Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 15

¿Mbaʼépa ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui?

¿Mbaʼépa ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui?

“Haʼe opárupi okorre, ojapo iporãva ha omonguera entéro umi ohasa asývape” (HECH. 10:38).

PURAHÉI 13 Jasegi Cristo pypore

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? a

1. ¿Mbaʼe oikórõ guarépa Jesús ojapo vaʼekue pe primer milágro?

 ÑAÑEIMAHINAMÍMA ñaimeha hína pe áño 29 opakuévo, upérõ Jesús oñepyrũ ramo hína opredika. Haʼe, isy María ha unos kuánto idisípulo oho peteĩ kasamientohápe Canápe. Ko lugár opyta nórte gotyo Jesús válle Nazarétgui. Jesús sy María haʼe vaʼekue umi omendátava família amíga, ha amalisia oñatende hína kuri umi invitádore. Upeichahágui oiko álgo ikatúva oheja vaieterei umi omenda ramóvape ha ihentekuérape: Opa pe víno. b Ikatu oime hetave raʼe umi invitádo la oñehaʼarõ vaʼekuégui. Upévare María pyaʼe porã oho imemby rendápe ha heʼi chupe: “Opángo chuguikuéra la ivíno” (Juan 2:1-3). ¿Mbaʼépa ojapo upémarõ Jesús? Álgo ñanesorprendetereíva: Ojapo ýgui peteĩ “víno iporãva” (Juan 2:9, 10).

2, 3. a) ¿Mbaʼéichapa Jesús oipuru vaʼekue ipodér? b) ¿Mbaʼérepa iporã jastudia umi milágro Jesús ojapo vaʼekue?

2 Jesús ningo oĩrõ guare ko yvy ape ári ojapo vaʼekue hetaitereive milágro. c Haʼe oipuru ipodér ikatu hag̃uáicha oipytyvõ hetaiterei héntepe. Por ehémplo, peteĩ jey haʼe omongaru vaʼekue 5.000 kuimbaʼépe, ha ótra okasiónpe katu 4.000 kuimbaʼépe. Koʼã mokõi milágrope omongaru vaʼekue mas de 27.000 persónape ñakontapátaramo umi mitã ha kuña oĩ vaʼekue avei upépe (Mat. 14:15-21; 15:32-38). Avei upérõ guare, haʼe omonguera vaʼekue umi hasývape (Mat. 14:14; 15:30, 31). Mbaʼeichaitépa oiméne oñesorprende umi oĩva upépe ohechávo Jesús omeʼẽha chupekuéra hembiʼurã ha omongueraha chupekuéra peteĩ milágro rupive.

3 Heta mbaʼe ningo ikatu ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui. Ko artíkulope jahecháta umi mbaʼe omombaretétava ñande jerovia. Avei jahecháta mbaʼéichapa Jesús iñumílde ha oiporiahuvereko vaʼekue la héntepe ojapóvo koʼã milágro ha mbaʼéichapa ikatu jasegi iñehémplo.

¿MBAʼÉPA UMI MILÁGRO ÑANEMBOʼE JEHOVÁ HA JESÚSGUI?

4. ¿Máva mávaguipa ikatu ñaaprende jastudiávo umi milágro Jesús ojapo vaʼekue?

4 Umi milágro Jesús ojapo vaʼekue rupive ndahaʼéi ñaaprendénteva chugui, síno avei ñanemboʼe heta mbaʼe Itúagui ikatu hag̃uáicha jajerovia hese. Jehová voi ningo la omeʼẽ vaʼekue Jesúspe pe podér ojapo hag̃ua umi milágro. Hechos 10:38-pe heʼi voi Jesúsre: “Ñandejára oiporavo chupe espíritu sánto rupive ha omeʼẽ chupe podér. Ha [...] haʼe opárupi okorre, ojapo iporãva ha omonguera entéro umi ohasa asývape pe Diablo poguýpe, pórke Ñandejára oĩ hendive”. Jaikuaaháicha Jesús oñandu ha opensa vaʼekue Itúaicha, ha upéva ojekuaa porãiterei umi mbaʼe heʼi ha ojapóva rupive, por ehémplo ojapórõ guare umi milágro (Juan 14:9). Jahechamína mbohapy mbaʼe ikatúva ñaaprende umi milágro Jesús ojapo vaʼekuégui omombaretétava ñande jerovia.

5. ¿Mbaʼépa omomýi vaʼekue Jesúspe ojapo hag̃ua umi milágro? (Mateo 20:30-34).

5 Primero, Jesús ha Itúa ñanderayhueterei. Jesús oĩrõ guare ko yvy ape ári ohechauka vaʼekue mbaʼeichaitépa ohayhu la héntepe. Upévare haʼe oipuru ipodér ojapo hag̃ua umi milágro ha péicha oipeʼa umi mbaʼe ombohasa asýva umi héntepe. Peteĩ jey, mokõi siégo osapukái Jesúspe ha ojerure chupe oipytyvõ hag̃ua chupekuéra (elee Mateo 20:30-34). Pe rreláto heʼi ñepyrũrã Jesús “oiporiahuverekoiterei” hague koʼã siégope ha upéi omonguera hague chupekuéra. Jesús ningo ohayhu rupi la héntepe oiporiahuvereko vaʼekue chupekuéra. Ha upéva voi la omomýi vaʼekue chupe ótra okasiónpe omongaru hag̃ua heta hénte iñembyahýivape, ha avei omonguera hag̃ua peteĩ leprósope (Mat. 15:32; Mar. 1:41). Upévare ñande ñaime segúro ñanderayhuetereiha Jehová, pe Ñandejára ‘imbaʼeporãitéva’, ha Itaʼýra. Avei hasy chupekuéra ohechávo jasufriha (Luc. 1:78; 1 Ped. 5:7). Chupekuéra g̃uarã ningo hiʼãitereíma hína ohundi opa mbaʼe ombohasa asýva yvyporakuérape.

6. ¿Mbaʼe podérpa Ñandejára omeʼẽ vaʼekue Jesúspe?

6 Segundo, Ñandejára omeʼẽ Jesúspe pe podér oikotevẽva osolusiona hag̃ua kompletoite umi provléma orekóva yvyporakuéra. Oĩ ningo umi provléma ñande ndaikatumoʼãiva núnka ñasolusiona, péro Jesús umi milágro ojapo vaʼekue rupive ohechauka haʼe ikatuha ojapo upéva. Jesús ningo oreko la podér ohundi hag̃ua pe pekádo ha entéro mbaʼe oprodusíva upéva, por ehémplo umi mbaʼasy ha pe ñemano (Mat. 9:1-6; Rom. 5:12, 18, 19). Umi milágro ohechauka Jesús ikatuha “omonguera opaichagua mbaʼasy” ha omoingove jey umi omano vaʼekuépe jepe (Mat. 4:23; Juan 11:43, 44). Avei oreko pe podér ikatu hag̃uáicha ojoko umi yvytu atã ha ipuʼaka umi demoniokuérare (Mar. 4:37-39; Luc. 8:2). Ajépa ñanetrankilisaite jaikuaávo Jehová omeʼẽ hague Itaʼýrape tuichaite podér.

7, 8. a) ¿Mbaʼépa oasegura ñandéve umi milágro Jesús ojapo vaʼekue? b) ¿Mbaʼe milágropa nde ehaʼarõitereíma oiko?

7 Tercero, ñaimekuaa segúro katuete oñekumplitaha umi vendisión oñepromete vaʼekue Ñandejára Rréino poguýpe. Umi milágro Jesús ojapo vaʼekue ohechauka ñandéve mbaʼépa ojapóta oparupiete ko yvy ape ári, pórke haʼe hína pe Rréi Ñandejára Rréinope. Epensamíntena mbaʼéichapa jaikóta Cristo ogoverna vove ko yvy. Upépe jarekóta salu perfékta, pórke haʼe oipeʼaitéta opaichagua mbaʼasy ombohasa asyetéva yvyporakuérape (Is. 33:24; 35:5, 6; Apoc. 21:3, 4). Upépe avavépe ndofaltamoʼãvéima hoʼumi vaʼerã ni ndajasufrimoʼãi umi desástre naturál káusare (Is. 25:6; Mar. 4:41). Avei javyʼaitereíta jarresivi vove ñane hentekuéra jahayhuetéva omano vaʼekuépe (Juan 5:28, 29). Epensa jave pe múndo pyahúre, ¿mbaʼe milágropa nde ehaʼarõitereíma oiko?

8 Jesús ojapórõ guare umi milágro ohechauka vaʼekue iñumílde ha oporoporiahuverekoha. Koʼã kualida ningo ñande avei tekotevẽ jareko. Jahechamína koʼág̃a mokõi rreláto, ha upearã ñañepyrũta jahecha la oiko vaʼekue pe kasamientohápe Canápe.

ÑANEMBOʼE ÑANEUMÍLDE HAG̃UA

9. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Jesús peteĩ kasamientohápe Canápe? (Juan 2:6-10).

9 (Elee Juan 2:6-10). Opárõ guare pe víno pe kasamientohápe, ¿Jesús piko ojapómante vaʼerã kuri álgo? Nahániri. La Bíbliape ndajatopái ni peteĩ profesía heʼíva pe Mesías ojapóta hague víno peteĩ milágro rupive. Péro epensamína mbaʼéichapa reñeñandúta ne kasamientohápe oiko mbaʼéramo ko mbaʼe. Jesús oime vaʼerã opensa raʼe mbaʼeichaitépa oñemotĩta kuri umi omendáva hentekuéra, ha koʼýte umi nóvio. Upévare oiporiahuvereko chupekuéra ha ojapose álgo hesehapekuéra. Upéicha rupi haʼe ojapo kuri péva pe milágro ñañeʼẽ hague iñepyrũme. Ojapo víno amo 390 lítro ýgui. Ha pe víno ojapo vaʼekue katu iporãiterei. ¿Mbaʼérepa peichaite peve ojapo heta la víno? Ikatu ningo pe víno ojepuru ótra okasiónpe, térã oñevende ha hepykue oñemeʼẽ umi omenda ramóvape. ¡Oime vaʼerãngo mbaʼeichaitépa oagradese hikuái Jesúspe raʼe!

Jasegíkena Jesús ehémplo ha ani ñañemombaʼeguasu umi mbaʼe jajapóvare (Ehecha párrafo 10 ha 11) e

10. Emombeʼumína unos kuánto detálle jatopáva Juan kapítulo 2-pe. (Ehecha pe taʼanga).

10 Jahechamína unos kuánto detálle oñemombeʼúva ko rreláto jatopávape Juan kapítulo 2-pe. ¿Ehechakuaápa mávapa omyenyhẽ raʼe y umi kambuchípe? Ndahaʼéi Jesús. Haʼe ojerure umi sirviéntepe ojapo hag̃ua upéva, pórke ndoipotái la hénte ojesarekoiterei hese (versíkulo 6 ha 7). Ha ojapopa rire pe milágro, haʼe ndohói ogueraha pe víno oprovaka hag̃ua pe oñenkargávape pe kasamiéntore. Upéva rangue, Jesús heʼi umi sirvientekuérape ogueraha hag̃ua pe enkargádope (versíkulo 8). Jesús ndahaʼéi omopuʼãva peteĩ kópa umi invitádo renondépe ha heʼi chupekuéra: “Petanteamína ko víno hetéva ajapo vaʼekue”.

11. ¿Mbaʼépa ñaaprende Jesús milágrogui?

11 ¿Mbaʼépa ñanemboʼe ko milágro Jesús ojapo vaʼekue? Ñaneumílde vaʼerãha. Jesús núnka ndoikói vaʼekue oñemombaʼeguasu umi milágro ojapo vaʼekuére. Upéva rangue, haʼe iñumílde vaʼekue, siémpre omombaʼeguasu Itúape, ha orrekonose opa mbaʼe ojapo hague Itúa rupivénte (Juan 5:19, 30; 8:28). Ñande avei jasegíramo Jesús ehémplo ñaneumíldeta ha ndajaikomoʼãi ñañemombaʼeguasu umi mbaʼe jajapóvare. Tahaʼe haʼéva la jajapóva Jehová servísiope, ndovaléi ñañemombaʼeguasu upévare, síno siémpre ñamombaʼeguasu vaʼerã ñande Túa ijojahaʼỹvape (Jer. 9:23, 24). Siémprekena ñamombaʼeguasu chupe haʼe omereseháicha, pórke heseʼỹ ñande ndaikatumoʼãi mbaʼevete jajapo (1 Cor. 1:26-31).

12. ¿Mbaʼéichapa ikatu avei jasegi Jesús ehémplo ha ñaneumílde? Emoĩ peteĩ ehémplo.

12 Jahechamína mbaʼéichapa ikatu jasegi Jesús ehémplo ha jahechauka ñaneumildeha. Eñeimahinamína peteĩ ansiáno oipuruha heta itiémpo oipytyvõ hag̃ua peteĩ siérvo ministeriál imitãvape oprepara hag̃ua iprimér diskúrso. Upéicha rupi pe mitãrusu ojapo porãiterei la idiskúrso ha umi ermanokuérape ogustaiterei. Opa rire pe rreunión oĩ heʼíva pe ansiánope: “¡Ajépa fuláno ojapo porãite pe diskúrso!”. Heʼínepa pe ansiáno: “Si, che aipytyvõ rupínte chupe ojapo porã”, o iñumíldeta ha heʼíta: “Si, ojapo porãiterei, avyʼaiterei heseve”. Peteĩ persóna iñumíldeva noñemombaʼeguasúi ótro ojapo porãramo peteĩ traváho haʼe oipytyvõ rupi chupe. Upéva rangue haʼe ovyʼáma oikuaa haguére Jehová ohecha ha ovaloraitereiha umi mbaʼe ojapo vaʼekue (ekompara Mateo 6:2-4; Heb. 13:16 heʼívare). Jehová ningo ovyʼaiterei ohecha jave jasegiha Jesús ehémplo ha ñaneumílde (1 Ped. 5:6).

ÑANEMBOʼE JAPOROPORIAHUVEREKO HAG̃UA

13. ¿Mbaʼépa Jesús otopa vaʼekue pe siuda de Naín ypýpe, ha mbaʼépa ojapo haʼe? (Lucas 7:11-15).

13 (Elee Lucas 7:11-15). Oiméne ojapóma raʼe 2 áñorupi Jesús oñepyrũ hague opredika ohórõ guare Naínpe. Upe siuda ningo namombyrýi opyta Sunémgui, upe lugárpe Eliseo orresusita vaʼekue peteĩ kuñakarai membýpe, amo 900 áñorupi upe mboyve (2 Rey. 4:32-37). Jesús og̃uahẽvo pe siuda rokẽme ohecha peteĩ hénte aty ogueraháva hína peteĩ omano vaʼekuépe. Umi hénte ningo ombyasyeterei la oikóva, pórke peteĩ viúdagui omano la imemby peteĩmi. Pe viúda noĩri haʼeño, síno oho hendive heta hénte upe siudapegua. Jesús ojoko pe hénte atýpe ha ojapo álgo ijojahaʼỹva pe sy oñembyasyetéva rehehápe: Omoingove jey chupe imemby. Umi lívro de Mateo, Marcos, Lucas ha Juánpe jatopa mbohapy rresurreksión Jesús ojapo vaʼekue, ha kóva haʼe pe primero umíva apytégui.

Jasegíkena Jesús ehémplo ha jahechauka jaiporiahuverekoha umi ihénte manóvape (Ehecha párrafo 14 al 16)

14. Emombeʼu unos kuánto detálle ikatúva jatopa pe rreláto oĩva Lucas kapítulo 7-pe. (Ehecha pe taʼanga).

14 Jahechamína unos kuánto detálle jatopáva pe rreláto oĩvape Lucas kapítulo 7-pe. ¿Ehechakuaápa mbaʼe raẽpa oiko kuri? Primero Jesús ‘ohecha pe kuñakaraípe’ ha upéi “oiporiahuverekoiterei chupe” (versíkulo 13). Oime vaʼerã ohecha raʼe pe kuñakaraípe hasẽ ohóvo hína imemby retekue renonderã. Jesúspe oiméne hasy asyete raʼe ohechávo upéva, péro haʼe ndahaʼéi ohechaukánteva ombyasyha pe kuñakaraípe, síno avei ohechauka umi mbaʼe ojapóva rupive oiporiahuverekoha chupe. Oime vaʼerã Jesús mborayhúpe oñeʼẽ pe kuñakaraípe ha heʼi chupe: “Anivéna nerasẽ”. Péro Jesús ndahaʼéi oñeʼẽnteva chupe, síno ojapo avei álgo oipytyvõ hag̃ua chupe. Omoingove jey pe imembýpe ha “ontrega isýpe” (versíkulo 14 ha 15).

15. ¿Mbaʼépa ñaaprende pe milágro Jesús ojapo vaʼekuégui?

15 ¿Mbaʼépa ñaaprende ko milágro Jesús ojapo vaʼekuégui? Ñande avei ikatuha jahechauka ñambyasyha umi ihénte manóvape. Ñande ningo ndaikatúi añetehápe ñamoingove jey umi omano vaʼekuépe, Jesús ojapo haguéicha pe viúda membýre. Péro si ikatu jahechauka japoroporiahuverekoha umi ihénte manóvape. Upearã ñepyrũrã tekotevẽ ñanembaʼerechakuaa ikatu hag̃uáicha jaʼe ha jajapo umi mbaʼe ikatu vaʼerã okonsola ha oipytyvõ umi ohasa asývape hína (Prov. 17:17; 2 Cor. 1:3, 4; 1 Ped. 3:8). d Jaʼe ha jajapóramo álgo ohechaukáva jahayhuha umi oñembyasývape, upéva tuichaiterei ikatu okonsola ha oipytyvõ chupekuéra.

16. Asegún pe taʼanga, ¿mbaʼépa reaprende pe experiénsia oñemombeʼúvagui?

16 Ñapensamína peteĩ mbaʼe oiko vaʼekuére peteĩ rreunionhápe. Ojepurahéi aja peteĩ kántiko oñeʼẽva pe rresurreksiónre, peteĩ ermána ohecha ótra ermána oĩva ag̃ui chugui hasẽha hína. Haʼe hasẽ hína pórke omano ramoite chugui imembykuñaʼi, ha pe ermána oikuaa kuri la ohasáva pe mitãkuñaʼi sy. Upévare pyaʼe porã oho ijykére, oañuã chupe ha opuraheipa hendive pe kántiko. Pe ermána omano vaʼekue chugui imembykuñaʼi omombeʼu upe moméntope oñandu hague ohayhuha ipyʼaite guive ermanokuérape ha ovyʼaiterei oho haguére rreunionhápe. Haʼe heʼi: “Aikuaa voi kuri Salón del Réinope arresivitaha pe ajúda aikotevẽ vaʼekue”. Ikatu ñaime segúro Jehová ohecha ha ovaloraitereiha umi mbaʼe jajapóva michĩramo jepe jaiporiahuvereko hag̃ua umi ihénte manóvape ha “oñeñandúvape yvýre” (Sal. 34:18).

ÑAMOMBARETÉTA ÑANDE JEROVIA JASTUDIAVÉRAMO

17. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko artíkulope?

17 Jastudiáramo umi milágro Jesús ojapo vaʼekue omombaretetereíta ñande jerovia. Koʼã rreláto jatopáva pe lívro de Mateo, Marcos, Lucas ha Juánpe ohechauka porãiterei ñandéve Jehová ha Jesús ñanderayhuetereiha. Avei ñaaprende Jesús orekoha podér ikatu hag̃uáicha osolusiona opaichagua provléma orekóva yvyporakuéra. Ha ikatuha avei jajerovia koʼẽrõitéma umi mbaʼe oñepromete vaʼekue oñekumplipaitetaha Ñandejára Rréinope. Avei ñanepytyvõ jajepyʼamongeta hag̃ua mbaʼéichapa ikatu jasegi Jesús ehémplo jareko hag̃ua umi kualida haʼe oreko vaʼekue. ¿Mbaʼérepa neremoĩri pe méta ikatu hag̃uáicha restudia umi ótro milágro Jesús ojapo vaʼekue tahaʼe pende estúdio de famíliape térã restudia jave neaño? Epensa mbaʼépa ikatu reaprende chugui ha emombeʼu umi mbaʼe reaprendéva ótrope. Eñeimahinamíntena mbaʼeichaitépa emokyreʼỹta nde rapichakuérape eñemongetáramo hendivekuéra upévare (Rom. 1:11, 12).

18. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

18 Jesús omohuʼãvo ohóvo ipredikasión ko yvy ape ári, ojapo vaʼekue pe tercer ha última rresurreksión. Péro kóva idiferénte vaʼekue umi ótrogui. Upérõ haʼe orresusita kuri peteĩ iñamigoitépe ha idiferentete vaʼekue la situasión. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende ko milágrogui, ha mbaʼépa ikatu jajapo ñaime hag̃ua segúro oikotaha pe rresurreksión? Upéva jahecháta pe artíkulo oúvape.

PURAHÉI 20 Remeʼẽ nde Raʼy rehayhuetéva

a Jesús ningo okalma vaʼekue peteĩ torménta, omonguera umi hasývape ha omoingove umi omanóvape. ¡Ajépa ñaneemosionaite jaleévo koʼã milágro jatopáva la Bíbliape! Péro koʼã rreláto ndahaʼéi istória reínte, síno oĩ upépe ñanemboʼe hag̃ua heta mbaʼe. Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende Jehová ha Jesúsgui ñamombarete hag̃ua ñande jerovia. Avei jahecháta mbaʼe kualidápa iporã ñañehaʼã jareko.

b Peteĩ expérto heʼi: “Pe lugár Jesús oiko haguépe ningo umi héntepe g̃uarã álgo sagrádo vaʼekue la imbaʼeporã umi invitadokuérandi. Ndahaʼéi oñemeʼẽnte vaʼerã chupekuéra umi mbaʼe oikotevẽvante, síno oñemeʼẽ rasapa vaʼerã chupekuéra. Ha koʼýte péva ojehechauka vaʼerã peteĩ kasamientohápe”.

c Umi lívro de Mateo, Marcos, Lucas ha Juánpe jatopa Jesús ojapo hague mas de 30 milágro. Péro sapyʼánte Jesús ojapo vaʼekue heta milágro de una ves. Por ehémplo, peteĩ jey ‘entéro oikóva peteĩ siudápe’ oho Jesús rendápe ha upérõ haʼe “omonguera heta héntepe” (Mar. 1:32-34).

d Eikuaave hag̃ua mbaʼéichapa ikatu ekonsola umi ihénte manóvape, ehecha pe artíkulo hérava “Jesús supo consolar a sus amigos”, osẽ vaʼekue La Atalaya 1 de noviembre de 2010-pe.

e JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Mombyrymi guive Jesús omaʼẽ hína umi omenda ramóva ha umi invitádore hoʼu aja pe víno iporãva.