Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 17

Jehová ñanepytyvõta ñaneprovléma jave derrepentete

Jehová ñanepytyvõta ñaneprovléma jave derrepentete

“Heta ningo osufri pe ivuénova, péro entéro umi situasión vaígui Jehová oguenohẽ chupe” (SAL. 34:19).

PURAHÉI 44 Oñembyasýva ñemboʼe

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼe mbaʼéguipa ndajadudái?

 ÑANDE ñaĩva Jehová puévlope jaikuaa haʼe ñanderayhuha, ha oipotaha javyʼa (Rom. 8:35-39). Ndajadudái avei umi konsého oĩva la Bíbliape siémpre ideprovechotaha ñandéve (Is. 48:17, 18). ¿Péro mbaʼéichapa ñarreaksionáta oñepresentárõ ñandéve peteĩ provléma nañahaʼarõietéva?

2. ¿Mbaʼe provlémapa ikatu hína oñepresenta ñandéve, ha mbaʼépa ikatu ñañeporandu péicha jave?

2 Entéro Jehová siervokuéra ningo iprovléma. Por ehémplo, ikatu peteĩ ñane hénte ojapo térã heʼi álgo ñanemoñeñandu vaíva. Ikatu oime ñanderasy ha ndaikatúi jaservi Jehovápe ñandegustahaichaite. Ikatu avei jasufri peteĩ desástre naturál káusare, térã oĩ rupi ñandepersegíva jaservi haguére Jehovápe. Oiko jave koʼã mbaʼe ikatu ñañeporandu: “¿Mbaʼére piko cherehe oiko koʼã mbaʼe? ¿Mbaʼe ivaíva mbaʼe piko ajapo raʼe? ¿Péva piko heʼise Jehová nachevendesiveimaha?”. Oimérõ nde reñeñandúma péicha algúna ves, ani reñedesanima. Heta Jehová siérvo oñeñandúma vaʼekue avei péicha (Sal. 22:1, 2; Hab. 1:2, 3).

3. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Salmo 34:19?

3 (Elee Salmo 34:19). Ko téxto ñanemboʼe mokõi mbaʼe iñimportánteva: 1) Umi ivuénova ikatúnte avei iprovléma ha 2) Jehová ñaneguenohẽkuaa umi situasión vaígui. ¿Péro mbaʼéichapa Jehová ikatu ñaneguenohẽ umi provlémagui? Por ehémplo, haʼe ñanepytyvõ jaasepta hag̃ua oĩtanteha voi la provléma koʼã ára pahápe. Siérto, Jehová opromete ñandéve javyʼataha jaservírõ chupe, péro upéva ndeʼiséi koʼág̃ama voi jaikotaha provlemaʼỹre (Is. 66:14). Haʼe oipota ñañekonsentra pe múndo pyahúre, pórke upépe jaikóta vyʼápe pára siémpre haʼe oipotaháicha (2 Cor. 4:16-18). Ñahaʼarõ aja pe múndo pyahu, Jehová ñanepytyvõ jasegi hag̃ua jaservi chupe káda día (Lam. 3:22-24).

4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

4 Ñaanalisamína koʼág̃a unos kuánto ehémplo yma guare oĩva la Bíbliape ha avei ñane tiempopegua. Jahecháta ikatunteha voi oñepresenta ñandéve umi provléma ñahaʼarõʼỹva. Péro jajeroviáramo Jehováre haʼe núnka nañanderejamoʼãi (Sal. 55:22). Jahecha aja koʼã ehémplo, iporãta káda uno ñañeporandúramo: “¿Mbaʼépa ajapo vaʼerãmoʼã upe situasiónpe? ¿Mbaʼéichapa ko ehémplo chepytyvõ ajeroviave hag̃ua Jehováre? ¿Mbaʼépa ikatu aaprende ko ehémplogui?”.

UMI EHÉMPLO OĨVA LA BÍBLIAPE

Jehová ovendesi Jacóbpe ombaʼapo aja itio Labánpe g̃uarã 20 áñore, upe itio heta vése itráto vai vaʼekue hendive (Ehecha párrafo 5)

5. ¿Mbaʼeichagua provlémapa ohasa raʼe Jacob, Labán káusare? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

5 Jehová siervokuéra yma guare ohasa vaʼekue heta mbaʼe nohaʼarõietéva. Jahechamína la oiko vaʼekue Jacob rehe. Itúa omanda vaʼekue chupe oho hag̃ua oheka hembirekorã Labán rajykuéra apytégui, Labán ningo peteĩ ipariénte oadoráva Jehovápe. Avei itúa oasegura Jacóbpe Jehová ovendesitaha chupe (Gén. 28:1-4). Upémarõ Jacob ojapo la ojeʼéva chupe ha osẽ oho Canaángui. Upéi og̃uahẽ Labán rógape, haʼe ningo mokõi itajýra hérava Lea ha Raquel. Jacob oñenamora Raquel rehe. Upévare heʼi Labánpe: “Ambaʼapóta ndéve 7 áño nde rajy imitãvéva Raquel rehe” (Gén. 29:18). Péro oiko peteĩ mbaʼe Jacob nohaʼarõiete vaʼekue. Labán ombotavy Jacóbpe ha omeʼẽ chupe hembirekorã itajýra ypykue Lea. Una semána haguépe Labán opermiti Jacóbpe omenda itajýra Raquel rehe, péro upearã ombaʼapove vaʼerã chupe 7 áño mas (Gén. 29:25-27). Péro ndahaʼéi upévante. Ombaʼapóvo oñondive, Labán heta vése itráto vai vaʼekue Jacob ndive. Amo ipahápe Labán ojaprovecha Jacob rehe 20 áño aja (Gén. 31:41, 42).

6. ¿Mbaʼe ótro provlémapa ohasa raʼe Jacob?

6 Péro Jacob ombohovái kuri hetave provléma. Haʼe ou kuri heta ifamília, péro umi itaʼýra ndahaʼéi kuri la siémpre ojogueraha porãmbáva. Por ehémplo, umi Jacob raʼykuéra ovende iñermáno Josépe esklavorã. Avei Simeón ha Leví tuicha omotĩ kuri ihentekuérape ha Jehovápe. Hiʼarive oumi omano chugui pe hembireko ohayhuetéva, Raquel, imembykuévo pe segundoha. Kon el tiémpo, Jacob ijeda riréma ovámante Egíptope, pórke hetãme ou peteĩ ñembyahýi guasu (Gén. 34:30; 35:16-19; 37:28; 45:9-11, 28).

7. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka vaʼekue Jacóbpe oguerohoryha chupe?

7 Ivaive paʼũme la isituasión, Jacob osegi ojerovia Jehováre ha umi ipromesakuérare. Jehová avei ohechauka vaʼekue Jacóbpe oguerohoryha chupe. Por ehémplo, Labán itráto vaíramo jepe, Jehová ovendesi Jacóbpe oreko hag̃ua heta mbaʼe. Ha ñañeimahinamína mbaʼeichaitépa oiméne Jacob oagradese raʼe Ñandejárape ohecha jeýrõ guare Josépe, pe itaʼýra haʼe oimoʼã vaʼekue omanóma hague. Jacob oaguanta kuri entéro umi mbaʼe oreko rupi Jehovápe iñamigoitéramo (Gén. 30:43; 32:9, 10; 46:28-30). ¿Mbaʼépa ñaaprende? Ñande avei jarekóramo Jehovápe ñane amigoitéramo ikatúta ñaaguanta opaichagua provléma oñepresentáva ñandéve ñahaʼarõʼỹetére.

8. ¿Mbaʼépa ojapose vaʼekue rréi David?

8 Jahechamína rréi David rehe oiko vaʼekue. Haʼe ndaikatúi vaʼekue ojapo entéro mbaʼe ojaposéva Jehovápe g̃uarã. David ningo ipyʼaite guive omopuʼãse vaʼekue peteĩ témplo, ha omombeʼúrõ guare upéva proféta Natánpe, haʼe heʼi chupe: “Ñandejára tee ningo oĩ nendive, upévare ikatu rejapo upe rejaposéva” (1 Crón. 17:1, 2). ¡Ajépa ovyʼaiténe raʼe David ohendúvo upéva! Oiméne upepete okalkuláma raʼe mbaʼéichapa ojapóta upe traváho tuichaitéva.

9. ¿Mbaʼéichapa orreaksiona David ohendúvo peteĩ notísia naiporãmbáiva?

9 Péro ensegidamínte Jehová proféta ogueru Davídpe peteĩ notísia naiporãmbáiva. “Upe pyharépe voi” Ñandejára heʼi Natánpe, David nomopuʼãmoʼãiha chupe g̃uarã pe témplo, síno peteĩ itaʼýra la ojapótava upéva (1 Crón. 17:3, 4, 11, 12). ¿Mbaʼéichapa upémarõ orreaksiona David? Haʼe okalkula jeýnte mbaʼe ótra kósapa ikatu ojapo. David oñepyrũ ombyaty pe pláta ha umi materiál oikotevẽtava itaʼýra Salomón ojapo hag̃ua pe traváho tuichaitéva (1 Crón. 29:1-5).

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová ovendesi vaʼekue Davídpe?

10 Oavisamírente Davídpe haʼe nomopuʼãmoʼãiha pe témplo, Jehová ojapo peteĩ kompromíso hendive. Ñandejára opromete Davídpe peteĩva ifamiliare ogovernataha pára siémpre (2 Sam. 7:16). Ñapensamíntena pe múndo pyahúpe Jesús ogoverna vove umi mil áño aja mbaʼeichaitépa ovyʼáta David oikuaávo pe rréi haʼeha peteĩva ifamiliare. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe ko ehémplo? Ndaikatúiramo jepe jajapo entéro mbaʼe jajaposéva Jehová servísiope, Ñandejára ikatu hína ñanevendesi ha omeʼẽ ñandéve ótra kósa iporãitereíva ni nañaimoʼãi vaʼekue.

11. ¿Mbaʼe vendisiónpa orresivi vaʼekue umi kristiáno ypykue pe Rréino nog̃uahẽitiramo jepe? (Hechos 6:7).

11 Umi kristiáno ypykue ombohovái vaʼekue avei umi provléma nohaʼarõietéva. Por ehémplo haʼekuéra oipotaitereíma vaʼekue oñepyrũ ogoverna Ñandejára Rréino, péro ndoikuaái kuri arakaʼetépa oikóta upéva (Hech. 1:6, 7). ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ hikuái? Osegi opredika kyreʼỹme umi notísia porã. Opredikávo ohóvo hetave hendárupi, umi kristiáno ohechakuaa Jehová ovendesi hague la ojapóva hikuái (elee Hechos 6:7).

12. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue umi kristiáno ypykue oúrõ guare peteĩ ñembyahýi guasu?

12 Upe tiémpope ou kuri peteĩ ñembyahýi guasu “oparupiete ko yvy ape ári” (Hech. 11:28). Upe situasión oafekta vaʼekue avei umi kristiáno ypykuépe. Ñañemoĩmíntena ilugarpekuéra ha ñapensa mbaʼéichapa oiméne osufri rakaʼe hikuái. Oiméne umi tuakuéra ojepyʼapy ha oikuaase kuri mbaʼéichapa omongarúta umi ifamília mimíme. Umi mitãrusu opredikaseve vaʼekue katu oiméne oñeporandu raʼe: “¿Ahaʼarõ vaʼerãpa omehora la situasión ajapo hag̃ua upéva?”. Tahaʼe haʼeháicha umi kristiáno ohecha mbaʼépa ikatu ojapo. Haʼekuéra osegi opredika isituasión opermitiháicha chupekuéra ha avei vyʼápe okomparti la orekomíva umi ermanokuéra Judeapegua ndive (Hech. 11:29, 30).

13. ¿Mbaʼe vendisiónpa orresivi vaʼekue umi kristiáno pe ñembyahýi guasu aja?

13 ¿Mbaʼe vendisiónpa orresivi vaʼekue umi kristiáno pe ñembyahýi guasu aja? Oñemeʼẽ rupi chupekuéra la oikotevẽva, ohechakuaa hikuái Jehová siémpre oñangarekoha hesekuéra (Mat. 6:31-33). Oiméne oñemoag̃uive avei umi ermanokuéra oipytyvõ vaʼekuére chupekuéra. Ha umi kristiáno omeʼẽ vaʼekue idonasión, térã ojapo vaʼekue ótra kósa oipytyvõ hag̃ua iñermanokuérape, oiméne ovyʼaite ojapo haguére upéva (Hech. 20:35). Umi kristianokuéra ndopytái vaʼekue ojapoʼỹre mbaʼeve okambiáramo jepe isituasionkuéra, síno oaprovecha la ikatúva ojapo. Upévare Jehová ovendesi tuichaiterei chupekuéra.

14. ¿Mbaʼépa oiko kuri Pablo ha Bernabé rehe, ha mbaʼépa ohupyty hikuái? (Hechos 14:21, 22).

14 Avei pyʼỹinte umi kristiáno ypykuépe ojepersegi vaʼekue ha heta vése oiko vaʼekue upéva ohaʼarõʼỹete jave hikuái. Jahechamína la oiko vaʼekue Bernabé ha Páblore opredikárõ guare Listra territóriope. Primerorã, umi hénte upepegua ohendu ha orresivi porã chupekuéra. Péro upéi upe diaitépe voi, unos kuánto ndochaʼéiva hesekuéra “omboliga umi henteitápe” ojapi hag̃ua itápe Páblope, ha opensa voi hikuái omanóma hague (Hech. 14:19). Péro Bernabé ha Pablo osegínte opredika ótro hendápe. ¿Mbaʼépa ohupyty hikuái? Oipytyvõ heta héntepe “oiko hag̃ua chuguikuéra disípulo”. Avei omombarete umi ermanokuérape la heʼíva ha ojapóva rupive (elee Hechos 14:21, 22). Ojepersegíramo jepe chupekuéra, Bernabé ha Pablo noñentregái, ha upéicha rupi oipytyvõ hetaiterei héntepe. ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe ñande kásope? Ñande avei nañañentregáiramo ha jasegíramo ñakumpli pe traváho Jehová omeʼẽ vaʼekue ñandéve, jarresivíta avei heta vendisión.

UMI EHÉMPLO ÑANE TIEMPOPEGUA

15. ¿Mbaʼépa ñaaprende ermáno Macmillan ehémplogui?

15 Og̃uahẽ mbotávo áño 1914, Jehová puévlo ohaʼarõ kuri oiko heta mbaʼe. Jahechamína ermáno Macmillan ehémplo. Umi ótroicha avei, ko ermáno opensa vaʼekue ohotamaha yvágape. Peteĩ idiskúrso ojapo vaʼekuépe septiembre de 1914-pe haʼe heʼi: “Kóva provávlemente la último diskúrso ajapótava”. Jaikuaaháicha upéva ndahaʼéi kuri la último diskúrso pe ermáno ojapo vaʼekue. Tiémpo rire haʼe oskrivi: “Chéverõ g̃uarã, unos kuánto ore apytépe rojapuráma kuri ropensa hag̃ua rohotamaha voi yvágape. Péro oĩ vaʼekue álgo tekotevẽva rojapo, rosegi vaʼerã orerembiapo heta ñande Ruvicha servísiope”. Ha upevaite la ojapo vaʼekue ermáno Macmillan. Haʼe osegi ikyreʼỹ predikasiónpe, omombarete umi ermáno oĩvape kárselpe ndohói haguére gerrahápe ha oho meme rreunionhápe ijedaite peve. Ermáno Macmillan oaprovechapaite itiémpo ohaʼarõ aja oho yvágape. ¿Mbaʼéichapa ou porã chupe upéva? Omano mboyvemi áño 1966-pe, haʼe oskrivi: “Koʼag̃aite peve asegi ajerovia mbarete”. Ajépa iporãite pe ehémplo ohejáva ñandéve ermáno Macmillan, koʼýte oiméramo aréma ñahaʼarõ hague oñehundi ko múndo aña (Heb. 13:7).

16. ¿Mbaʼe provlémapa oñepresenta derrepentete peteĩ matrimóniope? (Santiago 4:14).

16 Oĩ avei heta ermáno derrepentete oúva hasykatu. Por ehémplo jareko ermáno Herbert Jennings ehémplo. b Haʼe omombeʼu oservi hague hembirekóndi de misionéro Ghánape, ha heʼi ovyʼaiterei hague hikuái upépe. Péro upeichaháguinte ojetopa pe ermáno orekoha peteĩ enfermeda mentál. Pe ermáno imanduʼa Santiago 4:14-pe heʼívare (elee). Haʼe heʼi voi ndajaikuaaiha mbaʼépa oikóta ñandehegui koʼẽrõ ha oskrivi: “Upe rire rohechakuaa la ore situasión okambia hague. Upémarõ rohejámante la ore asignasión Ghánape ha umi ore amígo rohayhuetévape. Upéi roho jey Canadápe ikatu hag̃uáicha asegi peteĩ tratamiénto médiko”. Jehová oipytyvõ ko matrimóniope osegi hag̃ua oservi chupe fiélmente ombohováiramo jepe hikuái ko situasión ijetuʼuetéva.

17. ¿Mbaʼéichapa ermáno Jennings experiénsia oipytyvõ ótrope?

17 Ermáno Jennings isinseroiterei rupi omombeʼúrõ guare iñexperiénsia, tuichaiterei oipytyvõ ótrope. Por ehémplo, peteĩ ermána omombeʼu: “Núnka ndaleéiva peteĩ experiénsia peichaite peve opokóva cherehe. Ermáno Jennings oheja vaʼekue ipriviléhio oñatende hag̃ua isalúre, ha upéva chepytyvõ ahechakuaa hag̃ua mbaʼépa che avei tekotevẽ kuri adesidi che situasiónpe”. Ótro ermáno avei heʼi: “Aservi rire de ansiáno 10 áñore, aheja kuri che priviléhio pórke areko peteĩ enfermeda mentál. Aju apensa ndavaleiha mbaʼeverã. Upévare umi experiénsia porã aleéva jepe ojapo vai cherehe. Péro chemokyreʼỹeterei aleévo mbaʼéichapa ermáno Jennings noñentregái”. Ko experiénsia ohechauka ñandéve ikatuha ñamokyreʼỹ ótrope ñaaguanta jave umi provléma oñepresentáva ñandéve derrepentete. Upéicharõ, oikóramo jepe ñanderehe heta mbaʼe nañahaʼarõiete vaʼekue, ñaaguanta ha jajeroviáramo ikatu hína ñamoĩ ehémplo porã ótrope g̃uarã (1 Ped. 5:9).

Ñañemoag̃uivéta Jehováre ñakonfiáramo hese oñepresenta jave umi provléma ñahaʼarõʼỹetéva (Ehecha párrafo 18)

18. ¿Mbaʼépa ñaaprende pe ermána Nigeriagua ehémplogui? (Ehecha umi taʼanga).

18 Heta situasión ijetuʼúva ningo ohasa Jehová siervokuéra, por ehémplo pe pandémia de COVID-19 aja. Peteĩ ermána oikóva Nigériape omombeʼu peteĩ día saʼietereíma oreko hague hikuái tembiʼu ha pláta. Peteĩ pyhareve hemby kuri chupekuéra sólamente peteĩ tása arrós. Upépe imembykuñaʼi oporandu chupe mbaʼépa hoʼúta hikuái upe rire. Pe ermána heʼi imembykuñaʼíme ndorekoveimaha hikuái tembiʼu ni pláta, péro osegitaha pe viúda de Sarepta ehémplo: Ojapóta pe tembiʼu hembymíva ha upéi ojeroviáta hikuái Jehová oipytyvõtaha chupekuéra (1 Rey. 17:8-16). Haʼekuéra ningo neʼĩra ni okalkula hína kuri mbaʼépa okarúta hikuái upe asajépe. Upe javete umi ermanokuéra ogueruka chupe umi provísta oikotevẽva. Ha la provísta ojegueru vaʼekue oservíta kuri chupekuéra mas de dos semanarã. Pépe pe ermána ohechakuaa Jehová ohendupaite hague opa mbaʼe haʼe heʼi vaʼekue imembykuñaʼíme. Jahechakuaa jajeroviáramo Jehováre oñepresenta jave umi provléma ñahaʼarõʼỹetéva ñanemoag̃uivetaha hese (1 Ped. 5:6, 7).

19. ¿Mbaʼéichapa ojepersegi vaʼekue peteĩ ermánope?

19 Ndaʼareiete heta ermáno avei ohasa umi situasión haʼekuéra nohaʼarõiete vaʼekue: Ojepersegi chupekuéra. Jahechamína la ohasa vaʼekue peteĩ ermáno oikóva Rúsiape hérava Alexéi Yershov. Haʼe ojevautisárõ guare áño 1994-pe, umi testígo de Jehová oikóva upe sónape ikatu vaʼekue oservi Jehovápe lívremente. Péro upe rire tuicha ou okambia la situasión Rúsiape. Áño 2020-pe, unos kuánto polisía oike ko ermáno rógape, ha orrevisapaite la hóga ha ogueraha chugui unas kuánta kósa. Unos kuánto mése upe rire umi autoridakuéra odemanda chupe. Ivaive hag̃ua la isituasión, oñepresenta ikóntrape kómo pruéva umi vidéo ograva vaʼekue peteĩ persóna ostudia guaʼu vaʼekue la Biblia mas de un áño. ¡Ajépa oñetraisiona vaiete chupe!

20. ¿Mbaʼépa ojapo ermáno Alexéi ikatu hag̃uáicha pe iñamista Jehovándi imbareteve?

20 ¿Mbaʼe iporãvapa ohupyty vaʼekue ermáno Alexéi isituasión ijetuʼúramo jepe? Pe iñamista Jehovándi koʼág̃a imbaretetereive. Haʼe heʼi: “Che rembireko ha che koʼág̃a pyʼỹivéntema roñemboʼe Jehovápe. Che ningo aikuaa porã ndagueropuʼakamoʼãi hague ko situasión Jehová reheʼỹ”. Ko ermáno upéi heʼive: “Astudia rupi la Biblia cheañoháme ndajúi añedesanima. Avei ajepyʼamongeta umi Jehová siérvo yma guare ehémplore. La Bíbliape ningo oĩ heta rreláto ohechaukáva iñimportanteha jasegi ñakonfia Jehováre ha ani jajedesespera”.

21. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko artíkulope?

21 ¿Mbaʼépa ñaaprende ko artíkulope? Ñaaprende ko múndope ikatuha oñepresenta ñandéve umi provléma ñahaʼarõʼỹve jave. Péro ñakonfiáramo Jehováre, haʼe siémpre ñanepytyvõta. Heʼiháicha pe téxto omopyendáva ko artíkulo: “Heta ningo osufri pe ivuénova, péro entéro umi situasión vaígui Jehová oguenohẽ chupe” (Sal. 34:19). Upévare, natekotevẽi ñapensaiterei umi provlemakuérare, síno mbaʼéichapa Jehová podér ñanepytyvõ. Péicha ikatúta jaʼe apóstol Pablo heʼi haguéicha: “Che chembarete ambohovái hag̃ua entéro mbaʼe Ñandejára omeʼẽgui chéve podér” (Filip. 4:13).

PURAHÉI 38 Jehová nepytyvõ ha nemombarete

a Koʼã ára pahápe ikatu oñepresenta ñandéve heta provléma nañahaʼarõietéva. Péro ikatu ñaĩ segúro Jehová ndohejareimoʼãiha isiervokuéra ifiélvape. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue umi isiérvo yma guarépe, ha mbaʼéichapa haʼe ñanepytyvõ hína koʼág̃a? Ko artíkulope jahecháta unos kuánto ehémplo oĩva la Bíbliape, ha avei umi ehémplo ñane tiempopegua. Koʼãva ñanepytyvõta naĩ hag̃ua segúro Jehová siémpre oĩtaha ñande ykére jajeroviárõ hese.