Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

“Peipeʼaite vaʼerã pende reko tuja”

“Peipeʼaite vaʼerã pende reko tuja”

“Peipeʼaite vaʼerã pende reko tuja ha umi mbaʼe pejapo vaʼekue yma” (COL. 3:9).

PURAHÉI: 83, 129

1, 2. ¿Mbaʼépa opensa heta hénte Testigokuérare?

HETA persóna ohechakuaa ñande testígo de Jehová ñanediferenteha. Por ehémplo peteĩ eskritór hérava Anton Gill oñeʼẽ ilívrope umi mbaʼe ohasa vaʼekuére Testigokuéra umi nazi poguýpe. Haʼe omombeʼu umi nazi ndochaʼeieterei hague umi Testígore, ha áño 1939-pe oĩ hague 6.000 Testígorupi umi kámpo de konsentrasiónpe. Upépe ohasa asyeterei hikuái, péro lomímonte iñunído, ifiél Ñandejárape, itrankílo ojejopýramo jepe chupekuéra ha ikatu ojejerovia hesekuéra.

2 Ndaʼareguasúi heta persóna oikóva Sudáfricape ohecha mbaʼéichapa idiferénte umi testígo de Jehová. Peteĩ tiémpore upe tetãme umi autorida nopermitíri vaʼekue oñembyaty oñondive Testigokuéra ipire kolór idiferénteva ojuehegui. Péro pe domingo 18 de diciembre de 2011, mas de 78.000 Testígo de diferénte rrása oikóva Sudáfricape ha avei oúva umi ótro tetã hiʼag̃uívagui, oñembyaty peteĩ asamblearã. Pe aty guasu ojejapo pe estádio tuichavévape oĩva Johannesbúrgope. Peteĩ enkargádo pe estadiopegua heʼi: “Primera ves ahecha peichaite peve ojeporta porãha peteĩ hénte aty. Enterovénte peñemonde porãiterei, ha potĩ asy peheja pe lugár. Péro la chesorprendevéva ningo ahecha pende apytépe ndaiporiha omboykéva hapichápe hũ térã morotĩ haguére”.

3. ¿Mbaʼérepa ñane organisasión idiferentete umi ótrogui?

3 Jahechaháicha umi persóna ndahaʼéiva Testígo jepe ohechakuaa Jehová organisasión idiferenteha (1 Ped. 5:9). ¿Mbaʼérepa ñane organisasión idiferentete umi ótrogui? Pórke la Biblia ha Ñandejára espíritu ñanepytyvõ ñamboykete hag̃ua umi mbaʼe Jehovápe ndogustáiva. Káda uno ñañehaʼã ikatu hag̃uáicha jaipeʼaite ñande “reko tuja” ha ñañemonde pe “teko pyahúgui” (Col. 3:9, 10).

4. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope, ha mbaʼérepa?

4 Tekotevẽ ningo ñamboykete ñande “reko tuja”, térã umi mbaʼe vai jajapo vaʼekue jaikuaa mboyve Jehovápe. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéichapa ikatu jajapo upéva ha mbaʼérepa iñimportantete. Avei jahecháta oimeraẽva ikatuha okambia, hembiapo vaietereíramo jepe. Ha jahecháta mbaʼépa ikatu jajapo anivéma hag̃ua jaʼa jey umi mbaʼe jahejáma vaʼekuépe, jepe jaservíma heta áñore Jehovápe. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñahesaʼỹijo koʼã mbaʼe? Pórke ñambyasýramo jepe, heta oĩ ohejáva Jehovápe oñepyrũgui opensa ha ojapo jey umi mbaʼe vai ohejáma vaʼekue. Enterovéva ningo tekotevẽterei jasegi ko konsého: “Pe opensáva ojepytaso mbareteha, toñatendéke ani hoʼa” (1 Cor. 10:12).

ÑAMBOYKETE UMI DESÉO VAI

5. a) Eexplika peteĩ ehémplo rupive mbaʼérepa tekotevẽ pyaʼe ñamboyke umi mbaʼe Jehovápe ombojeguarúva. (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼérehepa oñeʼẽ Colosenses 3:5-9?

5 ¿Mbaʼépa jajapóta ñande ao ikyʼa ha inéramo? Katuete ningo jaipeʼáta pyaʼe porã. Upéicha avei, jahechakuaárõ jajapoha umi mbaʼe Jehovápe ombojeguarúva, tekotevẽ pyaʼe ñakambia. Pablo heʼi vaʼekue entéro kristiánope: “Peẽ pehejaite vaʼerã opa koʼã mbaʼe”. Jahechamína mokõi mbaʼe haʼe omensiona vaʼekue: pe tekovai ha tekokyʼa (elee Colosenses 3:5-9).

6, 7. a) ¿Mbaʼépa heʼi Pablo jajapo vaʼerãha ñamboykete hag̃ua umi deséo vai? b) ¿Mbaʼéichapa oiko vaʼekue Sakura, ha mbaʼépa oipytyvõ chupe okambia hag̃ua?

6 Tekovai. La Bíbliape ojepuru jave ko palávra oñeʼẽ hína oimehaichagua rrelasión sexuál orekóvare mokõi persóna nomendáiva ojuehe, térã umi orekóva rrelasión hapicha kuimbaʼéndi térã hapicha kuñándi. Pablo heʼi vaʼekue umi kristiánope: “Pejukáke pende rete rembipota vai, ani penderekovai”. Upéva heʼise ñandedesidído vaʼerãha ha ñamboykete umi deséo vai. Sapyʼánte ijetuʼúta ñandéve jajapo hag̃ua upéva, péro ikatu hína ñandepuʼaka hese.

7 Jahechamína peteĩ ermána Japongua ehémplo, hérava Sakura. * Haʼe okakuaávo ohóvo pyʼỹinte oñeñandu haʼeño ha ndovyʼái. Upévare, omboty rire 15 áño oñepyrũ oreko rrelasión sexuál diferénte persónandi. Upevakuére tres vése oityka imemby. Sakura heʼi: “Ñepyrũrã arekórõ guare rrelasión sexuál añeñandu porã, pórke apensa oĩha cherayhúva ha oikotevẽva cherehe. Péro kon el tiémpo añeñandu vaive jey yma guarégui”. Sakura osegi upéicha oreko peve 23 áño. Upéi ostudia la Biblia Testigokuérandi ha ogustaiterei chupe la oaprendéva. Upémarõ ou okambia ha Jehová oipytyvõ chupe anive hag̃ua otĩ ni ojekulpa umi mbaʼe ojapo vaʼekuére. Koʼág̃a oservi kómo prekursóra rregulár ha noñeñanduvéima haʼeño. Sakura heʼi: “Avyʼaiterei pórke káda día añandu mbaʼéichapa Jehová cherayhu”.

ÑAMBOYKÉKENA UMI MBAʼE KYʼA

8. ¿Mbaʼe jajapórõpa ñandekyʼáta hína Ñandejára renondépe?

8 Tekokyʼa. La Biblia oipuru jave ko palávra noñeʼẽi pe tekovaírente. Ikatu avei ojerreferi peteĩ persóna opitávare térã omombeʼúvare chíste tieʼỹ (2 Cor. 7:1; Efes. 5:3, 4). Jaʼekuaa avei peteĩ persóna hekokyʼaha hembiapo vaíramo ñemiháme, por ehémplo oleéramo lívro tieʼỹ térã ohecháramo pornografía. Peteĩ persóna ojepokuaáramo ojapo koʼã mbaʼe, ikatu oñepyrũ ojejavyky ha péicha hekokyʼáma (Col. 3:5). *

9. ¿Mbaʼépa ikatu oiko tódo el tiémpo jarekóramo ñaneakãme pe deséo vai?

9 Umi persóna ojepokuaáva ohecha pornografía, tódo el tiémpoma oreko pe deséo vai iñakãme ha oñenvisia pe séxore. Umi expérto heʼi koʼãichagua persóna ojoguaitereiha umi oñenvisiávape vevída térã drógare. Jahechaháicha, umi ojepokuaáva ohecha pornografía tuicha ojeperhudika ijupe voi. Heta hénte orekóva ko vísio opyta otĩeterei, norrendivéi itraváhope, iprovléma hogapýpe, ojedivorsia ha oĩ voi katu ojesuisidáva. Peteĩ kuimbaʼe oskrivi kuri mbaʼéichapa oñeñandu 1 áño oheja rire pe pornografía. Haʼe heʼi: “Hasypeve añeñandu porã jey”.

10. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Ribéirope ohejaite hag̃ua pe vísio vai oreko vaʼekue?

10 Heta oĩ oñehaʼãmbaitéva anivéma hag̃ua ohecha pornografía. Péro, ¿ikatúpa oheja hikuái ko vísio vaiete? Jahechamína peteĩ ehémplo ohechaukáva ikatuha jajapo upéva. Peteĩ karai Brasilgua hérava Ribeiro oho vaʼekue hógagui imitãrusúpe. Haʼe oñepyrũ ombaʼapo peteĩ lugár ojerresiklahápe kuatia. Upépe ohechámi vaʼekue umi rrevísta tieʼỹ. Ribeiro omombeʼu: “Mbeguekatúpe ndachepuʼakavéima ko vísiore ha ahaʼarõntema che paréha osẽ ógagui ikatu hag̃uáicha ahecha umi vidéo pornográfiko”. Peteĩ díape Ribeiro ombaʼapo aja, ohecha unos kuánto lívro ojerresiklátava apytépe peteĩ hérava Mbaʼépa ñanepytyvõta javyʼa hag̃ua ñane família ndive. Upémarõ ojagarra ha olee. Umi mbaʼe oaprendéva omomýi chupe ostudia hag̃ua la Biblia Testigokuérandi. Upéi, heta tiémpo rire oheja pe vísio vai. ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe? Haʼe omombeʼu: “Añemboʼe, astudia la Biblia ha ajepyʼamongeta umi mbaʼe aaprendévare. Koʼã mbaʼe chepytyvõ aikuaave hag̃ua Jehovápe. Upéi aju ahayhueterei chupe, ha pe mborayhu imbareteve umi deséo vai areko vaʼekuégui”. Ribeiro ohejaite “heko tuja”, térã umi mbaʼe vai ojapo vaʼekue. La Biblia ha pe espíritu sánto oipytyvõ chupe okambiaite hag̃ua, upéicha rupi upéi ojevautisa ha koʼág̃a oservi kómo ansiáno.

11. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua jahecha pornografía?

11 Jahechaháicha, Ribeiro ndahaʼéi ostudiánteva la Biblia, síno ojepyʼamongeta umi mbaʼe oleévare, ha oheja opoko ikorasõre. Avei oñemboʼe ha ojerure Jehovápe oipytyvõmi hag̃ua chupe. Upéicha rupi, Ribeiro ou ohayhueterei Jehovápe ha pe mborayhu oipytyvõ chupe ipuʼaka hag̃ua pe vísio vaíre. Ñande avei jahayhu vaʼerã Jehovápe ñande pyʼaite guive ha ñanembojeguaru vaʼerã umi mbaʼe vai, péicha arakaʼeve ndajahechamoʼãi pe pornografía (elee Salmo 97:10).

ÑAMBOYKE PE POCHY VAI, ÑEʼẼ ARHÉL HA JAPU

12. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Stéphenpe anivéma hag̃ua ipochy reipa ha iñeʼẽ arhél?

12 Heta persóna pyaʼeterei ipochy ha heʼi hapichápe umi mbaʼe vai oporofendéva. Jaikuaaháicha, peichagua tapicha ombosufri hogayguakuérape. Jahechamína Stephen rembiasakue. Haʼe ningo peteĩ túa Australiagua ha pyʼỹinte iñeʼẽ kyʼa ha ipochy oimeraẽ mbaʼére. Stephen omombeʼu: “Che ha che rembireko rojesepara 3 vése, ha roĩma kuri rojedivorsia hag̃uáicha”. Upéi Stephen ostudia la Biblia Testigokuérandi ha oñehaʼãmbaite ojapo la oaprendéva. Haʼe oikuaa mboyve Jehovápe ipochy reipa vaʼekue ha okapu oimeraẽ mbaʼére. Péro osegi rire umi konsého omeʼẽva la Biblia, tuicha omehora isituasión hogapýpe. Stephen heʼi: “Ógape koʼág̃a entéronte rovyʼa, ha Jehová chepytyvõ rupi aiko trankílo ha chepyʼaguapy”. Ko ermáno oservi koʼág̃a kómo siérvo ministeriál ha hembireko katu heta áñorema oservi kómo prekursóra rregulár. Umi ansiáno Stephen kongregasionpegua heʼi hese: “Haʼe ningo itrankílo, iñumílde ha itravahadór”. Avei heʼi hikuái núnka ndohechaiha chupe ipochýrõ. Stephen orrekonose ndaikatumoʼãi hague okambia ijehegui reínte. Haʼe heʼi: “Ndahupytýi vaʼerãmoʼã heta vendisión, ndahejái rire Jehová chepytyvõ amboykete hag̃ua umi mbaʼe vai ajapo vaʼekue yma”.

13. a) ¿Mbaʼérepa ndovaléi ñandepochy? b) ¿Mbaʼépa heʼi ñandéve la Biblia jajapo vaʼerãha?

13 La Biblia heʼi ndovaleiha ñandepochy vai, japorojaʼo ni jasapukái avavépe (Efes. 4:31). Pyʼỹinte koʼã mbaʼe opa ñorairõme. Ikatu ningo heta persóna opensa oikónte vaʼerãha voi umíva, péro añetehápe omotĩ ñande Apoharépe. Upévare heta kristiáno omboykete koʼãichagua kondúkta ha oñemonde pe teko pyahúgui (elee Salmo 37:8-11).

14. ¿Ikatúpa okambia peteĩ persóna ivioléntova?

14 Peteĩ ermáno hérava Hans oservi kómo ansiáno peteĩ kongregasiónpe oĩva Áustriape. Pe koordinadór ikongregasiongua heʼi hese: “Ndaiporiguasúi ermáno haʼéicha ipyʼaguapýva”. Hans ndaupéichai vaʼekue ymave. Haʼe imitãrusúpe omokõiterei vaʼekue ha iviolénto. Peteĩ vuéltape okaʼu guasuetérõ guare, ou ipochyeterei ha ojuka ichíkape. Upévare ojegueraha chupe kárselpe ha oñekondena oĩ hag̃ua upépe 20 áño. Oĩramo jepe kárselpe haʼe nokambiái. Tiémpo rire isy ojerure peteĩ ansiánope ovisita hag̃ua chupe, ha Hans oñepyrũ ostudia la Biblia. Haʼe heʼi: “Ijetuʼu kuri chéve aheja hag̃ua la che lája, péro mokõi téxto bíblico chemokyreʼỹeterei. Peteĩva hína Isaías 55:7, heʼíva: ‘Pe iñañáva toheja hembiapo vai’. Ha pe ótro katu 1 Corintios 6:11. Upépe heʼi mbaʼéichapa umi hembiapo vaivéva jepe ou okambia ha oservi Ñandejárape. Heta áñore Jehová ipasiénsia cherehe ha chepytyvõ ijespíritu rupive añemonde hag̃ua pe teko pyahúgui”. Hans ojevautisa oĩ aja kárselpe, ha ojepoi chugui ohasa rire 17 áño imédio. Haʼe heʼi: “Ndaikuaái ningo ni mbaʼéichapa aagradesepáta Jehovápe cheporiahuvereko ha cheperdona haguére”.

15. ¿Mbaʼépa heta hénte ojepokuaa ojapo, péro mbaʼépa heʼi la Biblia upévare?

15 Peteĩ persóna ijapúva ohechauka avei ndohejaitiha “heko tuja”. Por ehémplo, heta hénte ijapu ani hag̃ua opaga impuésto térã pono orrekonose ofalla hague. Péro Jehová ndaupeichaiete. La Biblia heʼi hese: “Nde siémpre ere la verda” (Sal. 31:5, TNM). Upévare omanda kristianokuérape siémpre heʼi hag̃ua la verda ha ani hag̃ua oñombotavy (Efes. 4:25; Col. 3:9). Jahechaháicha, ndovaléi ñandejapu, sapyʼánte ñañemotĩtaramo jepe jaʼe haguére la verda, térã nokonveníriramo jepe ñandéve (Prov. 6:16-19).

¿MBAʼÉPA OIPYTYVÕ CHUPEKUÉRA OKAMBIA HAG̃UA?

16. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jaheja hag̃ua ñande “reko tuja”?

16 Ndaikatumoʼãi ningo jaheja ñande “reko tuja” ñandejehegui reínte. Sakura, Ribeiro, Stephen ha Hans heta ogerrea kuri okambia hag̃ua. ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupekuéra? Ñandejára Ñeʼẽ ha ijespíritu sánto (Luc. 11:13; Heb. 4:12). Ñande avei ikatu ñandepuʼaka umi mbaʼe vaíre. Péro upearã tekotevẽ jalee la Biblia káda día, jajepyʼamongeta hese ha jajerure meme Jehovápe tañanemoarandu ha tañanemombarete jajapo hag̃ua umi mbaʼe ñaaprendéva Iñeʼẽgui (Jos. 1:8; Sal. 119:97; 1 Tes. 5:17). Ñandejára ñanepytyvõta avei Iñeʼẽ ha ijespíritu rupive, jajeprepara porãramo rreunionrã ha ñañehaʼã ndajafaltái (Heb. 10:24, 25). Iñimportanteterei ningo jaaprovechapaite entéro mbaʼe Jehová organisasión omeʼẽva, por ehémplo umi rrevísta, JW Broadcasting, JW Library ha pe sítio jw.org (Luc. 12:42).

¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jaheja hag̃ua ñande “reko tuja”? (Ehecha párrafo 16)

17. ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

17 Ko artíkulope jahecha heta mbaʼe vai kristianokuéra omboykete vaʼerã. Péro, ¿oĩpa ambue mbaʼe tekotevẽva jajapo ikatu hag̃uáicha Ñandejára ñandeguerohory? Tekotevẽ avei ñañemonde pe “teko pyahúgui” ha siémpre ñañehaʼã jahechauka upéva opa mbaʼe jajapóvape. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼépa ñanepytyvõta upearã.