Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 16

Jasegíkena ñamombaʼe pe rreskáte

Jasegíkena ñamombaʼe pe rreskáte

‘Pe Yvypóra Raʼy ou omeʼẽ hag̃ua hekove, ha péicha opaga pe rreskáte oguenohẽ hag̃ua heta héntepe pekádo poguýgui’ (MAR. 10:45).

PURAHÉI 18 Jaagradese Jesús sakrifísiore

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼépa hína pe rreskáte, ha mbaʼérepa oñekotevẽ raʼe?

ADÁN haʼérõ guare peteĩ kuimbaʼe perfékto, opeka ha operde vaʼekue pe oportunida oikovévo pára siémpre. Péro ndahaʼéi haʼe añónte, síno enterove ifamiliare operde avei upe oportunida. Ndaipóri exkúsa la Adán ojapo vaʼekuépe g̃uarã, pórke haʼe ijehegui voi odesidi opekataha, upévare haʼe omerese voi omano. ¿Péro mbaʼépa ikatu jaʼe ifamiliare rehe? Haʼekuéra ningo ndorekói la kúlpa upe Adán ojapo vaʼekuére (Rom. 5:12, 14). ¿Ikatúpa raʼe Jehová ojapo álgo oipytyvõ hag̃ua Adán familiarépe oikove hag̃ua pára siémpre? ¡Si ikatu! Adán opeka riremi, Jehová oñepyrũ mbeguekatúpe oikuaauka mbaʼéichapa orreskatáta hetaiterei Adán familiarépe pekádo ha ñemanógui (Gén. 3:15). Ha itiempoitépe Jehová omboúta kuri Itaʼýrape ‘omeʼẽ hag̃ua hekove, ha opaga hag̃ua pe rreskáte oguenohẽ hag̃ua heta héntepe pekádo poguýgui’ (Mar. 10:45; Juan 6:51).

2 ¿Mbaʼépa hína pe rreskáte? Umi Escrituras Griégaspe, pe rreskáte hína pe présio Jesús opaga vaʼekue ojogua jey hag̃ua upe Adán operde vaʼekue (1 Cor. 15:22). ¿Mbaʼérepa oñekotevẽ vaʼekue pe rreskáte? Pórke heʼiháicha iléipe, Jehová hustísia heʼi oñemeʼẽ vaʼerãha vída por vída (Éx. 21:23, 24). Adán ningo operde vaʼekue pe hekove perfékto. Upéicharõ, Jesús omeʼẽ avei hekove perfékto ojejapo hag̃ua Jehová hustísia heʼiháicha (Rom. 5:17). Ha péicha Jesúsgui oiko peteĩ “Túa opa ára g̃uarã” enterove umi ojeroviávape g̃uarã pe rreskátere (Is. 9:6; Rom. 3:23, 24).

3. Heʼiháicha Juan 14:31 ha 15:13, ¿mbaʼérepa Jesús oĩ vaʼekue dispuésto omeʼẽvo hekove perfékto?

Jesús oĩ vaʼekue dispuésto osakrifikávo hekove ohayhuetereígui Itúa yvagapeguápe ha ñanderayhuetereígui ñandéve (elee Juan 14:31; 15:13). Upe mborayhu omomýi vaʼekue Jesúspe ojerresolve hag̃ua osegitaha ifiél oikove aja pukukue, ha okumplitaha Itúa volunta. Ha Jesús ojapo upéva omanoite peve. Upéicha ojapo haguére, oñekumplíta Jehová oipota vaʼekue ymaite guive yvyporakuérape g̃uarã, ha ko yvýpe g̃uarã. Ko artíkulope jahecháta mbaʼérepa Ñandejára oheja vaʼekue Jesús ohasa asyete omano mboyve. Avei ñaanalisáta mbykymi apóstol Juan ehémplo, haʼe ningo omombaʼe vaʼekue ipyʼaite guive pe rreskáte. Ha ultimoite jahecháta mbaʼéichapa ikatu jahechauka jaagradeseha pe rreskátere, ha mbaʼéichapa amás día ikatu ñamombaʼeve pe sakrifísio Jehová ha Jesús ojapo vaʼekue ñanderehehápe.

¿MBAʼÉREPA JESÚS OHASA ASY VAʼERÃ KURI?

¡Ñapensákena mbaʼeichaitépa Jesús ohasa asy vaʼekue omeʼẽ hag̃ua pe rreskáte ñanderehehápe! (Ehecha párrafo 4)

4. Emombeʼu mbaʼe mbaʼépa Jesús ohasa vaʼekue omano mboyve.

Epensamína mbaʼe mbaʼépa oiko vaʼekue pe último día Jesús omano mboyve. Jesús ikatúramo jepe ojerure umi ehérsito de ánhel oñangareko hag̃ua hese, haʼe oheja umi rrománo ojagarra ha ombyepoti vaipaite chupe (Mat. 26:52-54; Juan 18:3; 19:1). Haʼekuéra oipuru peteĩ harreadór oikytĩva pe ipire ha oikéva pe hoʼóre. Pe ilómo huguypáramo jepe, haʼe oñehaʼã ogueraha ijapére peteĩ yvyra pohýi pe lugár ojejukatahápe chupe. Péro upe riremínte haʼe ikangypáma ha ndaikatuvéima ogueraha pe yvyra, upévare umi soldádo rrománo oovliga ótro kuimbaʼépe ogueraha hag̃ua ivése (Mat. 27:32). Ha og̃uahẽrõ guare pe lugár ojejukatahápe chupe, umi soldádo oklava Jesúspe pe yvyráre ipo ha ipýgui. Ha omoñemboʼývo hikuái pe yvyra, hasyetereivéntema chupe umi ijerída orekóva ipo ha ipýpe, pórke pe hete pohyikue omondoropa umíva. Iñamigokuéra oñembyasy joa ha isy katu hasẽ asy, péro umi judío governantekuéra oñembohory hese (Luc. 23:32-38; Juan 19:25). Káda óra ohasáva, Jesús osufrietereivéntema. Pe ikorasõ ha umi ipulmón ombaʼapo asypa ha ijetuʼuve chupe orrespira hag̃ua. Jesús oikuaa ifiél hague Jehovápe, upévare haʼe apenamíma orrespirárõ guare, oñemboʼe chupe última ves. Upéi oñakãity ha omano (Mar. 15:37; Luc. 23:46; Juan 10:17, 18; 19:30). Añetehápe Jesús hetaiterei anga ohasa asy ha oñemotĩ omano mboyve.

5. ¿Mbaʼépa la okevrantave vaʼekue Jesúspe?

Jesúspe g̃uarã pe ivaivéva ndahaʼéi voi mbaʼéichapa omanóta, chupe okevrantaitereive vaʼekue mbaʼérepa ojejukáta chupe. Jesús ningo ohayhu Jehovápe ipyʼaite guive, péro oñemboja reiete vaʼekue hese oñeʼẽ vai hague Ñandejára kóntrape, upéva heʼise ndorrespetái hague Ñandejára réra ni chupe voi (Mat. 26:64-66). Jesúspe okevrantaiterei ojeakusáta haguére chupe oñeʼẽ vaiha Ñandejárare, upévare ojerure Itúape animínte hag̃ua opermiti oñemotĩ chupe upéicha (Mat. 26:38, 39, 42). ¿Mbaʼérepa Jehová oheja Itaʼýra ohayhuetéva osufri ha omano? Jahechamína mbohapy mbaʼe.

6. ¿Mbaʼérepa oñemosaingo vaʼerã kuri Jesúspe peteĩ yvyráre?

Primero, Jesúspe oñemosaingo vaʼerã kuri peteĩ yvyráre olivera hag̃ua umi judíope peteĩ maldisión poguýgui (Gál. 3:10, 13). Chupekuéra oñemaldesi pórke oñekompromete kuri okumplitaha Ñandejára léi, péro ndojapói upéva. Upéicha rupi, haʼekuéra ndahaʼéi omeresénteva omano haʼe rupi Adán familiare, síno avei oreko rupi hiʼarikuéra ko maldisión (Rom. 5:12). Pe léi Ñandejára omeʼẽ vaʼekue Israélpe heʼi peteĩ kuimbaʼe opekáramo ha omerese voi la muérte upe haguére, upéicharõ ojejuka vaʼerã chupe. Upéi pe teʼongue oñemosaingo jepi peteĩ yvyráre (Deut. 21:22, 23; 27:26). * Oñemosaingóvo chupe peteĩ yvyráre, Jesús orresivi vaʼekue upe maldisión umi judiokuéra vése, ha olivera chupekuéra upévagui. Ha orrechasáramo jepe hikuái Jesúspe, pe isakrifísio ikatu kuri oipytyvõ umi judío ojeroviávape hese upe rire.

7. ¿Mbaʼérepa Ñandejára oheja avei Itaʼýra osufri?

Segundo, Ñandejára oheja vaʼekue Itaʼýra osufri pórke péicha ombokatupyry hína kuri chupe oservi hag̃ua ñane Súmo Saserdóteramo. Jesús ohechakuaa mbaʼeichaitépa ijetuʼu ñaneñeʼẽrendu Ñandejárape ñaime jave peteĩ situasión ivaietereívape. Ijetuʼueterei rupi chupe umi mbaʼe ohasáva, haʼe oñemboʼérõ guare ‘hatã osapukái ha hasẽ’. Añetehápe Jesús oñekevrantaiterei kuri. Ha ohasa rupi entéro koʼã mbaʼe, haʼe oikuaa umi mbaʼe ñaikotevẽva ha ikatu ‘ontende mbaʼéichapa ñañeñandu jahasa asy jave ha ikatu ñanepytyvõ’. Ñande ningo jaagradeseterei Jehovápe onombra haguére peteĩ Súmo Saserdóte ñandeporiahuvereko ha “ikatúva ñanentende ñanekangy jave” (Heb. 2:17, 18; 4:14-16; 5:7-10).

8. ¿Mbaʼérepa avei Jehová oheja Jesús ohasa umi pruéva ijetuʼuetereíva?

Tercero, Jehová oheja kuri Jesús ohasa asyeterei ikatu hag̃uáicha oñembohovái ko pregúnta iñimportantetéva: ¿Ikatúpa umi yvypóra osegi ifiél Jehovápe ohasáramo jepe umi pruéva ijetuʼuetereíva? Satanás heʼi ndaikatumoʼãiha. Haʼe heʼi ñande yvyporakuéra jaserviha Ñandejárape ñaneinteresádogui reínte, térã jaipotágui haʼe omeʼẽ ñandéve álgo. Haʼe oimoʼã ñande ndajahayhuiha Jehovápe Adáncha (Job 1:9-11; 2:4, 5). Péro Jehová ojeroviaiterei kuri Itaʼýra osegitaha ifiél chupe, upévare oheja Jesús ohasa umi pruéva ijetuʼuvéva peteĩ persóna ikatúva ohasa. Ha Jesús osegi vaʼekue ifiél Jehovápe ha péicha ohechauka Satanás ijapuha.

APÓSTOL JUAN OMOMBAʼETEREI VAʼEKUE PE RRESKÁTE

9. ¿Mbaʼe ehémplopa oheja ñandéve apóstol Juan?

Heta kristiáno ohasáma heta pruéva ijetuʼúva ha ojepersegi mbarete avei chupekuéra. Upéicharõ jepe, haʼekuéra osegi opredika ha oaguanta hekove pukukue, imitãite guive ijeda peve ojerovia rupi pe rreskátere. Jahechamína apóstol Juan ehémplo. Haʼe ningo opredika vaʼekue fiélmente pe añetegua oñeʼẽva Cristo ha pe rreskátere, ha amalisia ojapo voi upéva mas de 60 áñorupi. Haʼe orekórõ guare haimete 100 áño, pe goviérno rrománo opensa hese haʼeha peteĩ persóna ipeligrósova. Upéicha rupi, omondo chupe hikuái pe ísla de Pátmospe. ¿Mbaʼépa raʼe la idelíto? ‘Oñeʼẽ Ñandejárare ha omombeʼu la verda Jesúsgui’ (Apoc. 1:9). ¡Ajépa iporãite la ehémplo oheja vaʼekue ñandéve Juan, pórke haʼe ojerovia mbarete vaʼekue ha iñaguánte!

10. ¿Mbaʼéichapa umi mbaʼe oskrivi vaʼekue Juan ohechauka haʼe omombaʼeterei hague pe rreskáte?

10 Umi lívro oskrivi vaʼekuépe, Juan heʼi mbaʼeichaitépa ohayhu Jesúspe ha omombaʼetereiha pe rreskáte. Haʼe mas de 100 vése voi oñeʼẽ pe rreskátere ha umi mbaʼe porã ikatúvare ojehupyty pe rreskáte rupive. Por ehémplo, Juan heʼi vaʼekue: “Oĩramo opekáva, jareko peteĩ ajudánte pe Túa renondépe, upéva hína Jesucristo, ha haʼe ihústo hína” (1 Juan 2:1, 2). Umi mbaʼe oskrivi vaʼekue Juan ohechauka avei iñimportantetereiha ‘ñamombeʼu la verda Jesús rehe’ (Apoc. 19:10). Jahechakuaa upéicharõ Juan omombaʼeterei hague pe rreskáte. ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu avei jajapo upéicha?

¿MBAʼÉICHAPA IKATU JAHECHAUKA JAAGRADESEHA PE RRESKÁTERE?

Ñamombaʼéramo pe rreskáte ñande pyʼaite guive, jajejokóta ani hag̃ua japeka (Ehecha párrafo 11) *

11. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua jaʼa peteĩ ñuhãme?

11 Jajejoko ani hag̃ua japeka. Ñamombaʼéramo pe rreskáte ñande pyʼaite guive, ndajaikomoʼãi ñapensa: “Natekotevẽi ningo ajejoko ani hag̃ua apeka chestira jave peteĩ mbaʼe vai. Chéngo ikatúnte apeka ha upéi ajerure perdón”. Upéva rangue ñandestira jave peteĩ mbaʼe vai, ñande jaʼéta: “¡No! ¿Mbaʼéichaiko che ajapóta upéva Jehová ha Jesúsre? Haʼekuéra ningo hetaiterei mbaʼéma ojapo cherehehápe”. Ha ikatu voi jajerure asy Jehovápe ñanemombarete hag̃ua, ha jaʼe: “Anína reheja haʼa ko ñuhãme” (Mat. 6:13).

12. ¿Mbaʼéichapa ikatu jajapo upe heʼíva 1 Juan 3:16-18?

12 Jahayhu ñane ermáno ha ermanakuérape. Jahayhu jave chupekuéra, jahechauka avei ñamombaʼeha pe rreskáte. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jesús omeʼẽ vaʼekue hekove, ndahaʼéi ñanderehehápente, síno ñane ermáno ha ermanakuéra rehehápe avei. Jesús oĩ vaʼekue dispuésto omanóvo hesehapekuéra. Upéicharõ, upéva ohechauka haʼekuéra ivaliosoitereiha chupe g̃uarã (elee 1 Juan 3:16-18). Pe jatrata lájare ñane ermáno ha ermanakuérape, jahechauka hína jahayhuha chupekuéra (Efes. 4:29, 31–5:2). Por ehémplo, ikatu ñaipytyvõ chupekuéra hasykatu jave térã ohasa jave umi situasión ijetuʼúva, umíva apytépe ohupyty jave chupekuéra umi desástre naturál. ¿Péro mbaʼépa jajapo vaʼerã peteĩ ermáno heʼi térã ojapo jave peteĩ mbaʼe ñanembopochýva?

13. ¿Mbaʼérepa siémpre ñaperdona vaʼerã ñane ermanokuérape?

13 ¿Ijetuʼúpa ñandéve sapyʼánte ñaperdona hag̃ua peteĩ ermáno térã ermánape? (Lev. 19:18). Oiméramo upéicha, ikatu jasegi ko konsého: “Pesegíkena peñoaguanta ha peñoperdona pende pyʼaite guive, oĩramo jepe penembopochýva peteĩ mbaʼére. Jehová peneperdona haguéicha ipyʼaite guive, peẽ pejapo vaʼerã avei upéicha” (Col. 3:13). Ñaperdona jave ñane ermanokuérape, jahechauka hína ñande Ru yvagapeguápe ñamombaʼeha pe rreskáte ñande pyʼaite guive. ¿Mbaʼéichapa amás día ikatu ñamombaʼeve ko rregálo oúva Ñandejáragui?

¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑAMOMBAʼEVE PE RRESKÁTE?

14. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñamombaʼeve pe rreskáte?

14 Jaagradesékena Jehovápe pe rreskátere. Joanna, peteĩ ermána de 83 áño oikóva Índiape, heʼi: “Che apensa iñimportanteha káda día chemanduʼa pe rreskátere añemboʼe jave Jehovápe, ha aagradese chupe upéva”. Káda día ñañemboʼe jave ñaneañoháme, jaʼe Jehovápe mbaʼépepa jafalla raʼe ha jajerure chupe ñaneperdonami hag̃ua. Jaikuaaháicha, oiméramo japeka vai raʼe, ñaikotevẽta avei umi ansiáno ñanepytyvõ. Haʼekuéra ñanerendúta ha mborayhúpe omeʼẽta ñandéve umi konsého oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Haʼekuéra oñemboʼéta ñanendive ha ojeruréta Jehovápe ñaneperdona hag̃ua, ikatu hag̃uáicha jareko jey peteĩ amista iporãva Jehovándi (Sant. 5:14-16).

15. ¿Mbaʼérepa ñañemotiémpo vaʼerã jalee ha jajepyʼamongeta hag̃ua pe rreskátere?

15 Jajepyʼamongetákena pe rreskátere. Peteĩ ermána orekóva 73 áño hérava Rajamani heʼi: “Cheresay pororopa ningo alee jave mbaʼeichaitépa Jesús ohasa asy vaʼekue”. Katuete oiméne hasy asy avei ñandéve ñapensávo mbaʼeichaitépa heta osufri Ñandejára Raʼy. Péro amáske jajepyʼamongeta pe sakrifísio Jesús ojapo vaʼekuére, jahayhuvéta chupe ha Itúape. Ikatu voi jastudia ko téma ñande estúdio personálpe jajepyʼamongeta porãve hag̃ua pe rreskátere.

Peteĩ séna isensíllova rupive, Jesús ohechauka vaʼekue idisipulokuérape mbaʼéichapa ogueromanduʼa vaʼerã haʼe omano hague día (Ehecha párrafo 16)

16. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ ñañeʼẽramo ótrondi pe rreskátere? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

16 Ñañeʼẽkena ñande rapichakuérandi pe rreskátere. Jajapo jave upéva, koʼýte ñamombaʼeve pe rreskáte. Ñande ningo jareko umi erramiénta iporãitereíva, ñanepytyvõva ñamboʼe hag̃ua ótrope mbaʼérepa Jesús omano vaʼerã kuri ñanderehehápe. Por ehémplo, ikatu jaipuru pe folléto Notísia porã oúva Ñandejáragui, leksión 4 hérava “¿Mávapa hína Jesucristo?”. Térã ikatu avei jaipuru pe lívro ¿Mbaʼépa ñanemboʼe la Biblia?, kapítulo 5 hérava “Ñandejára ñanderayhúgui omeʼẽ Itaʼýra ñanderehehápe”. Ha káda áño ikatu jaagradeseve pe rreskátere jahávo Konmemorasionhápe, jagueromanduʼa hag̃ua Jesús omano hague día, ha avei kyreʼỹme ñainvitávo ótrope ñanemoirũ hag̃ua. ¡Ajépa tuichaite priviléhio omeʼẽ ñandéve Jehová opermitívo ñamboʼe ótrope Itaʼýragui!

17. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe pe rreskáte haʼeha pe rregálo iporãvéva Ñandejára omeʼẽ vaʼekue ñandéve?

17 Añetehápe ningo oĩ hetaiterei mbaʼe ñanemomýiva ñamombaʼe hag̃ua pe rreskáte ñande pyʼaite guive, ha siémpre jajapo hag̃ua upéva. Pe rreskáte rupive ningo ikatu ojehupyty heta mbaʼe: 1) Jareko peteĩ amista iporãva Jehovándi ñaneimperféktoramo jepe. 2) Oñehundipaitéta pe Diablo rembiapokue (1 Juan 3:8). Ha 3) ikatúta oñekumpli la Jehová oipota vaʼekue ko yvýpe g̃uarã. Ko yvy kompletoitégui oikóta peteĩ paraíso. Ha upe tiémpope, enterove jatopávante ohayhu ha oservíta Jehovápe. Upévare, ñañehaʼãmbaitékena káda día jahechauka ñamombaʼeha pe rreskáte, haʼéva pe rregálo iporãvéva Ñandejára omeʼẽ vaʼekue ñandéve.

PURAHÉI 20 Remeʼẽ nde Raʼy rehayhuetéva

^ párr. 5 ¿Mbaʼérepa Jesús omano asyete raʼe? Ko artíkulope ñambohováita upéva, ha ñanepytyvõta avei ñamombaʼeve hag̃ua pe rreskáte.

^ párr. 6 Umi rrománo ningo ojepokuaa vaʼekue oñapytĩ térã oklava umi kriminálpe peteĩ yvyráre ha omosaingo chupekuéra oikove aja gueteri hikuái, ha Jehová opermiti vaʼekue Itaʼýrape ojejuka upéicha.

^ párr. 55 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Káda uno umi ermáno odesidi ndojapomoʼãiha ivaíva, upévare nomañái umi taʼanga tieʼỹre, ndopitái ha ndojagarrái kóima.