovéva, ha oĩma kuri oataka hag̃uáicha Jerusalén. Jehová siervokuéra ifiélvape oñeamenasa oñemongorataha, ha upéva oikóramo mbeguekatúpe omano asyetereíta kuri hikuái (2 Rey. 18:27). Upévare Jehová omondo peteĩ ánhelpe añónte, ha peteĩ pyharépente ojuka 185.000 soldádo enemígo (2 Rey. 19:34, 35). Epensamína mbaʼéichapa oiméne opyta raʼe umi asirio kampaménto upe koʼẽme: Umi lánsa, eskúdo ha espáda oĩva upépe ni ndojepurujepéi vaʼekue. Ndaipóri ombopúva trompéta, ha avave nomandajepéi umi soldádope ojeprepara hag̃ua. Pe kampaméntope oĩ peteĩ silénsio guasu ñanemopirĩmbáva, ha teʼonguémante isarambipa opárupi.

11. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Jehová ojapóva oñeamenasa jave ipuévlope?

11 Mbaʼépa ñanemboʼe: Koʼã ehémplo ohechauka mbaʼépa Jehová ojapo oñeamenasa jave ipuévlope ha omeʼẽ peteĩ avíso imbaretéva umi iñenemígope g̃uarã: “Ivaietereíta peteĩ persónape g̃uarã orresivíramo Ñandejára oikovéva kastígo” haʼe ipochyeterei jave (Heb. 10:31). Ñandéve katu koʼã ehémplo ñanekonsola ha ñanemombarete. Umíva ohechauka ñane enemígo tuichavéva, Satanás, nokonsegimoʼãiha la oipotáva. Koʼẽrõitéma ningo opáta ‘pe tiémpo mbykyetéva hembýva chupe’ (Apoc. 12:12). Upe tiémpo peve, ikatu jaservi Jehovápe pyʼaguasúpe, ha ñaime segúro ni peteĩ persóna, organisasión térã goviérno ndaikatumoʼãiha ñandejoko jajapo hag̃ua Ñandejára volunta (elee Salmo 118:6-9). Ñande avei jajerovia apóstol Pablo ojerovia haguéicha, ha jaʼéta avei haʼe heʼi haguéicha: “Ñandejára oĩramo ñanendive, ¿máva piko oñemoĩta ñanderehe?” (Rom. 8:31).

12. ¿Mbaʼépa omorrenegaitereíta Jehovápe pe jehasa asy guasu aja?

12 Pe jehasa asy guasúpe, Jehová oñangarekóta ñanderehe, oñangareko haguéicha ipuévlore pe Mar Rójope ha avei umi asíriogui. Jehová ningo ñanderayhueterei, upévare umi ñane enemigokuéra oñehaʼã vove ñanerundi haʼe orrenegaitereíta. Ivyroitereíta ningo umi oñanimáva ñandeataka, pórke ojapóvo upéicha haʼetéta hína opokóva Jehová resaʼỹire. Upépe haʼe pyaʼe orreaksionáta ha ohundipaitéta ñane enemigokuérape (Zac. 2:8, 9). Upe vove hetaiterei oĩta omanóva arakaʼeve oikoʼỹ haguéicha. Péro Ñandejára enemigokuéra noñesorprendemoʼãi Jehová ohykuavo vove hiʼarikuéra ipochykue. ¿Mbaʼérepa?

¿Mbaʼe avísopa Jehová omeʼẽma?

13. ¿Mbaʼe avísopa Jehová omeʼẽma?

13 Jehová ningo ipasiénsia, upévare heta vése oavisa ohunditaha umi opuʼãvape hese ha oamenasávape ipuévlope (Éx. 34:6, 7). Jehová oavisa vaʼekue oikotaha pe gérra tuicha ha iñimportantetéva, ha upearã ojevale vaʼekue proféta Jeremías rehe, Ezequiel, Daniel ha Jesucrístore, avei umi apóstol Pedro, Pablo ha Juan rehe. (Ehecha pe rrekuádro ““Jehová oavisa oikotaha peteĩ gérra tuichaitereíva”).

14, 15. ¿Mbaʼe traváhopa ojapo Jehová ha mbaʼérepa?

14 Jehová omoĩkapaite koʼã avíso la Bíbliape. Haʼe oñenkarga avei oiko hag̃ua la Bíbliagui pe lívro ojetradusivéva ha hetave ojeguerekóva ko múndope. Ko yvy tuichakuére haʼe oreko heta voluntário oipytyvõva ótrope oiko hag̃ua chuguikuéra Ñandejára amígo, ha oavisa hag̃ua outaha “Jehová ára guasu” (Sof. 1:14; Sal. 2:10-12; 110:3). Haʼe ningo ndahaʼéi omokyreʼỹnteva ipuévlope otradusi hag̃ua heta idiómape umi puvlikasión oñeguenohẽva la Bíbliagui, síno omokyreʼỹ avei chupekuéra omboyke hag̃ua tiémpo opredika hag̃ua, upévare haʼekuéra káda áño opredika hetaiterei óra. Upéicha rupi umi promésa ha avíso oĩva la Bíbliape ojekuaauka opárupi ko yvy ape ári.

15 Jehová ojapopaite ko traváho “pórke ndoipotái avave oñehundi, síno oipota enterove oñarrepenti” (2 Ped. 3:9). ¡Ajépa tuichaite mbaʼe ñandéve g̃uarã ñarrepresenta Ñandejára ñanderayhuete ha ipasiensiaitévape, ha ikatu haguére jaikuaauka ótrope imensáhe! Péro opáma hína ohóvo la tiémpo umi nopenáivape g̃uarã umi avísore.

¿Arakaʼépa Jehová ‘orrenegaitereíta’?

16, 17. ¿Mbaʼéichapa Jehová oikuaa arakaʼépa iñenemigokuéra oatakáta ipuévlope?

16 Jehová omoĩma peteĩ día oikotahápe pe gérra finál. Haʼe oikuaa porã arakaʼépa ojeatakáta ipuévlope (Mat. 24:36). ¿Péro mbaʼéicha Jehová oikuaa arakaʼépa iñenemigokuéra oatakáta ipuévlope?

17 Jahecha haguéicha ko lívrope, kapítulo 17-pe, Jehová heʼi Gógpe: “Amoĩta ne rañykãre umi gáncho”. Upéva heʼise Jehová ogiataha la situasión ikatu hag̃uáicha umi nasión oataka ipuévlope (Ezeq. 38:4). Péro upéva ndeʼiséi Jehová ojapotaha upe atáke, ni oovligataha iñenemigokuérape oataka hag̃ua ipuévlope. Jehová ningo ikatu oikuaa umi mbaʼe jarekóva ñande pyʼapýpe, upévare haʼe oikuaa mbaʼéichapa iñenemigokuéra orreaksionáta peteĩ situasiónpe (Sal. 94:11; Is. 46:9, 10; Jer. 17:10).

18. ¿Mbaʼérepa umi yvypóra oñemoĩta oñorairõ ijeheguieténte Ñandejára Todopoderóso kóntrape?

18 Jahecháma ndahaʼemoʼãiha Jehová la omoñepyrũva pe atáke, ni ndoovligamoʼãiha iñenemigokuérape oataka hag̃ua ipuévlope. ¿Mbaʼérepa upéicharõ umi yvypóra oñemoĩta oñorairõ ijeheguieténte Ñandejára Todopoderóso kóntrape? Ikatu hína upe tiémpope haʼekuéra opensa Ñandejára ndoexistiriha térã noñentremetemoʼãiha umi mbaʼe oikóvare ko yvy ape ári. Ikatu hína haʼekuéra opensa: “Ñande ningo ñahundipa ramoiténte umi rrelihiónpe. Ha oiméramo Ñandejára añetehápe oexisti odefendéta kuri umi rrelihión heʼívape orrepresentaha chupe”. Péro haʼekuéra ndopillamoʼãi peteĩ mbaʼe iñimportánteva: Jehová voi hína la omoĩtava ikorasõmekuéra ohundise hag̃ua umi rrelihión notĩrivape omongyʼa hag̃ua Ñandejára réra (Apoc. 17:16, 17).

19. ¿Mbaʼépa ikatu hína oiko oñehundi rire pe rrelihión fálsa?

19 Oñehundi rire umi rrelihión fálsa, ikatu hína Jehová ojerure ipuévlope oikuaauka hag̃ua peteĩ mensáhe ipohýiva. Apocalípsispe oñembojoja upe mensáhe peteĩ ‘amandáu guasu orekóvare 20 kílorupi’ (Apoc. 16:21). Upe mensáhepe ikatu hína ojeʼe umi organisasión polítika ha komersiál oñehundipataha. Upe mensáhe ombotarovaitéta umi héntepe ha upévare omaldesíta hikuái Ñandejárape. Ha ikatu hína upe mensáhe la ombopochýva umi nasiónpe ha upévare oatakaséta hikuái Ñandejára puévlope ohundi hag̃uáicha chupekuéra pára siémpre. Haʼekuéra opensáta ndahasymoʼãiha ñanerundi hag̃ua, péro tuicha ojavýta hikuái.

¿Mbaʼéichapa Jehová ohechaukáta orrenegaitereiha?

20, 21. ¿Mávapa hína Gog ha mbaʼépa oikóta hese?

20 Jahecha haguéicha ko lívrope, kapítulo 17-pe, Ezequiel oipuru pe título “Gog haʼéva Magog territoriopegua” oñeʼẽ hag̃ua peteĩ grúpo de nasión oñomoirũvare ñandeataka hag̃ua (Ezeq. 38:2). Péro koʼã nasión oñomoirũ guaʼúnte. Ñamañáramo hesekuéra haʼetétavaicha ombaʼapóva oñondive peteĩ ñeʼẽme, péro añetehápe haʼekuéra ndochaʼéi ojuehe, ijorgullóso ha káda uno ifanatikoiterei ipaís rehe. Jehovápe g̃uarã ndahasymoʼãiete omoĩ hag̃ua chupekuéra oñokóntrape oiko vaipa hag̃ua hikuái oñondive (Ezeq. 38:21). Péro ndahaʼemoʼãi yvypóra la ohundítava umi nasiónpe.

21 Ñane enemigokuéra oñehundi mboyve ohecháta pe Yvypóra Raʼy señál, umíva ikatu hína umi mbaʼe iñextráñova oikótava ha ohechaukátava Jehová ha Jesús podér (Mat. 24:30). Umi iñenemigokuéra ohecháta umi mbaʼe omongyhyjetereítava chupekuéra. Jesús oprofetisa haguéicha, “umi hénte odesmajáta pórke okyhyjetereíta. Haʼekuéra okyhyjéta oikuaa rupi umi mbaʼe oútava ko yvy ape ári” (Luc. 21:25-27). Ha ojedesesperave hag̃ua hikuái, umi hénte opilláta tuichaiterei ojavy hague oatakávo Jehová puévlope. Forsadoite orrekonoséta hikuái Jehová haʼeha pe ojapo vaʼekue entéro mbaʼe ha haʼeha pe ehérsito yvagapegua ruvicha (Sal. 46:6-11; Ezeq. 38:23). Jehová katuete oipurúta ijehérsito yvagapegua ha pe naturalésa oprotehe hag̃ua isiervokuéra ifiélvape ha ohundi hag̃ua iñenemigokuérape (elee 2 Pedro 2:9).

Ipuévlo oñeamenasa vove, Jehová oipurúta ijehérsito yvagapegua ohykuavo hag̃ua ipochykue iñenemigokuéra kóntrape (Ehecha párrafo 21)

22, 23. a) ¿Mávapa oprotehéta Ñandejára puévlope? b) ¿Mbaʼéichapa oñeñandúta umi unhído ha umi ánhel ojapo haguére upéva?

¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jaikuaa haguére mbaʼéichatapa Jehová ára?

22 Epensamína mbaʼeichaitépa oiméne Jesús odirihisetereíma pe atáke Ñandejára enemigokuéra kóntrape, ha oprotehe umi ohayhu ha oservívape Itúape. Epensamíntena avei mbaʼéichapa oñeñandúta umi unhído. Algún moménto Armagedón oñepyrũ mboyve, umi unhído oĩva gueteri ko yvy ape ári orresivíta iprémio yvágape. Péicha enterove umi 144.000 unhído omoirũta Jesúspe gerrahápe (Apoc. 17:12-14). Koʼã ára pahápe heta unhído ombaʼapo umi oĩvandi umi ótro ovechakuéra apytépe, upéicha rupi katuete oñoamigoite hikuái. Armagedónpe umi unhído orekóta autorida ha podér odefende hag̃ua umi siémpre oapoja vaʼekuépe chupekuéra umi tiémpo ijetuʼuetévape (Mat. 25:31-40).

23 Umi anhelkuéra oĩta avei Jesús ehérsito yvagapeguápe (2 Tes. 1:7; Apoc. 19:14). Haʼekuéra oipytyvõma vaʼekue Jesúspe omosẽ hag̃ua Satanáspe yvágagui (Apoc. 12:7-9). Ha ñane tiémpope haʼekuéra oipytyvõ avei hína oñembyaty hag̃ua ko yvy ape ári umi oadorasévape Jehovápe (Apoc. 14:6, 7). Epensamína mbaʼeichaitépa oiméne umi ánhel oprotehese umi ifiélvape. ¡Ajépa imbaʼeporãite Jehová ohejáta haguére umi ánhelpe oprotehe chupekuéra ág̃a amo gotyove! Ha iñimportanteveha katu, kompletoite Jehová ehérsito orekóta pe priviléhio osantifika ha odefendévo Jehová réra. ¿Mbaʼéichapa? Oipytyvõvo hikuái oñehundi hag̃ua Ñandejára enemigokuérape (Mat. 6:9, 10).

24. ¿Mbaʼéichapa oñeñandúta umi oĩva pe aty guasúpe?

24 Oikuaávo oĩtaha peteĩ ehérsito ipoderósova ha ikyreʼỹetereíva oprotehe hag̃ua chupekuéra, umi oĩva pe aty guasúpe ndorekói mbaʼérepa okyhyje vaʼerã. Añetehápe, haʼekuéra ‘oñemboʼy ha oñakãrapuʼãta, pórke pe tiémpo Ñandejára osalva hag̃ua chupekuéra hiʼag̃uimbaitéma’ (Luc. 21:28). Ñandejára ningo ñandeporiahuvereko ha katuete ñandeprotehéta, upévare og̃uahẽ mboyve Jehová ára, iñimportanteterei ñaipytyvõ entéro ikatúvape oikuaa ha ohayhu hag̃ua ñande Ru yvagapeguápe (elee Sofonías 2:​2, 3).

Jehová puévlo noñorairõmoʼãi Armagedónpe. Umi ánhel oprotehéta chupekuéra umi iñenemígo ojoataka aja ojupe (Ezeq. 38:21) (Ehecha párrafo 22-24)

25. ¿Mbaʼépa jahecháta pe ótro kapítulope?

25 Jaikuaa ningo yvyporakuéra oñorairõ rire, katuete oĩ sarambi ha misériamante. Armagedón rire katu oĩta vyʼa ha pyʼaguapy. ¿Mbaʼéichapa jaikóta ág̃a Jehová orrenegapa rire, isoldadokuéra ndoipuruvéi vove ijespáda ha opa vove pe gérra tuichaitéva? Pe kapítulo oúvape jahecháta umi mbaʼe ijojahaʼỹva oikótava amo gotyove.