Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

TEMBIASAKUE

Aheja heta mbaʼe amoirũ hag̃ua Crístope

Aheja heta mbaʼe amoirũ hag̃ua Crístope

“Rehóramo repredika anivéntema reju, pórke reju sapyʼárõ amopẽmbaitéta pe ne retyma”. Upérõ asẽ aha ógagui, péro ndojeíri che akãgui la papa heʼíva chéve. Upérõ guare areko kuri 16 áñonte ha ahejapaite la arekóva amoirũ hag̃ua Crístope.

¿MBAʼÉICHA rupípa ajecha kuri ko situasiónpe? Pehejamína tamombeʼu peẽme la che istória. Anase kuri el 29 de julio de 1929, ha akakuaa Bulacánpe, Filipinas. Upe tiémpope, ivai vaʼekue la pórte Filipínaspe, ha ore apenaite rohupyty la roikotevẽva. Unos kuánto áño upe rire, chemitãrusuʼípe gueteri, oñepyrũ pe gérra. Pe ehérsito japonés oinvadi Filipinas, péro pe puévlo roikoha mombyryeterei opyta, upévare pe ñorairõ ndahaʼéi la oreafektaitereíva. Ndororekói vaʼekue rrádio, téle ni diário, upéicha rupi umi hénte omombeʼúvante la roikuaáva.

Ore ningo roĩ 8 ermáno, ha che pe segundoha. Arekópe 8 áño che avuelokuéra chegueraha vaʼekue aiko hag̃ua hendivekuéra. Orekatólikoramo jepe, che avuélo naiprovlémai oasepta hag̃ua umi puvlikasión ótra rrelihiongua omeʼẽva chupe iñamigokuéra. Chemanduʼa ohechauka hague chéve mbohapy folléto idióma tagálope hérava Protección, Seguridad ha Descubierta. * Avei ohechauka chéve peteĩ Biblia. Che aleeseterei vaʼekue la Biblia, koʼýte umi lívro de Mateo, Marcos, Lucas ha Juan. Umíva chemokyreʼỹ vaʼekue asegi hag̃ua Jesús ehémplo (Juan 10:27).

ASEGI CRISTO EHÉMPLO

Umi ehérsito japonés ojerretira kuri 1945-pe. Upérõ che tuakuéra ojerure chéve aha jey hag̃ua ógape. Che avuélo heʼi avei chéve iporãtaha aháramo, upémarõ ajapo upéva.

Upe riremi, diciembre de 1945-pe, unos kuánto testígo de Jehová Angatgua ou opredika ore puévlope. Peteĩ karai ijedáva og̃uahẽ ógape ha oexplika oréve mbaʼépa heʼi la Biblia umi ára paháre (2 Tim. 3:1-5). Oreinvita rostudia hag̃ua la Biblia peteĩ grúpo de persónandi oñembyatýva ótro puévlope, namombyrýiva upe roĩhágui. Mama ha papa ndohói kuri, péro che aha. Upe lugárpe ijaty 20 persónarupi, ha oporandu hikuái heta mbaʼe la Bíbliagui.

Che nantendepái la ojeʼéva, ha ja ahaʼíntema kuri upégui. Péro upe javete oñepyrũ opurahéi hikuái, ha pe músika opokoiterei cherehe, upémarõ apyta jey. Ojepuraheipa rire, ojejapo peteĩ orasión ha upéi oreinvita hikuái roho hag̃ua ótra rreuniónpe, ojejapótava pe sigiénte domingo Angátpe.

Roguata kuri 8 kilómetro rog̃uahẽ hag̃ua família Cruz rógape, ojejapotahápe pe rreunión. Upérõ oĩ amo 50 persónarupi presénte, ha aponderaiterei mbaʼéichapa umi mitã jepe okomenta umi téma hypyʼũva oĩva la Bíbliape. Aasisti rire unas kuánta rreuniónpe, peteĩ ermáno ijedámava hérava Damian Santos, oservíva kómo prekursór ha ymave haʼe vaʼekue intendénte, cheinvita apyta hag̃ua ake hógape. Upérõ haimete tóda la nóche roñemongeta la Bíbliare.

Upe tiémpope, heta oĩ oreapytépe pyaʼe voi rojapóva umi mbaʼe roaprendéva la Bíbliagui. Upéicha rupi, añepyrũmírente aasisti rreunionhápe, umi ermáno oporandúma chéve ha umi ótrope: “¿Pejevautisasémapa?”. Che asẽ haʼe: “Si ajevautisase”. Che aikuaáma kuri aserviseha “tembiguáicha ñande Ruvicha Crístope” (Col. 3:24). Upéi roho peteĩ rrío namombyrýiva upe roĩhágui, ha rojevautisa upépe éntre 2, el 15 de febrero de 1946.

Ore roikuaa rojevautisa rire rosegi vaʼerãha Jesús ehémplo ha ropredika meme. Papápe ndogustaieterei upéva, ha osẽ heʼi chéve: “Nde ningo nemitãiterei gueteri repredikáma hag̃ua. Ndahaʼéiko la nemoinge haguérente hikuái pe rríope oikótamava ndehegui predikadór”. Péro che aexplika porãnte chupe Ñandejára oipotaha japredika umi notísia porã oñeʼẽva Irréinore (Mat. 24:14). Ha upéi haʼe chupe: “Che akumplímante vaʼerã la apromete vaʼekue Ñandejárape”. Ha upépe osẽ heʼi chéve la amombeʼu vaʼekue iñepyrũme. Haʼe chejokose katuete ani hag̃ua apredika. Upérõ primera ves ahejapaite hague la arekóva ikatu hag̃uáicha aservi Jehovápe che pyʼaite guive.

Ermáno Cruz ha hembireko cheinvita aha hag̃ua aiko hendivekuéra Angátpe. Haʼe cheanima chéve ha itajýra imitãvévape hérava Nora, rojapo hag̃ua ore prekursorádo. Upéicha rupi, mokõivéva roñepyrũ ore prekursorádo el 1 de noviembre de 1947. Nora oho oservi ótro puévlope, ha che katu apyta Angátpe.

AHEJAPAITE JEY OPA MBAʼE

Tres áño aservi haguépe de prekursór rregulár, ermáno Earl Stewart oservíva Betélpe ojapo peteĩ diskúrso peteĩ plásape Angátpe, ha ijaty mas de 500 persóna. Haʼe ojapo la idiskúrso ingléspe, ha ojapopa rire che aexplika mbykymie idióma tagálope la heʼi vaʼekue. Che ningo 7 áñonte aha vaʼekue eskuélape, péro umi profesór oñeʼẽvémi oréve ingléspe. Avei tuicha chepytyvõ vaʼekue alee rupi ñane puvlikasionkuéra ingléspe, pórke ndaiporiguasúi umíva idióma tagálope. Péicha aaprendeve vaʼekue inglés, ha upévare ikatu vaʼekue atradusi ermáno Stewart diskúrso ha hetave ótro diskúrso ojejapóva ingléspe.

Pe día ermáno Stewart ojapo haguépe idiskúrso, heʼi pe kongregasión upepeguápe oñekotevẽha peteĩ térã mokõi prekursór oservi hag̃ua Betélpe. Haʼekuéra oikotevẽ kuri ajúda pórke umi misionéro ohóta pe asambléa héravape “Aumento de la Teocracia”, ojejapóva Nueva Yórkpe áño 1950-pe. Upérõ cheinvita hikuái aha hag̃ua aservi Betélpe, ha ahejapaite jey che amigokuéra ha pe lugár ajepokuaáma hague.

El 19 de junio de 1950 añepyrũ aservi Betélpe. Upe tiémpope Betel haʼe vaʼekue peteĩ óga tuja, ha yvyraty porã oĩ ijerére. Pe terréno oĩha oreko vaʼekue una ektárea. Upérõ 12 mitãrusúrupi rombaʼapo upépe. Pyharevete aipytyvõ jepi kosináme, ha upéi las 9-rupi otoka chéve aha hag̃ua aplancha lavanderíape. Ha kaʼarukue upéicha léntonte avei la che traváho. Umi misionéro ou jey rire pe asambléa internasionálgui, lomímonte asegi kuri ambaʼapo Betélpe. Upérõ g̃uare aprepara umi rrevísta oñemondo hag̃ua por korréo, añenkarga avei umi suskripsión rehe ha añatende rresepsiónpe. Siémpre ajapopaite la oñeasignáva guive chéve.

AHEJA FILIPINAS HA AHA GALAÁDPE

Áño 1952-pe, che ha 6 ermáno Filipinasgua rovyʼaiterei roikuaa haguére roñeinvitaha Eskuéla de Galaádpe, pe kláse número 20-pe. Estados Unídospe rohecha vaʼekue heta mbaʼe iñextráño ha ndorohecháiva gueteri arakaʼeve. Añetehápe ningo entéro mbaʼénte idiferenteterei umi ajepokuaávagui ahecha che puévlope.

Che kompañerokuérandi Galaádpe

Por ehémplo, tekotevẽ kuri roaprende ikatu hag̃uáicha roipuru umi elektrodoméstiko ha aparáto primera ves rohecháva. Upéicha avei, roñakostumbra vaʼerã kuri uperupigua klímare. Peteĩ pyhareve ningo asẽ vaʼekue okápe ha ahecha morotĩmbaiteha opárupi. Upérõ primera ves ahecha kuri pe niéve ha apokóvo hese añandu hoʼysãitereiha.

Upéicharõ jepe, koʼã mbaʼe rohasáva ndahaʼéi vaʼekue mbaʼeve, pórke rovyʼaiterei roime haguére Galaádpe. Ore profesorkuéra ningo oremboʼekuaa voi. Por ehémplo, ohechauka oréve hikuái mbaʼéichapa rostudia vaʼerã, ha avei mbaʼéichapa roheka vaʼerã umi informasión. Añetehápe umi mbaʼe roaprende vaʼekue Galaádpe orepytyvõ romombareteve hag̃ua ore jerovia.

Atermina rire pe eskuéla, añeasigna aservi hag̃ua peteĩ tiémpore kómo prekursór espesiál Nueva Yórkpe, pe lugár héravape Bronx. Upéicha rupi, julio de 1953-pe aasisti kuri pe asambléa héravape “Sociedad del Nuevo Mundo”, ojejapo vaʼekue upepete voi. Pe asambléa rire, aha jey Filipínaspe akumpli hag̃ua peteĩ asignasión pyahu.

AHEJA UMI KOMODIDA OĨVA UMI SIUDA TUICHAVÉVAPE

Umi ermáno oservíva sukursálpe heʼi chéve: “Koʼág̃a rembaʼapóta kómo superintendénte de sirkuíto”. Péicha areko kuri pe oportunida aguata hag̃ua Jesús pyporére, haʼe ningo oho vaʼekue umi puévlo ha siuda mombyryveháre oipytyvõ hag̃ua Jehová ovechakuérape (1 Ped. 2:21). Che sirkuíto ningo peteĩ sóna tuicha oĩva pe ísla de Luzón mbytetépe. Upéva hína pe ísla tuichavéva oĩva Filipínaspe. Upe sónape oĩ umi provínsia de Bulacán, Nueva Écija, Tarlac ha Zambales. Sapyʼánte ag̃uahẽ hag̃ua peteĩ puévlope akrusa vaʼerã umi montáña ijyvatéva oĩva Sierra Mádrepe. Umi kolektívo ha tren ningo nog̃uahẽi umi lugárpe. Upévare ajerurémi umi kamionérope ajupi hag̃ua umi rróllo ári ogueraháva hikuái. Heta vése opermiti chéve hikuái ajapo upéva, ndahaʼéinteko la igustopáva la viáhe.

La majoría umi kongregasión michĩ ha ipyahu gueteri. Umi ermáno oagradeseterei jepi aipytyvõ haguére chupekuéra oorganisa porãve hag̃ua umi rreunión ha umi arréglo ojepredika hag̃ua.

Upe rire añeasigna peteĩ sirkuítope ojagarráva pe sóna hérava Bicol. Upépe hetaiterei oĩ umi grúpo aisládo. Upérupi umi prekursór espesiál ombaʼapo umi território ndojepredikaihápe gueteri anteve. Peteĩ jey, apyta kuri peteĩ ógape ha la iváño letrínante. Pe váño oreko kuri mokõi távlante ñande py rendag̃ua, ha apyrũvo pe távla ári oho chereheve pe yvykuápe. Un rráto porã atarda kuri aipeʼapa hag̃ua chejehegui umi mbaʼe kyʼa, aha hag̃ua upéi arambosa.

Aimérõ guare upe asignasiónpe, añepyrũ apensa Nórare. Haʼe ningo omoñepyrũ kuri iprekursorádo Bulacánpe, ha upéi oservi kómo prekursóra espesiál Dumaguétepe. Aha kuri avisita chupe, ha upéi roskrivi ojupe kárta peteĩ tiémpore. Romenda 1956-pe, ha pe primera semána romenda haguépe roho rovisita peteĩ kongregasión oĩva pe ísla Rapu Rápupe. Upérõ heta roguata ha rojupi avei umi montañaháre. Upéicharõ jepe avyʼaiterei ikatu haguére roipytyvõ umi ermáno oikóvape mombyryete.

ASERVI JEY BETÉLPE

Rovisita kuri haimete 4 áñore umi kongregasión, ha upéi rorresivi peteĩ invitasión roservi hag̃ua Betélpe. Roñepyrũ ore asignasión 1960-pe, ha roservi Betélpe koʼag̃aite peve. Heta mbaʼe ningo aaprende ikatu haguére ambaʼapo umi ermáno orekóvandi tuicha rresponsavilida. Nora katu ombaʼapóma diferénte traváhope Betélpe.

Ajapo peteĩ diskúrso asambleahápe ha ojetradusi cebuánope

Aservi rupi Betélpe ahecha mbaʼeichaitépa oñakãrapuʼã pe óvra Filipínaspe. Aha ypýrõ guare aservi upépe, oĩ vaʼekue 10.000 puvlikadór rupi Filipínaspe. Koʼág̃a katu oĩma mas de 200.000 puvlikadór, umíva apytépe 435 betelita oipytyvõ meméva ojepredika hag̃ua opárupi.

Oĩ rupi hetave Testígo ko tetãme, tekotevẽ kuri oñembotuichave Betel. Upémarõ pe Kuérpo Governánte ojerure oréve roheka hag̃ua peteĩ terréno oñemopuʼã hag̃ua peteĩ sukursál tuichavéva. Upéicha rupi roho kása por kása pe superintendénte de impréntandi, ha roporandu umi vesínope novendeséipa ilóte. Ndorotopái ningo ni peteĩ ovendeséva, oĩ voi katu la heʼíva oréve: “Ore chinokuéra norovendéi mbaʼeve, rojogua guei”.

Atradusírõ guare peteĩ diskúrso ojapóva ermáno Albert Schroeder

Péro peteĩ díape, peteĩ karai oikóva upérupi oporandu oréve ndorojoguaséipa iterréno pórke haʼe ovase Estados Unídospe. Upéi katu ni ndorogueroviaséi la oikóva. Ótro vesíno odesidi avei ovende oréve ilóte ha okonvense umi ótro oikóvape ijerére ojapo hag̃ua avei upéva. Pe chino novendeseiete vaʼekue ilóte jepe ovende oréve. Sapyʼaitérõ g̃uarã pe propieda rorekóva 3 vése voi tuichave. Ojekuaa porãiterei ningo Jehová voi oipota hague oiko upéva.

Áño 1950-pe, Betélpe che vaʼekue la chemitãvéva. Koʼág̃a katu che ha Nora la oreedavéva. Nambyasýi adesidi haguére asegi Jesúspe tahaʼe haʼéva la lugár cheguerahahápe. Añetehápe ningo che túa umía chemosẽ vaʼekue ógagui, péro Jehová omeʼẽ chéve peteĩ família tuichaitereíva. Ndadudái ni michĩmi haʼe omeʼẽha ñandéve umi mbaʼe ñaikotevẽva guive, tahaʼe haʼéva pe asignasión jarekóva. Che ha Nora roagradeseterei Jehovápe umi mbaʼe porãita omeʼẽvare oréve, ha romokyreʼỹ enterovépe otantea hag̃ua mbaʼeichaitépa Ñandejára imbaʼeporã (Mal. 3:10).

Jesús oinvita vaʼekue peteĩ impuésto kovraha héravape Mateo Levi oiko hag̃ua chugui idisípulo. ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Mateo? La Biblia heʼi: “Haʼe opuʼã, oheja opaite mbaʼe ha omoirũ chupe” (Luc. 5:27, 28). Che avei heta vése aheja kuri oĩva guive amoirũ hag̃ua Jesúspe, ha che pyʼaite guive pomokyreʼỹ enterovépe pejapo hag̃ua avei upéva. Péicha katuete pehecháta Jehová vendisión.

Vyʼápe aipytyvõ osegi hag̃ua oñakãrapuʼã pe óvra Filipínaspe

^ párr. 6 Ojapo testígo de Jehová. Koʼã folléto noñeimprimivéima.