Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ikatútapa umi experiménto ojejapóva umi sélulare ñanepytyvõ jaiko areve hag̃ua?

¿Ikatúpa jaiko areve?

¿Ikatúpa jaiko areve?

“Amaña umi mbaʼe ojapóvare umi hénte, umi tembiapo Ñandejára omeʼẽva chupekuéra ojapo hag̃ua. Opaite mbaʼe Ñandejára ojapóva iporãiterei, haʼe ojapo entéro mbaʼe itiempoitépe. Haʼe omoĩ pe tiémpo opaveʼỹva ñane korasõme” (Eclesiastés 3:10, 11).

¡AJÉPA omombeʼu porãite rréi Salomón mbaʼéichapa la ñane situasión! Ñande ningo ndajaikoaréi, ha ikatu oime upévare hiʼãiterei ñandéve jaiko pukumie. Oĩ heta istória ha kuénto omombeʼúva yvyporakuéra siémpre oñehaʼã hague oikuaa hag̃ua mbaʼépa ojapo vaʼerã oiko areve hag̃ua.

Por ehémplo, según peteĩ kuénto, pe rréi Sumeriagua Gilgamés ojapo kuri peteĩ viáhe ipeligrosoitereíva oikuaaségui mbaʼépa ojapo vaʼerã ani hag̃ua núnka omano, péro amo ipahápe nokonsegíri la oipotáva.

Peteĩ alkimísta yma guare ilavoratóriope

Ojapo 2.400 áñorupi, umi alkimísta chino oñehaʼã hague otopa peteĩ fórmula oprepara hag̃ua peteĩ posión ojeiko areve hag̃ua. Haʼekuéra ojapo peteĩ posión orekóva michĩmi merkúrio ha arséniko. Amalisia oĩ vaʼekue emperadór chino omanóva hoʼu rire upéva. Europa yma guarépe katu, oĩ vaʼekue alkimísta oñehaʼãva otransforma pe óro ikatu hag̃uáicha ojeʼu. Haʼekuéra opensa kuri ojeʼúramo ko metál ndaikatúiva oñembyai ni oñehundi, ikatutaha ojeiko areve.

Jahechaháicha, ymave ojeheka vaʼekue pe posión omeʼẽva jeikove opaveʼỹva, péicha avei koʼág̃arupi oĩ sientífiko oñehaʼãva gueteri opilla hag̃ua mbaʼérepa ñandetuja. Koʼã mbaʼe ningo ohechauka porã yvyporakuéra koʼag̃aite peve ogueroviaha algún día odeskuvritaha álgo ñanepytyvõtava anivéma hag̃ua ñandetuja ni ñamano. ¿Péro mbaʼépa la odeskuvrímava hikuái?

¿MBAʼÉREPA ÑANDETUJA?

Umi sientífiko ostudiáva umi sélula umána oreko mas de 300 explikasión heʼi hag̃ua mbaʼérepa ñandetuja ha ñamano. Umi áño ohasa vaʼekuépe, umi sientífiko oexperimenta umi sélula umána ha animál rehe ha odeskuvríma hikuái mbaʼépa ikatu ojejapo oiko areve hag̃ua umi sélula. Upéicha rupi unas kuánta persóna iplataitereíva oipytyvõ umi sientífikope, ikatu hag̃uáicha haʼekuéra osegi oinvestiga mbaʼérepa ñamano. ¿Mbaʼéichapa oho hese koʼã investigasión?

Mbaʼéichapa ikatu jaiko areve. Unos kuánto sientífiko heʼi la ñandetuja hag̃ua odependeha umi telómero oĩvare ñande sélulape. Telómero haʼe hína umi cromosoma púnta. Umi sélula ojedividi jave, umi telómero oprotehe pe informasión orekóva ñande ADN. Péro káda ves ke ojedividi umi sélula, umi telómero mbykyve ohóvo. Kon el tiémpo umi sélula ndaikatuvéima ojedividi ha ñañepyrũ ñandetuja.

Elizabeth Blackburn, orresivi vaʼekue peteĩ prémio Nobel 2009-pe, ha umi ombaʼapóva hendive, odeskuvri kuri peteĩ sustánsia jarekóva voi ñande kuérpope oipytyvõha ani hag̃ua umi telómero mbyky pyaʼeterei. Ko mbaʼe oipytyvõta avei ani hag̃ua ituja pyaʼeterei umi sélula. Upéicharõ jepe, ko doktóra heʼi umi telómero nañanepytyvõmoʼãiha milagrósamente jaiko areve hag̃ua.

Oñekambia pe informasión oĩva umi sélulape. Upéva ojejapo avei ani hag̃ua pyaʼeterei ñandetuja. Umi sélula oĩva ñande retépe ituja vove ha ndaikatuvéi ojedividi, oñepyrũma omondo informasión noĩporãiva umi sélula odefendévape ñande rete. Upéva káusare ñañepyrũma ñanderasy térã oñeinflama ha hasyeterei ñandéve algúna párte ñande rete. Ndaʼareguasúi unos kuánto sientífiko francés oipeʼa kuri unas kuánta sélula umi persóna ijedávagui, koʼãva apytépe oĩ kuri orekómava mas de 100 áño. Umi sientífiko okambia pe informasión oĩva umi sélulape. Jean-Marc Lemaître, oñenkargáva ko investigasiónre, heʼi pe traváho ojapóva hikuái ndahaʼeiha ojokónteva ani hag̃ua umi sélula ituja, síno ikatu voi ombopyahu jey umi sélula itujámava.

¿IKATÚPA UMI SIENTÍFIKO ÑANEPYTYVÕ JAIKO AREVE HAG̃UA?

Naentéroi umi sientífiko orovia oĩtaha tratamiénto ñanepytyvõva ikatu hag̃uáicha mbegueve ñandetuja ha péicha jaiko areve. Jaikuaaháicha, mas o ménos áño 1800 guive yvyporakuéra oiko aremieve ohóvo. Péro upéva ojehupyty prinsipálmente ñañangarekove haguére ñande salúre. Por ehémplo koʼág̃arupi jaiko potĩve, ojekuaa mbaʼépa ojejapo vaʼerã ani hag̃ua ova ñanderehe heta mbaʼasy, ha avei ojepuru antiviótiko ha vakúna. Oĩ sientífiko opensáva ndaikatumoʼãiha jaiko areve koʼag̃aguágui.

Ojapo 3.500 áñorupi peteĩ eskritór bíblico hérava Moisés heʼi hague: “Ore ningo 70 áñonte roikove, umi imbaretemiéva ohupyty jepi 80 áño. Péro roikove aja heta oreprovléma ha rohasa asy. Umi áño pyaʼe ohasa ha upéicha avei ore rekove” (Salmo 90:10). Yvyporakuéra ojapóma ikatúva guive oiko areve hag̃ua, upéicharõ jepe koʼag̃aite peve jaikove Moisés heʼi haguéichante.

Péro oĩ animál oikovéva 150 áñorupi, por ehémplo algúna kláse tortúga. Oĩ avei yvyramáta oikóva miles de áño, por ehémplo pe sekuója higánte. Ñapensa jave ñane situasiónre ha mboy tiémpopa jaikove, katuete ñañeporandúne: “¿Mbaʼére piko la 70 térã 80 áñonte jaikove?”.