Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Pasiénsia: jasegi ñaaguanta jaikuaágui mbaʼépa jahupytýta

Pasiénsia: jasegi ñaaguanta jaikuaágui mbaʼépa jahupytýta

JAIKO ningo “umi ára pahápe” ha opa mbaʼe ijetuʼuve ohóvo. Upéicha rupi, koʼytevéntema koʼã tiémpope tekotevẽ ñanepasiénsia (2 Tim. 3:1-5). Heta hénte naipasiensiaivéi, upéva rangue opensa ijehénte, noñehaʼãi oiko porã avavéndi ha ndojejokokuaái. Upévare iporã ñañeporandu: “¿Nachepasiénsiaipa avei umi hénte ko mundopeguáicha?¿Mbaʼépa heʼise ñanepasiensiaha? ¿Mbaʼépa ikatu ajapo akóinte chepasiénsia hag̃ua?”.

¿MBAʼÉPA HEʼISE ÑANEPASIENSIAHA?

¿Mbaʼépa heʼise pe palávra “pasiénsia” la Bíbliape? Ndeʼiséi hína ñaaguantanteha peteĩ situasión pórke nañarremediái. Peteĩ persóna ipasiénsiava ogueropuʼaka umi provléma pórke oipota omehora la situasión. Avei oĩramo ijarhél térã otrata vaíva chupe, haʼe nopensái ijehénte, síno ojepyʼapy hapicha sentimiéntore ha oñehaʼã oiko porã jey hendive. La Biblia heʼi voi pe oporohayhúva ipasiensiaha (1 Cor. 13:4). * Pe pasiénsia haʼe hína peteĩ mbaʼe porã “oúva Ñandejára espíritugui” (Gál. 5:22, 23). Péro, ¿mbaʼépa tekotevẽ jajapo ikatu hag̃uáicha ñanepasiénsia?

¿MBAʼÉPA ÑANEPYTYVÕTA ÑANEPASIÉNSIA HAG̃UA?

Ñanepasiénsia hag̃ua ñañemboʼe vaʼerã Jehovápe ikatu hag̃uáicha omeʼẽ ñandéve ijespíritu, haʼe ningo omeʼẽ upéva entéro umi ojeroviávape hese (Luc. 11:13). Péro Ñandejára espíritu ipoderosoitereíramo jepe, tekotevẽ avei ñamoĩ ñande párte (Sal. 86:10, 11). Upéva heʼise jagerreapaite vaʼerãha ñanepasiénsia hag̃ua káda día. Upéicharõ jepe, sapyʼánte ikatu ijetuʼu jajapo hag̃ua upéva. Péro, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta jasegi hag̃ua ñanepasiénsia?

Tekotevẽ jastudia Jesús ehémplo ha ñañehaʼã ñahaʼanga chupe. Apóstol Pablo oñeʼẽrõ guare pe “teko pyahúgui” heʼi vaʼekue avei ñanepasiénsia vaʼerãha. Haʼe omokyreʼỹ vaʼekue entéro kristiánope oheja hag̃ua “Cristo pyʼaguapy togoverna” ikorasõmekuéra (Col. 3:10, 12, 15). Jajapo hag̃ua upéva, jasegi vaʼerã Jesús ehémplo ha jajerovia Ñandejára osolusionataha hiʼoraitépe opa mbaʼe vai. Jajeroviáramo Jehováre, katuete ñanepasiénsiata toiko la oikóva (Juan 14:27; 16:33).

Enterovéva jaipota og̃uahẽma pe múndo pyahu. Péro jajepyʼamongetáramo mbaʼeichaite pevépa Jehová ipasiénsia ñanderehe ñanepytyvõta ñanepasiensiave hag̃ua. La Biblia oasegura ñandéve: “Jehová naimbeguéi hína okumpli hag̃ua ipromésa, oĩháicha opensáva. Péro haʼe ipasiénsia penderehe ndoipotáigui avave oñehundi; oipota guei enterove oñarrepenti” (2 Ped. 3:9). Jajepyʼamongetáramo mbaʼéichapa Jehová ipasiénsia ñanderehe, ñande avei ñanepasiensiavéta ñande rapicháre (Rom. 2:4). ¿Mbaʼe situasiónpepa tekotevẽ ñanepasiénsia?

UMI SITUASIÓN TEKOTEVẼHÁPE ÑANEPASIÉNSIA

Káda día oñepresenta heta situasión tekotevẽhápe ñanepasiénsia. Por ehémplo, jahechaukáta ñanepasiensiaha nañañeʼẽjokóiramo ñande rapichápe, jepe jaʼese peteĩ mbaʼe ñapensáva iñimportanteha (Sant. 1:19). Tekotevẽta avei ñanepasiénsia peteĩ ermáno ojapo jave álgo nañandegustáiva. Ñañedespasiensia rangue, iporãta ñanemanduʼáramo mbaʼéichapa Jehová ha Jesús orreaksiona ñande jafalla jave. Haʼekuéra ndojesarekói umi mbaʼe vai jajapóvare. Upéva rangue, ohecha umi mbaʼe porã jarekóva ñande pyʼapýpe ha kon pasiénsia ohaʼarõ ñamehora (1 Tim. 1:16; 1 Ped. 3:12).

Ñanepasiénsia vaʼerã avei ojeʼéramo ñanderehe jaʼe térã jajapo hague peteĩ mbaʼe vai. Oikóramo ñanderehe upéva, ñepyrũrã ikatu ñandepochy ha ñañedefendese. Péro Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ndajajapói vaʼerãha upéva. La Biblia heʼi: “Ikuentave ñanepasiénsia ñañemombaʼeguasu rangue. Ani pyaʼeterei ndepochy, pórke umi hénte tavy la ipochypareíva” (Ecl. 7:8, 9). Japúramo jepe la ojeʼéva ñane kóntrape, tekotevẽ ñanepasiénsia ha ñapensa porã la jajapótava. Jesús ojapo vaʼekue upéva oĩrõ guare la oñeʼẽ reíva ikóntrape (Mat. 11:19).

Tuakuéra ningo tekotevẽterei ipasiénsia ikatu hag̃uáicha oipytyvõ ifamíliape opensa hag̃ua hekoitépe ha omboyke hag̃ua umi deséo vai. Ñamoĩmína kómo ehémplo la oiko vaʼekue Mattíasre, koʼág̃a oservíva Betel de Escandináviape. Imitãrusúrõ guare, ikompañerokuéra de koléhio oñembohory vaʼekue umi mbaʼe haʼe ogueroviávare. Ñepyrũrã, ituakuéra ndoikuaái kuri la oikóva. Péro upe rire haʼekuéra ohechakuaa Mattias odudaha ikreensiakuéragui. Mattias túa hérava Gillis omombeʼu haʼe ha hembireko tekotevẽ hague ipasiénsia. Mattias oporandu vaʼekue chupekuéra: “¿Máva piko Ñandejára? ¿Añetehápe piko la Biblia haʼe Ñandejára Ñeʼẽ? ¿Moõiko jaikuaáta Ñandejárapa añete la heʼíva ñandéve jajapo térã ndajajapói vaʼerãha peteĩ mbaʼe?”. Avei haʼe oporandu itúape: “¿Mbaʼére piko chehusga ndagueroviái haguére la peẽ pegueroviáva?”.

Gillis heʼi: “Sapyʼánte Mattias pochy reheve ojapo umi pregúnta, péro ndahaʼéi ipochýva isýre ni cherehe. Haʼe ningo ipochy pórke opensa pe añetegua káusare la ohasa asy”. ¿Mbaʼéichapa Gillis oipytyvõ itaʼýrape? Haʼe heʼi: “Che ha che raʼy roguapy jepi are roñemongeta”. Heta vése Gillis ohendúnte Mattíaspe ha ombaʼeporandu chupe ontende hag̃ua la oñandúva ha opensáva. Sapyʼánte Gillis oexplika itaʼýrape peteĩ mbaʼe, ha heʼi chupe opensa hag̃ua hese pe ótro día peve térã oñemongeta jey peve hikuái. Oĩ vése Gillis heʼiha itaʼýrape oikotevẽha tiémpo opensa hag̃ua algúna kósa Mattias heʼívare. Péicha oñemongeta rupi hikuái, Mattias oñepyrũ ontende Jehová ñanderayhuetereiha, haʼe añoite ñanegoverna vaʼerãha, ha avei mbaʼérepa iñimportánte pe rreskáte. Gillis heʼi: “Heta vése ijetuʼu kuri, péro ohasa rire un tiémpo che raʼy ohayhuve ohóvo Jehovápe. Che ha che rembireko orepasiénsia rupi ore famíliare, ikatu kuri rog̃uahẽ ikorasõme, ha upéva orembovyʼaiterei”.

Gillis ha hembireko ipasiénsia oipytyvõ hag̃ua ifamíliape, ha ojerovia Jehová ikatuha oipytyvõ chupekuéra. Gillis heʼi: “Pyʼỹinte haʼe vaʼekue Mattíaspe che ha isy rohayhuetereiha chupe, ha siémpre roñemboʼeha hese ore pyʼaite guive hesakã hag̃ua chupe umi mbaʼe nontendeporãiva”. Koʼã tuakuéra ovyʼaiterei ikatu haguére ohechauka ipasiensiaha.

Tekotevẽ ningo avei ñanepasiénsia ñañangareko jave peteĩ ñane hénte térã ñane amígore heta tiémporema hasýva. Jahechamína Ellen ehémplo, haʼe oiko avei Escandináviape. *

Ojapóma 8 áñorupi Ellen ména 2 vésema iderráme hague, upévare ndaikatuvéima oñandu ovyʼaha, itristeha ni noporombyasykuaavéima. Ko situasión ijetuʼueterei Éllenpe g̃uarã. Haʼe heʼi: “Jagueropuʼaka hag̃ua koʼãichagua situasión tekotevẽ ñanepasiénsia ha ñañemboʼe meme”. Upéi heʼi avei: “Pe téxto chegustavéva ha chekonsolaitereíva haʼe hína Filipenses 4:13, upépe heʼi: ‘Opa mbaʼerã chembarete Ñandejára omeʼẽgui chéve podér’”. Jehová omombarete rupi Éllenpe, haʼe ipasiénsia ha osegi oaguanta umi mbaʼe ohasáva (Sal. 62:5, 6).

ÑANEPASIÉNSIAKENA JEHOVÁ IPASIENSIAHÁICHA

Jehová ningo ipasiensiaiterei, ha péicha omoĩ ñandéve pe ehémplo iporãvéva (2 Ped. 3:15). Heta vése jalee la Bíbliape mbaʼeichaitépa Jehová ipasiénsia (Neh. 9:30; Is. 30:18). Por ehémplo, haʼe ipasiensiaiterei vaʼekue Abrahán rehe. Jehová odesidírõ guare ohunditaha Sodoma, Abrahán ojapo chupe heta pregúnta ontende hag̃ua la oikótava. Péro Jehová noñeʼẽjokói Abrahánpe, síno ipasiénsia ha ohendu mbaʼépa oipyʼapy chupe. Upe rire, Jehová ohechauka ojapysaka porã hague Abrahánre, pórke omensiona jey umi mbaʼe oipyʼapýva chupe, ha oasegura isiérvope nohundimoʼãiha Sodoma ojuhúramo jepe 10 kuimbaʼénte ihústova (Gén. 18:22-33). Jehová siémpre ipasiénsia oporohendu hag̃ua ha arakaʼeve norreaksionavaíri.

Entéro kristiáno ñanepasiénsia vaʼerã, péicha ñañemonde hína pe teko pyahúgui. Ñande Ru Jehová siémpre ipasiénsia ñanderehe ha ñanderayhueterei. Upévare ñañehaʼãmbaitéramo ñanepasiénsia, jahechaukáta ñamombaʼeha chupe. Avei ñaiméta umi ojeroviáva ha ipasiénsiava apytépe, koʼãva hína umi orresivítava “umi mbaʼe porã oñepromete vaʼekue” (Heb. 6:10-12).

^ párr. 4 Osẽrõ guare pe primer artíkulo oñeʼẽva umi mbaʼe porã oúvare Ñandejára espíritugui, ñaanalisa kuri mbaʼépa heʼise pe mborayhu.

^ párr. 15 Oñekambia la héra.