Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Yvyporakuérape ojejapo vaʼekue oikove hag̃ua opa árare

Yvyporakuérape ojejapo vaʼekue oikove hag̃ua opa árare

AJÉPA entéronte jaikose vyʼápe ha heta tiémpore. Añetehápe ningo iporãitereíta ikatúramo ñaneresãi ha jaikove vyʼápe opa árare. Upéicha ikatúta jahasa hetave tiémpo umi persóna jahayhúvandi, javiaha heta lugárpe, ñaaprende jajapokuaa hag̃ua heta mbaʼe, amás día ikatúta ñanearanduve ha ñandevale jajapo hag̃ua oimeraẽ mbaʼe ñandegustáva.

¿Mbaʼérepa hiʼãite ñandéve jaiko opa árare? La Biblia heʼi Ñandejára voi omoĩ hague upe deséo ñane korasõme (Eclesiastés 3:11). Ha heʼi avei ‘Ñandejára haʼeha mborayhu’ (1 Juan 4:8). Ñandejára ningo ñanderayhueterei ha nomoĩmoʼãi kuri upe deséo ñane korasõme ndaikatumoʼãirõ jahupyty.

Avave ningo nomanoséi. La Biblia heʼi voi pe ñemano haʼeha “ñane enemígo” (1 Corintios 15:26). Sapyʼánte oĩ imitãreheve omanómava, ótro katu oiko areve, péro tahaʼe haʼeháicha pe ñemano katuete ohupyty enterovépe. Oĩ heta persóna ni nopensaséiva voi pe ñemanóre pórke omongyhyje chupe upéva. ¿Péro ikatúne piko algún día ñandepuʼaka ko enemígore?

OĨ ESPERÁNSA ÑANDÉVE G̃UARÃ

¿Ndépa reikuaa Ñandejára ndoipotái hague voi ñamano? Umi mbaʼe heʼíva Génesispe, pe primer lívro oĩva la Bíbliape, ohechauka porãiterei Ñandejára oipota hague voi jaikove opa árare ko yvy ape ári. Jehová ningo ojapo porãiterei vaʼekue ko yvy ha oreko voi enkuénta umi detálle mimi jepe. Upéi haʼe okrea pe primer kuimbaʼépe, ko kuimbaʼe héra kuri Adán ha Ñandejára omoĩ chupe peteĩ hardín iporãitereívape hérava Edén. Upe rire Ñandejára omaña “opa mbaʼe ojapo vaʼekuére ha ohecha iporãitereiha” (Génesis 1:26, 31).

Ñandejára okrea vaʼekue Adánpe ijoguahárõ, upévare Adán haʼe vaʼekue perfékto (Deuteronomio 32:4). Eva avei perfékta vaʼekue físika ha mentálmente. Upéi Jehová heʼi chupekuéra: “Penefamília retákena ha peñemboheta hetave ha pemyenyhẽ ko yvy ha peipuru. Pereko pende poguýpe umi pira oĩva márpe, entéro animál imánsova ha opaite animál oikóva yvy apére. Avei entéro guyra ha vícho ovevéva, ha entéro umi ótro animál oikóva pe yvy tuichakuére” (Génesis 1:28).

Añetehápe ohasa vaʼerã kuri heta tiémpo ikatu hag̃uáicha Adán ha Eva familiare omyenyhẽ ko yvy. Oiko hag̃ua la Ñandejára oipotáva tekotevẽ kuri Eva imemby reta, ha imembykuéra ifamília vaʼerã avei henyhẽ meve ko yvy héntegui (Isaías 45:18). Epensamína, ¿Jehová piko omeʼẽta chupekuéra upe mandáto oimérire haʼekuéra oikovéta ohecha hag̃ua ifamiliakuéra ha inietokuérapente?

Epensamína koʼág̃a ótro traváho oñemeʼẽ vaʼekuére Adánpe. Jehová heʼi chupe oreko hag̃ua ipoguýpe umi animál. Adán ombohéra vaʼerã umi animálpe, ha katuete upéva oraháta kuri chupe heta tiémpo (Génesis 2:19). Péro okuida porã hag̃ua káda únore, oikuaa porã vaʼerã chupekuéra, ha upéva koʼýte oraha hetave tiémpo.

Jahechaháicha, Jehová omeʼẽ Adán ha Évape mokõi mandáto. Haʼekuéra oñangareko vaʼerã umi animál rehe ha omyenyhẽ vaʼerã ko yvy. Koʼã mbaʼe ohechauka ojejapo hague chupekuéra oiko hag̃ua heta tiémpo, ha añetehápe Adán are oikove kuri.

ÑANDEJÁRA OJAPO VAʼEKUE YVYPORAKUÉRAPE OIKO HAG̃UA OPA ÁRARE PETEĨ PARAÍSOPE

OIKOVE HIKUÁI HETAITEREI ÁÑO

Adán (930 áño)

Matusalén (969 áño)

Noé (950 áño)

Koʼág̃a (70-80 áño)

La Biblia heʼi pe dilúvio mboyve umi hénte oiko areve hague ñandehegui. Por ehémplo, Génesis 5:5 heʼi: “Adán oikove 930 áño, ha upéi omano”. Upéi oñeʼẽ 6 kuimbaʼe oiko vaʼekuére mas de 900 áño. Umíva hína Set, Enós, Quenán, Jared, Matusalén ha Noé. Noé oreko kuri 600 áño oñepyrũrõ guare pe dilúvio (Génesis 5:6-27; 7:6; 9:29). ¿Mbaʼérepa oiko areterei vaʼekue hikuái?

Entéro koʼã kuimbaʼe onase kuri Adán ha Eva operde riremínte pe perfeksión. Ikatu oime upévare la oiko areterei raʼe hikuái. ¿Péro ikatu piko peteĩ yvypóra oiko areve perfékto haguére? ¿Ikatútapa algún día opa pe ñemano? Ñambohovái mboyve koʼã porandu jaikuaa raẽ vaʼerã mbaʼérepa ñandetuja ha ñamano.