Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Ajedesidi nachekangymoʼãiha

Ajedesidi nachekangymoʼãiha

HETA mitãrusu ha mitãkuña oservíva Betélpe cherenói “papa”, “pápi” térã “tio”. Che ningo arekóma 89 áño ha avyʼa péicha cherenói haguére hikuái. Añandúvo mbaʼéichapa umi ermáno cherayhu, haʼete péicha Jehová orrekompensáva chéve aservi haguére chupe de tiémpo kompléto 72 áñorema. Ahasa rupi heta mbaʼéma Jehová servísiope, ikatu haʼe che pyʼaite guive koʼã ermáno imitãvape: “Penembaretérõ ha napenekangýiramo, Jehová penevendesíta pene rembiapokuére” (2 Crón. 15:7).

CHE TUAKUÉRA HA UMI CHE ERMÁNO

Che túa umía osẽ vaʼekue Ucrániagui ha ova Canadápe. Haʼekuéra oho oiko Róssburnpe, provínsia de Manitóbape. Che sy oreko kuri 16 mitã, 8 kuimbaʼe ha 8 kuña, ore apytépe ndaipóri mellíso ha che haʼe vaʼekue imemby catorceha. Che túa omombaʼeterei la Biblia ha oleémi oréve káda domingo pyhareve, péro chupe g̃uarã umi líder rrelihióso oĩ ombyaty hag̃uánte pláta. Pyʼỹinte haʼe heʼi: “¿Máva piko opaga Jesúspe opredika ha oporomboʼe haguére?”.

Che ermanokuéra apytépe, 8 oasepta pe añetegua, 4 kuimbaʼe ha 4 kuña. Che reindy Rose oservi de prekursóra omano meve. Haʼe omanombotaite peve omokyreʼỹ enterovépe ojapo hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva. Ha heʼími vaʼekue chupekuéra: “Pohechase jey ningo ág̃a pe múndo pyahúpe”. Che ermáno majór Ted ñepyrũrã opredika vaʼekue oexistiha peteĩ infiérno. Káda domingo haʼe opredika por rrádio, ha manterei heʼi umi héntepe umi pekadór okaitaha opa árare pe infiérnope. Péro tiémpo rire, oiko chugui peteĩ fiél siérvo de Jehová, oservíva chupe kyreʼỹme.

AÑEPYRŨ ASERVI DE TIÉMPO KOMPLÉTO

Peteĩ vuéltape, ag̃uahẽ rire eskuélagui junio de 1944-pe, ahecha mesa ári peteĩ folléto hérava La regeneración venidera del mundo. * Añepyrũ alee pe primera páhina, ha aha rei hese atermina peve. Aleepa rire pe folléto apensa: “Aservise Jehovápe ojapo haguéicha Jesús”.

¿Mbaʼéicha rupípa pe folléto oĩ ore mesa ári? Che ermáno majór Steve heʼi mokõi kuimbaʼe ovendéva lívro ha folléto ou hague ógape. Haʼe heʼi: “Ajogua chuguikuéra peteĩ, pórke 5 centávonte ovale”. Umi kuimbaʼe ou jey pe ótro domingo. Haʼekuéra heʼi oréve haʼeha testígo de Jehová ha oipuruha la Biblia orresponde hag̃ua umi hénte oikuaaséva. Chéve chegusta la ahendúva pórke ore tuakuéra oremboʼe vaʼekue rorrespeta vaʼerãha Ñandejára Ñeʼẽ. Umi kuimbaʼe heʼi avei oréve umi Testígo orekotaha peteĩ asambléa Wínnipegpe, pe siuda oikohápe che reindy Elsie. Upémarõ adesidi aha upe asambléape.

Aha che visikléta ári 320 kilómetrore Winnipeg peve, péro ag̃uahẽ mboyve upépe apyta pe puévlo héravape Kelwood oikohápe umi mokõi Testígo oho vaʼekue che rógape. Aĩ aja upépe, aha rreunionhápe ha aikuaa mbaʼépa peteĩ kongregasión. Antende avei entéro kuimbaʼe, kuña ha mitã opredika vaʼerãha de kása en kása Jesús ojapo haguéicha.

Wínnipegpe rojotopa che ermáno majór Jack ndive, haʼe ou Ontáriogui oasisti hag̃ua pe asambléape. Pe primer día de asambléa, peteĩ ermáno oanunsia oikotaha vautísmo. Jack ha che rodesidi rojevautisataha ha avei romoñepyrũtaha ore prekursorádo ikatúrentema voi rojevautisa rire. Jack oñepyrũ oservi de tiémpo kompléto pe asambléa riremíntema. Che katu upérõ areko 16 áño, ha aháiti vaʼerã koléhiope, péro pe sigiénte áñope ajagarra che prekursorádo rregulár.

AAPRENDE HETA MBAʼE

Añepyrũ aservi de prekursór Souríspe oĩva provínsia de Manitóbape, ha chemoirũ Stan Nicolson. Pyaʼe voi apilla pe prekursorádo sapyʼánte ikatuha ijetuʼu. Kon el tiémpo opáma ohóvo la ore pláta péro lomímonte rosegi ropredika. Peteĩ vuéltape ropredika rire un diaite, roho ore rógape. Oreñembyahyieterei ningo, péro ndororekói ni un guarani. Rog̃uahẽvo roñesorprende rohechávo oĩha ore rokẽme peteĩ volsón kakuaa orekóva tembiʼu. Estedía peve ndoroikuaái mávapa oheja oréve upéva. Upe pyharépe rosena kuri rréicha. ¡Ajépa tuichaite vendisión rorresivi ndorohejái haguére mbaʼeve oremokangy! Upe méspe mas ke núnka ajupimi de péso.

Unos kuánto mése upe rire, roñeasigna siuda de Gilbert Pláinspe. Upe lugár opyta nórte gotyo, 240 kilómetrorupi Sourísgui. Upe tiémpope, káda kongregasión oreko vaʼekue peteĩ kartél platafórmape, ohechaukáva la ojejapóva predikasiónpe káda mes. Peteĩ méspe menomie ojepredika kuri, upévare ajapo peteĩ diskúrso amomanduʼa hag̃ua umi ermánope tekotevẽha oñehaʼã hikuái opredikave. Opa rire pe rreunión, peteĩ prekursóra ijedáva ha iména ndahaʼéiva Testígo, hesay hóvare ou heʼi chéve: “Añehaʼãmbaiténgo, péro ndaikatúinte ningo ajapove”. Ahendúvo upéva chehaitéma cherasẽ, ha ajerure pe ermánape chediskulpa hag̃ua.

Chéngo upérõ chemitã gueteri, ha ñanemitã jave ningo ñanekyreʼỹeterei, péro ndahasyiete avei jajavy hag̃ua. Upéva oikóramo, katuete ñañeñandu vaíta oiko haguéicha cherehe. Péro aheja rangue umi che fálla chemokangy, añehaʼã aaprende umívagui aservi porãve hag̃ua Jehovápe. Añetehápe jasegíramo ñandefiél, jahupyty heta mbaʼe porã.

PE VATÁLLA OIKÓVA QUEBÉCPE

Amombaʼeterei pe priviléhio areko vaʼekue aasisti haguére Eskuéla de Galaádpe, pe kláse número 14-pe. Ajegradua pe eskuélagui febrero de 1950-pe, arekórõ guare 21 áñonte. Upe klásepe roime kuri 103 estudiánte, ha 25 rupi roñeasigna roho hag̃ua pe provínsia de Quebécpe, oĩva Canadápe, oñeñeʼẽhápe francés. Pe lugárpe ojepersegieterei vaʼekue ermanokuérape. Che añeasigna Val-dʼÓrpe, peteĩ puévlo oĩháme mína de óro. Peteĩ díape, unos kuánto ermáno ropredika peteĩ puévlope hérava Val-Senneville hiʼag̃uíva roikohágui. Upépe, pe paʼi oreamenasa orembyepotitaha ndorohóiramo pe lugárgui. Upévare ademanda pe paʼípe ha oñemulta chupe. *

Kóa ha ambue mbaʼe oiko vaʼekuépe Quebécpe oñehenói “Pe vatálla oikóva Quebécpe”. Pe provínsia de Quebec ningo oĩ vaʼekue pe iglésia katólika romana poguýpe mas de 300 áñore. Upévare umi paʼi ha umi polítiko omoirũva chupekuéra opersegi meme vaʼekue umi testígo de Jehovápe. Ijetuʼu vaʼekue upe tiémpope, hiʼarive orembovy, péro ndorohejái umía oremokangy. Heta persóna ipyʼaporãva oikóva Quebécpe oasepta pe añetegua. Amombaʼeterei ikatu haguére astudia la Biblia heta persónandi oñemoag̃uiséva Jehováre. Por ehémplo, astudia vaʼekue peteĩ famíliandi oĩva éntre 10. Enterovete oñepyrũ oservi Jehovápe. Pe ehémplo porã omoĩva hikuái oservívo Jehovápe pyʼaguasúpe, omokyreʼỹ hetápe osẽ hag̃ua avei pe iglésia katólika poguýgui. Ore katu rosegi ropredika ha amo ipahápe rogana upe vatálla.

ROHEKOMBOʼE ERMANOKUÉRAPE IÑEʼẼTÉPE

Áño 1956-pe añeasigna aha hag̃ua Haitípe. La majoría umi misionéro oñeasigna ramóvape upépe ijetuʼu vaʼekue oaprende hag̃ua francés, upéicharõ jepe umi hénte ohendu porã chupekuéra. Peteĩ misionéro hérava Stanley Boggus heʼi: “Roguerohoryeterei mbaʼéichapa entéro umi hénte orepytyvõ ikatu hag̃uáicha roñeʼẽ chupekuéra iñeʼẽtépe”. Chéve katu ifasilve kuri pórke Quebécpe aaprende vaʼekue francés. Péro pyaʼe ropilla la majoría umi ermáno oñeʼẽha criollo haitiánope añoite. Upévare rohechakuaa rojapo porãsérõ la ore traváho tekotevẽtaha kuri roaprende pe idióma lokál. Upéicha rojapo, ha heta mbaʼe porã rohupyty roñehaʼã haguére roñeʼẽ iñidiomapekuéra.

Pe Kuérpo Governánte oaprova rotradusi hag̃ua pe Nemañaha ha hetave puvlikasión criollo haitiánope ikatu hag̃uáicha oñepytyvõ porãve umi ermánope. Upe rire, pyaʼe voi opárupi hetave hénte oho rreunionhápe. Áño 1950-pe roĩ vaʼekue 99 puvlikadór Haitípe, péro 1960-pe g̃uarã upe kantida oaumenta ha ohupyty mas de 800 puvlikadór. Upe tiémporupi, aha aservi Betélpe. Upéi, 1961-pe añeasigna kómo instruktór pe Eskuéla del Ministério del Rréinope, ha upéva chembovyʼaiterei. Ko eskuéla oipytyvõ 40 ansiáno ha prekursór espesiálpe ikatupyryve hag̃ua. Upéi oiko peteĩ asambléa enero de 1962-pe, upérõ romokyreʼỹ umi ermáno okumplívape umi rrekisíto, ojapove hag̃ua Jehová servísiope. Upéicha rupi, unos kuánto ermánope oñenombra kómo prekursór espesiál. Upéva oiko kuri hiʼoraitépe, pórke upe riremíntema umi ndoipotáiva ojepredika oñepyrũ oñeopone Testigokuérare.

Pe asambléa rire, el 23 de enero de 1962, che ha peteĩ misionéro hérava Andrew DʼAmico rojegueraha préso roĩrõ guare sukursálpe. Upérõ, umi polisía oguerahapa avei umi rrevísta ¡Despertad! del 8 de enero de 1962 oĩva francéspe. Unos kuánto diário franséspe ojeʼe kuri Haitípe ojepraktikaha vudú, ha ko rrevístape oñemensiona upéva. Hetápe ndogustái la osẽva pe rrevístape ha heʼi hikuái ojeskrivi hague upe informasión pe sukursálpe. Unas kuánta semána rire, entéro misionéro roĩva upe tetãme roñemosẽ. * Péro umi ermáno lokál osegi omoakã porãiterei pe óvra oñembokatupyry rupi chupekuéra. Koʼág̃a avyʼa chemanduʼávo mbaʼéichapa umi ermáno ogueropuʼaka vaʼekue heta mbaʼe ijetuʼúva ha osegi oprogresa Jehová servísiope. Ko tiémpope g̃uarã, ojeguerekóma pe Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras idióma criollo haitiánope, upéva peteĩ mbaʼe rosoñánte vaʼekue ymave.

AMBAʼAPO KONSTRUKSIÓNPE REPÚBLICA CENTROAFRICÁNAPE

Aservi rire Haitípe, añeasigna aha hag̃ua de misionéro República Centroafricánape. Tiémpo rire, aservi avei upépe kómo superintendénte de sirkuíto ha upéi kómo superintendénte de sukursál.

Upe tiémpope, heta Salón del Reino ojejapo vaʼekue sensillomínte. Upérõ aju kuri aaprende ambyaty páha, pórke upévape oñembotécho umi Salón. Ohasávante pe lugár ambaʼapoha rupi ojesareko joa mbaʼéichapa agerrea ajapo hag̃ua ko traváho. Umi mbaʼe ajapóva omokyreʼỹ ermanokuérape oapojave hag̃ua oñemopuʼã ha oñemyatyrõ jave umi Salón. Umi líder rrelihióso katu oñembohory orerehe pórke ijiglesiakuéra oñembotécho chápape ha la ore Salón nahániri. Péro ndorohejái umía oremokangy, rosegi guei roipuru ore Salonkuéra itécho de páhava. Upe rire oiko peteĩ torménta guasu pe kapitál héravape Bangui, ha upéva ojurumbotyete umi opukaite vaʼekuépe orerehe. Pe yvytu atã oipeʼaite peteĩ iglésia técho ha oity pe kálle prinsipál mbytetépe. Péro la ore Salonkuéra téchope katu ndojehúi mbaʼevete. Upéi romopuʼã peteĩ sukursál ha peteĩ kása misionál 5 mése hustoitépe. Péicha oñepytyvõ porãve kuri pe tembiapo Rréino reheguápe. *

AMENDA PETEĨ ERMÁNA IKYREʼỸVARE JEHOVÁ SERVÍSIOPE

Romenda hague día

Áño 1976-pe, ojeproivi pe tembiapo Rréino rehegua ojapóva Testigokuéra República Centroafricánape, ha añeasigna aha hag̃ua Yaménape, haʼéva Chad kapitál. Ko tetã ningo oreko frontéra República Centroafricánandi. Yaménape ningo oiko peteĩ mbaʼe chembovyʼaitereíva. Upépe aikuaa Háppype, haʼéva peteĩ prekursóra espesiál kyreʼỹ oúva Camerúngui. Romenda el 1 de abril de 1978. Péro upe méspe avei oñepyrũ pe gérra sivíl, ha heta hénte ojapo haguéicha, ore avei roho sur gotyo upe tetãme. Upéi, opa rire pe ñorairõ roho jey ore rógape ha rotopa oipuru hague peteĩ grúpo armádo kómo kuartél. Avei ndorotopavéi ore puvlikasionkuéra, ha ndahaʼéi upévante, ojegueraha Happy vestído de nóvia ha ore rregalokuéra. Péro ndorohejái vaʼekue koʼã mbaʼe oremokangy. La iñimportantevéva ningo ore roĩ oñondive, ha rosegisetereíma rombaʼapo Jehovápe g̃uarã.

Dos áño rire, opa pe proskripsión República Centroafricánape. Upémarõ roho jey upe tetãme ha añepyrũ aservi kómo superintendénte de sirkuíto. Roiko peteĩ furgonétape ha roreko peteĩ tupa plegávle, peteĩ vidón de 200 lítro rorekohápe y, avei peteĩ eladéra ha kosína a gas. Nahaʼéi la ifasilpáva roviaha jave. Por ehémplo, peteĩ jey rojejoko 117 kontról polisiálpe.

Upe tetãme hakueterei jepi, heta vése pe temperatúra ohupyty 50 grádo voi. Oiko jave umi asambléa, sapyʼánte ijetuʼu vaʼekue oñekonsegi hag̃ua y vautismorã. Upévare umi ermáno ojoʼómi vaʼekue peteĩ lugár oĩ haguépe peteĩ rrío péro opyta vaʼekue iséko, ha michĩ mimi ombyaty ohóvo hikuái la y. Pe vautísmo heta vése ojejapo vaʼekue peteĩ varrílpe.

ROSERVI AMBUE TETÃRUPI ÁFRICAPE

Roñeasigna Nigériape 1980-pe. Upépe 2 áño imédiore roipytyvõ pe preparasión ojejapóvape oñemopuʼã hag̃ua peteĩ sukursál pyahu. Umi ermáno ojogua peteĩ edifísio de 2 píso ojepuru vaʼekue kómo depósito. Upéva oñedesarmáta kuri ha oñearma jeýta ojejapotahápe pe sukursál. Peteĩ pyharevépe, ajupi yvate pe edifísiope aipytyvõ hag̃ua la traváhope. Upéi, asaje potápe aguejy jey pe ajupi hague rupi. Péro umi ermáno odesarmáma kuri upe párte, upévare ndatopavéi apyrũ hag̃ua ha aha yvýpe. Che apensa añelastima vaieterei hague, upévare aha akonsulta ha ajapoka rradiografía. Upe rire pe doktór heʼi Háppype: “Ani ejepyʼapy, hajyguénteko la olastimáva péro maoméno una semánape ja oĩ porã jeýtama”.

Roviahárõ guare peteĩ “transpórte púvlikope” roho hag̃ua asambleahápe

Áño 1986-pe rova Costa de Marfílpe, upépe aservi kómo superintendénte de sirkuíto. Upérõ avisita avei heta kongregasión oĩva Burkina Fásope. Péro ni nañeimahinái vaʼekue ahataha avei aiko peteĩ tiémpore upe tetãme.

Roservi tiémpope sirkuítope, ore róga haʼe vaʼekue peteĩ furgonéta

Ahasa rire 47 áño Áfricape, roho Háppyndi Canadápe 2003-pe roservi hag̃ua Betélpe. Ore kuatiáre heʼi ore haʼeha Canadagua, péro roñandu ore haʼeha Africagua.

Ajapórõ guare peteĩ estúdio bíblico Burkina Fásope

Áño 2007-pe, arekópe 79 áño roho jey Áfricape. Roñeasigna Burkina Fásope, upépe aservi pe Komite de Paíspe. Tiémpo rire, upépe ojejapo peteĩ ofisína rremóta de traduksión, opyta vaʼekue pe sukursál de Benín kárgope. Ore katu agosto de 2013 guive roservi Betel de Benínpe.

Háppyndi, roservi tiémpope sukursál de Benínpe

Ndaikatuvéiramo jepe ajapo heta mbaʼe, koʼag̃aite peve avyʼaiterei apredika jave. Umi 3 áño ohasa vaʼekuépe chembopyʼarory ahechávo ojevautisa hague Gédéon ha Frégis. Koʼã ermáno ostudia kuri la Biblia chendive. Umi ansiáno ha che rembireko mborayhúpe chepytyvõ rupínte ikatu kuri ajapo koʼã mbaʼe. Gédéon ha Frégis kyreʼỹme osegi oservi Jehovápe.

Koʼág̃a roiko sukursál de Sudáfricape. Koʼápe umi ermáno oñangareko porãiterei che salúre. Sudáfrica haʼe pe tetã sieteha aservihápe Jehovápe Áfricape. Octubre de 2017-pe rorresivi peteĩ vendisión ijojahaʼỹva. Roñeinvita roasisti hag̃ua ojededikátarõ guare pe sentrál mundiál oĩva Wárwickpe, Nueva York. ¡Arakaʼeve ndaoreresaraimoʼãi upe díagui!

Pe Anuario 1994, páhina 255-pe heʼi: “Umi ermáno oaguantávape heta áñorema Jehová servísiope roʼe: ‘Peẽ penembarete ha napenekangýi vaʼerã, pórke peñevendesíta pene rembiapokuére’” (2 Crón. 15:7). Che ha Happy roime desidído rojapo pe téxto heʼíva ha rosegíta romokyreʼỹ ótrope ojapo hag̃ua avei upéva.

^ párr. 9 Ojapo vaʼekue testígo de Jehová 1944-pe. Ko lívro noñeimprimivéima.

^ párr. 18 Ehecha pe artíkulo hérava “Sacerdote de Quebec hallado culpable por ataque contra testigos de Jehová”, osẽ vaʼekue ¡Despertad! 8 de noviembre de 1953-pe, páhina 3 ha 4.

^ párr. 23 Ikatu elee la ohasa vaʼekue umi ermáno pe Anuario de los testigos de Jehová 1994-peguápe, páhina 148-150.

^ párr. 26 Ehecha pe artíkulo hérava “Edificando sobre cimientos sólidos”, osẽva ¡Despertad! 8 de agosto de 1966, páhina 27-pe.