Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

REIKUAAVE HAG̃UA 15A

Umi prostitúta oñoermánava

Umi prostitúta oñoermánava

Ezequiel kapítulo 23-pe jahecha Ñandejára okondena mbareteha ipuévlope otraisiona haguére chupe. Upe kapítulo ojoguaiterei heta mbaʼépe kapítulo 16-pe. Umi mokõi kapítulope oñekompara peteĩ prostitútare Ñandejára puévlo otraisiona vaʼekuépe chupe. Jerusalén rehe ojeʼe haʼeha pe ermána imitãvéva ha Samaria haʼeha pe ermána majór. Umi kapítulo ohechauka pe ermána imitãvéva osegi hague iñermána majórpe ha oiko avei chugui prostitúta. Péro haʼe ojapo heta mbaʼe ivaivéva ha hekovaive chugui. Pe kapítulo 23-pe Jehová ombohéra umi mokõi ermánape: Pe majórpe ombohéra Oholá, haʼéva Samaria, pe rréino de 10 trívu kapitál, ha ombohéra Oholibá pe iñermána imitãvévape, haʼéva Jerusalén, pe rréino de Judá kapitál * (Ezeq. 23:1-4).

Umi mokõi kapítulo ojojogua hína hetave mbaʼépe, péro koʼãva hína umi iñimportantevéva: Ñepyrũrã umi mokõi kuña haʼe vaʼekue Jehová rembireko, péro upéi otraisiona chupe hikuái. Avei oĩ pype peteĩ promésa omeʼẽva esperánsa. Kapítulo 23-pe pe esperánsa ojehupytytaha perdón nahesakãporãi, péro pe kapítulo 16-pe hesakã porã upéva. Upéicharõ jepe, umi mokõi kapítulope Jehová heʼi ndohejamoʼãveimaha ipuévlo ojeprostitui (Ezeq. 16:16, 20, 21, 37, 38, 41, 42; 23:4, 11, 22, 23, 27, 37).

¿Orrepresentápa hikuái umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha?

Yma ningo ñane puvlikasionkuéra heʼími vaʼekue umi mokõi ermána Oholá ha Oholibá orrepresentaha umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha, koʼýte pe rrelihión katólika ha protestántepe. Péro upéi heta oñeñemboʼe ha ojestudia porã rire, ojehechakuaa oĩha heta mbaʼe nahesakãporãiva. Por ehémplo, ¿haʼe piko raʼe Jehová rembireko umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha? ¿Jehová piko ojapo raʼe peteĩ kompromíso hendivekuéra? Ni mbaʼevéicharõ. Umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha ndoexistíri vaʼekue Jesús haʼérõ guare pe mediadór pe ‘kompromíso pyahúpe’ g̃uarã, ojejapo vaʼekue pe Israel espirituál ndive, ha noĩri vaʼekue umi kristiáno unhído apytépe (Jer. 31:31; Luc. 22:20). Umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha oñepyrũ vaʼekue umi áño 300 guive d.C., heta tiémpo omano rire umi apóstol. Ko organisasión apóstata, oĩháme umi kristiáno guaʼu, haʼe hína pe “ñana” Jesús oprofetisa vaʼekue oñeʼẽrõ guare pe trígo ha ñanáre (Mat. 13:24-30).

Kóva hína ótra diferénsia jatopáva: Jehová omeʼẽ vaʼekue esperánsa oĩ porã jeytaha hendive koʼã mokõi siuda otraisiona vaʼekue chupe, Jerusalén ha Samaria (Ezeq. 16:41, 42, 53-55). Péro, ¿omeʼẽpa la Biblia algúna esperánsa umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha? ¡Nahániri! Umíva ndorekói ni michĩmi esperánsa umi ótro rrelihión oĩvaicha avei Babilonia Guasúpe.

Upéicharõ, Oholá ha Oholibá norrepresentái umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha. Péro umi mokõi kuña ñanepytyvõ ñantende hag̃ua ótra kósa iñimportantevéva: Mbaʼéichapa Jehová oñeñandu oĩramo omongyʼáva héra sagrádo ha nomombaʼéiva umi imandamientokuéra oñeʼẽva pe adorasión verdadéra rehe. Umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha tuicha ofalla ko mbaʼépe, pórke umi itupaokuéra heʼi orrepresentaha Ñandejára teépe. Ha ivaiveha katu heʼi hikuái iliderkuéra haʼeha Jesucristo, Jehová raʼy ohayhuetéva. Péro haʼekuéra oñekontradesipa, pórke heʼi Jesús haʼeha peteĩ párte oĩva pe Trinidápe ha nokumplíri Jesús omanda vaʼekue heʼírõ guare isegidorkuéra ndojeheʼái vaʼerãha ko múndore (Juan 15:19). Umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha oike polítikape ha oadora taʼanga, péicha ohechauka hikuái oĩha avei Babilonia Guasúpe. Upévare umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha omerese oreko pe fin ohupytýtava pe kuña rekovaípe (Apoc. 17:1).

^ párr. 3 Umi téra ningo oreko signifikádo. Oholá heʼise: “Hóga kárpa [oadorahápe]”. Amalisia upéva ohechauka hína Israel opeka hague pórke haʼekuéra voi ojapo imbaʼerã umi lugár oadora hag̃ua guaʼu Ñandejárape, oho rangue Jerusalén témplope. Ha Oholibá katu heʼise: “Che róga kárpa [ojeadorahápe] oĩ pype”, pórke Jerusalénpe oĩ vaʼekue Jehová témplo ojeadorahápe chupe.