Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 33

Jehová siémpre omaña isiervokuérare

Jehová siémpre omaña isiervokuérare

‘Umi orrespetáva Jehovápe ikatu ojerovia hese, haʼe siémpre omaña hesekuéra’ (SAL. 33:18).

PURAHÉI 4 Jehová oñangareko ijovechamíre

¿MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA? *

1. ¿Mbaʼérepa Jesús ojerure vaʼekue Jehovápe oprotehe hag̃ua isegidorkuérape?

 PE PYHARE Jesús omano mboyve haʼe ojerure asy vaʼekue peteĩ mbaʼe Itúa yvagapeguápe. Haʼe ojerure Jehovápe oprotehe hag̃ua isegidorkuérape (Juan 17:15, 20). Añetehápe Jehová siémpre omaña ipuévlore térã oñangareko ha oprotehe chupe. Péro Jesús oikuaa porã Satanás oñemoĩ mbaretetaha isegidorkuérare. Haʼe oikuaa vaʼekue avei isegidorkuéra oikotevẽtaha Jehová oipytyvõ chupekuéra ombohovái hag̃ua Satanáspe oataka vaipaite jave chupekuéra.

2. Heʼiháicha Salmo 33:18-20, ¿mbaʼérepa natekotevẽi jakyhyje jahasa jave umi situasión ijetuʼúvare?

2 Ko múndo oĩva Satanás poguýpe henyhẽte provlémagui. Upévare heta kristiáno koʼag̃aguápe ojejopy vaipaite heta hendáicha. Heta vése ñambohovái umi situasión ñanedesanimaséva ha tekotevẽhápe jahechauka ñandefiélpa Jehovápe. Péro ko artíkulope jahecháta ndaiporiha mbaʼérepa jakyhyje hag̃ua. Jehová omaña hína ñanderehe ha ohecha umi provléma ñambohováiva. Ha haʼe ñanepytyvõseterei voi jagueropuʼaka hag̃ua umíva. Koʼág̃a jahechamíta mokõi ehémplo oĩva la Bíbliape ohechaukáva Jehová siémpre ‘omañaha’ umi orrespetávare chupe (elee Salmo 33:18-20).

JEHOVÁ ÑANEPYTYVÕ ÑAÑEÑANDU JAVE ÑANEAÑO

3. ¿Mbaʼe mbaʼérepa sapyʼánte ikatu ñañeñandu ñaneaño?

3 Oĩramo jepe heta ermáno ha ermána kongregasiónpe, sapyʼánte lomímonte ikatu ñañeñandu ñaneaño. Por ehémplo umi imitãva ikatu oñeñandu haʼeño oexplikáta jave umi mbaʼe ogueroviáva ikompañéro de eskuéla térã koléhio renondépe, térã ova jave peteĩ kongregasión pyahúpe. Sapyʼánte ikatu ñañembyasy térã jalucha vaʼerã ani hag̃ua jareko umi pensamiénto negatívo, pórke ñaimoʼã ñambohovái vaʼerãha umíva ñaneaño. Ha ikatu voi jakyhyje ñamombeʼu hag̃ua ótrope mbaʼéichapa ñañeñandu, pórke ñapensa nañanentendemoʼãiha. Ha sapyʼánte ikatu voi ñapensa avave nañanderayhuiha térã ndojepyʼapyiha ñanderehe. Tahaʼe haʼeháicha, ñañeñandúramo ñaneaño ikatu ñapensa avave nañanepytyvõmoʼãiha ha ñañekevrantaiterei. Péro Jehová arakaʼeve ndoipotái ñañeñandu péicha. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe upéva?

4. ¿Mbaʼérepa proféta Elías heʼi vaʼekue: “Che añomíntema apyta”?

4 Jahechamína koʼág̃a peteĩ kuimbaʼe ijerovia mbaretéva ehémplo hérava Elías. Haʼe okañy vaʼekue oikóvo 40 díare, pórke Jezabel heʼi ojukataha chupe (1 Rey. 19:1-9). Upéi haʼe oĩ aja peteĩ kuévape heʼi Jehovápe: “Che añomíntema apyta” (1 Rey. 19:10). Elías opensa vaʼekue ndaiporiveimaha ótro proféta upe paíspe. Péro ndaupéichai kuri, Abdías osalva vaʼekue 100 profétape ani hag̃ua ojuka chupekuéra Jezabel (1 Rey. 18:7, 13). Péro, ¿mbaʼérepa upéicharõ Elías oñeñandu haʼeño? Ikatu oiméne opensa ojejuka hague entéro umi proféta Abdías osalva vaʼekuépe. Térã ikatu oñeñandu haʼeño, pórke avave noñepyrũi vaʼekue oservi Jehovápe ohecha rire la oikóva Baal profetakuérare Mónte Carmélope. Oiméne opensa avave ndoikuaaiha mbaʼeichaitépa haʼe ojapeligra hína, térã opensa avave voi ndojepyʼapyiha hese. La Biblia nomombeʼupái mbaʼeichaitépa Elías oñeñandu vaʼekue. Péro ikatu ñaime segúro Jehová oikuaa porãiterei hague mbaʼérepa Elías oñeñandu vaʼekue haʼeño, ha mbaʼéichapa ikatu oipytyvõ chupe.

Ñañeñandu jave ñaneaño, ¿mbaʼéichapa ñanekonsola ñanemanduʼávo umi mbaʼe Jehová ojapo vaʼekuére Elías rehehápe? (Ehecha párrafo 5 ha 6)

5. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Jehová oasegura hag̃ua Elíaspe noĩriha haʼeño?

5 Jehová ojapo vaʼekue hetaiterei mbaʼe oipytyvõ hag̃ua Elíaspe. Por ehémplo omokyreʼỹ vaʼekue chupe omombeʼu hag̃ua umi mbaʼe oñandúva. Jehová oporandu vaʼekue Elíaspe 2 vése voi: “¿Mbaʼéiko rejapo hína koʼápe?” (1 Rey. 19:9, 13). Ha káda ves ke Elías orresponde Jehovápe, haʼe ojapysaka porã hese. Upéi Jehová ohechauka chupe haʼe oĩha upépe ha ipoderosoitereiha. Avei haʼe oasegura Elíaspe Israélpe oĩha gueteri heta oadoráva chupe (1 Rey. 19:11, 12, 18). Oiméne Elías oñeñandu porãiterei raʼe omombeʼu rire Jehovápe mbaʼéichapa oñeñandu ha ohendu rire avei umi mbaʼe heʼíva chupe. Avei Jehová omeʼẽ Elíaspe unas kuánta asignasión iñimportantetereíva. Por ehémplo ojerure chupe onombra hag̃ua Hazaélpe rréi de Siria, Jehúpe kómo rréi de Israel ha Eliséope katu proféta (1 Rey. 19:15, 16). Jehová omeʼẽvo Elíaspe koʼã asignasión oipytyvõ chupe oñekonsentra hag̃ua umi mbaʼe iporãvare. Avei Ñandejára omeʼẽ Elíaspe peteĩ omoirũ vaʼerã chupe, ha upéva Eliseo kuri. Ha ñande, ¿mbaʼépa ikatu jajapo oiméramo ñañeñandu ñaneaño? ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu jajapo Jehová ñanepytyvõ hag̃ua?

6. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu jaʼe Jehovápe ñañeñandu jave ñaneaño? (Salmo 62:8).

6 Jehová ningo oipotaiterei voi ñañemboʼe chupe. Haʼe ningo ohecha umi provléma ñande jarekóva ha oasegura ñandéve ohendutaha ñane ñemboʼe oimeha órape (1 Tes. 5:17). Haʼe ipyʼarory voi ohendúvo isiervokuéra oñemboʼeha chupe (Prov. 15:8). ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe Jehovápe ñañeñandu jave ñaneaño? Elías ojapo haguéicha, ikatu ñamombeʼu Jehovápe mbaʼéichapa ñañeñandu (elee Salmo 62:8). Emombeʼúkena Jehovápe umi mbaʼe nekevrantáva ha mbaʼéichapa reñeñandu. Ejerure avei Jehovápe tanepytyvõ eikuaa hag̃ua mbaʼépa ikatu ejapo eñeñandu jave neaño térã nderevyʼái jave. Por ehémplo oiméramo nde nemitã, ¿mbaʼépa ikatu ejapo oiméramo eñeñandu neaño ha ekyhyje eñeʼẽ hag̃ua Jehováre eskuélape? Ikatu ejerure chupe tanembopyʼaguasu ha tanemoarandu eexplika porãnte hag̃ua umi mbaʼe regueroviáva (Luc. 21:14, 15). ¿Ha mbaʼépa ikatu ejapo oiméramo eñedeprimi térã eñedesanima? Ikatu ejerure Jehovápe tanepytyvõ eñanima hag̃ua eñemongeta peteĩ kristiáno iñexperiénsiavandi, ha oipytyvõmi hag̃ua upe persónape ontende hag̃ua mbaʼéichapa nde eñeñandu. Upévare emombeʼupaitékena Jehovápe mbaʼeichaitépa reñeñandu. Ehecha avei mbaʼéichapa haʼe orresponde umi ne ñemboʼe ha easepta oĩ jave álgien nepytyvõséva. Ejapóramo entéro koʼã mbaʼe, katuete menove reñeñandúta neaño.

¿Ñañehaʼãpa hína japredikave jahasave hag̃ua tiémpo ermanokuérandi? (Ehecha párrafo 7)

7. ¿Mbaʼépa nde reaprende Mauricio ehémplogui?

7 Jehová omeʼẽ ñandéve heta tembiapo iñimportánteva jajapo hag̃ua. Haʼe ohecha ha omombaʼeterei entéro mbaʼe jajapóva kongregasiónpe ha predikasiónpe (Sal. 110:3). Ñañehaʼãmbaitéramo ñanerembiapo heta Jehová servísiope tuichaiterei ñanepytyvõta ani hag̃ua ñañeñandu ñaneaño. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva? Jahechamína peteĩ mitãrusu ehémplo hérava Mauricio. * Mauricio ojevautisa riremi, peteĩ iñamigoite oñepyrũ oñemomombyry Jehovágui mbeguekatúpe. Haʼe omombeʼu: “Ahechárõ guare mbaʼéichapa che amígo oñemomombyry ohóvo Jehovágui chemboduda chejehegui entéro. Ha upévare añeporandu ikatúnepa che akumpli pe promésa ajapo vaʼekue Jehovápe añemeʼẽrõ guare chupe ha asegi aime ifamíliape. Añetehápe añeñandu cheaño ha apensa voi avave ndaikatumoʼãiha chentende”. ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe Mauríciope? Haʼe omombeʼu ñandéve: “Añehaʼã apredikave ha upéva tuichaiterei chepytyvõ ani hag̃ua apensaiterei chejehe ni mbaʼéichapa añeñandu vai kuri aikóvo. Apredika jave umi ermanokuérandi avyʼaiterei ha nañeñanduvéima cheaño”. Añetehápe ndajapredikáiramo jepe ñane ermanokuérandi en persóna, lomímonte tuichaiterei ñanemokyreʼỹta japredikáramo hendivekuéra por kárta térã por teléfono. ¿Mbaʼépa avei oipytyvõve Mauríciope? Haʼe heʼive: “Añehaʼã cherembiapo heta kongregasiónpe. Avei añehaʼãmbaite aprepara ha apresenta porã umi asignasión oñemeʼẽva chéve. Akumpli porãvo umi asignasión añandu mbaʼéichapa Jehová ha umi ermanokuéra ovaloraiterei umi mbaʼe ajapóva”.

JAHASA JAVE UMI SITUASIÓN IJETUʼUETEREÍVA HA ÑANEDESANIMÁVA

8. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañeñandu jahasa jave umi provléma ijetuʼúvare?

8 Entéronte jaikuaa jaguerekotaha heta provléma koʼã ára pahápe (2 Tim. 3:1). Péro lomímonte ikatu ñañesorprende oñepresenta jave ñandéve derrepentete peteĩ provléma nañahaʼarõietéva. Por ehémplo ikatu jaju ñandesogue, ñandejagarra peteĩ mbaʼasy igráveva, térã omano ñandehegui peteĩ jahayhúva. Peichagua situasiónpe ikatu voi ñañeñandu vaieterei ha ñañekevrantaiterei. Koʼýte umi provléma oúramo ojoapykueripaite térã jareko heta provléma una vetépe. Péro ñanemanduʼákena Jehová omañaha hína ñanderehe ha haʼe ñanepytyvõramo katuete ñaaguantataha oimehaichagua provléma oñepresentáva ñandéve.

9. Emombeʼumína umi situasión ijetuʼuetereíva Job ohasa vaʼekue.

9 Epensamíntena mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue Jóbpe. Peteĩ tiémpo mbykývape Job ohasa vaʼekue hetaiterei situasión ijetuʼuetereívare. Un díapente Jóbpe oñemombeʼu kompletoite hymbakuéra oñemonda térã ojejuka hague. Avei ojejuka hague isirvientekuérape, ha ivaiveha katu, omanombaite hague itajýra ha itaʼyrakuéra (Job 1:13-19). Upe riremínte, haʼe oñembyasy aja gueteri omano haguére chugui ifamiliakuéra ou hasykatuete. Ojagarra voi chupe peteĩ mbaʼasy ivaietereíva ha hasyetereíva (Job 2:7). Haʼe oñeñandu vaieterei rupi, heʼi: “Chekueráima che rekovégui, amanoséntema voi” (Job 7:16).

Jehová omombeʼu Jóbpe mbaʼeichaitépa haʼe mborayhúpe otrata opa mbaʼe okrea vaʼekuépe ikatu hag̃uáicha Job oguerovia Haʼe ohayhuha chupe ha oñangarekotaha hese (Ehecha párrafo 10)

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue Jóbpe oaguanta hag̃ua umi mbaʼe ijetuʼuetereíva ohasáva? (Ehecha pe taʼanga oĩva ko rrevísta apére).

10 Jehová ohechapaite entéro mbaʼe Job ohasa vaʼekue. Haʼe ohayhueterei Jóbpe, upévare omeʼẽ chupe opa mbaʼe oikotevẽva oaguanta hag̃ua umi mbaʼe ijetuʼuetéva ohasáva ha osegi hag̃ua ifiél chupe. Jehová voi omomanduʼa Jóbpe mbaʼeichaitépa Haʼe iñarandu ha otrataha mborayhúpe opa mbaʼe okrea vaʼekuépe. Haʼe oñeʼẽ chupe heta animál ijojahaʼỹvare (Job 38:1, 2; 39:9, 13, 19, 27; 40:15; 41:1, 2). Avei Jehová omondo peteĩ kuimbaʼe imitãvape hérava Elihú omokyreʼỹ ha okonsola hag̃ua chupe. Haʼe oasegura Jóbpe Jehová siémpre ovendesiha umi oadorávape chupe ha upekuévo oaguantávape heta mbaʼe. Péro Jehová ojevale Elihúre omeʼẽ hag̃ua chupe unos kuánto konsého. Mborayhúpe Elihú oipytyvõ Jóbpe ani hag̃ua opensaiterei ijehe ha omomanduʼa chupe haʼe michĩetereiha oñekomparáramo Jehováre, haʼéva hína pe univérso Apohare (Job 37:14). Jehová avei heʼi Jóbpe ojapo hag̃ua peteĩ mbaʼe: Oñemboʼe vaʼerã umi mbohapy iñamígo opeka vaʼekue rehehápe (Job 42:8-10). ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ koʼág̃arupi jahasa jave umi situasión ijetuʼuetereíva?

11. ¿Mbaʼéichapa la Biblia ñanekonsola jahasa jave umi pruéva?

11 Jehová noñeʼẽi ñandéve diréktamente oñeʼẽ haguéicha Jóbpe. Péro haʼe ojevale Iñeʼẽ la Bíbliare oñekomunika hag̃ua ñanendive (Rom. 15:4). Haʼe ñanekonsola omombeʼúvo ñandéve oĩha peteĩ esperánsa iporãitereíva amo gotyove g̃uarã. Jahechamína unos kuánto pensamiénto bíblico ikatúva ñanekonsola jahasa jave umi situasión ijetuʼúvare. La Bíbliape Jehová oasegura ñandéve mbaʼeve ‘ndaikatumoʼãiha ñandepeʼa Ñandejára mborayhúgui’, ni umi pruéva ijetuʼuvéva jepe (Rom. 8:38, 39). Avei oasegura ñandéve ‘Jehová ndohejaiha umi hese ojeroviávape’ ha oñemboʼévape chupe (Sal. 145:18). Jehová heʼi avei ñandéve jajeroviáramo hese ñaaguantataha oimehaichagua pruéva ha javyʼataha jasufríramo jepe (1 Cor. 10:13; Sant. 1:2, 12). La Biblia avei oasegura ñandéve umi pruéva jahasáva koʼág̃a mbykyetereiha ñakomparáramo umi vendisión porãite Jehová oprometévare ñandéve amo gotyove g̃uarã (2 Cor. 4:16-18). Jehová opromete oipeʼaitetaha entéro mbaʼe omoñepyrũva umi provléma. Haʼe ohundíta Satanáspe ha entéro umi iñañávape haʼéicha avei (Sal. 37:10). ¿Reaprendémapa de memória algúno versíkulo nepytyvõtava reaguanta hag̃ua umi pruéva ikatúva rehasa amo gotyove?

12. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ideprovechopaite hag̃ua ñandéve la Biblia heʼíva?

12 Jehová oipota ñañemotiémpo ha jajepokuaa jastudia la Biblia, ha jajepyʼamongeta umi mbaʼe jaleévare. Jajapóramo umi mbaʼe ñaaprendéva, ñande jerovia imbaretevéta ha ñañemoag̃uivéta Jehováre. Upéva ñanemombaretéta ñaaguanta hag̃ua umi pruéva. Avei jajeroviáramo la Biblia heʼívare, Jehová omeʼẽta ñandéve ijespíritu sánto. Ha pe espíritu sánto omeʼẽta ñandéve “pe podér umi ótra hénte ndorekóiva” ikatu hag̃uáicha ñaaguanta oimehaichagua pruéva (2 Cor. 4:7-10).

13. ¿Mbaʼéichapa umi informasión bíblica omeʼẽva “pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” ñanepytyvõ ñaaguanta hag̃ua?

13 Jehová oipytyvõ ‘pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúvape’ omeʼẽ hag̃ua ñandéve hetaiterei artíkulo, vidéo ha purahéi ñanepytyvõva jasegi hag̃ua jajerovia mbarete ha ñañatende porã (Mat. 24:45). Ñañehaʼã vaʼerã jaaprovechapaite koʼã aliménto espirituál og̃uahẽva ñandéve hiʼoraitépe. Ndaʼaréi peteĩ ermána Estados Unidosgua omombeʼu mbaʼeichaitépa haʼe omombaʼeterei entéro mbaʼe Jehová omeʼẽva ñandéve ñamombarete hag̃ua ñande jerovia. Haʼe heʼi: “Ojapóma ningo 40 áño aservi hague Jehovápe, ha heta vése ahasáma umi mbaʼe ijetuʼúva tekotẽve haguépe ahechauka chefielha Jehovápe”. Ko ermána ningo ombohováima heta situasión ivaietereíva. Por ehémplo peteĩ okaʼúva ochokami ijavuélore ha ojukaite voi chupe, ituakuéra ou hasyete ha omano, ha haʼe katu oguereko 2 vése voi kánser. ¿Mbaʼépa oipytyvõ raʼe chupe oaguanta hag̃ua? Ko ermána omombeʼu ñandéve: “Jehová siémpre okuida cherehe. Entéro mbaʼe haʼe omeʼẽva pe esklávo de konfiánsa ha iñarandúva rupive chepytyvõ aaguanta hag̃ua. Upéicha rupi che ikatu haʼe avei Job heʼi haguéicha: ‘Amano meve asegíta cheñeʼẽrendu’” (Job 27:5).

¿Mbaʼépa ikatu jajapo ñaipytyvõ hag̃ua umi ermanokuéra oĩvape ñane kongregasiónpe? (Ehecha párrafo 14)

14. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojevale ermanokuérare ñanepytyvõ hag̃ua jahasa jave umi situasión ijetuʼúva? (1 Tesalonicenses 4:9).

14 Jehová omboʼe isiervokuérape ojoayhu ha oñokonsola hag̃ua ohasa jave umi situasión ijetuʼúva (2 Cor. 1:3, 4; elee 1 Tesalonicenses 4:9). Ñane ermanokuéra ningo ojogua Elihúpe, pórke ñanepytyvõse jasegi hag̃ua ñandefiél Jehovápe ñambohovái jave umi situasión ijetuʼuetereíva (Hech. 14:22). Por ehémplo, la ohasa vaʼekue peteĩ ermána hérava Diane ohechauka upéva. Iména oúrõ guare hasyete, pe kongregasión omokyreʼỹ ha oipytyvõ chupe osegi hag̃ua ojerovia mbarete Jehováre. Haʼe omombeʼu ñandéve: “Añetehápe ijetuʼu la rohasa vaʼekue upe tiémpope. Péro upérõ roñandu porãiterei mbaʼéichapa Jehová oreañuã mbarete ha okuida porãiterei orerehe. Ore kongregasión ojapo hetaiterei mbaʼe orerehehápe. Haʼekuéra orevisita, orerenói ha oreañuã. Koʼã mbaʼe ojapo vaʼekue hikuái tuichaiterei orepytyvõ rosegi hag̃ua roaguanta. Avei che ningo namanehakuaái, upévare la che ikatúma guive aha, haʼekuéra chegueraha rreunionhápe ha predikasiónpe”. ¡Ajépa javyʼaite jaguereko haguére kongregasiónpe peichagua ermáno ha ermána ñanderayhuetéva!

JAAGRADESETEREI JEHOVÁPE OKUIDA HAGUÉRE ÑANDEREHE MBORAYHÚPE

15. ¿Mbaʼérepa ñaime segúro ikatutaha ñambohovái umi situasión ijetuʼúva?

15 Entéronte ñambohováita algúna pruéva. Péro jahecháma haguéicha, núnka nañaimemoʼãi ñaneaño upe situasiónpe. Ojapoháicha peteĩ túa iñamorósova, Jehová siémpre omaña hína ñanderehe. Haʼe oĩ ñanendive ha siémpre ñanerendu jajerure asy jave chupe ñanepytyvõmi hag̃ua. Ha avei oĩ ñande ykére ñandeapoja hag̃ua (Is. 43:2). Ñande ñaime segúro ikatuha ñambohovái umi situasión ijetuʼúva, pórke Jehová omeʼẽ ñandéve entéro mbaʼe ñaikotevẽva ñaaguanta hag̃ua. Por ehémplo, pe ñemboʼe, la Biblia, hetaiterei informasión omombaretéva ñande jerovia, umi ñane ermanokuéra ñanderayhuetereíva ha ñanepytyvõva ñaikotevẽ jave.

16. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová osegi hag̃ua okuida ñanderehe?

16 Ñande jaagradeseterei jareko haguére peteĩ Túa oĩva yvágape ha omañáva ñanderehe. Añetehápe upéva ‘ñanembovyʼaiterei’ (Sal. 33:21). ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka Jehovápe jaagradesetereiha okuida porãite haguére ñanderehe? Jaaprovechapaitéramo entéro mbaʼe haʼe omeʼẽva ñandéve ñanepytyvõ hag̃ua. Avei ñamoĩ vaʼerã ñande párte Jehová osegi hag̃ua okuida ñanderehe. Upéva heʼise tekotevẽha ñañehaʼãmbaite siémpre ñaneñeʼẽrendu chupe ha jajapo umi mbaʼe haʼe heʼíva oĩ porãha. Upéicha jajapóramo, haʼe omañáta ñanderehe pára siémpre (1 Ped. 3:12).

PURAHÉI 30 Che Jára, che Túa ha che Amigoite

^ Ñande ningo ñaikotevẽterei Jehová ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi provléma oñepresentáva jepi. Ko artíkulo oaseguráta ñandéve Jehová siémpre oñangarekoha isiervokuérare. Haʼe oikuaa porã mbaʼe provlémapa ñambohovái káda uno ha avei omeʼẽ ñandéve umi mbaʼe ñaikotevẽva ñambohovái porã hag̃ua umíva.

^ Oñekambia unos kuánto téra.