Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Nemanduʼápa koʼã mbaʼére?

¿Releépa raʼe umi rrevísta Ñemañaha osẽ ramovéva? Ehechamína ikatúpa nemanduʼa koʼã mbaʼére:

¿Mbaʼépa oreko vaʼerã enkuénta sy ha túa oikóva ifamiliakuérandi ótro paíspe omombarete hag̃ua hogayguakuéra jerovia?

Ne família ikatu oaprende hína eskuélape térã ambue hendáicha pe idióma oñeñeʼẽva pe país peikohápe. Ideprovechoiterei ningo ñañeʼẽramo mas de un idióma. Tuakuéra odesidi vaʼerã ohótapa hikuái pe kongregasión oñeñeʼẽhápe pe idióma lokál, térãpa pe oñeñeʼẽhápe iñidiomakuéra. Péro upearã opensa porã vaʼerã mbaʼe idiómapa ontende porãve ifamília ha moõpa oprogresavéta umi mitã. Tuakuéra ningo nomotenondéi vaʼerã haʼekuéra oikotevẽva, síno ifamiliakuéra oikotevẽva (w17.05, páh. 9-11).

¿Mbaʼérehepa Jesús oñeʼẽ raʼe heʼírõ guare Pédrope “ndépa cherayhuve koʼã mbaʼégui”? (Juan 21:15)

Posívlemente upérõ Jesús oporandu Pédrope ohayhuvépa chupe umi pirágui térã pe negósio de péskagui. Jesús omano rire, Pedro oho jey vaʼekue ombaʼapo kómo peskadór. Enterove kristiáno ningo iporã ñañatende noiméipa ñamotenondeve hína ñande traváho (w17.05, páh. 22, 23).

¿Mbaʼérepa Abrahán ojerure hembirekópe heʼi hag̃ua haʼeha iñermána? (Gén. 12:10-13)

Sara ningo añetehápe imédia ermána kuri. Haʼe heʼírire Abrahán rembirekoha, ikatu kuri ojejuka Abrahánpe. Ha oikórire upéva, ndaikatumoʼãi kuri oreko pe desendénsia Jehová opromete vaʼekue (wp17.3, páh. 14, 15).

¿Mbaʼe téknikapa oipuru vaʼekue Elias Hutter iñalumnokuéra oaprende hag̃ua hebreo?

Haʼe ohechakuaa hasyha oñentende peteĩ palávra evréa oĩva la Bíbliape orekógui prefího térã sufího, upéva hína umi mbaʼe oñemoĩva peteĩ palávra mboyve o upe rire oñekompleta hag̃ua peteĩ fráse. Upévare oimprimírõ guare la Biblia, umi palávra prinsipál omohũve, péro umi prefího ha sufího nahániri. Pe Traducción del Nuevo Mundo de las Santas Escrituras (con referencias) oipuru avei upe téknika umi nóta orekóvape (wp17.4, páh. 11, 12).

¿Mbaʼépa oreko vaʼerã enkuénta peteĩ kristiáno odesidi hag̃ua iporãtapa oreko árma ojeprotehe hag̃ua?

Jehovápe g̃uarã ningo sagrádo yvypóra rekove. Jesús ndeʼíri vaʼekue avei idisipulokuérape okonsegi hag̃ua peteĩ espáda oñedefende hag̃ua (Luc. 22:36, 38). Jehová siervokuéra ningo ojapo “ijespádagui arádo”. Peteĩ persóna rekove iñimportanteve umi mbaʼerepýgui. Ha ndahaʼéi upévante, kristianokuéra orrespeta vaʼerã avei hapichakuéra konsiénsia ha oñehaʼã omoĩ ehémplo porã (2 Cor. 4:2) (w17.07, páh. 31, 32).

¿Mbaʼérepa Mateo ha Lucas nomombeʼúi peteĩchaite umi mbaʼe Jesús ohasáva imitãrõ guare?

Mateo oñeʼẽve Josére. Por ehémplo, omombeʼu mbaʼéichapa orreaksiona vaʼekue oikuaárõ guare María hyeguasuha, ha mbaʼépa ojapo peteĩ ánhel heʼírõ guare chupe oho hag̃ua okañy Egíptope ha upéi ou jey hag̃ua. Lucas katu oñeʼẽve Maríare. Por ehémplo omombeʼu mbaʼépa oiko María ohórõ guare ovisita Elisabétpe, ha mbaʼéichapa orreaksiona Jesús opytárõ guare pe témplope (w17.08, páh. 32).

¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu kuri ohundi la Biblia?

Umi palávra ojepurúva la Bíbliape kon el tiémpo oñekambia ohóvo. Avei oñekambia umi idióma oñeñeʼẽvéva, ha heta oĩ vaʼekue ndoipotáiva ojetradusi la Biblia umi hénte ontende hag̃uáicha (w17.09, páh. 19-21).

¿Jarekópa peteĩ ánhel de la guárda?

Nahániri. Jesús heʼi vaʼekue umi ánhel oñangarekóva idisipulokuérare akóinte oĩha Ñandejára renondépe (Mat. 18:10). Péro upéva ndeʼiséi katuete káda uno jarekoha peteĩ ánhel de la guárda. Jesús ningo heʼisénte kuri umi ánhel oñeinteresaitereiha kristianokuérare (wp17.5, páh. 5).

¿Mbaʼeichagua mborayhúpa la tuichavéva?

La Biblia oñeʼẽ jave pe mborayhu tuichavévare oipuru pe palávra griega agápe. Peichagua mborayhu kristianokuéra ohechauka vaʼerã opavavépe. Péro upéva ndahaʼéi peteĩ mbaʼe ñañandúnteva, síno jahechauka umi mbaʼe jajapóva rupive ñahaʼarõʼỹre mbaʼeve (w17.10, páh. 7).