Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 31

¿Jasegítapa ñahaʼarõkuaa ha jareko esperánsa Jehováre?

¿Jasegítapa ñahaʼarõkuaa ha jareko esperánsa Jehováre?

“Ahechaukáta ahaʼarõkuaaha ha arekoha esperánsa Ñandejárare” (MIQ. 7:7).

PURAHÉI 128 Ñaaguantákena ipahaite peve

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1, 2. ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

¿MBAʼÉICHAPA reñeñandu otardáramo og̃uahẽ hag̃ua peteĩ enkomiénda reikotevẽva hína? ¿Reñekevrantátapa térãpa reñepyrũta rejedesespera? Ndareíri Proverbios 13:12 heʼi: “Ñanemokorasõ rasy ningo otarda jave álgo ñahaʼarõitereíva”. ¿Péro mbaʼépa jajapóta jaikuaáramo oiko hague álgo ha upéicha rupínte nog̃uahẽiha hína la ñane enkomiénda? Oiméramo upéicha ñanepasiensiavéta ha nañaneprovlemamoʼãi ñahaʼarõ hag̃ua.

Ko artíkulope jahecháta unos kuánto téxto bíblico ñanepytyvõtava ‘ñahaʼarõkuaa hag̃ua ha jareko hag̃ua esperánsa Ñandejárare’ (Miq. 7:7). Upéi jahecháta mokõi situasión tekotevẽhápe ñanepasiénsia ha ñahaʼarõ la Jehová ojapótava. Ha ultimoitépe jahecháta umi vendisión ohupytýtava umi ohaʼarõkuaáva.

UMI TÉXTO BÍBLICO ÑANEPYTYVÕTAVA ÑANEPASIÉNSIA HAG̃UA

3. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Proverbios 13:11?

Jahechami Proverbios 13:11-pe peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼérepa tekotevẽ ñanepasiénsia. Upépe heʼi: “Umi hénte sapyʼaitépe irríkova pyaʼeterei operdepa jeýta ipláta, péro pe ombyatýva ohóvo pláta mbeguekatúpe irríkota”. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe ko versíkulo? Pe persóna iñarandúva ningo ipasiénsia ha mbeguekatúpe porãnte ojapo opa mbaʼe, ha upévare katuete osẽ porãta.

4. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Proverbios 4:18?

Proverbios 4:18 heʼi ñandéve: “Umi ihústova rape haʼete pe lus ohesapéva pyhareve, hesakã hesakãvéva ohóvo asajepyte peve”. Ko téxto ohechauka mbaʼéichapa Jehová mbeguekatúpe omyesakã ha oipytyvõ ipuévlope ontende hag̃ua ivolunta. Péro ko versíkulo ñanepytyvõ avei ñantende hag̃ua mbaʼéichapa peteĩ kristiáno ojapo umi kámbio hekovépe ha oprogresa. Upéva ningo ndaikatúi ñambyapura, ñaikotevẽmante voi tiémpo ñañemoag̃ui hag̃ua Jehováre. Jastudia porãramo ha jasegi umi konsého omeʼẽva ñandéve la Biblia ha Jehová organisasión, mbeguekatúpe jajoguavéta jahávo Crístope ha jaikuaa porãvéta Ñandejárape. Jahechamína peteĩ ehémplo Jesús oipuru vaʼekue omyesakã hag̃ua upéva.

Peteĩ plánta okakuaaháicha mbeguekatúpe, umi persóna ogueroviáva pe mensáhe oñeʼẽva Ñandejára Rréinore okambia avei ohóvo mbeguekatúpe (Ehecha párrafo 5)

5. ¿Mbaʼe ehémplopa Jesús oipuru ohechauka hag̃ua peteĩ persóna oikotevẽha tiémpo okambia hag̃ua?

Peteĩ ehémplo rupive, Jesús omyesakã vaʼekue pe mensáhe oñeʼẽva pe Rréinore ojoguaha peteĩ semílla michĩvape. Upe semílla heñói ha mbeguekatúpe okakuaa ohóvo umi ipyʼaporãva korasõme. Haʼe heʼi: “Pe semílla heñói ha okakuaa ohóvo, péro haʼe [pe agrikultór] ndoikuaái mbaʼéichapa oiko upéva. Mbeguekatúpe ijehegui voi pe yvy omoheñói pe semílla. Primerorã osẽ hakã, upéi ijespíga ha ipahápe hiʼajúma” (Mar. 4:27, 28). ¿Mbaʼépa ñanemboʼese vaʼekue Jesús? Haʼe omyesakã peteĩ plánta okakuaaháicha mbeguekatúpe, umi persóna ogueroviáva pe mensáhe oñeʼẽva Ñandejára Rréinore okambiaha avei ohóvo mbeguekatúpe. Por ehémplo, ñane estudiánte de la Biblia oñemoag̃uívo ohóvo Jehováre, ñande ñañepyrũ jahecha haʼe ojapoha heta kámbio iporãva hekovépe (Efes. 4:22-24). Péro ñanemanduʼa vaʼerã Jehová haʼeha hína pe omongakuaáva pe semílla michĩetéva (1 Cor. 3:7).

6, 7. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojapo vaʼekue ko yvy, ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva?

Jehová ningo ohechauka ipasiensiaha opaite mbaʼe ojapóvape, pórke haʼe oñemotiémpo ikatu hag̃uáicha ojapopa itraváho. Haʼe ojapo upéicha omombaʼeguasu hag̃ua héra ha oipytyvõ hag̃ua ótrope. Por ehémplo, jahechami mbaʼéichapa Jehová mbeguekatúpe oprepara vaʼekue ko yvy yvyporakuérape g̃uarã.

La Biblia heʼi Jehová ojapórõ guare ko yvy ‘omoĩ hague umi medída ko yvýpe’, ‘omoĩ isimiénto ha okoloka pe ita prinsipál’ (Job 38:5, 6). Haʼe ningo oñemotiémpo vaʼekue voi ojepyʼamongeta hag̃ua umi mbaʼe ojapo vaʼekuére (Gén. 1:10, 12). Ñapensamína mbaʼéichapa umi ánhel oñeñandúne raʼe ohechárõ guare umi mbaʼe pyahu Jehová ojapóva ohóvo. Oiméne ovyʼaiterei raʼe hikuái, ha upéicha rupi ‘osapukaipa vyʼágui’ (Job 38:7). ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Jehová ningo hetaiterei áñope ojapopa vaʼekue ko yvy, umi estrellakuéra ha opa mbaʼe oikovéva. Péro haʼe ohechárõ guare entéro mbaʼe ojapo vaʼekue mbeguekatúpe, heʼi voi “iporãitereiha” (Gén. 1:31).

8. ¿Mbaʼépa jahecháta koʼág̃a?

Koʼã ehémplo ohechauka oĩha heta téxto bíblico ñanemboʼéva tekotevẽha ñanepasiénsia. Jahechamína koʼág̃a mokõi situasión tekotevẽhápe ñahaʼarõkuaa ha jareko esperánsa Jehováre.

¿MBAʼÉICHA JAVÉPA TEKOTEVẼ ÑAHAʼARÕKUAA HA JAREKO ESPERÁNSA JEHOVÁRE?

9. ¿Mbaʼe situasiónpepa tekotevẽ ñahaʼarõkuaa ha jareko esperánsa Jehováre?

Haʼete jave Jehová nokontestáiva ensegída ñane ñemboʼe. Ikatu ñapensa Jehová otardaitereimaha okontesta hag̃ua ñandéve ñane ñemboʼe, jajerure jave chupe tañanemombarete ñaaguanta hag̃ua peteĩ provléma, térã tañanepytyvõmi anivéma hag̃ua jajapo peteĩ mbaʼe ndogustáiva chupe. ¿Mbaʼérepa Jehová nokontestapyaʼéi ñandéve kompletoite umi ñane ñemboʼe?

10. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñanepasiénsia ñahaʼarõ aja Jehová okontesta ñane ñemboʼe?

10 Jehová ningo ojapysaka porã ha ohendu umi ñane ñemboʼe (Sal. 65:2). Ñañemboʼe jave ñande pyʼaite guive, jahechauka hína chupe mbaʼeichaitépa jajerovia hese (Heb. 11:6). Ñande ñañemboʼe jave Jehovápe ha jajerure chupe tañanepytyvõ jajapo hag̃ua umi mbaʼe ogustáva chupe, haʼe ohechase ñañehaʼãmbaitépa hína jajapo hag̃ua ivolunta (1 Juan 3:22). Upéicharõ, jajerure jave Jehovápe tañanepytyvõ anivéma hag̃ua jajapo peteĩ mbaʼe ndogustáiva chupe, tekotevẽ ñanepasiénsia ha jajapo opa ikatúva ñakambia hag̃ua. Jesús ontendeka vaʼekue oĩtaha umi ñane ñemboʼe noñekontestapyaʼemoʼãiva. Haʼe heʼi: “Pesegi pejerure ha oñemeʼẽta peẽme, pesegi peheka ha petopáta, pesegi pembota pe okẽ ha ojeavríta peẽme. Pórke oñemeʼẽta enterove ojerurévape, ojuhúta opavave ohekáva, ha ojeavríta pe okẽ enterove ombotávape” (Mat. 7:7, 8). Jasegi jave ko konsého ha ‘ñañemboʼe meme’, ñaimekuaa segúro ñande Ru yvagapegua ohendu ha okontestataha ñane ñemboʼe (Col. 4:2).

Ñahaʼarõ aja Jehovápe, jajerovia hese ha jasegi ñañemboʼe meme chupe (Ehecha párrafo 11) *

11. ¿Mbaʼéichapa Hebreos 4:16 ñanepytyvõ haʼete jave noñekontestapyaʼéiva ñandéve ñane ñemboʼe?

11 Haʼetéramo jepe otardáva oñekontesta hag̃ua ñandéve ñane ñemboʼe, Jehová opromete ojapotaha upéva “ñaikotevẽ jave”, térã itiempoitépe (elee Hebreos 4:16). Upévare núnka nañapensái vaʼerã Jehová ojavyha hína nokontestapyaʼéi jave ñandéve ñane ñemboʼe ñahaʼarõ haguéicha. Por ehémplo, oĩ umi oñemboʼémava heta áñore ou hag̃ua Ñandejára Rréino ha ohundi ko múndo aña. Jesús heʼi vaʼekue voi jajerure vaʼerãha upéva ñane ñemboʼépe (Mat. 6:10). Péro ajépa ñandevyroitéta jajúramo ndajajeroviavéi Jehováre, pórke pe fin ndoúi pe tiémpo ñande ñahaʼarõ vaʼekuépe (Hab. 2:3; Mat. 24:44). Iporãvéta ñahaʼarõkuaánte Jehovápe, jasegi ñañemboʼe chupe ha jajerovia hese okontestataha ñandéve. Pe fin oúta itiempoitépe, pórke ogueru hag̃ua upéva Jehová orekóma voi ‘pe día ha pe óra’. Ha ág̃a oiko vove upéva, jahechakuaáta upe día haʼe hague pe moménto iporãvéva enterove ohayhúvape g̃uarã Jehovápe (Mat. 24:36; 2 Ped. 3:15).

¿Mbaʼéichapa José ehémplo ñanemboʼe ñanepasiénsia hag̃ua? (Ehecha párrafo 12 al 14)

12. ¿Mbaʼéicha javépa ikatu ijetuʼuve ñandéve ñanepasiénsia hag̃ua?

12 Ojejapo jave ñanderehe peteĩ inhustísia térã ñañemaltrata. Umi hénte ko mundopegua omaltrata jepi hapichápe haʼe rupi kuimbaʼe, kuña, ótro paisgua, ipire kolór diferénte haguére térã oreko rupi ótra kultúra. Ótrope katu ojetrata vai oreko rupi peteĩ mbaʼasy térã peteĩ provléma iñakãme. Heta testígo de Jehováre ojejapo avei inhustísia oguerovia rupi umi mbaʼe oĩva la Bíbliape. Oĩ jave ñanemaltratáva, ñanemanduʼa vaʼerã koʼã mbaʼe Jesús heʼi vaʼekuére: “Péro pe oaguantáva pe fin peve, upéva ojesalváta” (Mat. 24:13). ¿Péro mbaʼépa jajapo vaʼerã jaikuaáramo peteĩ ermáno opeka vaieterei hague kongregasiónpe? Umi ansiáno oikuaa rire la oikóva, ¿jahejátapa upéva ikargopekuéra? ¿Ñanepasiénsiatapa ha ñakonfiáta hesekuéra oñatendetaha pe kásore Jehová oipotaháicha? ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã umi ansiáno oĩ jave peichagua situasión?

13. ¿Mbaʼépa Jehová oipota umi ansianokuéra ojapo oĩ jave peteĩ opeka vaieterei vaʼekue kongregasiónpe?

13 Umi ansiáno oikuaa jave oĩ hague opeka vaietereíva kongregasiónpe, haʼekuéra oñemboʼe Jehovápe ha ojerure chupe “pe arandu oúva yvágagui”. Péicha ikatúta ohecha hikuái pe situasión haʼe ohechaháicha (Sant. 3:17). Haʼekuéra oipytyvõse pe opeka vaʼekuépe “ojevy hag̃ua hembiapo vaikuégui” (Sant. 5:19, 20). Avei haʼekuéra ojapose opa ikatúva oprotehe hag̃ua pe kongregasión, ha okonsola hag̃ua umi ohasa vaʼekuépe inhustísia (2 Cor. 1:3, 4). Umi ansiáno otrata jave peteĩ káso igravetereíva, primero oikuaa porã vaʼerã mbaʼépa la oiko vaʼekue, ha upéva ikatu oraha la itiémpo. Upéi haʼekuéra oñemboʼe, oakonseha pe pekadórpe la Biblia rupive ha okorrehi chupe ‘oikotevẽha peve’ (Jer. 30:11). Jepe umi ansiáno nohaʼarõmoʼãi hetaiterei tiémpo oñatende hag̃ua pe káso, haʼekuéra ndodesidimoʼãi avei mbaʼeve apúrope. Umi ansiáno osegi jave umi instruksión oúva Jehovágui, upéva ojapo porãiterei pe kongregasión kompletoitére. Péro umi ansiáno oñatende porãrõ jepe upe kásore, pe persóna inosénte ikatu osegi oñeñandu vai. Oiméramo upéva hína la ñane situasión, ¿mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua hasyeterei ñandéve upe oiko vaʼekue?

14. ¿Mbaʼe ehémplo oĩva la Bíbliapepa ikatu ñanekonsola oiméramo peteĩ ermáno térã ermána ojapo raʼe ñanderehe peteĩ mbaʼe ivaietereíva?

14 ¿Ojapómapa raʼe ñanderehe peteĩ mbaʼe ivaietereíva peteĩ ermáno térã ermána kongregasionpegua? La Bíbliape ikatu jatopa umi ehémplo iporãitereíva ñanemboʼéva ñahaʼarõkuaa hag̃ua, ha jareko hag̃ua esperánsa Jehová osolusionataha umi provléma. Por ehémplo, José ermanokuéra ojapóramo jepe hese inhustísia, haʼe ndopytái vaʼekue oñamarga iñermanokuéra opeka haguére ikóntrape. Upéva rangue, José osegi vaʼekue ojapo pe iporãvéva oservi hag̃ua Jehovápe, ha haʼe omeʼẽ chupe heta mbaʼe porã ipasiénsia ha oaguanta haguére (Gén. 39:21). Tiémpo rire, José ikatu vaʼekue operdona iñermanokuéra ombosufri vaʼekuépe chupe, ha ohecha mbaʼéichapa Jehová ovendesi chupe (Gén. 45:5). José rehe oiko haguéicha, ñandéve avei ikatu ñanekonsola ñañemoag̃uíramo Jehováre, ha jahejáramo haʼe osolusiona umi inhustísia itiempoitépe (Sal. 7:17; 73:28).

15. ¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue peteĩ ermánape ombohasa rei hag̃ua pe inhustísia ojejapo vaʼekue hese?

15 Ikatu oime umi inhustísia jahasáva ndahaʼéi la ivaietereíva José rehe oiko haguéicha. Péro tahaʼe haʼéva la ojejapo vaʼekue ñanderehe, katuete jahasa asýta oĩ jave ñanemaltratáva. Jareko jave provléma ótrondi, tahaʼe jepe raʼe peteĩ ermáno térã peteĩ ndahaʼéivandi Testígo, iporãvéta hína jasegíramo umi konsého bíblico (Filip. 2:3, 4). Jahechamína la oiko vaʼekue peteĩ ermánare. Haʼe oñeñandu vaieterei vaʼekue opillárõ guare ikompañéra de traváho oñeʼẽ vai hague hese oikóvo. Péro haʼe orreaksiona vai rangue, oñemotiémpo ojepyʼamongeta hag̃ua Jesús ehémplore, pórke oĩrõ guare oñeʼẽ vaíva hese, haʼe ndojeréi vaʼekue oñeʼẽ vai avei hesekuéra (1 Ped. 2:21, 23). Orekóvo upéva enkuénta, pe ermána odesidi ombohasa reitanteha la oiko vaʼekue. Upéi haʼe oikuaa pe ikompañéra de traváho orekoha peteĩ mbaʼasy igráveva ha oñekevrantaitereiha oikóvo. Upévare pe ermána opensa pe ikompañéra de traváho naiñintensionvaíri hague. Pe ermána oñeñandu porãiterei ipasiénsia ha oaguanta haguére ojetrata vaírõ guare chupe, péicha haʼe ipyʼaguapy jey.

16. ¿Mbaʼépa ikatu ñanekonsola oiméramo jahasa hína peteĩ inhustísia? (1 Ped. 3:12).

16 Oiméramo jahasa asy hína peteĩ inhustísia káusare térã ojejapo haguére ñanderehe peteĩ mbaʼe ivaíva, ñanemanduʼa vaʼerã ‘Jehová ag̃ui oĩha umi osufrívagui’ (Sal. 34:18). Haʼe ñanderayhu ñanepasiénsia haguére ha ñamoĩ rupi ipópe umi mbaʼe ñandepyʼapýva (Sal. 55:22). Haʼe hína pe Hués ohusgáva ko yvy kompletoite. Jehová ohecha voi opa mbaʼe oikóva (elee 1 Pedro 3:12). Upévare, jahasa jave umi provléma ijetuʼúva ha ndaikatúiva ñasolusiona, ñanemanduʼa vaʼerã iñimportanteha ñahaʼarõkuaa ha jareko esperánsa Jehováre.

UMI OHAʼARÕKUAÁVA HA OREKÓVA ESPERÁNSA JEHOVÁRE OHUPYTÝTA HETAITEREI VENDISIÓN

17. ¿Mbaʼépa Jehová opromete ojapotaha, ohechaukaháicha Isaías 30:18?

17 Koʼẽrõitéma ningo ñande Ru yvagapegua omeʼẽta ñandéve hetaiterei vendisión Irréino rupive. Isaías 30:18 heʼi: “Jehová ningo ipasiénsia, haʼe ohaʼarõ hína ohechauka hag̃ua imbaʼeporãha penendive, haʼe opuʼãta ha pendeporiahuverekóta. Jehová ningo ihústo, ovyʼa enterove umi osegíva oreko esperánsa hese”. Ñande jasegíramo jareko esperánsa Jehováre jarresivíta hetaiterei vendisión, koʼág̃ama voi ha avei pe múndo pyahúpe.

18. ¿Mbaʼe vendisiónpa jarresivíta koʼẽrõite?

18 Jaike vove pe múndo pyahúpe, natekotevẽmoʼãvéima ñaaguanta umi provléma ha umi mbaʼe ñanekevrantáva koʼág̃arupi. Opátama umi inhustísia ha ndaiporimoʼãvéima mbaʼeve ñanembohasa asýva (Apoc. 21:4). Ndajaikomoʼãvéima ñañekevranta ndajarekóiramo g̃uarã umi mbaʼe ñaikotevẽva, pórke jarekóta opa mbaʼe ha hembypáta voi ñandéve (Sal. 72:16; Is. 54:13). ¡Ajépa iporãite umi vendisión omeʼẽtava ñandéve Jehová!

19. ¿Maʼerãpa Jehová ñandeprepara hína koʼág̃arupi?

19 Koʼág̃arupi Jehová ñandeprepara hína jaiko hag̃ua igoviérno poguýpe. Upearã haʼe ñanepytyvõ ñandepuʼaka hag̃ua umi kostúmbre vai jarekóvare, térã jahechauka hag̃ua umi kualida porã ogustáva chupe. Upévare aníkena ñañedesanima ni ñañentrega, pórke amo gotyove ñaneraʼarõ hína hetaiterei mbaʼe porã. Ñahaʼarõ aja og̃uahẽ upe tiémpo ijojahaʼỹva, jasegíkena vyʼápe ñahaʼarõkuaa ha jareko esperánsa Jehováre ojapotaha entéro mbaʼe opromete vaʼekue.

PURAHÉI 118 “Orepytyvõna rojeroviave hag̃ua”

^ párr. 5 ¿Ñahendúmapa peteĩ oservímava Jehovápe heta tiémpore heʼiha: “Naimoʼãiete ningo cheedáta hague ko múndo añáme ha nog̃uahẽiha gueteri la fin”? Enterovépe ningo hiʼãitereíma Jehová ohundi ko múndo aña, ha koʼýte koʼã tiémpo ijetuʼuetévape. Péro tekotevẽ ñanepasiénsia. Ko artíkulope jahecháta unos kuánto téxto bíblico ñanepytyvõtava ñahaʼarõkuaa hag̃ua ha jareko hag̃ua esperánsa Jehováre. Jahecháta avei mokõi situasión tekotevẽhápe ñahaʼarõkuaa Jehovápe ha ñanepasiénsia. Ha ultimoitépe jahecháta umi vendisión ohupytýtava umi ohaʼarõkuaáva.

^ párr. 56 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermána ojepokuaa oñemboʼe Jehovápe imitãite guive. Imichĩme ituakuéra omboʼe vaʼekue chupe mbaʼéichapa oñemboʼe vaʼerã. Imitãkuñáme, haʼe oñepyrũ vaʼekue iprekursorádo ha pyʼỹinte ojerure Jehovápe ovendesi hag̃ua ipredikasión. Heta áño haguépe, iména ou hasyete ha ojerure asy Jehovápe tomombaretemi chupe oaguanta hag̃ua upe situasión ijetuʼuetéva. Koʼág̃a g̃uarã haʼe opytáma viúda ha osegi oñemboʼe meme Jehovápe. Haʼe ojerovia Itúa yvagapegua okontestataha chupe umi iñemboʼe, ojapo haguéicha hekove aja pukukue.