Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ezequiel orrepresenta vaʼekue pe oikótava Jerusalén rehe

Jasegíkena umi proféta ehémplo

Jasegíkena umi proféta ehémplo

¿REIKUAÁPA mbaʼépepa jajojogua ñande ha umi proféta yma guare? ¿Mbaʼépa ojapo peteĩ proféta? Pe diksionário oĩva Ñandejára Ñeʼẽ Mateo – Apocalípsispe heʼi: “Proféta haʼe peteĩ oikuaaukáva Ñandejára rembipota ha umi marandu oúva chugui. Umi proféta oikuaaukáramo jepe mbaʼépa oikóta amo gotyove, ndahaʼéi upéva añónte la hembiapo”. Añetehápe, umi proféta omombeʼu vaʼekue umi héntepe umi mbaʼe Ñandejára omboʼéva, imandamientokuéra ha umi huísio oguerútava. Koʼág̃arupi ñande ndajaprofetisáiramo jepe, ñañeʼẽ hína Jehová rérape ñamombeʼu jave umi héntepe pe mensáhe oĩva la Bíbliape (Mat. 24:14).

Ñande jareko peteĩ priviléhio ijojahaʼỹva, pórke ñamboʼe umi héntepe mbaʼeichagua persónapa Jehová, ha mbaʼépa hembipota yvyporakuérape g̃uarã. Avei japredika jave, ñambaʼapo ‘pe ánhel ovevévandi yvága mbytére’ (Apoc. 14:6). Upéicharõ jepe, ikatu oime jahasa umi provléma ijetuʼúvare, ha upeakuére jaju ñanderesarái ko priviléhio porãitégui. ¿Mbaʼeichagua provlémapa hína umíva? Ikatu ñanekaneʼõ, ñañedesanima, térã ñapensa ndajavaleiha mbaʼeverã. Upéva oiko vaʼekue heta proféta yma guarére. Péro haʼekuéra núnka noñentregái. Jehová oipytyvõ chupekuéra okumpli hag̃ua iñasignasión. Jahechamína unos kuánto ehémplo ha ñañatendemi mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehemplokuéra.

OÑEHAʼÃMBAITE HIKUÁI OPA IKATUHÁICHA

Sapyʼánte umi mbaʼe jahasáva káda día ñanemoateʼỹ ñasẽ hag̃ua japredika. Añetehápe ningo entéronte ñaikotevẽ japytuʼuʼimi. Jesús ha umi apóstol jepe omboyke vaʼekue tiémpo upearã (Mar. 6:31). Péro ñapensamíntena Ezequiel rehe. Haʼe oservi kuri kómo proféta umi isrraelíta apytépe oĩrõ guare hikuái Babilóniape. Ñandejára heʼi chupe otalla hag̃ua peteĩ ladríllore Jerusalén raʼanga. Avei Ezequiel orrepresenta vaʼerã pe oikótava pe siudáre, ha upearã oñeno yke vaʼerã ijiskiérda gotyo 390 día, ha upéi iderécha gotyo 40 día. Jehová heʼi chupe: “Che roñapytĩta, ani hag̃ua rejere mamove gotyo, oñemboty peve umi ára ñemongora reheguáva” (Ezeq. 4:1-8, ÑÑB). Ezequiel ojapóva ombokuriosoiterei umi isrraelítape. Epensamíntena: oñeno yke 390 día ijiskiérda gotyo, ha 40 día iderécha gotyo. Más de un áño ojapo lo mísmo káda día. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Ezequiélpe okumpli hag̃ua ko asignasión omokaneʼõitéva chupe?

Ezequiel ontende porã oserviha hína kómo proféta. Pórke Jehová onombrárõ guare chupe heʼi: “[Umi isrraelíta] ohenduse térã nohenduséiramo jepe, oikuaa porãta hikuái oĩ hague peteĩ proféta ijapytepekuéra” (Ezeq. 2:5, NM). Ezequiel ontende porã maʼerãpa Jehová omondo chupe, ha okumpli porã la hembiapo. Upévare iñeʼẽrendu ipyʼaite guive ha oprofetisa mbaʼépa oikóta Jerusalénre. Upe rire haʼe ha umi ótro isrraelíta oĩva Babilóniape orresivi peteĩ notísia: “Jerusalén hoʼáma” (Ezeq. 33:21, 33, ÑÑB). Péicha umi isrraelíta ohechakuaa oĩ hague peteĩ proféta ijapytepekuéra.

Koʼág̃arupi ñande avei jaavisa umi héntepe Jehová koʼẽrõite ohunditaha Satanás múndo aña. Ha sapyʼánte ñanekaneʼõramo jepe, jaipuru ñane enerhía japredika hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ, jajapo hag̃ua rrevisíta ha estúdio bíblico. Jahechávo umi profesía oñeʼẽva pe fin rehe oñekumpliha ohóvo, javyʼaiterei Jehová ojevale haguére ñanderehe ‘oikuaauka hag̃ua hembipota ha umi marandu oúva chugui’.

OGUEROPUʼAKA HIKUÁI PE DESÁNIMO

Jehová ñanepytyvõ ijespíritu rupive jagueropuʼaka hag̃ua heta mbaʼe ijetuʼúva. Upéicharõ jepe, sapyʼánte ikatu ñañedesanima umi hénte orrechasa rupi pe mensáhe jagueraháva chupekuéra. Oiméramo oiko upéva ñanderehe, ñapensamína proféta Jeremías rehe. Umi isrraelíta oñembohory vaʼekue hese, pórke ogueraha chupekuéra Ñandejára mensáhe. Jeremías oñeñandu vaieterei, ha peteĩ okasiónpe heʼi: “Nachemanduʼamoʼãvéima Ñandejárare, ni nañeʼẽmoʼãvéima hérape”. Jeremías haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe ñandeichaguánte, upéicharõ jepe osegi opredika. ¿Mbaʼérepa? Pórke Ñandejára ‘ñeʼẽ haʼete tata rendy oĩva ikanguekuápe, ha ndaikatuvéi ogueropuʼaka ni oguerokirirĩ’ (Jer. 20:7-9, NM).

Sapyʼánte jajúramo ñañedesanima umi hénte nañanerenduséigui, iporãta jajepyʼamongetáramo pe mensáhe jaguerahávare. Péicha pe mensáhe haʼetéta peteĩ “tata rendy” oĩva ñandepype. Ha jaleéramo la Biblia káda día, upe “tata rendy” núnka ndoguemoʼãi.

OÑEHAʼÃ HIKUÁI OPENSA MEME IPORÃVARE

Heta kristiáno orresivíva kámbio de asignasión, ojepyʼapy nontendéigui mbaʼérepa oñekambia chupekuéra, térã ndoikuaáigui mbaʼéichapa okumplíta iñasignasión pyahu. Amalisia proféta Oseas oñeñandu vaʼekue upéicha. Jehová heʼi chupe: “Tereho emenda peteĩ kuña rekovaíre, ha ereko família hendive” (Os. 1:2, NM). Eñeimahinamína ndeha la remendátava, péro Ñandejára heʼi ndéve ne rembireko nemoakãratĩtaha. ¿Mbaʼéichapa reñeñandúta? Oseas oasepta pe asignasión Jehová omeʼẽva chupe, omenda peteĩ kuña héravare Gómer ha oreko hendive peteĩ mitã. Tiémpo rire, Gómer oreko jey mokõi mitã, peteĩ kuña ha peteĩ kuimbaʼe. Péro amalisia koʼã mitã ndahaʼéi Oseas mbaʼe. Jehová heʼi kuri Oséaspe hembireko ohotaha “umi ótro kuimbaʼe rendápe”. Upéva heʼise omoakãratĩtaha chupe, ndahaʼéi voi peteĩ kuimbaʼéndinte, síno hetándi. Jehová heʼi avei Oséaspe hembireko ouse jeytaha hendive. ¿Mbaʼépa nde rejapóne rejecháramo peichagua situasiónpe? ¿Reasepta jeýnepa ne rembiayhúpe? Jehová heʼi Oséaspe orresivi jey hag̃ua hembirekópe. Ha ndahaʼéi upévante. Oseas heta opaga ogueru jey hag̃ua hembirekópe (Os. 2:7; 3:1-5, NM).

Oiméne Oseas nontendeporãi mbaʼérepa haʼe okumpli vaʼerã upe asignasión. Upéicharõ jepe, ojapo Jehová heʼi hagueichaite chupe. Iñehémplo ñanepytyvõ ñantende hag̃ua mbaʼéichapa Jehová oñeñandu Israel otraisionárõ guare chupe. Ha jaikuaaháicha, heta isrraelíta oñarrepenti ha oñemoag̃ui jey Jehováre.

Koʼág̃arupi Ñandejára ndojeruréi avavépe omenda hag̃ua “peteĩ kuña rekovaíre”. Upéicharõ jepe, Oseas ehémplo ñanemboʼe heta mbaʼe ideprovéchova. Jahecha haguéicha, haʼe oĩ kuri dispuésto okumplívo iñasignasión. Ñande avei japredika vaʼerã pe marandu porã “opavave renondépe ha ogahárupi”, ijetuʼúramo jepe ñandéve (Hech. 20:20). Ikatu avei oime hasy ñandéve japredika de diferénte fórma. Heta estudiánte de la Biblia heʼi ogustaitereiha chupekuéra umi mbaʼe oaprendéva, péro heʼi avei núnka nosẽmoʼãiha opredika de kása en kása. Upéi, ohasa rire pe tiémpo, oĩ oñanimámava ojapo pe opensa vaʼekue núnka ndojapomoʼãiha. ¡Ajépa iporãite pe ehémplo omoĩva hikuái!

Oĩ avei ambue mbaʼe ikatúva ñaaprende Oséasgui. Haʼe okumpli oñemandáva chupe, ikatúrõ jepe ojerure Jehovápe animínte hag̃ua omeʼẽ chupe upe asignasión. Amo ipahápe, haʼe nomombeʼúirire pe oikóva hese, avave ndoikuaamoʼãi kuri mbaʼépa la Jehová ojeruréva chupe. Ñandéve avei ikatu oñepresenta peteĩ oportunida ñañeʼẽ hag̃ua Jehováre, ha avave ni ndoikuaái jaaprovechápa térãpa nahániri. Upéva oiko peteĩ mitãkuña héravare Ana, oikóva Estados Unídospe. Peteĩ díape iprofesóra ojerure entéro umi alúmnope oexpone hag̃ua peteĩ téma ogustavéva chupekuéra. Káda uno opresenta vaʼerã itéma ha oñehaʼã vaʼerã omyesakã porã ikompañerokuérape. Ana ikatu kuri oñeʼẽ oimeraẽ mbaʼérente, péro ohechakuaa ikatuha oaprovecha upe oportunida opredika hag̃ua. Haʼe opensa mbaʼéichapa orreaksionáta ikompañerokuéra, upémarõ oñemboʼe Jehovápe. Upépe oñanimáma oaprovecha upe oportunida opredika hag̃ua. Upémarõ oprepara peteĩ téma hérava: “¿Oĩ porãpa jaguerovia pe evolusión? ¿Mbaʼe pruévapa jareko?”.

Umi mitãrusu ha mitãkuña pyʼaguasúpe odefendéva Jehová haʼeha ñande Apohare, osegi hína umi proféta ehémplo

Upéi otokáma Ánape oexpone hag̃ua ikompañerokuéra renondépe. Peteĩ ikompañéra ogueroviáva pe evolusión, oñepyrũ oporandu chupe heta mbaʼe. Ana oikuaa mbaʼépa heʼi vaʼerã odefende hag̃ua pe kreasión. Iprofesóra oñesorprende ohendúvo chupe, ha omeʼẽ Ánape peteĩ prémio omyesakã porãiterei haguére la itéma. Upe guive Ana oñemongetáma heta vése pe kreasiónre upe ikompañérandi. Ana oasepta rupi ko “asignasión” oúva Jehovágui, koʼág̃a heʼi: “Ndakyhyjevéima apredika hag̃ua”.

Ezequiel, Jeremías ha Oseas oĩ kuri dispuésto omboykévo umi mbaʼe ogustavéva chupekuéra. Ñande ndahaʼéiramo jepe proféta, ikatu jasegi iñehemplokuéra ha ñakumpli Jehová ojeruréva ñandehegui. Ajépa iporãite vaʼerã jaaprovecháramo ñande estúdio personál térã de família, ñahesaʼỹijo hag̃ua umi ótro proféta rembiasakue. Jajepyʼamongetáramo umi mbaʼe haʼekuéra ohasa vaʼekuére, katuete ñanekyreʼỹta jasegi hag̃ua iñehémplo.