Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 15

‘Ndahejamoʼãvéima rejeprostitui’

‘Ndahejamoʼãvéima rejeprostitui’

EZEQUIEL 16:41

IDÉA PRINSIPÁL: Mbaʼépa ñaaprende umi prostitúta oñeñeʼẽvagui Ezequiel ha Apocalípsispe

1, 2. ¿Mbaʼeichagua prostitútapa ñanembojeguaru?

¡AJÉPA ñambyasyete peteĩ kuñágui oikóramo prostitúta! Ikatu ñapensa mbaʼe situasiónpa oiméne ogueraha chupe oreko hag̃ua peteĩ vída ivaietéva. ¿Oikópa chugui prostitúta imitã reheve pórke oñemaltrata chupe térã ojeavusa rakaʼe hese hógape? ¿Oime piko imboriahueterei raʼe ha upévare oiko chugui prostitúta? ¿Noiméipa iména ombyepoti oikóvo chupe ha upévare okañy chugui ha oiko péicha? Ñambyasýramo jepe pyʼỹinte jahecha oikoha koʼã mbaʼe ko múndo añáme. Upévare ndajahecharamói Jesucristo imbaʼeporãiterei hague unos kuánto prostitútandi. Haʼe ohechauka porã vaʼekue umi oñarrepentíva ha okambiáva hekove ikatuha oreko esperánsa oiko porãvévo (Mat. 21:28-32; Luc. 7:36-50).

Péro ñapensamína koʼág̃a peteĩ prostitúta idiferentetéva pe ñañeʼẽ vaʼekuégui. Ñamoĩ chupe peteĩ kuña odesidíva oiko chugui prostitúta ogustáguinte chupe. Ko kuñáme g̃uarã ndaivaíri upéva, pórke upéicha haʼe oreko podér odomina hag̃ua ótrope. Haʼe oipotaiterei upe podér ha pe pláta ikatúva ohupyty upe traváho rupive. ¿Ha mbaʼépa jaʼéta oiméramo ko kuña omendáma ha iména ivuéno ha ifiél chupe, péro haʼe lomímonte odesidi otraisiona iménape ha oiko prostitútaramo? ¡Ajépa ñanembojeguarúta peichagua kuña ha pe mbaʼe vaiete odesidíva ojapo hekovégui! Upe ñañandúva ko situasiónre ohechauka porã mbaʼérepa Jehová oipuru heta vése ehémploramo peteĩ prostitúta, oikuaauka hag̃ua mbaʼépa haʼe oñandu pe rrelihión fálsare.

3. ¿Mbaʼépa jahecháta ko kapítulope?

Lívro de Ezequiel omombeʼu Ñandejára puévlo oĩva Israel ha Judápe otraisiona vai hague Jehovápe, ha upéva oñekompara mokõi prostitúta ojapo vaʼekuére (Ezequiel, kap. 16 ha 23). Péro jahecha mboyve koʼã mokõi ehémplo, ñañeʼẽ raẽta ótra prostitúta rehe. Chugui ningo oiko vaʼekue prostitúta ymaitereíma, Ezequiel tiémpo mboyve, añetehápe Israel oexisti mboyve jepe voi, ha osegi gueteri oĩ koʼág̃a peve. Apocalipsis, pe último lívro de la Biblia, oikuaauka ñandéve mávapa hína ko prostitúta.

“Umi kuña rekovai sy”

4, 5. ¿Mávapa “Babilonia Guasu”, ha mbaʼéichapa ñande jaikuaa upéva? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

Apóstol Juan ohecha visiónpe peteĩ prostitúta ha oskrivi upe visión pe lívro de Apocalípsispe. Ko kuñáme oñehenói ‘kuña rekovai’ ha “Babilonia Guasu, [...] umi kuña rekovai sy” (Apoc. 17:1, 5). Heta áñore umi expérto ostudiáva la Biblia ha umi omoakãva rrelihionkuéra oikuaase vaʼekue mávapa ko prostitúta, péro koʼág̃a peve ndoikuaái gueteri hikuái mávapa upéva. Oĩ heʼíva ko kuña haʼeha Babilonia, ótro heʼi haʼeha Roma ha ótro katu heʼi haʼeha pe Iglésia Católica. Péro heta áñoma ojapo umi testígo de Jehová oikuaa hague mávapa ko ‘kuña rekovai’. Ko kuña orrepresenta hína entéro umi rrelihión fálsape oĩva ko múndope. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva?

Ko prostitúta ningo oñekondena hekovai haguére umi “rréi yvy arigua” ndive, haʼéva hína umi organisasión polítika ipoderósova. Upéva ohechauka ko kuña norrepresentaiha umi organisasión polítika ipoderósovape. Avei Apocalipsis heʼi umi “komersiánte yvy arigua”, haʼéva hína umi emprésa ha umi negósio tuicháva oĩva ko múndope, hasẽha oñehundi haguére Babilonia Guasu. Upéicharõ Babilonia Guasu norrepresentái hína umi emprésa ha umi negósio tuichávape. ¿Máva piko upéicharõ ko kuña? Chupe ningo ojekulpa ombotavy haguére umi héntepe, ojapo haguére “espiritísmo” ha oadora haguére taʼanga. ¡Ajépa koʼã mbaʼe ojapopaite hína umi rrelihión fálsa oĩva ko múndope! Avei pe visiónpe ojehecha ko prostitúta oguapyha umi organisasión polítika ipoderósova ári. Upéva heʼise ko kuña omandaha avei hesekuéra michĩmi jepe. Avei haʼe opersegi Jehová siervokuéra ifiélvape (Apoc. 17:2, 3; 18:11, 23, 24). ¡Ajépa upeichaite ojapo umi rrelihión fálsa koʼag̃aite peve!

Opaichagua enseñánsa japu ha rrelihión fálsa osẽ vaʼekue pe siuda de Babélgui, upéi oñehenóiva Babilonia (Ehecha párrafo 6)

6. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe Babilonia Guasu haʼeha “umi kuña rekovai sy”?

Babilonia Guasúpe ningo oñehenói ‘kuña rekovai’, ¿péro mbaʼére piko oñehenói avei chupe “umi kuña rekovai sy”? Pe rrelihión fálsa ningo ojedividi hetaiterei rrelihión ha séktape. Jehová okambiapa vaʼekue umi hénte idióma Babélpe, térã Babilóniape, upégui osẽ vaʼekue opaichagua enseñánsa rrelihiósa ha isarambi opárupi, ha péicha oñepyrũ hetaiterei rrelihión. ¡Ndareíri oñehenói chupe Babilonia Guasu, pórke pe siuda de Babilóniape heñói vaʼekue opaichagua rrelihión fálsa! (Gén. 11:1-9). Upévare ikatu jaʼe entéro rrelihión fálsa haʼeha pe kuña rekovai “membykuñanguéra”. Heta vése Satanás oipuru umichagua rrelihión ikatu hag̃uáicha umi hénte ojapo espiritísmo, oadora taʼanga, ha oguerovia ha osegi hag̃ua umi kostúmbre oheja vaíva Ñandejárape. Ndareíri Ñandejára puévlope ojeavisa porã oĩha ko organisasión fálsa isarambíva ko múndo tuichakuére. Upévare ojeʼe ñandéve: “Peẽ che puévlo, pesẽke chugui ani hag̃ua pemoirũ chupe ipekadokuérape” (elee Apocalipsis 18:4, 5).

7. ¿Mbaʼérepa ñaneñeʼẽrendu pe avíso heʼívape ‘ñasẽ hag̃ua’ Babilonia Guasúgui?

7 ¿Ñaneñeʼẽrendúmapa upe avísope? Añetehápe ningo la hentekuéra oho umi rrelihiónpe pórke ohechakuaa “oikotevẽha Ñandejárare”. Ha ñanemanduʼa vaʼerã péicha voi Jehová ñandeapo hague (Mat. 5:3). Ñande ikatúta jahupyty upéva sólamente ñameʼẽramo ñane adorasión Jehovápe añoiténte. Jehová siervokuéra koʼytevéntema oñemomombyryse pe prostitusión espirituálgui, térã pe adorasión fálsagui. Péro Satanás oipota ótra kósa, haʼe ningo ombotavyse Ñandejára puévlope hoʼa hag̃ua upeichagua prostitusiónpe. Ha hetaiterei vésema haʼe oity Ñandejára siervokuérape ko ñuhãme. Ezequiel tiémpopema voi Ñandejára puévlo hetaiterei vése hoʼa vaʼekue pe prostitusión espirituálpe. Iporã ningo ñahesaʼỹijo upe oiko vaʼekue hesekuéra, pórke upéva ñanemboʼe heta mbaʼe Jehová mandamientokuéragui, ihustísiagui ha mbaʼeichaitépa haʼe oporoporiahuvereko.

“Reñepyrũ rejeprostitui”

8-10. a) ¿Mbaʼépa Jehová ojerure oasepta hag̃ua ñane adorasión? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu ñañentremetéramo pe rrelihión fálsare? Emoĩ peteĩ ehémplo.

Pe lívro de Ezequiélpe Jehová oipuru ehémploramo peteĩ prostitúta, ohechauka hag̃ua mbaʼeichaitépa haʼe oñeñandu vai ipuévlo otraisiona haguére chupe. Ñandejára espíritu rupive Ezequiel oskrivi mokõi párte la Bíbliape ohechaukáva mbaʼéichapa Jehová oñeñandu ipuévlo hekovai ha omoakãratĩ haguére chupe. ¿Mbaʼérepa oiméne okompara rakaʼe chupekuéra umi prostitúta rehe?

Ñambohovái hag̃ua upe porandu ñanemanduʼa vaʼerã peteĩ mbaʼe iñimportántevare ikatu hag̃uáicha Ñandejára oasepta ñane adorasión, ha upévare ñañeʼẽma kuri ko lívrope kapítulo 5-pe. Pe léi de Israélpe Jehová heʼi: “Chéve añoite cheadora vaʼerã ha ndereguerekói vaʼerã ótro dios. [...] Pórke che, Jehová, nde Jára, aipota chéve añoiténte cheadora” (Éx. 20:3, 5). Tiémpo rire, omyesakã porã jey upéva heʼívo: “Animoʼãke peñesũ ótro dios renondépe, pórke enterovénte oikuaa hína, che Jehová, aipotaha chéve añoiténte pecheadora. Che hína peteĩ Dios oipotáva chupe añoiténte ojeadora” (Éx. 34:14). Péicha pevémante Jehová omyesakã porãta upe mbaʼe oipotáva: Ndaikatúi jaadora Jehovápe haʼe oipotaháicha ndajaadoráiramo chupe añoiténte.

10 Ñantende porã hag̃ua ko mbaʼe ikatu ñakompara peteĩ matrimóniore. Pe ména ha pe tembireko ningo oreko derécho ohaʼarõvo chupe añoite oñemeʼẽ algúna kósa. Por ehémplo, chupe añoiténte ohayhu vaʼerã ha ndorekói vaʼerã rrelasión sexuál ótrondi, síno hendive añoiténte, pórke ndojapóiramo upéicha ikatu iselóso ha oñandu oñetraisiona hague chupe (elee Hebreos 13:4). Péicha avei Jehová oñeñandu vaʼekue ipuévlo otraisionárõ guare chupe ha oadora umi dios fálsope, hiʼarive haʼekuéra opromete vaʼekue oadorataha chupe añoite. Ha Ezequiel kapítulo 16-pe, ikatu jahecha mbaʼeichaitépa Jehová oñeñandu vai oikórõ guare upéva.

11. ¿Mbaʼépa omombeʼu Jehová oñeʼẽvo Jerusalén rehe ha mbaʼéichapa oñepyrũ vaʼekue ko siuda?

11 Ezequiel kapítulo 16-pe jatopa pe istória ipukuvéva oĩva pe lívrope, añetehápe upéva hína peteĩva umi profesía ipukuvéva Jehová heʼi vaʼekue pe Escrituras Hebréaspe. Jehová oipuru pe siuda de Jerusalén orrepresenta hag̃ua pe nasión de Judá kompletoite otraisiona vaʼekuépe chupe. Haʼe omombeʼu peteĩ istória itristetereíva ha ivaíva, ohechaukáva mbaʼéicha Jerusalén oñepyrũ vaʼekue ha upéi otraisiona Jehovápe. Jerusalén ningo iñepyrũme haʼe vaʼekue peteĩ mitãkuñaʼi ojeheja rei vaʼekue, ikyʼapa ha avave noñangarekóiva hese. Ituakuéra ningo cananeo vaʼekue ha oadora umi dios fálso. Ha añetehápe David ojagarra mboyve upe siuda, hetaiterei tiémpore oĩ vaʼekue peteĩ trívu cananea poguýpe. Jehová ombyasyeterei upe mitãkuñaʼíme, omopotĩ chupe ha oñangareko hese. Tiémpo rire, ko kuñáme haʼe oguereko hembirekóramo. Añetehápe ningo umi israelita ohóva oiko Jerusalénpe orekóma vaʼekue peteĩ kompromíso Jehovándi, upe kompromísope haʼekuéra oike vaʼekue ijeheguieténte yma Moisés tiémpope (Éx. 24:7, 8). Upéi Jerusaléngui oiko pe nasión kapitál, ha Jehová ovendesi chupe, omeʼẽ chupe heta mbaʼerepy ha omoporã, ojapoháicha peteĩ ména irríko ha ipoderósova omeʼẽva hembirekópe heta rregálo iporãva (Ezeq. 16:1-14).

Salomón omeʼẽse vaʼekue gústo hembirekokuéra extranhérape ha péicha omongyʼa Jerusalén umi taʼanga ñemombaʼeguasúpe (Ehecha párrafo 12)

12. ¿Mbaʼéichapa pe adorasión fálsa oñepyrũ oike Jerusalénpe?

12 Emañamína mbaʼépa oiko upe rire. Jehová heʼi: “Péro reñepyrũ rejerovia ndejehe neporã haguére, ha rejekuaa rupi opárupi reñepyrũ rejeprostitui. Ha mbaʼeveʼỹrõguáicha rejeprostitui enterove ohasávandi, ha reñentrega oimeraẽvape” (Ezeq. 16:15). Salomón tiémpope, Jehová ovendesi ha omeʼẽ heta mbaʼerepy Jerusalénpe. Upévare oiko chugui pe siuda iporãvéva ha iñimportantevéva oĩ vaʼekue yma ko múndope (1 Rey. 10:23, 27). Péro mbeguekatúpe pe adorasión fálsa oñepyrũ oike Jerusalénpe. Salomón omeʼẽségui gústo umi hembirekokuéra extranhérape omongyʼa vaʼekue Jerusalén umi dios fálsope (1 Rey. 11:1-8). Ha unos kuánto rréi ogoverna vaʼekue haʼe rire ojapo heta mbaʼe ivaietereivéva, ha péicha omongyʼa pe nasión kompletoite pe adorasión fálsape. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu haʼekuéra otraisionárõ guare chupe ha ojeprostitui? Haʼe heʼi: “Umíva ndoikói vaʼerã kuri, ha arakaʼeve ndojejapói vaʼerã kuri” (Ezeq. 16:16). ¡Péro ipuévlo rrevélde katu ojapo hetaitereive mbaʼe ivaíva!

Oĩ vaʼekue israelita osakrifikáva ifamíliape umi dios fálsope, por ehémplo Mólekpe

13. ¿Mbaʼe ivaietévapa ojapo rakaʼe Ñandejára puévlo Jerusalénpe?

13 Epensamína mbaʼeichaitépa oiméne omokorasõ rasy Jehovápe ha ombojeguaru chupe omombeʼúrõ guare koʼã mbaʼe vai ojapóva ipuévlo haʼe oiporavo vaʼekue: “Rejagarra avei ne membykuimbaʼe ha ne membykuñanguéra reguereko vaʼekue chehegui, ha resakrifika idioskuéra raʼangápe... ¿nderehasáima piko la rrája rejeprostituívo rejapo jey hag̃ua koʼã mbaʼe? Rejuka che raʼykuérape ha rehapy tatápe reofresévo chupekuéra sakrifísioramo” (Ezeq. 16:20, 21). Umi mbaʼe vaiete ojapo vaʼekue umi hénte Jerusalénpe, ohechauka porã mbaʼeichaitépa Satanás iñaña. Haʼe ningo ovyʼaiterei ombotavýramo Jehová puévlope ojapo hag̃ua opaichagua mbaʼe kyʼa oporombojeguarúva. Péro Jehová ohechapa entéro mbaʼe oikóva, ha ikatu omyatyrõ jey entéro mbaʼe Satanás ombyai vaʼekue, ha katuete ojapóta hustísia (elee Job 34:24).

14. ¿Mávapa umi mokõi Jerusalén ermána Jehová oñeʼẽ hague iñehémplope, ha mávapa la iñañavéva umi mbohapy apytégui?

14 Péro Jerusalén noñeñanduvaíri umi mbaʼe kyʼa ojapóvare, upéva rangue haʼe osegi ojeprostitui. Jehová heʼi hese peorveha umi ótra prostitútagui, pórke haʼe opaga voi ótrope hekovai hag̃ua hendive (Ezeq. 16:34). Ñandejára heʼi Jerusalén elmimoiteha la “isy”, umíva hína umi trívu oiko vaʼekue ymave upe lugárpe ha oadoráva umi dios fálsope (Ezeq. 16:44, 45). Ñandejára osegívo oñeʼẽ ha oipurúvo ehémploramo peteĩ família, heʼi Jerusalén ermána majór haʼe hague Samaria, haʼe ningo haʼe vaʼekue avei prostitúta Jerusalén mboyve. Ñandejára heʼi Jerusalén orekoha avei ótra ermána haʼéva Sodoma, ha imanduʼa hese pórke ko siuda oñehundi vaʼekue oñemombaʼeguasu rupi ha ojapo rupi hetaiterei mbaʼe kyʼa. Imanduʼávo hesekuéra, Jehová heʼise hína kuri Jerusalén iñañaitereive hague umi mokõi iñermánagui, Samáriagui ha Sodómagui jepe voi (Ezeq. 16:46-50). Ñandejára puévlope hetaiterei vése ojeavisa anivéma hag̃ua oiko upéicha, péro haʼekuéra nopenái ha osegínte hekokyʼa.

15. a) ¿Mbaʼére piko Jehová ohusgáta kuri Jerusalénpe? b) ¿Mbaʼe esperánsapa Jehová omeʼẽ chupekuéra?

15 ¿Mbaʼépa ojapóta Jehová? Haʼe heʼi Jerusalénpe: “Ambyatypáta enterove umi nderayhúvape, umi nde rembovyʼa vaʼekuépe”, ha “rontregáta chupekuéra”. Jerusalénpe ohundíta umi nasión oho haguépe ojerure ajúda, oipeʼáta chugui opa mbaʼe porã orekóva ha umi irrikésa. Jehová heʼi avei chupe: “Haʼekuéra ndejapíta itápe ha ndejukáta ijespádape”. ¿Mbaʼére piko Jehová ohusgáta kuri péicha ipuévlope? Haʼe ningo ndojapomoʼãi kuri upéva ohundi hag̃uáicha ipuévlope. Upéva rangue haʼe ojapo upéicha anivéma hag̃ua ipuévlo ‘ojeprostitui’. Jehová heʼi avei: “Upe rire añetrankilisáta, ha ndachepochymoʼãvéima nendive, apytátama trankílo ha chepochyjerátama”. Jahecha haguéicha ko lívrope kapítulo 9-pe, Jehová oipota kuri ipuévlo oadora jey chupe añoite osẽ rire upe oĩhágui prisionéroramo. ¿Mbaʼérepa? Haʼe heʼi: “Che chemanduʼáta pe kompromíso ajapo vaʼekuére nendive nemitãrõ guare, ajapóta peteĩ kompromíso etérno nendive” (Ezeq. 16:37-42, 60). Jehová ningo ifiél ha notraisionamoʼãi ipuévlope haʼekuéra ojapo haguéicha hese (elee Apocalipsis 15:4).

16, 17. a) ¿Mbaʼépa ñaaprende Ezequiel kapítulo 16 ha 23-gui? b) ¿Mbaʼérepa ndajaʼevéi Oholá ha Oholibá orrepresentaha umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha? (Ehecha pe rrekuádro “Umi prostitúta oñoermánava”).

16 Umi mbaʼe pohýi Jehová heʼi vaʼekue ha jatopáva Ezequiel kapítulo 16-pe, ñanemboʼe heta mbaʼe umi imandamiéntogui, mbaʼeichaitépa ihústo ha ñandeporiahuverekoha ipyʼaite guive. Upéva jahechakuaa avei Ezequiel kapítulo 23-pe. Koʼág̃arupi, umi kristiáno teete omombaʼeterei umi mensáhe Jehová derechoite omeʼẽ vaʼekue ipuévlope ojeprostitui rupi. ¡Aníkena ni mbaʼevéicharõ jajapo peteĩ mbaʼe omoñeñandu vaítava Jehovápe, ojapo haguéicha Judá ha Jerusalén! Upévare ñañemomombyry vaʼerã opaichagua idolatríagui, upévape oike avei hína jaipota potave la kosakuéra ha ñandeplatarayhu (Mat. 6:24; Col. 3:5). Jehová ningo ohechauka ñandeporiahuverekoha ohejávo ojeadora jey chupe haʼe oipotaháicha koʼã ára pahápe, ha ndohejamoʼãvéima arakaʼeve oñemongyʼa jey pe adorasión oñemeʼẽva chupe. Upéicha rupi jaagradese vaʼerã chupe. Jehová ojapo peteĩ “kompromíso etérno” pe Israel espirituál ndive, ha pe kompromíso arakaʼeve ndopytareimoʼãi, pórke upe nasión notraisionamoʼãi chupe ni ndojeprostituimoʼãi (Ezeq. 16:60). Upévare, ñamombaʼékena pe priviléhio jarekóva ko tiémpope ñaime haguére Jehová puévlo ipotĩva apytépe.

17 Umi mbaʼe Jehová heʼi vaʼekue umi prostitúta kóntrape oĩva lívro de Ezequiélpe, ñanemboʼe unas kuánta kósa pe ‘kuña rekovai’ Babilonia Guasu rehe. ¿Mbaʼe mbaʼépa hína umíva?

“Babilóniape [...] núnka ndojetopamoʼãvéima”

18, 19. ¿Mbaʼépepa ojojogua umi prostitúta oĩva lívro de Ezequiélpe ha Apocalípsispe?

18 Jehová ningo nokambiái (Sant. 1:17). Haʼe ndochaʼéi pe rrelihión fálsare ha ndochaʼéi avei Babilonia Guasúre oñepyrũ guive oexisti. Upévare ndajahecharamói ojojogua haguére pe Ñandejára ohusga lája umi mokõi prostitúta oĩvape lívro de Ezequiélpe, ha upe oikótava pe prostitútare oñeñeʼẽha lívro de Apocalípsispe.

19 Epensamína por ehémplo mbaʼéichapa ojekastiga vaʼekue umi mokõi prostitúta oĩva Ezequiel profesíape. Upe kastígo ningo ndoúi vaʼekue Jehovágui voi, síno unos kuánto nasióngui, umi hekovai haguéndi Ñandejára puévlo. Péicha avei pe rrelihión fálsape oñekondena hekovai haguére umi “rréi yvy arigua” ndive. ¿Ha mávaguipa oúta pe kastígo? La Biblia heʼi umi organisasión polítika ipoderósova “ndochaʼemoʼãi pe kuña rekovaíre, oipeʼapaitéta chugui ikosakuéra ha ohejáta chupe opío, hoʼúta hoʼo ha ohapýta chupe kompletoite tatápe”. ¿Mbaʼérepa umi governánte ko mundopegua ojapóta ko mbaʼe oñehaʼarõʼỹva? “Pórke Ñandejára omoĩta iñakãmekuéra peteĩ plan ojapo hag̃ua haʼe oipotáva” (Apoc. 17:1-3, 15-17).

20. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa oñehundietetaha Babilonia Guasúpe?

20 Péicha Jehová oipurúta umi nasión oĩva ko múndope ohusga hag̃ua pe rrelihión fálsape, ha umíva apytépe oĩ avei entéro umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha. Ko huísio ohundietéta chupe, noñeperdonamoʼãi pe rrelihión fálsape ha ndorekomoʼãvéima oportunida okambia hag̃ua. Apocalipsis heʼi Babilonia rehe: “Núnka ndojetopamoʼãvéima chupe” (Apoc. 18:21). Ñandejára anhelkuéra ovyʼaitereíta oñehundi haguére chupe, ha heʼíta hikuái: “¡Pemombaʼeguasúke Jehovápe! Ha pe tatatĩ osẽva Babilóniagui osegi ojupi opa ára g̃uarã” (Apoc. 19:3). Ko huísio ojejapótava haʼéta opa ára g̃uarã. Arakaʼeve ndoexistimoʼãvéima ni peteĩ rrelihión fálsa omongyʼáva pe adorasión verdadéra. Pe tatatĩ ojupítava ohóvo ojehusga ha oñehundi haguére pe rrelihión fálsape osegíta otimbo opa ára g̃uarã.

Umi nasión hetaite tiémpore Babilonia Guasu odomina vaʼekue oñemoĩta ikóntrape ha ohundíta chupe (Ehecha párrafo 19 ha 20)

21. ¿Mbaʼépa oñepyrũta oñehundi vove umi rrelihión fálsape, ha mbaʼépepa opáta upe tiémpo?

21 Umi goviérno ko mundopegua oñemoĩ vove Babilonia Guasu kóntrape, haʼekuéra okumplíta hína Ñandejára huísio. Ko mbaʼe iñimportanteterei oñekumpli hag̃ua Jehová volunta. Upéva ohechaukáta oñepyrũmaha pe jehasa asy guasu, upe vove oikóta hetaiterei mbaʼe vai arakaʼeve oikoʼỹ haguéicha (Mat. 24:21). Pe jehasa asy guasu opáta Armagedónpe, upéva hína Jehová gérra ko múndo aña kóntrape (Apoc. 16:14, 16). Umi kapítulo oúvape ojehechaukáta ñandéve lívro de Ezequiel rupive mbaʼépa oikóta pe jehasa asy guasúpe. Upe aja, ¿mbaʼépa ikatu ñaaprende ha jaipuru ñande rekovépe Ezequiel kapítulo 16 ha 23 heʼívagui?

Umi goviernokuéra oñemoĩta Babilonia Guasu kóntrape ha péicha okumplíta Ñandejára huísio (Ehecha párrafo 21)

22, 23. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ jastudiávo umi ehémplo oñeʼẽva umi prostitútare oĩva Ezequiel ha Apocalípsispe?

22 Satanás ovyʼaiterei ikatúramo ñanemomombyry Jehovágui ha ndajaadoravéi chupe haʼe oipotaháicha. Chupe ogustaitereíta ñande jahejáramo pe adorasión verdadéra ha jaiko umi prostitúta oĩvaicha lívro de Ezequiélpe. Upévare ñanemanduʼa vaʼerã Jehová nopermitiriha ojeadora ótro dióspe, síno chupe añoiténte (Núm. 25:11). Ñande ñañehaʼãmbaite ñaime hag̃ua mombyry pe rrelihión fálsagui, ani hag̃ua ‘japoko mbaʼeve ikyʼávare’ Ñandejára renondépe (Is. 52:11). Upévare ñande nañañentremetéi polítikape ni umi provléma orekóvape ko múndo ojedividipáva (Juan 15:19). Ñandéve g̃uarã umi ifanátikova ipaís rehe oĩ peteĩ rrelihión fálsape Satanás voi omoñepyrũ vaʼekuépe, ha upévare ñande ndajaikeiete voi umívape.

23 Opa mbaʼe ári, siémpre ñanemanduʼa vaʼerã tuichaitereiha pe priviléhio jarekóva ikatu haguére jaadora Jehovápe pe itémplo espirituál ipotĩetévape. Ñande ñamombaʼeterei vaʼerã upéva, ha jajerresolve vaʼerã ni mbaʼevéicharõ nañañentremetemoʼãiha pe rrelihión fálsare ni iprostitusión rehe.