Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Rresúmen oĩháme umi entendimiénto pyahu

Rresúmen oĩháme umi entendimiénto pyahu

Umi áño ohasa vaʼekuépe, rrevísta Ñemañaha omyesakã porãve kuri heta mbaʼe Ezequiel profesiakuéragui. Ko lívro ¡Ojeadora jey vove Jehovápe añoiténte!, oreko heta mbaʼe oñemyesakãvéva. Ehechami ikatúpa rembohovái koʼã porandu.

¿Mbaʼépa orrepresenta umi 4 tova orekóva umi keruvín?

Ymave oñentende vaʼekue: Umi 4 tova orekóva umi keruvín orrepresenta káda uno umi 4 kualida iñimportantevéva orekóva Jehová.

Entendimiénto pyahu: Umi 4 tova orekóva umi keruvín orrepresentáramo jepe káda uno umi 4 kualida iñimportantevéva orekóva Jehová, ñamañávo hesekuéra peteĩramoguáicha, orrepresenta hína kompletoite umi kualida Jehová orekóva. Avei umi keruvín rovakuéra ohechauka ñandéve mbaʼeichaitépa tuicha ha ipoderóso Jehová.

Mbaʼérepa oñekambia: La Bíbliape pe número 4 ojepuru jepi oñerrepresenta hag̃ua peteĩ mbaʼe ikomplétova, térã orekopaitéva. Upéicharõ, ojehechárõ umi tova peteĩramoguáicha, jahechakuaa umíva orrepresentaha ndahaʼéi 4 kualidánte, síno omopyendaha Jehová personalida ijojahaʼỹva. Avei jahechakuaa káda keruvín rova orrepresentaha podér, mbarete ha grandésa. Upéicharõ jepe, koʼã 4 mbaʼe ipoderósova orrepresentáva Jehová kreasión oĩ Jehová tróno guýpe. Upéva ohechauka porã Jehová haʼeha pe Ñandejára ogovernáva opa mbaʼe.

¿Mávapepa orrepresenta pe kuimbaʼe orekóva pe tínta ryru?

Ymave oñentende vaʼekue: Pe kuimbaʼe orekóva pe tínta ryru orrepresenta umi unhído hembývape ko yvy ape ári. Haʼekuéra opredika ha oporomboʼe jave omarka isyvápe térã oiporavo umi oĩtavape ‘pe aty guasúpe’ (Apoc. 7:9).

Entendimiénto pyahu: Jesucristo orrepresenta hína pe kuimbaʼe orekóvape pe tínta ryru. Haʼe omarkáta pe aty guasúpe térã ohusgáta chupekuéra ovecháramo pe “jehasa asy guasu” aja (Mat. 24:21).

Mbaʼérepa oñekambia: Jehová ohejáma Itaʼýra kárgope oporohusga hag̃ua (Juan 5:22, 23). Asegún Mateo 25:31-33, Jesús ojapóta pe huísio finál ohusgávo umi héntepe tahaʼe “ovecha” térã ‘kavaráramo’.

¿Orrepresentápa Oholá ha Oholibá, umi mokõi prostitúta oñoermánava, umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha, koʼýte pe rrelihión katólika ha protestántepe?

Ymave oñentende vaʼekue: Oholá (Samaria, haʼéva Israel kapitál), pe ermána majór, orrepresenta pe rrelihión katólikape, ha Oholibá (Jerusalén, haʼéva Judá kapitál), pe ermána imitãvéva, orrepresenta umi protestántepe.

Entendimiénto pyahu: Koʼã prostitúta oñoermánava norrepresentái umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha. Péro umi mokõi kuña ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼéichapa Jehová oñeñandu ipuévlo ifiél vaʼekue otraisionáramo chupe. Ha upéicha avei oñeñandu ohechávo umi mbaʼe ojapóva entéro umi rrelihión fálsa.

Mbaʼérepa oñekambia: La Biblia ndohechaukái Oholá ha Oholibá orrepresentaha umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha. Israel ha Judá ningo ifiél vaʼekue Jehovápe hembirekóramo peteĩ tiémpore, péro Jehová núnka ndorekói vaʼekue peichagua kompromíso umi rrelihión heʼívandi ijehe kristianoha. Avei Ezequiel kapítulo 16 ha 23-pe, oñekomparávo Ñandejára puévlope umi prostitútare, oñemeʼẽ chupekuéra esperánsa oĩ porã jeytaha Jehovándi. Péro umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha ha umi ótro oĩva avei Babilonia Guasúpe ndorekói peichagua esperánsa.

¿Orrepresentápa Jerusalén umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha?

Ymave oñentende vaʼekue: Jerusalén apóstata orrepresenta umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha. Ha upéicha rupi oñehundíta avei hikuái Jerusalén oñehundi haguéicha.

Entendimiénto pyahu: Umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue Jerusalén apóstata, umíva apytépe oadora taʼanga ha ikorruptoiterei hikuái, katuete ñanemomanduʼa umi mbaʼe ojejapóvare umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha. Péro la Biblia ndeʼíri Jerusalén orrepresentaha chupekuéra.

Mbaʼérepa oñekambia: La Biblia ndohechaukái Jerusalén orrepresentaha umi rrelihión heʼívape ijehe kristianoha. Umíva ningo núnka ndoadorái vaʼekue Jehovápe haʼe oipotaháicha, Jerusalén ojapo haguéicha. Ha Jehová operdonáramo jepe Jerusalénpe peteĩ tiémpore, umi rrelihión heʼíva ijehe kristianoha ndorekói peichagua esperánsa.

¿Mbaʼéichapa oñekumpli pe visión oñeʼẽva umi kanguekue iséko veráva rehe?

Ymave oñentende vaʼekue: Áño 1918-pe umi unhídope ojepersegi ha ojegueraha prisionéroramo Babilonia Guasúpe, péicha opyta hikuái ku omanoramoguáicha ha haimete voi ndojapovéi hikuái mbaʼeve. Upéva ndaipukúi kuri ha opa 1919-pe Jehová omoingove jeýrõ guare chupekuéra opredika hag̃ua pe Rréino.

Entendimiénto pyahu: Heta tiémpo 1918 mboyve, umi unhído opytáma kuri prisionéroramo Babilonia Guasúpe. Haʼekuéra opyta ku omanoramoguáicha ha oĩ jepe hikuái upéicha hetaiterei áñore. Upéva oñepyrũ kuri áño 100 rupi d.C. ha opa 1919-pe. Ko tiémpo ipukuetéva ojoguaiterei pe tiémpo Jesús omensiona vaʼekuépe iñehémplope heʼírõ guare okakuaataha oñondive pe trígo ha ñana vai.

Mbaʼérepa oñekambia: Israel yma guare oĩ vaʼekue prisionéro heta tiémpore, áño 740 guive 537 peve a.C. Ezequiel profesía oñeʼẽ umi kanguekue ‘isékovare’, térã ‘iséko veráva rehe’, upéva ohechauka umi hénte aretereíma omano hague. Ha umi kanguekue mbeguekatúpe oikove jey, ha péicha ohechauka orahataha tiémpo oiko hag̃ua upéva.

¿Mbaʼépa heʼise oñemboja hague ojuehe umi mokõi yvyra?

Ymave oñentende vaʼekue: Pe primera gérra mundiál aja, umi unhído ifiélva oĩva ko yvy ape ári ojedividi vaʼekue peteĩ tiémpo mbykymíre. Péro 1919-pe oñepyrũ jey oĩ en unida hikuái.

Entendimiénto pyahu: Pe profesía ohechauka porã Jehová omoĩtaha en unida umi oadorávape chupe. Áño 1919 rire, heta hetave persóna orekóva esperánsa oiko hag̃ua ko yvy ape ári omoirũ umi unhídope. Umi mokõi grúpo oadora Jehovápe peteĩ puévloichante.

Mbaʼérepa oñekambia: Pe profesía noñeʼẽi peteĩ yvyra oñemopẽ vaʼekuére ha oikóva chugui mokõi pedáso ha upéi oiko jeýva chugui peteĩ. Upéicharõ pe profesía noñeʼẽi hína peteĩ grúpo ojedividi vaʼekuére ha upéi oñeuni jeývare. Upéva rangue, ohechauka mbaʼéichapa mokõi grúpo idiferénteva oĩta unído.

¿Mávapa Gog de Magog?

Ymave oñentende vaʼekue: Umi profesíape oñehenói Satanáspe Gog de Magog oñemosẽ rire yvágagui.

Entendimiénto pyahu: Gog de Magog hína peteĩ grúpo de nasión oñomoirũtava oataka hag̃ua Ñandejára puévlope pe jehasa asy guasu aja.

Mbaʼérepa oñekambia: Umi profesía oñeʼẽva Gog de Magog rehe ohechauka haʼe ndahaʼeiha peteĩ espíritu. Por ehémplo, heʼi oñemeʼẽtaha chupe umi yryvu rembiʼurã ha Jehová omeʼẽtaha chupe isepulturarã ko yvy ape ári. Avei pe atáke ojapótava Gog ojogua upe heʼívape lívro de Daniel ha Apocalipsis, omombeʼuhápe umi nasión ko yvy arigua oatakataha Ñandejára puévlope (Dan. 11:40, 44, 45; Apoc. 17:14; 19:19).

¿Ezequiel piko ohecha ha orrekorre raʼe pe témplo espirituál tuichaitéva apóstol Pablo omyesakã vaʼekue upe rire?

Ymave oñentende vaʼekue: Pe témplo Ezequiel ohecha vaʼekue haʼe hína pe témplo espirituál Pablo omyesakã vaʼekue.

Entendimiénto pyahu: Ezequiel ndohechái vaʼekue pe témplo espirituál oñepyrũ vaʼekue oexisti áño 29-pe d.C., síno pe visión haʼe hína peteĩ ehémplo ohechauka porãva mbaʼéichapa ojeadora jeýta Jehovápe Moisés léi heʼiháicha, ág̃a umi prisionéro oho jey vove hetãme. Pe témplo espirituál Pablo omyesakã vaʼekue orresaltave Cristo ojapo vaʼekue Súmo Saserdóte Tuichavévaramo, áño 29 guive áño 33 peve d.C. Péro Ezequiel visión ojehecha haguépe pe témplo noñeʼẽi pe súmo saserdótere, síno orresalta ojeadora jeytaha Jehovápe, ha upéva oiko vaʼekue 1919 guive. Upévare ndajaʼéi entéro detálle ha medída orekóva pe témplo Ezequiel ohecha vaʼekue heʼise térã orrepresentaha álgo. Upéva rangue, ko visiónpe oñemyesakã mbaʼéichapa Jehová oipota ojeadora chupe, ha ñañekonsentra vaʼerã mbaʼépa ikatu ñaaprende umi mbaʼe Jehová ojerure vaʼekuégui.

Mbaʼérepa oñekambia: Pe témplo Ezequiel ohecha vaʼekue ha pe témplo espirituál idiferénte heta mbaʼe iñimportántevape. Por ehémplo, pe témplo Ezequiel ohecha vaʼekuépe ojepuru animál ojeofrese hag̃ua heta sakrifísio. Pe témplo espirituálpe katu ‘una vénte ojejapo pe sakrifísio ha opa ára g̃uarãma’ (Heb. 9:11, 12). Upérõ ningo ofalta gueteri heta áño Cristo ou hag̃ua, ha ndahaʼéiti kuri pe tiémpo Jehová oiporavo vaʼekue omyesakã hag̃ua umi mbaʼe oñeʼẽva pe témplo espirituál rehe.