Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Kyreʼỹmekena jajeofrese ñambotuicha hag̃ua Jehovápe

Kyreʼỹmekena jajeofrese ñambotuicha hag̃ua Jehovápe

“Umi hénte Israelpegua ojeofrese [...]. Upéicha rupi, pemombaʼeguasúkena Jehovápe (JUEC. 5:2, TNM).

PURAHÉI: 150, 10

1, 2. a) ¿Mbaʼépa heʼi Elifaz ha Bildad? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ombohovái chupekuéra?

MBOHAPY karai oho oñeʼẽ Job ndive, Ñandejára siérvo ifiélva. Peteĩva héra Elifaz pe temanita. Haʼe heʼi Jóbpe: “¿Mbaʼépe piko ideprovéchota Ñandejárape peteĩ yvypóra rei? Térã, ¿reimoʼã piko haʼe oikotevẽtaha peteĩ persóna iñarandúvare? Nde ndehústoramo jepe upéva ndoúi ni ndohói Ñandejára Todopoderósope. Ha siémpre rejapóramo iporãva, ¿mbaʼépe piko upéva ideprovécho chupe?” (Job 22:1-3, TNM). Elifaz opensa Ñandejára nomombaʼeiha pe servísio yvyporakuéra ojapóva, ni noikotevẽiha voi ñanderehe. Pe ótro kuimbaʼe ohóva avei Job rendápe héra Bildad pe suhita. Haʼe katu heʼi peteĩ yvypóra rei ndaikatuiha ihústo Ñandejára renondépe (elee Job 25:4).

2 Elifaz ha Bildad oipota Job opensa umi mbaʼe ojapóva Jehová rehehápe ndovaleiha mbaʼeverã. Haʼekuéra ontendeka Jóbpe ñande yvypóra haʼenteha vichoʼi ndahasyietéva ojejuka hag̃ua, térã peteĩ yso Ñandejára renondépe (Job 4:19; 25:6). ¿Jaʼekuaápa hesekuéra iñumildeterei hague ajeve heʼi koʼã mbaʼe? (Job 22:29). Añetehápe ñañembojojárõ Jehováre ñande ndahaʼéi mbaʼevete asy. Por ehémplo, jajupíramo peteĩ sérro ijyvatetereíva ruʼãme, térã ñaiméramo peteĩ aviónpe ha ñamaña pe yvate guive ñañemeʼẽ enkuénta ñanemichĩetereiha. ¿Ikatúpa jaʼe Jehová opensaha avei ñanderehe upéicha ohechávo ñambaʼapo jejopyha Irréino rehehápe? Nahániri, Jehová heʼi vaʼekue Elifaz, Bildad ha pe ótro kuimbaʼépe hérava Zofar, ijapuha hikuái. Upéi heʼi avei ovyʼaitereiha Job reheve ha ohenói chupe “che siérvo” (Job 42:7, 8, TNM). Upéicharõ, jahechakuaa yvyporakuéra ideprovechoha Ñandejárape.

¿MBAʼÉICHAPA REIPYTYVÕ HÍNA ÑANDEJÁRAPE?

3. ¿Mbaʼépa heʼi Elihú umi mbaʼe jajapóvare Ñandejára rehehápe, ha mbaʼépa heʼise upéva?

3 Peteĩ kuimbaʼe imitãva hérava Elihú ojapysaka hína kuri Job ha umi mbohapy kuimbaʼére. Oñeʼẽmba rire hikuái, Elihú oporandu Jóbpe: “Ha neñeʼẽrendúramo, ¿reimoʼã piko péicha reipytyvõha Ñandejárape, térã upéva ou porãha chupe? (Job 35:7, TNM). ¿Heʼisépa raʼe Elihú umi mbaʼe jajapóva Jehová rehehápe ndovaleiha mbaʼeverã? Nahániri. Jehová ndokorrehíri kuri chupe ojapo haguéicha umi ótro kuimbaʼére. Elihú ontendeka Jehová noikotevẽiha ñamombaʼeguasu chupe. Yvyporakuéra ndaikatúi ojapo mbaʼeve oipytyvõ hag̃ua Jehovápe térã omombareteve hag̃ua chupe. Umi kualida jarekóva ha ñande kapasida ou chugui, ha haʼe ohecha mbaʼéichapa jaipuru.

4. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohecha pe mborayhu jahechaukáva ótrope?

4 Jehová omombaʼeterei jahechauka jave jahayhuha isiervokuérape. Proverbios 19:17 heʼi: “Pe imboriahúvandi imbaʼeporãva, haʼete voi Jehová ndive imbaʼeporãva hína, ha haʼe katuete omyengoviáta chupe” (TNM). Jahechaháicha, Jehová oraha enkuénta jahechauka jave mborayhu. Ha haʼéramo jepe pe univérso apohare, oñandu ku opytáva odeve ñandéve. Hiʼarive omyengovia porãiterei pe mborayhu jahechaukáva ótrope. Itaʼýra Jesús ñanemboʼe vaʼekue voi Ñandejára upeichaha (elee Lucas 14:13, 14).

5. ¿Mbaʼe porandúpa ñambohováita?

5 Jehová oinvita vaʼekue proféta Isaíaspe oñeʼẽ hag̃ua hérape ha ojapo hag̃ua peteĩ tembiapo iñimportánteva (Is. 6:8-10). Isaías naiprovlemaiete vaʼekue oasepta hag̃ua upe invitasión. Haʼe heʼi: “Ápe ningo aĩ che. Chemondóna chéve”. Ñane tiémpope avei, Jehová omeʼẽ oportunida yvyporakuéra imperféktope ojapo hag̃ua umi tembiapo iñimportánteva. Heta Ñandejára siérvo osegi Isaías ehémplo ha oĩ dispuésto okumplívo oimehaichagua asignasión ha oimeha lugárpe. Péro ikatu oĩ oñeporandúva: “Che aĩ dispuésto aservívo Jehovápe oimehápe, ¿péro Jehovápe g̃uarã piko iñimportánteta la che ajapótava? ¿Haʼe piko ndaikatumoʼãi mbaʼe ojapo chereheʼỹ?”. Oiméne algúna ves reñeñandúmava upéicha. Jahechamína la oiko vaʼekue Débora ha Barac tiémpope, mokõi Ñandejára siérvo iñeʼẽrendúva. Upéva ñanepytyvõta ñambohovái hag̃ua koʼã porandu.

OKYHYJE HIKUÁI PÉRO ÑANDEJÁRA OMOMBARETE CHUPEKUÉRA

6. ¿Mbaʼérepa Jabín ehérsitope g̃uarã haʼetévaicha la ndaijetuʼumoʼãiva ohundipa hag̃ua umi israelítape?

6 Barac haʼe vaʼekue peteĩ gerréro israelita, ha Débora katu peteĩ profetísa. Peteĩ rréi cananeo hérava Jabín “ombohasa asy vaʼekue umi israelítape 20 áño aja”. Upévare umi israelita oikóva kampañaháre okyhyjeterei osẽ hag̃ua hogakuéragui jepe. Pe ehérsito cananeo oreko 900 kárro de gérra, ha umíva oreko jey kyse puku de iérro irruédare. Péro umi israelita ndorekói árma ikatu hag̃uáicha oñorairõ ni ojeprotehe iñenemigokuéragui (Juec. 4:1-3, 13, TNM; 5:6-8) * (elee pe nóta).

7, 8. a) ¿Mbaʼépa ñepyrũrã Jehová ojerure Barácpe? b) ¿Mbaʼéichapa umi israelita ogana Jabín ehérsitope? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

7 Ñapensáramo Jabín ehérsito ipoderosoitévare, umi israelita ndahaʼéi mbaʼevete asy hovakekuéra. Péro Jehová heʼika Barácpe Débora rupive: “Tereho Sérro Tabórpe, ha eraha nendive 10.000 kuimbaʼe Neftalí ha Zabulón trívugui. Ha aguerúta ndéve Sísarape, omoakãva hína Jabín ehérsito, avei umi kárro de gérra ha ijehersitokuéra pe arróyo Cisónpe, ha antregáta ndéve nde pópe” (Juec. 4:4-7, TNM).

8 Upéi, ojejerure mávapa oñorairõse pe ehérsito israelítape, ha 10.000 kuimbaʼe oñembyaty pe mónte Tabórpe. Barac ha umi hendive oĩva oñorairõ Taanácpe iñenemigokuéra kóntrape (elee Jueces 4:14-16). ¿Oipytyvõpa raʼe Jehová chupekuéra? Haʼe ogueru peteĩ aguaséro ha pe lugárpe ojagarrapa tuju. Upéicha umi israelita ijyvytu hesekuéra. Barac osegi Sísara ehérsitope 24 kilómetrore, og̃uahẽ meve peteĩ lugár héravape Haróset. Pe tapére Sísara oheja rei la ikárro pe tujúpe, ha osẽ odipara Zaananim gotyo, amalisia opytáva Quedes ypýpe. Upépe, oho okañy hag̃uáicha peteĩ kuñakarai hérava Jael róga kárpape. Ko kuña orresivi porãnte chupe. Sísara og̃uahẽ pe lugárpe heʼongue ijapére, ha opyta okete voi. Upémarõ Jael oaprovecha pe oportunida ha ojuka pe kuimbaʼépe (Juec. 4:17-21). Umi israelita ogana iñenemigokuérape Jehová rupive. *

NAENTÉROI OJEOFRESE

9. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jueces 5:20, 21 heʼívagui?

9 Jueces kapítulo 4 omombeʼu heta mbaʼe oiko vaʼekue upérõ, péro kapítulo 5 omombeʼu avei heta detálle. Por ehémplo, Jueces 5:20, 21 heʼi: “Umi estrélla yvága guive oñorairõ, yvága guive oñorairõ Sísara kóntrape. Pe arróyo Cisón oguerosyry umi iñenemigokuérape” (TNM). ¿Heʼisépa upéva umi ánhel oipytyvõ hague chupekuéra? ¿Térãpa hoʼa rakaʼe meteoríto yvágagui? La Biblia nomombeʼúi upéva. Péro ikatu jaʼe Jehová oipytyvõ hague ipuévlope omboúrõ guare pe aguaséro hústo upe moméntope ha upe lugárpe. Upévare, umi 900 kárro de gérra opaʼãmba pe tujúpe ha ndoservivéima mbaʼeverã. Ni peteĩva umi 10.000 israelítagui ndaikatúi kuri heʼi ogana hague pe gérra ivaleterei rupi. Jueces 4:14, 15-pe heʼi 3 vése voi Jehová oipytyvõ hague ipuévlope ogana hag̃ua.

10, 11. ¿Mbaʼépa rakaʼe Meroz, ha mbaʼérepa oñemaldesi?

10 ¿Mbaʼépa ikatu avei ñaaprende ko rrelátogui? Israel oganárõ guare pe ñorairõ, Débora ha Barac opurahéi omombaʼeguasu hag̃ua Jehovápe. Pe purahéipe heʼi: “Jehová ánhel heʼi: ‘Pemaldesi Merózpe, pemaldesi umi oikóvape upépe, pórke haʼekuéra ndoúi oipytyvõ hag̃ua Jehovápe, noipytyvõi hikuái Jehovápe oñorairõvo umi ipoderósovandi’” (Juec. 5:23, TNM).

11 ¿Mbaʼépa hína Meroz oñeñeʼẽha la Bíbliape? Añetehápe ndajaikuaaporãi upéva. Amalisia oñekumpli porãiterei hese pe maldisión ojejapóva ikóntrape, ajeve ndojekuaaporãi mbaʼépa raʼe. Ikatu oime peteĩ siuda upe tiémpope guare ndojeofreséiva omoirũ hag̃ua Barácpe pe gerrarã. Upérõ ningo oñembyaty 10.000 kuimbaʼe oñorairõ hag̃ua umi cananeo kóntrape, ha jaʼekuaa umi Merózpe oikóva ohendu hague ojejerurerõ guare voluntário. Ikatu oime ko siudáre ohasa raʼe Sísara odiparárõ guare Barácgui. Oikórire upéva, umi oĩva pe siudápe ikatu kuri ojagarra Sísarape, péro ndojapói mbaʼeve hikuái. Ñañeimahinamína pe gerréro ikonosidoitéva apúrope ohasaha Meroz kállere pórke ojepersegi ojejuka hag̃ua. Umi hénte ndoaprovechái pe situasión ojapo hag̃ua ipárte, ikatu hag̃uáicha oñekumpli Jehová rembipota. Haʼekuéra ojapórire la otokáva chupekuéra, Ñandejára opremiáta kuri hembiapo. Péro odesidi ndojapói mbaʼeve. Jael katu idiferentete chuguikuéra. Ko kuña pyʼaguasúpe oipytyvõ oñekumpli hag̃ua Ñandejára rembipota (Juec. 5:24-27).

12. a) ¿Mbaʼeichagua persónarepa oñeñeʼẽ Jueces 5:9, 10-pe? b) ¿Mbaʼérehepa iporã jajepyʼamongeta?

12 Jaleéramo Jueces 5:9, 10 jahechakuaa umi 10.000 ojeofrese vaʼekue idiferenteterei hague umi ótro ndojaposéivagui mbaʼeve. Débora ha Barac ovalora umi omoakãvape oñorairõ hag̃ua “Israel favórpe, umi ojeofrese vaʼekue oho hag̃ua oñorairõ pe puévlondi”. Haʼekuéra ndojoguaiete umi oikóvape “umi vúrro pytã ári”, opensáva iñimportantetereiha oiko hag̃ua ojeofrese. Umichagua persónare ojeʼe oguapyha “umi alfómbra porã ári” noñanimáigui ojapo mbaʼeveichagua sakrifísio. Idiferénte hikuái umi voluntáriogui oguatáva “pe tapére”. Koʼãva kyreʼỹme ojeofrese oho hag̃ua oñorairõ Barac ndive mónte Tabórpe, umi ita aty apytépe. Ha naiprovlémai oho hag̃ua oike pe válle de Cisón rupi, henyhẽva karuguágui. Péro umi hénte noñehaʼãséivape ojeʼe: “¡Pejepyʼamongeta umi mbaʼe Ñandejára ojapóvare!”. Koʼã persóna tekotevẽ kuri opensa umi oportunida ohejávare ohasa rei noñemoĩri rupi ombaʼapo Jehovápe g̃uarã. Koʼág̃a avei, iporã jajepyʼamongeta jahecha hag̃ua ñaimépa hína desidído jajapóvo oimeraẽ mbaʼe Ñandejára ojeruréva ñandéve.

13. ¿Mbaʼépepa idiferénte Zabulón ha Neftalí trívu, Rubén Dan ha Aser trívugui?

13 Umi 10.000 ojeofrese vaʼekue, ohecha kuri Jehová haʼeha pe governánte tuichavéva. Upévare, oñeʼẽ jave hikuái Jehová hustísiare, orekóta heta mbaʼe omombeʼu hag̃ua, por ehémplo “umi mbaʼe porã Jehová ojapóva” (Juec. 5:11, TNM). Péro Rubén, Dan ha Aser trívupe oñemongavaju, pórke oñeinteresave umi mbaʼerepýre, por ehémplo iñanimalkuérare, ha umi várko ha puértore, ojesareko rangue Jehová ojapóvare (Juec. 5:15-17). Zabulón ha Neftalí trívu katu ojarriesga kuri oipytyvõ hag̃ua Débora ha Barácpe (Juec. 5:18). Ñande ikatu ñaaprende peteĩ mbaʼe iñimportantetereíva upe oiko vaʼekuégui.

“PEMOMBAʼEGUASÚKENA JEHOVÁPE”

14. ¿Mbaʼéichapa jahechauka jaapojaha Jehová goviérno?

14 Ñane tiémpope ndojejeruréi ñandéve ñañorairõ hag̃ua gerrahápe jaapoja hag̃ua Jehová goviérno. Upéva rangue, jahechauka ñandefielha pyʼaguasúpe ha kyreʼỹme japredika rupi. Koʼág̃a oñekotevẽterei umi ojeofresévare ojapo hag̃ua Jehová rembipota. Hetaiterei ermáno, ermána ha umi imitãva jepe oñekuaveʼẽ oservi hag̃ua de tiémpo kompléto. Por ehémplo, oĩ oservíva kómo prekursór, ombaʼapóva Betélpe, ombaʼapóva kómo voluntário asambleahápe ha oñemopuʼã hag̃ua Salón del Reino. Heta ansiáno ombaʼapo jejopy Comité de Enlácepe ha oorganisa hag̃ua asambléa. Jehová ningo ovaloraiterei jajeofrese haguére ñande pyʼaite guive jajapo hag̃ua hembipota, ha ndahesaraimoʼãi asy umi mbaʼe jajapóvagui (Heb. 6:10).

Jadesidi mboyve peteĩ mbaʼe, ñapensa raẽ vaʼerã mbaʼéichapa oafektáta ñande rogayguakuérape ha kongregasiónpe (Ehecha párrafo 15)

15. ¿Mbaʼe porandúpa ñanepytyvõta jaikuaa hag̃ua ñanekyreʼỹpa hína Jehová servísiope?

15 Iporã ñañeporandu: “¿Ahejápa umi ótronte ojapopa la traváho ha che katu apytánte trankílo? ¿Chestiravépa pe pláta ha umi mbaʼerepy, térãpa añehaʼã ambaʼapove Jehovápe g̃uarã? ¿Ikatúpa haʼe ajerovia ha chepyʼaguasuha Barac, Débora, Jael ha umi 10.000 kuimbaʼéicha? ¿Aipurúpa la arekóva ahechauka hag̃ua Jehovápe cheñeʼẽrenduha chupe? ¿Avasépa ótra siudápe térã ótro tetãme ikatu hag̃uáicha aganave ha aiko porãve? ¿Añemboʼe ha ajepyʼamongetámapa ahecha hag̃ua mbaʼéichapa upéva oafektáta che família ha pe kongregasiónpe?”. *

16. ¿Mbaʼépa ikatu ñameʼẽ Jehovápe haʼe noikotevẽiramo jepe mbaʼeve?

16 Jehová omeʼẽ ñandéve pe priviléhio ijojahaʼỹva jaapoja hag̃ua igoviérno. Adán ha Eva tiémpo guive, Satanás oipota yvyporakuéra oñemoĩ Jehová kóntrape. Péro jaapoja jave Jehová goviérno, jahechauka hína máva ykérepa ñañemoĩ. Jajerovia ha ñandefiél rupi Jehovápe, jajeofrese jaservi hag̃ua oimehaichagua asignasiónpe, ha upéva ombovyʼaiterei chupe (Prov. 23:15, 16). Ñandejára ikatúta ohechauka Satanás ijapuha, ñande jaapoja ha ñaneñeʼẽrendúramo chupe (Prov. 27:11). Jehová omombaʼe ha ovyʼaiterei ñañehaʼã jave ñaneñeʼẽrendu.

17. ¿Mbaʼéichapa Jueces 5:31 ohechauka avei umi mbaʼe oikótava tenonderã?

17 Koʼẽrõitéma, ko yvy tuichakuére opytáta sólamente umi persóna oñemoĩva Jehová poguýpe. Ñande ningo jaipotaitereíma og̃uahẽ upe tiémpo. Barac ha Débora ojapo haguéicha, ñande avei jaʼe: “Toñehundipa umi ne enemigokuéra Jehová. Péro umi nderayhúva tomimbi pe kuarahýicha” (Juec. 5:31, TNM). Koʼã mbaʼe oikóta Jehová ohundi vove Satanás múndo aña. Armagedón oñepyrũ vove, Jehová noikotevẽmoʼãi umi ojeofresévare oñorairõ hag̃ua. Upe moméntope jajapóta la Biblia heʼíva: “Pepytaite upépe, ha pehecháta mbaʼéichapa Jehová pendesalva” (2 Crón. 20:17, TNM). Ñahaʼarõ aja og̃uahẽ pe tiémpo, jareko pe oportunida porãite jaapoja hag̃ua Jehová goviérno kyreʼỹ ha pyʼaguasúpe.

18. ¿Mbaʼéichapa ikatu omokyreʼỹ ótrope jajeofreséramo jajapove hag̃ua Jehová servísiope?

18 Débora ha Barac oñepyrũvo ipurahéi ombotuicha Jehovápe, ndahaʼéi yvyporakuérape. Haʼekuéra heʼi: “Umi hénte Israelpegua, ojeofrese oho hag̃ua gerrahápe [...]. Upéicha rupi, pemombaʼeguasúkena Jehovápe” (Juec. 5:1, 2, TNM). Ñande avei jaservi jave Jehovápe oimehaichagua asignasiónpe, umi ótro katuete ikyreʼỹta omombaʼeguasu hag̃ua chupe.

^ párr. 6 Umi kyse puku de iérro oñemoĩva pe kárro rruédare imbarete, haimbe ha sapyʼánte iñenkurvádo. Ndaipóri vaʼekue ojaséva umichagua kárrore.

^ párr. 8 Ikatu releeve ko istória neporãva Ñemañaha 1 de agosto de 2015-pe, Opuʼã “Israel sýramo”.

^ párr. 15 Ehecha pe artíkulo “Rejepyʼapýramo ndesogue haguére”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 1 de julio de 2015-pe, páh. 4, 5.