Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 4

¿Mávapa ‘umi 4 keruvín 4 hováva’?

¿Mávapa ‘umi 4 keruvín 4 hováva’?

EZEQUIEL 1:15

IDÉA PRINSIPÁL: Umi 4 keruvín ha mbaʼépa ñaaprende chuguikuéra

1, 2. ¿Mbaʼérepa Jehová sapyʼánte oipuru umi visión ha suéño omyesakã hag̃ua umi mbaʼe hypyʼũvéva umi isiérvo oĩvape ko yvy ape ári?

EPENSAMÍNA peteĩ família orekóva mitã michĩva oguapyha hína mesa jerére ostudia hag̃ua la Biblia. Oipytyvõ hag̃ua ifamíliape ontende hag̃ua la Biblia omboʼéva, pe túa ojapo ha ohechauka chupekuéra unos kuánto divúho isensíllova. Umi mitã opuka joa ha kyreʼỹme okomenta, ha péicha ojekuaa pe túa okonsegi hague pe ohupytyséva. Oipuru rupi umi divúho oexplika hag̃ua, haʼe oipytyvõ ifamiliakuérape ontende hag̃ua umi mbaʼe hypyʼũva omboʼéva chupekuéra Jehovágui, pórke ndojapóirire péicha hasýta kuri umi mitãme ontende porã hag̃ua.

Péicha avei ñande ru Jehová oipuru umi visión ha suéño ñanepytyvõva ñantende hag̃ua umi mbaʼe oĩva yvágape, pórke ndoipurúirire umíva ndaikatumoʼãi kuri ñantende. Por ehémplo, Jehová ohechauka Ezequiélpe peteĩ visiónpe heta mbaʼe ijojahaʼỹva omyesakã hag̃ua chupe umi mbaʼe hypyʼũvéva, ha péicha oikuaa hag̃ua mbaʼeichagua persónapa haʼe. Pe kapítulo ohasa vaʼekuépe jahecha kuri peteĩva umi mbaʼe Ezequiel ohecha vaʼekue pe visiónpe. Koʼág̃a ñañeʼẽta peteĩ párte orekóvare upe visión ndaijojaháiva, ha jahecháta mbaʼéichapa ñanemoag̃uive Jehováre.

“Ahecha [...] umi mbaʼe ojoguáva 4 keruvínpe”

3. a) Heʼiháicha Ezequiel 1:4, 5, ¿mbaʼe visiónpa ohecha vaʼekue Ezequiel? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼe palávrapa oipuru Ezequiel omombeʼu hag̃ua upe ohecha vaʼekue ha mbaʼérepa?

3 (Elee Ezequiel 1:4, 5). Ezequiel heʼi “umi mbaʼe ojoguáva 4 keruvínpe” ojoguaha umi ánhelpe, yvypóra ha animálpe. Jahechakuaa Ezequiel heʼi hague upe ohecháva ‘ojoguaha’ umi keruvínpe. Upévare jaleévo pe visión oĩva kapítulo 1-pe jahechakuaa Ezequiel heta vése oipuru hague umi palávra “ojogua”, “haʼete” ha “joguaha” (Ezeq. 1:13, 24, 26). Péicha jahecha Ezequiel ohechakuaa hague umi mbaʼe ohecháva pe visiónpe orrepresentanteha umi mbaʼe oĩva yvágape, péro ndaikatúiva jahecha ñande resa teérupi.

4. a) ¿Mbaʼéichapa oñeñandu Ezequiel umi mbaʼe ohecha ha ohendu vaʼekuére pe visiónpe? b) ¿Mbaʼépa oiméne Ezequiel oikuaáma voi raʼe umi keruvíngui?

Ezequiélpe oiméne katuete osorprendeterei rakaʼe umi ohecha ha ohendúva pe visiónpe. “Umi keruvín ojogua umi tatapỹi rendýpe”, ha pyaʼeterei okuʼe rupi haʼekuéra “ojogua umi rrájope”. Umi “ipepokuéra ryapu, haʼete y hatã osyrýva hína”, ha umíva “okuʼe jave, pe hyapu haʼete peteĩ ehérsito ryapu” (Ezeq. 1:13, 14, 24-28; ehecha pe rrekuádro ‘Amaña umi 4 keruvín rehe’). Ótra visiónpe Ezequiel imanduʼa avei koʼã keruvín rehe, haʼéva umi ánhel ipoderosoitéva (Ezeq. 10:2). Okakuaa rupi peteĩ família de saserdótepe, Ezequiel katuete oikuaáne raʼe umi keruvín haʼeha Ñandejára ajudánte ha oĩha jepi ijypyetépe oservi hag̃ua chupe (1 Crón. 28:18; Sal. 18:10).

“Káda uno 4 hova”

5. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi 4 tova orekóva umi keruvín ohechaukaha Jehová tuicha ha ipoderosoha? b) ¿Mbaʼérepa ko párte oĩva ko visiónpe ñanemomanduʼa mbaʼépa heʼise Ñandejára réra? (Ehecha nóta).

5 (Elee Ezequiel 1:6, 10). Ezequiel ohecha káda keruvín 4 hovaha: Peteĩ yvypóra, peteĩ león, peteĩ tóro ha peteĩ ágila rova. Oiméne Ezequiel oñesorprendeterei raʼe ohechávo umi keruvín 4 hovaha, pórke koʼãva ohechauka mbaʼeichaitépa tuicha ha ipoderóso Jehová. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Oiméne jahechakuaa káda keruvín rova orrepresentaha podér, mbarete ha grandésa. Por ehémplo, pe león haʼe peteĩ animál salváhe ndaijojaháiva, pe tóro katu imbarete, pe ágila katu haʼe peteĩ guyra ipoderósova, ha pe yvypóra haʼe pe kreasión iporãvéva Jehová ojapo vaʼekue yvy ape ári ha orekóva ipoguýpe entéro umi ótro animál (Sal. 8:4-6). Upéicharõ jepe, Ezequiel ohecha koʼã 4 mbaʼe orrepresentáva Jehová kreasión oĩha Jehová tróno guýpe, haʼe hína pe Ñandejára ogovernáva opa mbaʼe. ¡Ajépa ohechauka porãite upéva Jehová ikatuha oipuru ikreasión okumpli hag̃ua hembipota! * Pe salmísta ningo heʼi vaʼekue voi Jehováre: “Ijautorida ha ipodér tuichave pe yvága ha ko yvýgui” (Sal. 148:13).

¿Mbaʼéichapa umi 4 keruvín ha umi 4 hova ohechauka ñandéve Jehová ipoderosoha, tuichaha ha umi kualida orekóva? (Ehecha párrafo 5 ha 13)

6. ¿Mbaʼépa oiméne oipytyvõ Ezequiélpe ontende hag̃ua mbaʼépa orrepresenta avei umi 4 tova orekóva umi keruvín?

Ohasa rire peteĩ tiémpo, ha heta ojepyʼamongeta rire upe visión rehe, Ezequiel oiméne imanduʼa raʼe Jehová siervokuéra yma guare oipuru hague avei umi animál ojapo hag̃ua komparasión. Por ehémplo, Jacob okompara vaʼekue itaʼýra Judá peteĩ león rehe, ha itaʼýra Benjamínpe peteĩ lóvo rehe (Gén. 49:9, 27). ¿Mbaʼérepa? Pórke koʼã kuimbaʼe personalida ojogua vaʼekue koʼã animálpe. Imanduʼávo koʼã mbaʼe oĩvare Ñandejára Ñeʼẽme, Ezequiel oiméne ohechakuaa raʼe umi keruvín rova orrepresentaha avei umi kualida iñimportánteva Jehová orekóva. ¿Mbaʼe kualidápa hína umíva?

Umi kualida ohechaukáva Jehová ha ifamília yvagapegua

7, 8. ¿Mbaʼe kualidápa orrepresenta jepi pe león rova, ágila, tóro ha pe yvypóra rova?

7 ¿Mbaʼe mbaʼépa heʼi vaʼekue umi oskrivíva la Biblia Ezequiel tiémpo mboyve oñeʼẽvo pe león, pe ágila ha pe tóro rehe? Por ehémplo la Bíbliape heʼi: “Pe gerréro ipyʼaguasúva peteĩ leóncha” (2 Sam. 17:10; Prov. 28:1). Heʼi avei ‘pe ágila oveveha yvágare’, ‘hesapysoha, ha yvate guive omaña hína’ (Job 39:27, 29). Avei heʼi ‘ojeguereko vaʼerãha tóro imbarete porãva heta hag̃ua la kosécha’ (Prov. 14:4). Ojeguereko rupi enkuénta koʼãichagua téxto, ñane puvlikasionkuéra heʼi jepi pe león rova orrepresentaha pe hustísia ha pyʼaguasu, pe ágila rova orrepresentaha peteĩ hesapysóva ha iñarandúvape, ha pe tóro rova orrepresentaha podér ijojahaʼỹva.

8 ¿Ha mbaʼépa orrepresenta pe “kuimbaʼe rova”? (Ezeq. 10:14). Upéva orrepresentámante vaʼerã peteĩ kualida orekóva yvyporakuéra, ha umi animál ndaikatúiva ohechauka, pórke umi yvypórapente ojejapo vaʼekue Ñandejára joguaháramo (Gén. 1:27). Ko yvy ape ári ningo yvyporakuérante ikatu oreko upe kualida, ha ojehechakuaa upéva koʼã mandamiénto Ñandejára omeʼẽvare: “Rehayhu vaʼerã Jehová nde Járape nde pyʼaite guive”, ha “rehayhu vaʼerã nde rapichápe nde voi rejehayhuháicha” (Deut. 6:5; Lev. 19:18). Ñakumpli jave koʼã mandamiénto ha jahechauka japorohayhu añeteha, jahechauka hína pe mborayhu Jehovaite voi ohechaukáva. Apóstol Juan heʼi haguéicha: “Ñande katu japorohayhu, Ñandejára raẽve ñanderayhu rupi” (1 Juan 4:8, 19). Upéicharõ jaʼekuaa pe “kuimbaʼe rova” orrepresentaha mborayhu.

9. ¿Máva kualidápa orrepresenta umi keruvín rova?

9 ¿Máva mávapa ohechauka koʼã kualida? Jahecha ningo oñeñeʼẽha umi keruvín rováre, ha koʼã kualida orekóva umi keruvín orrepresenta hína enterove umi oĩvape Jehová famíliape yvágape ha iñeʼẽrendúva chupe (Apoc. 5:11). Avei Jehová omeʼẽ rupi vída koʼã keruvínpe, chugui avei ou koʼã kualida (Sal. 36:9). Ha añetehápe, umi keruvín rova orrepresenta avei umi kualida Jehovaite voi orekóva (Job 37:23; Sal. 99:4; Prov. 2:6; Miq. 7:18). ¿Mbaʼéicha javépa Jehová ohechauka koʼã kualida iporãitéva?

10, 11. ¿Mbaʼéichapa ñañevenefisia Jehová ihústo, iñarandu, ipoderóso ha ñanderayhu rupi?

10 Hustísia. “Jehová ningo ohayhu pe hustísia” ha ‘ndofavoreséi avavépe’ (Sal. 37:28; Deut. 10:17). Chupe g̃uarã ningo naiñimportántei peteĩ persóna ipláta hetáramo térã imboriahúramo, ijestúdio porãpa térã moõguápa hína. Enterovéva ikatu oservi Jehovápe ha orresivi umi vendisión etérna haʼe oprometéva. Arandu. “Ñandejára ningo iñarandu”, upévare omeʼẽ ñandéve peteĩ lívro henyhẽva ‘arandúgui’ (Job 9:4; Prov. 2:7). Umi konsého porã oĩva la Bíbliape ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi mbaʼe jahasáva káda día ha isentído hag̃ua ñande rekove. Podér. ‘Jehová ipoderosoiterei’, ha oipuru ijespíritu sánto omeʼẽ hag̃ua ñandéve pe ‘podér ndahaʼéiva ñanembaʼe, síno oúva Ñandejáragui’. Upéva ñanemombarete ñambohovái hag̃ua oimehaichagua situasión ijetuʼúva ha ivaíva (Nah. 1:3; 2 Cor. 4:7; Sal. 46:1).

11 Mborayhu. Ñandejára ningo “ñanderayhueterei ha ndofallái ñanendive”, upévare núnka ndohejareíri isiervokuéra ifiélvape (Sal. 103:8; 2 Sam. 22:26). Sapyʼánte ikatu ñañembyasy pórke ndaikatuvéima jajapo heta mbaʼe yma guaréicha Jehová servísiope, ñanderasykatu rupi térã ñandeeda rupi. Péro tuichaiterei ñanekonsola jaikuaávo Jehová ndahesarairiha umi mbaʼe jajapo vaʼekuégui hesehápe jahayhu rupi chupe (Heb. 6:10). Añetehápe tuicháma ñañevenefisia Jehová ihústo, iñarandu, ipoderóso ha ñanderayhu rupi. Ha amo gotyove jasegíta ñañevenefisia koʼã kualida porãitégui.

12. ¿Mbaʼeichaite pevépa ñande ikatu ñantende umi kualida Jehová orekóva?

12 Péro ñanemanduʼa vaʼerã ñande yvyporakuéra ikatuha ñantende umi kualida Jehová orekóva ha ‘hembiapokue, péro ijorillamínte’ (Job 26:14). Upéicharõ, “ñande ndaikatúi ñantendepa umi mbaʼe ojapóva Ñandejára Todopoderóso”, pórke “ndaikatúi ñantende mbaʼeichaitépa haʼe ipoderóso” (Job 37:23; Sal. 145:3). Péicha jahecha ndaikatuiha jajapo peteĩ lísta kompletoite umi kualida orekóvagui Jehová (elee Romanos 11:33, 34). Pe visión ohecha vaʼekue Ezequiel ohechauka umi kualida orekóva Jehová ndaikatuiha oñekontapa, ni oñemedi umi mbaʼe haʼe ikatúva ojapo (Sal. 139:17, 18). ¿Mbaʼe detállepa oreko upe visión ohechaukáva ñandéve siertoha ko mbaʼe iñimportantetéva?

‘Káda uno hova, ipepo, ládo’

13, 14. a) ¿Mbaʼépa orrepresenta umi 4 tova orekóva umi keruvín? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva?

13 Pe visiónpe Ezequiel ohecha umi keruvín hovaha, ndahaʼéi peteĩnte. ¿Mbaʼépa heʼise upéva? La Bíbliape pe número 4 ojepuru jepi oñerrepresenta hag̃ua peteĩ mbaʼe ikomplétova, térã orekopaitéva (Jer. 49:36; Dan. 11:4; Apoc. 7:1). ¡Ha iñinteresanteterei jaikuaávo ko visiónpe Ezequiel oipuruha 11 vése voi pe número 4! (Ezeq. 1:5-18). ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe upéicharõ? Umi keruvín orrepresentaháicha enterove umi ánhel ifiélvape, umi hova, ñamañávo hesekuéra peteĩramoguáicha, orrepresenta hína kompletoite umi kualida Jehová orekóva. *

14 Ñantende hag̃ua umi 4 tova orekóva umi keruvín orrepresentaha hetave kualida, ha ndahaʼéi 4 añónte, ikatu ñanemanduʼa umi 4 rruéda ojehecha vaʼekuére ko visiónpe. Káda uno umi rruéda ningo ndaijojahái, ha oñemañáramo umi 4 rruéda tuichaitévare haʼeramoguáicha peteĩ mbaʼénte, jahechakuaa omopyendaha Jehová kárro yvagapegua. Upéicha avei ojehechárõ umi 4 tova peteĩramoguáicha, jahechakuaa umíva norrepresentaiha 4 kualidánte, síno omopyendaha Jehová personalida ijojahaʼỹva.

Jehová ag̃ui oĩ umi isiérvo ifiélvagui

15. ¿Mbaʼépa oaprende Ezequiel pe primera visióngui ha mbaʼéichapa omokyreʼỹ chupe upéva?

15 Pe primera visión rupive Ezequiel oaprende peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva pe amista orekóvagui Jehovándi ha upéva omokyreʼỹ chupe. ¿Mbaʼépa upéva? Oñepyrũvo pe lívro de Ezequiel oñemyesakãʼimi ñandéve upéva. Heʼi rire oĩha “umi caldeokuéra territóriope”, Ezequiel omombeʼu mbaʼépa oiko hese: “Upépe Jehová podér ou che ári” (Ezeq. 1:3). Jahechakuaa upéicharõ Ezequiel orresivi hague upe visión upépe, Babilóniape, * ndahaʼéi Jerusalénpe. ¿Mbaʼépa ohechauka upéva Ezequiélpe? Haʼe ohechakuaa oĩramo jepe prisionéro ótro tetãme, mombyry Jerusaléngui ha pe témplogui, noĩriha mombyry Jehovágui ha iñadorasióngui. Jehová ojaparese rupi Ezequiélpe Babilóniape ohechauka oñemeʼẽ hag̃ua chupe adorasión verdadéra, nodependeiha peteĩ lugár térã la situasión rehe. Upéva rangue pe adorasión verdadéra odepende umi mbaʼe orekóvagui Ezequiel ikorasõme, ha pe deséo orekóvagui oservi hag̃ua Jehovápe.

16. a) ¿Mbaʼépa ohechauka porã ñandéve pe visión oreko vaʼekue Ezequiel? b) ¿Mbaʼépa nemokyreʼỹ reservi hag̃ua Jehovápe nde pyʼaite guive?

16 ¿Mbaʼérepa upe oaprende vaʼekue Ezequiel ñanemokyreʼỹ koʼág̃arupi? Pórke upéva ohechauka porã ñandéve, jaservíramo Jehovápe ñande pyʼaite guive haʼe oĩtaha ag̃ui ñandehegui: Jaiko jaikohápe, ñañembyasyetereíramo jepe ha tahaʼe haʼéva pe situasión jahasáva hína (Sal. 25:14; Hech. 17:27). Jehová ñanderayhueterei rupi, ipasiénsia ha nopensái ñanderehe nañanepohãveimaha (Éx. 34:6). Péicha avei arakaʼeve nañaimemoʼãi mombyryeterei Jehová mborayhúgui (Sal. 100:5; Rom. 8:35-39). Avei ko visión ijojahaʼỹva ohechaukáva ñandéve Jehová podér ha santida, ñanemomanduʼa haʼe omereseha jaadora chupe (Apoc. 4:9-11). Ajépa jaagradesete Jehovápe oipuru haguére umi visión ha suéño ñanepytyvõva ñantende hag̃ua umi mbaʼe iñimportánteva, chugui voi ha umi kualida haʼe orekóvagui. Jaikuaavévo umi kualida iporãitéva Jehová orekóva, ñanepytyvõta ñañemoag̃uive hag̃ua hese. Upéva ñanemokyreʼỹ avei ñamombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe ha jaservi hag̃ua chupe ñande pyʼaite guive ha ñane mbaretekue omeʼẽmíva reheve (Luc. 10:27).

Arakaʼeve nañaimemoʼãi mombyryeterei Jehová mborayhúgui (Ehecha párrafo 16)

17. ¿Mbaʼe pregúntapa oñembohováita umi ótro kapítulope?

17 Péro ñambyasýramo jepe, Ezequiel tiémpope pe adorasión verdadéra oñemongyʼa. ¿Mbaʼéichapa oiko upéva? ¿Mbaʼépa ojapo Jehová? ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Koʼã pregúnta oñembohováita umi ótro kapítulope.

^ párr. 5 Ezequiel heʼíva umi keruvín rehe ñanemomanduʼa Ñandejára rérare, Jehová. Jaikuaa ningo héra heʼiseha “Haʼe ojapo upe oipotáva oiko”. Jehová réra ningo heʼise avei haʼe ikatuha ojapo ikreasióngui tekotevẽva guive okumpli hag̃ua hembipota. (Ehecha Informasión A4 Ñandejára Ñeʼẽ La Bíbliape).

^ párr. 13 Umi áño ohasa vaʼekuépe, ñane puvlikasionkuéra oñeʼẽma amo 50 kualida Jehová orekóvare. (Ehecha Gía oipurúva testígo de Jehová otopa hag̃ua informasión, eheka heʼihápe “Jehová”, upéi “Umi kualida Jehová orekóva”).

^ párr. 15 Peteĩ estudióso oñeʼẽva la Bíbliare heʼi pe palávra “upépe” ohechauka porãha Ezequiel oñesorprendeterei hague. Haʼe heʼi: “Ñandejára ningo oĩ upépe, Babilóniape. ¡Ajépa tuichaite oiméne okonsola raʼe chupe!”.