Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñaporomokyreʼỹkena Jehová ojapoháicha

Ñaporomokyreʼỹkena Jehová ojapoháicha

“Toñembotuicha Ñandejárape [...]. Haʼe ñanekonsola opa umi ñande jehasa asýpe” (2 COR. 1:3, 4).

PURAHÉI: 7, 3

1. Adán ha Eva ojerrevelárõ guare, ¿mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ ha omeʼẽ esperánsa yvyporakuérape?

JEHOVÁ ningo siémpre oporomokyreʼỹ. Haʼe ojapo upéva yvyporakuéra opeka ypy guive ha oiko chuguikuéra imperfékto. Adán ha Eva opuʼãmírente Ñandejárare, haʼe omeʼẽma peteĩ profesía. Ha oñentendévo ko profesía omokyreʼỹ ha omeʼẽ esperánsa Adán desendientekuérape. Ko profesía jatopa Génesis 3:15-pe, ha opromete Satanás ha ko múndo aña oĩva ipoguýpe oñehunditaha (1 Juan 3:8; Apoc. 12:9).

JEHOVÁ OMOKYREʼỸ VAʼEKUE ISIERVOKUÉRAPE

2. ¿Mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ vaʼekue Noépe?

Epensamína mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ vaʼekue isiérvo Noépe. Umi hénte oikóva upe tiémpope iviolénto ha hekovai, upévare Noé ikatu kuri oñedesanima (Gén. 6:4, 5, 11; Jud. 6). Péro Jehová omokyreʼỹ Noépe ikatu hag̃uáicha osegi omombaʼeguasu chupe ha ojapo la iporãva (Gén. 6:9). Jehová heʼi Noépe ohunditaha pe múndo aña, ha avei heʼi chupe mbaʼépa ojapo vaʼerã ojesalva hag̃ua ifamiliakuéra (Gén. 6:13-18). Katuete ningo koʼã mbaʼe omokyreʼỹne raʼe Noépe.

3. ¿Mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ Josuépe? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

Tiémpo rire Jehová omokyreʼỹ avei isiérvo Josuépe. Haʼe omeʼẽ chupe peteĩ asignasión iñimportantetereíva: omoinge vaʼerã Ñandejára puévlope pe Yvy Oñepromete vaʼekuépe, ha ohundi vaʼerã umi ehérsito imbaretetévape oikóva umi lugár rupi. Jehová oikuaa kuri Josué ikatuha okyhyje, upévare heʼi Moiséspe: “Enombra Josuépe opyta hag̃ua nde rekoviarã, emokyreʼỹ ha emombarete avei chupe. Pórke haʼe hína pe odirihítava ko puévlo oike hag̃ua pe yvy nde rehechátavape hína, ha haʼekuéra ojagarráta upéva imbaʼerã” (Deut. 3:28). Upéi Jehová voi omokyreʼỹ Josuépe heʼívo: “¿Che piko ndaʼéima raʼe ndéve: Ndepyʼaguasu ha nembaretékena? Ani ndepyʼaju ni rekyhyje, pórke Jehová nde Jára oĩ nendive reho rehohápe” (Jos. 1:1, 9). ¿Mbaʼéichapa oñeñandúne raʼe Josué ohendu rire koʼã mbaʼe?

4, 5. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ vaʼekue ipuévlope? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová omokyreʼỹ vaʼekue Itaʼýrape?

Jehová ningo omokyreʼỹ vaʼekue avei ipuévlope. Por ehémplo, haʼe oikuaa kuri umi judío oikotevẽtaha ánimo ojegueraha vove chupekuéra Babilóniape, upévare omeʼẽ peteĩ profesía omokyreʼỹ hag̃ua chupekuéra. Haʼe heʼi: “Ani rekyhyje pórke che aĩ nde ykére. Che ningo nde Jára, upévare ani rejepyʼapy. Che romombaretéta ha roipytyvõta. Che po deréchape añakaramáta nderehe ha rogueraháta tape porãre” (Is. 41:10). Tiémpo rire Jehová omokyreʼỹ vaʼekue avei umi kristiáno ypykuépe, ha koʼág̃a ñanemokyreʼỹ avei ñandéve (elee 2 Corintios 1:3, 4).

Jehová omokyreʼỹ avei kuri Itaʼýrape. Jesús ojevautisa rire, ohendu peteĩ heʼíva yvága guive: “Kóva hína che Raʼy ahayhuetéva ha aguerohorýva” (Mat. 3:17). Katuete ningo umi mbaʼe ohendúva oipytyvõitereíne raʼe Jesúspe okumpli hag̃ua pe tembiapo oñemeʼẽ vaʼekue chupe.

JESÚS OPOROMOKYREʼỸ VAʼEKUE

6. ¿Mbaʼéichapa ñanemokyreʼỹ pe ehémplo oñeʼẽva umi taléntore?

Jesús osegi Itúa ehémplo ha omokyreʼỹ ótrope ifiél hag̃ua. Haʼe ojapo upéva omombeʼúrõ guare pe ehémplo oñeʼẽva umi taléntore. Upérõ pe patrón heʼi káda uno hembiguáipe: “Oĩ porã, ¡ajépa ndeguápo che rembiguái ajeroviaha! Rejapo porã haguére umi tembiapo aheja vaʼekue nde kárgope, amoĩta nde poguýpe hetave mbaʼe. Evyʼa ne patrón ndive” (Mat. 25:21, 23). Koʼã mbaʼe omokyreʼỹ kuri umi disípulope osegi hag̃ua ifiél Jehovápe.

7. ¿Mbaʼéichapa Jesús omokyreʼỹ ijapostolkuérape, ha koʼýte Pédrope?

Umi apóstol pyʼỹi ojodiskuti vaʼekue ohecha hag̃ua mávapa ijapytepekuéra la iñimportantevéva. Upéicharõ jepe Jesús siémpre ipasiénsia hesekuéra. Haʼe omokyreʼỹ ijapostolkuérape iñumílde ha oporoservi hag̃ua, ohaʼarõ rangue ótro oservi chupekuéra (Luc. 22:24-26). Pedro heta vése ojavy vaʼekue ha omoñeñandu vai Jesúspe (Mat. 16:21-23; 26:31-35, 75). Péro Jesús arakaʼeve nomboykéi chupe, upéva rangue oanima Pédrope ha onkarga chupe omombarete hag̃ua ótrope (Juan 21:16).

ÑANDEJÁRA SIERVOKUÉRA YMA GUARE OPOROMOKYREʼỸ

8. ¿Mbaʼéichapa Ezequías omokyreʼỹ umi héfe militár ha pe puévlope?

Jaʼéma haguéicha, Jesús omoĩ ñandéve peteĩ ehémplo iporãitereíva. Péro upe mboyve, Ñandejára siervokuéra oikuaáma kuri iñimportanteha oporomokyreʼỹ. Ñapensamína Ezequías rehe. Umi asirio ojepreparárõ guare oataka hag̃ua Judá, haʼe ombyaty umi héfe militárpe ha pe puévlope omokyreʼỹ hag̃ua chupekuéra. Upérõ pe puévlo opyta “ikyreʼỹeterei ohendu rire rréi Ezequías de Judá heʼi vaʼekue” (elee 2 Crónicas 32:6-8).

9. ¿Mbaʼépa ñaaprende Jóbgui?

Job ehémplo ñanepytyvõ avei ñaporomokyreʼỹ hag̃ua. Haʼe oikotevẽramo jepe ánimo, omboʼe ótrope mbaʼéichapa oporoanima vaʼerã. Mbohapy kuimbaʼe oho kuri Job rendápe omokyreʼỹ hag̃uáicha chupe. Péro amo ipahápe heʼi umi kuimbaʼépe haʼe oĩrire ilugarpekuéra heʼíta hague umi mbaʼe oporomombaretéva ha oipytyvõva oñeñandu porãve hag̃ua (Job 16:1-5). Amo ipahápe, Elihú ha Jehová la omokyreʼỹva Jóbpe (Job 33:24, 25; 36:1, 11; 42:7, 10).

10, 11. a) ¿Mbaʼérepa Jefté rajy oikotevẽ vaʼekue ánimo? b) ¿Mávapa omerese avei ánimo ñane tiémpope?

10 Jefté rajy oikotevẽ vaʼekue avei oñemokyreʼỹ chupe. Itúa, haʼéva hués, ojerure kuri Jehovápe oipytyvõ hag̃ua chupe ogana hag̃ua umi ammonítape. Ha opromete Jehovápe oganáramo, pe primera persóna osẽva orresivi chupe og̃uahẽ rire hógape oservitaha pe tavernákulope. Israel ogana kuri upe ñorairõ, ha Jefté rajy peteĩmi osẽ orresivi chupe. ¡Jefté ningo opyta yvýre! Péro nopyrũi iñeʼẽre ha omondo itajýrape oservi hag̃ua pe tavernákulope oikove aja entéro (Juec. 11:30-35).

11 Upéva ningo ijetuʼúne kuri Jeftépe g̃uarã, péro katuete ijetuʼuve jey itajýrape g̃uarã. Upéicharõ jepe, pe mitãkuña naiprovlémai kuri okumpli hag̃ua la itúa oñekompromete vaʼekue ojapotaha (Juec. 11:36, 37). Upéva heʼise haʼe nomendamoʼãiha ni ndorekomoʼãiha mitã. Avei ndorekomoʼãi desendiénte ni erénsia. Jahechaháicha, Jefté rajy oikotevẽterei kuri oñemokyreʼỹ ha oñekonsola chupe. La Biblia heʼi: “Israélpe ojepokuaa ojapo hikuái ko mbaʼe: Cuatro día al áño umi kuñataĩ israelita oho omokyreʼỹ pe galaadíta Jefté rajýpe” (Juec. 11:39, 40). Jefté rajy ñanemomanduʼa umi ermáno ha ermána odesidívare nomendái ombaʼaposevégui Jehovápe g̃uarã. ¿Ndépa ikatu avei remokyreʼỹ ha remombarete chupekuéra? (1 Cor. 7:32-35).

UMI APÓSTOL OMOKYREʼỸ VAʼEKUE UMI ERMÁNOPE

12, 13. ¿Mbaʼéichapa Pedro omokyreʼỹ vaʼekue umi ermánope?

12 Pe pyhare Jesús omano mboyve, heʼi kuri apóstol Pédrope: “Simón, Simón, Satanás ojeruréma penderehe pendetyvyro hag̃ua pe trígo ojetyvyroháicha. Péro che ajeruréma nderehe ani hag̃ua ikangy nde jerovia, ha upéi reju jey vove, emombarete ne ermanokuérape” (Luc. 22:31, 32).

Umi kárta oskrivíva umi apóstol omokyreʼỹ vaʼekue umi kristiáno ypykuépe, ha ñandéve avei ñanemokyreʼỹ koʼág̃arupi (Ehecha párrafo 12-17)

13 Pedro haʼe vaʼekue peteĩva umi omoakãva pe kongregasión kristiána ypykue (Gál. 2:9). Haʼe ohechauka kuri ipyʼaguasuha pe Pentekostéspe ha upe rire avei, koʼã mbaʼe omokyreʼỹ umi ermánope. Heta áño Pedro oservi rire fiélmente, heʼi umi ermánope: “Mbykymínte ahai ikatu hag̃uáicha pomokyreʼỹ ha ahechauka peẽme Ñandejára añetehápe omeʼẽha peẽme mbaʼeporã ijojahaʼỹva. Peñakarama hatãke upévare” (1 Ped. 5:12). Umi kárta Pedro oskrivi vaʼekue omokyreʼỹeterei umi kristiáno itiempopeguápe. Ñandéve avei ñanemokyreʼỹ ñahaʼarõ aja oñekumpli Jehová promesakuéra (2 Ped. 3:13).

14, 15. ¿Mbaʼéichapa heta tiémporema omokyreʼỹ kristianokuérape Juan oskrivi vaʼekue?

14 Apóstol Juan omoakã vaʼekue avei pe kongregasión kristiána. Haʼe oskrivi kuri Jesús rembiasakue. Pe lívro de Juan ymaite guivéma omokyreʼỹ kristianokuérape, ha koʼág̃a peve ñanemokyreʼỹ. Por ehémplo, upe lívrope añoite heʼi kristianokuéra ojoayhu vaʼerãha, ha upéva ohechauka porãtaha mávapa añetehápe kristiáno tee (elee Juan 13:34, 35).

15 Umi mbohapy kárta Juan oskrivi vaʼekuépe jatopa heta mbaʼe iporãitereíva. Ñañedesanima jave japeka haguére, jaleéramo “Jesús ruguy [ñanemopotĩha] opaichagua pekádogui” ñanekyreʼỹ jey japytávo (1 Juan 1:7). Ñañeñandu jave kulpávle katu ñanekonsola jaikuaávo “Ñandejára tuichaveha ñane korasõgui” (1 Juan 3:20). Entéro umi eskritór bíblico apytégui, Juan añoite heʼi Ñandejára haʼeha mborayhu (1 Juan 4:8, 16). Pe segunda ha tercera kártape ofelisita kristianokuérape osegi rupi “oiko pe añetegua rapére” (2 Juan 4; 3 Juan 3, 4).

16, 17. ¿Mbaʼéichapa Pablo omokyreʼỹ vaʼekue umi kristiáno ypykuépe?

16 Posívlemente apóstol Pablo la hetave mbaʼe ojapo vaʼekue omokyreʼỹ hag̃ua umi ermánope. Jesús omano riremi la majoría umi apóstol opyta Jerusalénpe, pe lugár oĩháme pe Kuérpo Governánte (Hech. 8:14; 15:2). Umi kristiáno Judeagua oñeʼẽ Jesús rehe umi hénte ogueroviávape oĩha peteĩ Dios añónte. Péro pe espíritu sánto omondo Páblope opredika hag̃ua umi griego, romano ha ambueichagua persónape oadoráva heta dióspe (Gál. 2:7-9; 1 Tim. 2:7).

17 Pablo heta oviaha vaʼekue pe lugár koʼág̃a héravare Turquía, ha avei Grecia ha Itáliare. Haʼe opredika umi ndahaʼéivape judío oikóvape umi lugár rupi, ha omoñepyrũ heta kongregasión. Ijetuʼu vaʼekue umi kristiáno pyahu situasión, pórke umi hetãygua opersegi chupekuéra. Upéicha rupi haʼekuéra oikotevẽ kuri ánimo (1 Tes. 2:14). Amo áño 50-pe rupi, Pablo oskrivi peteĩ kárta omokyreʼỹva pe kongregasión pyahúpe oĩva Tesalónicape. Haʼe heʼi: “Akóinte roagradese Ñandejárape oremanduʼa jave penderehe ore ñemboʼépe, ha oremanduʼa meme ñande Ru Ñandejára renondépe pe tembiapo pejapóvare pende jerovia rupive; mbaʼeichaitépa peñehaʼã peporohayhu rupi, ha peaguanta heta mbaʼe” (1 Tes. 1:2, 3). Avei ojerure chupekuéra oñomokyreʼỹ hag̃ua heʼívo: “Pesegíkena peñomokyreʼỹ ha peñomombarete” (1 Tes. 5:11).

PE KUÉRPO GOVERNÁNTE OPOROMOKYREʼỸ

18. ¿Mbaʼéichapa pe Kuérpo Governánte síglo primero guare omokyreʼỹ kuri Felípepe?

18 Síglo primérope Jehová ojevale pe Kuérpo Governántere omokyreʼỹ hag̃ua entéro kristiánope, ha umíva apytépe umi omoakãvape kongregasionkuéra. Felipe oñeʼẽrõ guare Jesús rehe umi samaritánope, pe Kuérpo Governánte oapoja kuri chupe. Haʼekuéra omondo mokõime ijapyteguikuéra, Pedro ha Juánpe, ikatu hag̃uáicha ojerure Jehovápe omeʼẽ hag̃ua espíritu sánto umi kristiáno pyahúpe (Hech. 8:5, 14-17). Katuete ningo Felipe ha umi ermanokuéra ipyahúva ikyreʼỹeterei kuri pe Kuérpo Governánte oapoja haguére chupekuéra.

19. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu umi kristiáno ypykue oleérõ guare pe kárta omondóva pe Kuérpo Governánte?

19 Upe rire, pe Kuérpo Governánte tekotevẽ kuri odesidi peteĩ mbaʼe iñimportánteva. Odesidi vaʼerã oñesirkunsidátapa umi kristiáno ndahaʼéiva judío, pe Léi Mosáika ojerureháicha (Hech. 15:1, 2). Pe Kuérpo Governánte ojerure espíritu sánto ha ojepyʼamongeta Ñandejára Ñeʼẽre, ha odesidi natekotevẽiha oñesirkunsida umi ndahaʼéiva judío. Upéi oskrivi hikuái peteĩ kárta oexplika hag̃ua la odesidi vaʼekue, ha omondo upéva umi kongregasiónpe. Umi kristiáno olee rire la kárta heʼíva, “ovyʼaiterei omokyreʼỹ haguére chupekuéra” (Hech. 15:27-32).

20. a) ¿Mbaʼéichapa pe Kuérpo Governánte ñanemokyreʼỹ koʼág̃a? b) ¿Mbaʼe porandúpa ñambohováita pe artíkulo oúvape?

20 Ñane tiémpope, pe Kuérpo Governánte omokyreʼỹ umi betelita, siérvo espesiál de tiémpo kompléto ha enterovévape. Ñande javyʼa ñanemokyreʼỹ jave hikuái, ovyʼa haguéicha umi ermáno síglo primero guare. Áño 2015-pe, pe Kuérpo Governánte oguenohẽ pe folléto hérava Eñemoag̃ui jeýna Jehováre, ikatu hag̃uáicha omokyreʼỹ umi oñemomombyry vaʼekuépe Ñandejáragui. Péro iporã ñañeporandu: “¿Umi ermáno omoakãvantepa la osegi vaʼerã Jehová ehémplo ha omokyreʼỹ ótrope?”. Ko porandu ñambohováita pe artíkulo oúvape.